2 Coríntios 2
Bafut (BFD) vs VC
1 Tsǒ mə a bə maa ajàŋ aa, mə̀ kàꞌa a ntɨɨ mə̀ mə kaa mə̀ ka waꞌǎ bù zi ŋghantə ghuu a ŋkùꞌùsə ŋghɨrə mə tâ nɨ̀ ka njəŋnə
1 Eu decidi, pois, comigo mesmo não tornar a visitar-vos, para não vos contristar;
2 ǹloŋ mə mbə mə̀ ghɨrə nɨ̀ ka njəŋnə boŋ wò à ka tɨgə ghɨ̀rə tâ mə̀ ka ndorɨtə aa ɛ? Boŋ à ka kɨɨ bǔ bə tsiꞌì bə̀ bya mə mə̀ ghɨrə mə bo yuꞌu nyaŋə aà.
2 porque, se eu vos entristeço, como poderia esperar alegria daqueles que por mim foram entristecidos?
3 A bə njiꞌì ànnù ya yìi mə mə̀ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ letter wa a mbo bù aa, kaa mə̀ lɛ kɨꞌɨ̀ kɔ̀ŋə̀ mə mə zǐ a mbo bù, ɨ zǐ tâ bə̀ bìi mə bɨ tswe nɨ̀ ŋ̀ghɨ̀rə tâ mə̀ ka ndorɨtə aa, tâ bo baŋnə ghɨ̀rə tâ mə̀ ka njəŋnə. Ǹloŋ mə mə̀ zi a laa mə, nòò yìi mə dorɨtə aa, bù bɨtsɨ̀m kɨɨ ndorɨtə.
3 Se vos escrevi estas coisas foi para que, quando eu chegar, não sinta tristeza precisamente da parte dos que me deviam alegrar. Confio em todos vós que a minha alegria seja a de todos.
4 Mə̀ lɛ ŋwaꞌanə aŋwaꞌanə ya a mbo bù aa nɨ ŋgɨꞌɨ yì ŋ̀wè a ntɨɨ mə̀ bo bɨ̀ nɨ mɨ̀làà a miꞌi mə̀. Kaa mə̀ lɛ ŋkɨꞌɨ̀ ŋ̀wàꞌànə̀ aa a ŋghɨ̀rə mə tâ nɨ̀ ka njəŋnə. Mə̀ lɛ mbàŋnə̀ ŋ̀waꞌanə aa a nghɨrə mə tâ nɨ̀ zǐ ajàŋ mə mə̀ kɔ̀ŋə ghuu bɨtsɨ̀mə̀.
4 Foi numa grande aflição, com o coração despedaçado e lágrimas nos olhos, que vos escrevi, não com o propósito de vos contristar, mas para vos fazer conhecer o amor todo particular que vos tenho.
5 M̀bə a bə yìi mə ŋù tsù à ghɨ̀rə mə tâ ŋù mɔ̀ꞌɔ ka njəŋnə boŋ kaa à sɨ aa a nu mə̀ ghɨrə̀, à bàŋnə ŋghɨ̀rə̀ aa a nù bù bɨtsɨ̀mə̀, ka mə mbə a mɔɔntə̀ ghuu tsiꞌǐ muntsìrə̂ aà. (Mə swoŋ ma mùu ajàŋ aa nloŋ mə kaa mə sɨ kɔ̀ŋə mə mə tsəꞌə ghu nu siꞌi).
5 Se alguém causou tristeza, não me contristou a mim, mas de certo modo - para não exagerar - a todos vós.
6 Ǹjò ya yìi mə bù bî ghàꞌàtə̀ nɨ̀ nɨ̀ŋ mə̂ ghu nu ma muù mânjì aa, ɨ̀ kùꞌùnə̀ mə̂.
6 Basta a esse homem o castigo que a maioria dentre vós lhe infligiu.
7 Lâ tsɨ̂tsɔ̀ŋ tâ nɨ̀ liꞌinə ɨfansə ɨnnǔ ji mbu ndɨ̀ɨ̀ntə̀ yi, tâ ghɨ̀rə tâ waꞌà lò ǹtɨgə jəŋnə siꞌi, m̀meꞌe ɨbɨɨnû yi.
7 Assim deveis agora perdoar-lhe e consolá-lo para que não sucumba por demasiada tristeza.
8 Mə̀ tɨgə̀ m̀buꞌu nɨ̂ m̀bo a mbo bù mə tâ nɨ̀ ghɨrə mə tâ à zi mə nɨ̀ naŋsə ŋkɔ̀ŋə̀ yi.
8 Peço-vos que tenhais caridade para com ele,
9 A bə̂ ǹjiꞌì ànnù yìi mə mə̀ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ letter wa a mbo bù aà. Mə̀ lɛ ŋwàꞌànə̀ aa a nyweꞌetə bù, a nzi mə kə̀ nɨ̀ laà ǹyuꞌunə ɨ̀nnù jìi mə mə dɨꞌɨtə ghuu ghu aa ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m lɛ.
9 Quando vos escrevi, a minha intenção era submeter-vos à prova para ver se éreis totalmente obedientes.
10 Nɨ̀ bə lìꞌìnə annù yìi mə ŋù à fànsə a nu bù aa, boŋ mə̀ ka kɨɨ lìꞌìnə̀. Ǹloŋ mə mə̀ yǐ lìꞌìnə̀ aa, mə mbə a bə mə mə̀ tɛꞌɛ ntswe nɨ̂ ànnù yî tsu a lìꞌìnə, mə̀ ghɨrə̀ maa ajàŋ a nsi Kristo nloŋ ŋgaà yùù.
10 A quem vós perdoais, também eu perdôo. Com efeito, o que perdoei - se alguma coisa tenho perdoado - foi por amor de vós, sob o olhar de Cristo.
11 Ta ghɨrə mə tâ Satan a tsuu mɨtsyɛ̌ miꞌinə̀ lǒ tsya nloŋ mə bìꞌinə̀ zi mɨnàŋ yì.
11 Não quero que sejamos vencidos por Satanás, pois não ignoramos as suas maquinações.
12 Nòò yìi mə mə̀ lɛ ŋkuu a alaꞌa Troas a ŋka nswoŋ ǹtoo yì ǹsɨ̀gɨ̀nə̀ ya mbɨꞌɨ Kristo ghu aa, mə̀ lɛ nyə mə Mmàꞌàmbi à ŋaꞌa mânjì nɨ̂ ɨ̀fàꞌà yìi mə ɨ lɛ ntswe ghu aa.
12 Quando cheguei a Trôade para pregar o Evangelho de Cristo, apesar da porta que o Senhor me abriu,
13 Lâ nû yà ɨ̀ lɛ naŋsə mbɨꞌɨ ǹloŋ mə kaa mə lɛ ŋwaꞌǎ ndɨm ghà Titus yə aà. Mə̀ tɨgə̀ m̀fa fɨlo fɨ bə̂ bìi mə bɨ lɛ tswe ghu aa, nlo ghɛ̀ɛ a alaꞌa Macedonià.
13 o meu espírito não teve sossego, porque não achei o meu irmão Tito. Despedi-me deles e parti para a Macedônia.
14 Lâ m̀bɨꞌɨkə a mbo Nwìŋgɔ̀ŋ yìi mə, ǹtsya a njɨm Kristo a ghɨrə mə tâ bìꞌinə̀ tswe nɨ̂ àbwarə a ajàŋ mə Kristo à tsyâ ntsò aà, ntɨgə ntsya a njǐm bìꞌinə̀, nsɛɛnsə nɨ̂ ǹtoo ya mbɨ̀ꞌɨ̀ Kristo, a ɨdɨgə tsɨ̀m tsiꞌì tsò a yoo yì lùmtə̀ yî sɨgɨnə̀.
14 Mas graças sejam dadas a Deus, que nos concede sempre triunfar em Cristo, e que por nosso meio difunde o perfume do seu conhecimento em todo lugar.
15 Ǹloŋ mə bìꞌinə̀ bə aa àlùmtə̀ yî sɨgɨ̀nə̀ yìi mə Kristo a fa a mbo Nwì, a tɨgə̀ ǹsɛɛnə ŋghɛ̀ɛ̀ a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bìi mə bɨ yweenə aa bo bɨ̀ bìi bɨ bwɛ aà.
15 Somos para Deus o perfume de Cristo entre os que se salvam e entre os que se perdem.
16 A mbo bə̀ bìi mə bɨ bwɛ aa, a bə̂ ǹtɨ̀ɨ̀ àyàꞌà yìi mə a zwitə, lâ a mbo bə̀ bìi mə bɨ yweenə aa, a bə̂ àlùmtə̀ yî sɨgɨ̀nə̀ yìi mə a zì nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀. Tsǒ mə a bə laà aa, mbə̂ wò a kuꞌùnə̀ a nɨ̂ m̀buu ɨfàꞌà ma ghû aa ɛ?
16 Para estes, na verdade, odor de morte e que dá a morte; para os primeiros, porém, odor de vida e que dá a vida. E qual o homem capaz de uma tal obra?
17 Kaa bìꞌì sɨ̀ bə aa tsiꞌì tsǒ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bìi bɨ lɔ̀gə̀ nɨghàà nɨ Nwî a nɨ̂ àyoo mɨtaa yìi bɨ fèè aà, lâ ajàŋ mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ntoo yiꞌi aa, bìꞌì swoŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a nsi miꞌi yu tsiꞌì tsǒ ŋgàŋəfàꞌà Kristo.
17 É que, de fato, não somos, como tantos outros, falsificadores da palavra de Deus. Mas é na sua integridade, tal como procede de Deus, que nós a pregamos em Cristo, sob os olhares de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.