Mateus 22
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs NTLH
1 Zɨ́ Yésụ kpá úku ngíti ledre zɨ́ye sɨmɨ muruwayi kɨ́dí,
1 De novo Jesus usou parábolas para falar ao povo. Ele disse:
2 “Ledre gɨ ro ꞌbe ꞌbɨ Lomo nɨ káa zɨ́ mongụ́ ngére bɨ mengị ayímbi ꞌbɨ owụ́ ꞌbɨ ené bɨ ofụ́ kára ní.
2 — O
3 Zɨ́a kása ꞌyị ꞌbɨ moko ené e ndéré ndólo ꞌyị ga bɨ ili zɨ́ye ógụyé sɨmɨ ayímbi ní. Tɨ́ lá ꞌyị ga bɨ ndolo yée ní, asinɨ́ yị́ eyé mbá mɨási ogụnɨ́ eyé e wá.
3 Depois mandou os empregados chamarem os convidados, mas eles não quiseram vir.
4 “Zɨ́ ngére née kpá kása ngíti géyị ꞌyị ꞌbɨ moko ené e zɨ́ ꞌyị ga bɨ ndolo yée ꞌdáꞌdá ní kɨ́dí, ‘Úkusé zɨ́ye máúfu tụ́ꞌdụ́ ị́tị́ amá e go, éyị́ mɨánu nɨyí go mbá nzíyiné ogụnɨ́ mu sɨmɨ ayímbi.’
4 Então mandou outros empregados com o seguinte recado: “Digam aos convidados que tudo está preparado para a festa. Já matei os bezerros e os bois gordos, e tudo está pronto. Que venham à festa!”
5 “ꞌYị ga bɨ ndolo yée née asinɨ́ yị́ eyé fú lá mɨási. Ngíti géyị ịnyịnɨ́ ndéré eyé yáká, ngíti géyị nderénɨ́ yị́ eyé sɨmɨ ngíti géyị moko eyé e.
5 — Mas os convidados não se importaram com o convite e foram tratar dos seus negócios: um foi para a sua fazenda, e outro, para o seu armazém.
6 Zɨ́ ngíti géyị ꞌdíꞌbi ꞌyị ga bɨ ogụnɨ́ kɨ́ sanda née ócó yée bɨsinyíne, do úfu yée.
6 Outros agarraram os empregados, bateram neles e os mataram.
7 “Zɨ́ ledre née sínyíne ro ngére née, zɨ́a íꞌbí okó do ꞌyị ga bɨ mengịnɨ́ ledre née, do úfu yée, do óngbó gara eyé mbá ꞌdáꞌba.
7 O rei ficou com tanta raiva, que mandou matar aqueles assassinos e queimar a cidade deles.
8 “Zɨ́a nda úku ledre zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko ené ga bɨ ndaꞌbaogụnɨ́ née kɨ́dí, ‘Káa zɨ́ bɨ sịndị́ kadra ogụ go ꞌyị ga bɨ mándólo yée ngárá utúasánɨ́ eyé ógụnɨ́ wá ní,
8 Depois chamou os seus empregados e disse: “A minha festa de casamento está pronta, mas os convidados não a mereciam.
9 ndáꞌba ándásé rosé mu do mɨsiꞌdi, tɨ́ lá ꞌyị ga bɨ ndíkisé yée go ní, ídísé ndólo yée idínɨ́ ógụ.’
9 Agora vão pelas ruas e convidem todas as pessoas que vocês encontrarem.”
10 Nda gɨ ore zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko ga gére née ólụ́ógụyé do mɨsiꞌdi íri zɨ́ye ndólo tɨ́ lá ꞌyị ga bɨ ndikinɨ́ yée go ní, bɨlámáye kɨ́ bɨsinyíye mbá, zɨ́ bi ndị́sị ídíne mbá kɨ́ ꞌyị e.
10 — Então os empregados saíram pelas ruas e reuniram todos os que puderam encontrar, tanto bons como maus. E o salão de festas ficou cheio de gente.
11 “Tɨ́ lá sɨmɨ bɨ ngére ịnyị ndéré kɨ́ íꞌbí mandá zɨ́ ṇgu ené e ní, zɨ́a ónzó komoné ro ngíti ꞌyị dongará ṇgu ga gére née bongó ꞌbɨ ayímbi ndaá roa wá.
11 Quando o rei entrou para ver os convidados, notou um homem que não estava usando roupas de festa
12 Zɨ́ ngére née úku ledre zɨ́a kɨ́dí, ‘Ezegámá ólụ́ yáa káa be ꞌdi, ngárá bongó ꞌbɨ ayímbi ndaá royị́ wá ní.’ Ledre ndaá kóo tara oꞌdo née wá.
12 e perguntou: “Amigo, como é que você entrou aqui sem roupas de festa?”
13 “Zɨ́ ngére úku ledre zɨ́ ꞌyị moko ené e kɨ́dí, ‘Ódósé sị́lị́ oꞌdo née kɨ́ sịndị́a, zɨ́se ụ́cụógụ wo sɨmɨ mụtụlụrụ sága ꞌdáa, kɨ́ꞌdí bɨ karanée ꞌyị e nɨyí ndị́sị íni ini kɨ́ náná do soyé ní.’
13 Então o rei disse aos empregados: “Amarrem os pés e as mãos deste homem e o joguem fora, na escuridão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
14 “Tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e nɨyí mɨndóloyé, tɨ́ lá mɨgéléye nɨyí cúkuꞌdée.”
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Zɨ́ Farụsáyo e yéme ledre gɨ ro ꞌdíꞌbi Yésụ togụ́ uku luyú ledre go ní.
15 Os fariseus saíram e fizeram um plano para conseguir alguma prova contra Jesus.
16 Zɨ́ye kása ngíti géyị ꞌyị lódụ́ kacɨ́ye kpá kɨ́ ngíti géyị ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Eróde ní zɨ́ Yésụ. Sɨmɨ bɨ ogụnɨ́ íri ní, zɨ́ye ndólo wo kɨ́dí, “ꞌYị ꞌdódo ledre, owozé go kɨ́dí, ꞌyị e otonɨ́ úndruyị́ go kɨ́ngaya gɨ zɨ́a ndị́sị ꞌdódo zɨ́ye dụụ́ maꞌdíi ledre bɨ Lomo ili zɨ́ye méngị a ní. Ífi eyị́ sɨmɨ ꞌyị e wá. ꞌYịmaꞌdí e nɨyí zɨ́yị mbá kɨ́ ledreyé owóowó.
16 Então mandaram que alguns dos seus seguidores e alguns membros do partido de Herodes fossem dizer a Jesus: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto, ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige e não se importa com a opinião dos outros, nem julga pela aparência.
17 Íꞌbí aka somụ́ ledre zɨ́ze. Kacɨ́ komoyị́ ní, nɨ mɨútúásáne zɨ́ze íꞌbí ụsórụ zɨ́ Káyísara togụ́ ndazé íꞌbí a wá?”
17 Então o que o senhor acha: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
18 Tɨ́ lá Yésụ owo mani eyé née bú. Zɨ́a úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Sée ga bɨ ndị́sịsé lóndo rosé kɨ́dí ásé bɨlámáse ní, éyị́ bɨ ógụsé úzu máa gɨ roa ní ꞌdi?
18 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
19 ꞌDódosé aka késị́ bɨ ndị́sịsé lengbe íꞌbí a káa do ụsórụ ona ní zɨ́ma lúrú a.” Zɨ́ye íꞌbíógụ a zɨ́a.
19 Tragam a moeda com que se paga o imposto! Trouxeram a moeda,
20 Zɨ́a ndúꞌyú yée kɨ́dí, “Bɨ sɨmɨ késị́ máa ba lị́lị ambi? Sara bɨ roa ba ịrị ambi?”
20 e ele perguntou:
21 Zɨ́ye úkulúgu ledre zɨ́a kɨ́dí, “Née lị́lị Káyísara.”
21 Eles responderam: — São do Imperador. Então Jesus disse:
22 Sɨmɨ bɨ uwúnɨ́ ledre née kenée ní, zɨ́ tarayé ị́drị́ne mbá mɨị́drị́. Zɨ́ye ị́nyịyé gɨ cigí Yésụ gɨ ore ókpóye.
22 Eles ficaram admirados quando ouviram isso. Então deixaram Jesus e foram embora.
23 Kpá sɨmɨ kémbị́ kadra née ní, zɨ́ Sadụkáyo e bɨ ngárá ṇguṇgunɨ́ ꞌbɨ eyé ledre úrú gɨ sɨmɨ umbu wá ní, ógụyé zɨ́ Yésụ zɨ́ye ndólo wo kɨ́dí,
23 Naquele mesmo dia chegaram perto de Jesus alguns saduceus , afirmando que ninguém ressuscita.
24 “ꞌYị ꞌdódo ledre, Mụ́sa ekéomo kóo zɨ́ze sɨmɨ lorụ kɨ́dí, togụ́ ꞌyị ofụ́ kára ndikinɨ́ owụ́ kéne wá, zɨ́a úyuné yá, lúndu a idí ꞌdíꞌbi kára umbu née zɨ́ye ndíki owụ́ kéne zɨ́a.
24 Eles disseram a Jesus: — Mestre, Moisés ensinou assim: “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
25 Lúrú aka, ꞌyị e nɨyí kóo bo dongaráze ona ịnyị doa gbre mbá lúndu e. Zɨ́ ndíká eyé ꞌdíꞌbi kára, ndikinɨ́ owụ́ kéne wá, zɨ́a úyuómo kára máa née zɨ́ lúndua bɨ gɨ do kacɨ́ a ní ꞌdíꞌbi kára máa née.
25 Acontece que havia entre nós sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos. Assim, ele deixou a viúva para o segundo irmão.
26 Zɨ́a kpá úyuné, zɨ́ ota lúnduyé ꞌdíꞌbi a, zɨ́a kpá úyuné. Zɨ́a ndéréne kenée ógụné gị ro ambáodụ́ye.
26 A mesma coisa aconteceu com este, e também com o terceiro, e, finalmente, com todos os sete.
27 Odụ a, zɨ́ kára née úyuné.
27 Depois de todos eles, a mulher também morreu.
28 Bɨ kenée ní, sɨmɨ bɨ karanée ꞌyị e nɨyí úrú gɨ sɨmɨ umbu ní, kára máa née nɨ nda ídí go meꞌbe ambi. Bɨ kóo nɨ go meꞌbeyé mbá ní?”
28 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
29 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Sómụ́ lúyúsé ledre go gɨ zɨ́a ówosé esé mɨéké kúrú Lomo, togụ́ mbú rokoꞌbụ ꞌbɨ Lomo wá.
29 Jesus respondeu:
30 Sɨmɨ bɨ Lomo nɨ úru ꞌyị e gɨ sɨmɨ umbu ní, ngíti éyị́ bɨ zɨ́a ídíne kɨ́dí ófụ́ roꞌyị togụ́ mbú ndéré do oꞌdo ní ndaá. ꞌYị e nɨyí ídí dụụ́ káa zɨ́ maláyika e komo ere ní.
30 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
31 Gɨ ro ledre úrú gɨ sɨmɨ umbu ní, ólosé esé ledre bɨ Lomo uku zɨ́se sɨmɨ mɨéké kúrúne ní wá.
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, será que vocês nunca leram o que Deus disse? Ele afirmou:
32 Uku kɨ́dí, ‘Mááyí Lomo bɨ ndịsị lúrú kacɨ́ Abarayáma, kɨ́ Isáka nda kɨ́ Yakóbo e ní.’ Ndaá ꞌbɨ ené Lomo ꞌbɨ umbu e wá, nɨ yị́ ené Lomo ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ trịdrị ní.”
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.” E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos.
33 Sɨmɨ bɨ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e uwúnɨ́ ledre bɨ Yésụ uku kenée ní, zɨ́ tarayé ị́drị́ne mbá mɨị́drị́ gɨ zɨ́ mɨꞌdódo ledre ené.
33 Quando a multidão ouviu isso, ficou admirada com o ensinamento dele.
34 Sɨmɨ bɨ Yésụ romo komo Sadụkáyo e go ní, zɨ́ Farụsáyo ndíkíye ndómo tarayé.
34 Os fariseus se reuniram quando souberam que Jesus tinha feito os saduceus calarem a boca.
35 Zɨ́ ngúruyé bɨ owo ledre gɨ ro lorụ go bɨlámáne ní ị́nyịné úzu Yésụ kɨ́ nduꞌyú kɨ́dí,
35 E um deles, que era mestre da Lei , querendo conseguir alguma prova contra Jesus, perguntou:
36 “ꞌYị ꞌdódo ledre, lorụ be ꞌdi nɨ ne kɨ́ ledrené owóowó?”
36 — Mestre, qual é o mais importante de todos os mandamentos da Lei ?
37 Yésụ ya zɨ́a ní, “ ‘Ídí óto ꞌbú Ngére bɨ Lomo eyị́ ní kɨ́ mɨmbéꞌdeyị́ kị́éꞌdo, kɨ́ lomo royị́ mbá, kpá kɨ́ sómụ́ ledre eyị́ mbá.’
37 Jesus respondeu:
38 Née mɨzefị lorụ bɨ kɨ́ ledrené owóowó ní.
38 Este é o maior mandamento e o mais importante.
39 Gbre a ꞌbɨ ené nda wo ba, ‘Ídí óto ꞌbú lafúyị e káa zɨ́ bɨ óto ꞌbúyị kɨ́ royị́ ní.’
39 E o segundo mais importante é parecido com o primeiro: “Ame os outros como você ama a você mesmo.”
40 Lorụ ga bɨ Mụ́sa eké yée kɨ́ yée ga bɨ ngíti géyị nébị e ekénɨ́ yée ní, odónɨ́ royé mbá ro lorụ ga bɨ gbre née.”
40 Toda a Lei de Moisés e os ensinamentos dos
41 Sɨmɨ bɨ Farụsáyo ga gére née nɨyí aka fú cigí Yésụ ore ní, zɨ́a ndúꞌyú yée kɨ́dí,
41 Quando os fariseus estavam reunidos, Jesus perguntou a eles:
42 “Ndị́sịsé sómụ́ a ní, Kɨ́résịto nɨ náambi? Nɨ mbị́ owụ́ ꞌbɨ ambi?”
42 — O que vocês pensam sobre o — De Davi! — responderam eles.
43 Yésụ ya zɨ́ye ní, “Sara togụ́ kenée ní, ꞌDówụ́ Lomo uku nda kóo ledre zɨ́ Dawídi ndólo Kɨ́résịto Ngére ené gɨ ro ꞌdi? Dawídi maꞌdáa uku kóo kɨ́dí,
43 Jesus tornou a perguntar:
44 “ ‘Lomo uku ledre zɨ́ Ngére amá kɨ́dí,
44 “O Senhor Deus disse ao meu Senhor:
45 Togụ́ Dawídi ndolo nda wo go Ngére ní, sara nɨ nda ídí owụ́ ꞌbɨ ené lárá a káa be ꞌdi?”
45 Portanto, se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
46 ꞌYị bɨ zɨ́a útúásáne úkulúgu ledre kacɨ́ nduꞌyú bɨ Yésụ nduꞌyú née ndaá. Tónóne sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ kóo née ꞌyị bɨ zɨ́a tóroógụné ndúꞌyú wo kɨ́ ngíti nduꞌyú ní ndaá.
46 Ninguém podia responder mais nada, e daquele dia em diante não tiveram coragem de lhe fazer mais perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.