Lucas 1

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Mongụ́ ꞌyị Teyófịlo, tụ́ꞌdụ́ ngíti géyị ꞌyị e eké omonɨ́ ledre ga bɨ kóo gɨ do bi Yésụ, bɨ kóo Yésụ maꞌdáa ndịsị méngị yée dongaráze ní go bi ꞌdesị́.
1 Visto que muitos houve que empreenderam uma narração coordenada dos fatos que entre nós se realizaram,
2 Ekénɨ́ tɨ́ za cé ledre ga bɨ kóo ꞌyịmɨkása ga kóo ꞌdesị́ lurúnɨ́ kɨ́ komoyé zɨ́ye ndị́sịyé lị́kpị́ a ní.
2 conforme nos transmitiram os que desde o princípio foram deles testemunhas oculares e ministros da palavra,
3 Gɨ zɨ́a bɨ ledre ga bɨ ꞌyị ga gére née ekénɨ́ ní, nɨyí mbá maꞌdíi ledre e ní, máyá nɨ mɨútúásáne zɨ́ma éké kása yée zɨ́yị,
3 igualmente a mim me pareceu bem, depois de acurada investigação de tudo desde sua origem, dar-te por escrito, excelentíssimo Teófilo, uma exposição em ordem,
4 gɨ do bɨ zɨ́yị ówoyéme a yá ꞌdodonɨ́ kóo maꞌdíi ledre e go zɨ́ne.
4 para que tenhas plena certeza das verdades em que foste instruído.
5 Sɨmɨ bɨ kóo Eróde nɨ mongụ́ ngére ꞌbɨ káṇgá bɨ Yụdáya ní, ngíti ꞌyị ꞌdáná mbayi ꞌbɨ Lomo nɨ kóo bo kɨ́ ịrịné Zakaríya. Nɨ gɨ dongará ꞌyị ꞌdáná éyị́ ga bɨ manda eyé nɨ mbá Abiyáza ní. Ịrị meꞌbea Elizebéta, nɨ kpá gɨ sɨmɨ kúfú bulúnduyé bɨ Aróna ní.
5 Nos dias de Herodes, rei da Judeia, houve um sacerdote chamado Zacarias, do turno de Abias. Sua mulher era das filhas de Arão e se chamava Isabel.
6 Zakaríya e gbrengárá kɨ́ meꞌbené, mɨméngị ledre eyé nɨ kacɨ́ kadra mbá fú lá mbị́ do komo Lomo, gɨ zɨ́a ndịsịnɨ́ éré lorụ ꞌbɨ Ngére Lomo.
6 Ambos eram justos diante de Deus, vivendo irrepreensivelmente em todos os preceitos e mandamentos do Senhor.
7 Tɨ́ lá owụ́ ndaá ꞌbɨ ené kóo zɨ́ye wá gɨ zɨ́a meꞌbea nɨ mɨkoto, nɨyí nda kpá yị́ eyé go ngokoyé utúasánɨ́ lolụ ndíki owụ́ wá.
7 E não tinham filhos, porque Isabel era estéril, sendo eles avançados em dias.
8 Nda sɨmɨ ngíti sị́lị́, sịndị́ kadra utúasá go zɨ́ Zakaríya e kɨ́ lafúne ndéréye sɨmɨ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo ꞌdáná éyị́ zɨ́ Lomo,Zakaríya ꞌdaná éyị́ zɨ́ Lomo|src="lb00263c.tif" size="col" loc="1:8" copy="Knowles" ref="1:8-9"
8 Ora, aconteceu que, exercendo ele diante de Deus o sacerdócio na ordem do seu turno, coube-lhe por sorte,
9 kacɨ́ ondụ́ ꞌbɨ ꞌyị ꞌdáná éyị́ e. Zɨ́ gbégbé ꞌdódo Zakaríya zɨ́a ólụ́ne ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo ꞌdáná éyị́ zɨ́ Lomo.
9 segundo o costume sacerdotal, entrar no santuário do Senhor para queimar o incenso;
10 Sɨmɨ bɨ Zakaríya olụ́ go ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo nɨ go ndị́sị óngbó abúṛengú kɨ́ ndonyoné ꞌdị́cị́ íri ní, tụ́ꞌdụ́ ꞌyị ga bɨ ogụnɨ́ ní nɨyí ꞌbɨ eyé ndị́sị íni ini zɨ́ Lomo sága.
10 e, durante esse tempo, toda a multidão do povo permanecia da parte de fora, orando.
11 Cịkị ꞌdị́cị́ íri, zɨ́ maláyika bɨ Ngére Lomo kasa ní ógụ tóroné do sị́lị́ ꞌbɨ anú cigí mbayi bɨ ndịsịnɨ́ ꞌdáná éyị́ doa ní.
11 E eis que lhe apareceu um anjo do Senhor, em pé, à direita do altar do incenso.
12 Sɨmɨ bɨ Zakaríya lurú maláyika née kenée ní, zɨ́ lomo roa lị́yịné gɨ zɨ́ ngịrị.
12 Vendo-o, Zacarias turbou-se, e apoderou-se dele o temor.
13 Zɨ́ maláyika née úku ledre kɨ́dí, “Ndá éré ngịrị wá Zakaríya, Lomo uwú ini bɨ ndị́sị íni a ní go. Meꞌbeyị́ Elizebéta nɨ ndíki owụ́ zɨ́yị owụ́oꞌdo. Ídí ị́fị́ ịrịa Yiwáni.
13 Disse-lhe, porém, o anjo: Zacarias, não temas, porque a tua oração foi ouvida; e Isabel, tua mulher, te dará à luz um filho, a quem darás o nome de João.
14 Nɨ óto sée kɨ́ meꞌbeyị́ zɨ́se ídíse kɨ́ rokinyi, tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e nɨyí ídí kɨ́ rokinyi sɨmɨ bɨ nɨyí úwú a kɨ́dí aránɨ́ wo go ní.
14 Em ti haverá prazer e alegria, e muitos se regozijarão com o seu nascimento.
15 Nɨ ídí kɨ́ ledrené owóowó sɨmɨ moko bɨ ꞌbɨ Ngére Lomo ní. Ndaá ꞌyị éwé leꞌyị́ wá, nɨ dụụ́ mɨꞌdúcuné kɨ́ ꞌDówụ́ Lomo kú gɨ sɨmɨ mbágáne.
15 Pois ele será grande diante do Senhor, não beberá vinho nem bebida forte e será cheio do Espírito Santo, já do ventre materno.
16 Nɨ ꞌdíꞌbilúgu ngíti géyị Isɨréle e ga kóna luyúnɨ́ gɨ do mɨsiꞌdi ꞌbɨ Ngére Lomo go ní zɨ́ Lomo.
16 E converterá muitos dos filhos de Israel ao Senhor, seu Deus.
17 Nɨ ndị́sị gámá kɨ́ úku kúrú Lomo sɨmɨ rokoꞌbụ ꞌDówụ́ Lomo cé káa zɨ́ nébị Ilíya kóna ní, zɨ́a ndị́sịné kɨ́ yéme dongará ꞌyị ga bɨ sinyí go kɨ́ owụ́ ꞌbɨ eyé e ní, kpá kɨ́ sáká ꞌyị ga bɨ sómụ́ ledre eyé ndaá bɨlámáne do mɨsiꞌdi ꞌbɨ Lomo wá ní, nda kpá kɨ́ yémeómo ꞌyị e nzíyiyé zɨ́ Ngére Yésụ.”
17 E irá adiante do Senhor no espírito e poder de Elias, para converter o coração dos pais aos filhos, converter os desobedientes à prudência dos justos e habilitar para o Senhor um povo preparado.
18 Zɨ́ Zakaríya ndúꞌyú maláyika née kɨ́dí, “Mááyí ówo a bɨ kɨ́dí éyị́ nɨ ndéré méngị roné zɨ́ma kenée ní lárá a káa be ꞌdi? Bɨ mááyí go ngokomá káa zɨ́ ba, kára bɨ zɨ́ma ní nɨ go kpá ngokoné ní.”
18 Então, perguntou Zacarias ao anjo: Como saberei isto? Pois eu sou velho, e minha mulher, avançada em dias.
19 Zɨ́ maláyika née úkulúgu ledre zɨ́ Zakaríya kɨ́dí, “Zakaríya, ịrịmá Gábɨrele. Kacɨ́ kadra mbá azé fú lá kɨ́ Lomo do bi kị́éꞌdo, kasa máa ne kɨ́ bɨlámá ledre née ógụ úku a zɨ́yị.
19 Respondeu-lhe o anjo: Eu sou Gabriel, que assisto diante de Deus, e fui enviado para falar-te e trazer-te estas boas-novas.
20 Gɨ zɨ́a bɨ íli ṇgúṇgu ledre bɨ máúku zɨ́yị ba wá ní, tarayị́ nɨ ídí mɨꞌdụ́tụné ódro wá gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ owụ́ née nɨ árá sɨmɨ a ní.”
20 Todavia, ficarás mudo e não poderás falar até ao dia em que estas coisas venham a realizar-se; porquanto não acreditaste nas minhas palavras, as quais, a seu tempo, se cumprirão.
21 Gɨ zɨ́ kéyị née, ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ sóngó wo sága ní ndịsịnɨ́ go má zɨ́ye úku ledre kɨ́dí, “ꞌBɨé laká nda ꞌdi, Zakaríya luꞌbú karaba sɨmɨ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo ꞌdényé káa ní ní.”
21 O povo estava esperando a Zacarias e admirava-se de que tanto se demorasse no santuário.
22 Sɨmɨ bɨ olụ́ogụ gɨ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo gɨrí ní, ndịsị nda ódro zɨ́ye lá kɨ́ sị́lị́ne. Zɨ́ ꞌyị ga gére née tɨ́ geré ówo a kɨ́dí Lomo ꞌdodo ngíti mɨkánda ledre go zɨ́a ꞌdị́cị́ íri.
22 Mas, saindo ele, não lhes podia falar; então, entenderam que tivera uma visão no santuário. E expressava-se por acenos e permanecia mudo.
23 Sɨmɨ bɨ sịndị́ kadra ꞌbɨ moko ené ụkụ́ ní, zɨ́a ị́nyị ndáꞌbalúgu roné ꞌbe.
23 Sucedeu que, terminados os dias de seu ministério, voltou para casa.
24 Nda gɨ do kacɨ́ sị́lị́ cúkuꞌdée, zɨ́ meꞌbea Elizebéta ídíne kɨ́ sɨmɨné. Zɨ́a ndị́sịné ꞌbe éfé ịnyị, olụ́ogụ gɨ ꞌbe wá.
24 Passados esses dias, Isabel, sua mulher, concebeu e ocultou-se por cinco meses, dizendo:
25 Zɨ́ Elizebéta íꞌbí mbófo éyị́ zɨ́ Lomo kɨ́dí, “Mbófo éyị́ zɨ́yị Ngére Lomo gɨ ro ledre bɨ méngị zɨ́ma ba. Ówo ledre go kɨ́ma zɨ́yị ꞌdíꞌbióyó mongụ́ dokuwu bɨ mááyí kɨ́e ní gɨ domá ꞌdáꞌba.”
25 Assim me fez o Senhor, contemplando-me, para anular o meu opróbrio perante os homens.
26 Sɨmɨ bɨ Elizebéta nɨ go kɨ́ sɨmɨné ꞌbɨ éfé ịnyị doa kéṛị́ (6) ní, zɨ́ Lomo kpá kása maláyika Gábɨrele sɨmɨ Nazeréta ngíti owụ́ gara sɨmɨ Galiláya,
26 No sexto mês, foi o anjo Gabriel enviado, da parte de Deus, para uma cidade da Galileia, chamada Nazaré,
27 zɨ́ owụ́kára tara mbotụ nɨ kóo go mɨkóróne zɨ́ ngíti oꞌdo kɨ́ ịrịné Yoséfa. Nɨ gɨ sɨmɨ kúfú ngére Dawídi. Owụ́ kára maꞌdáa ịrị a Maríya.
27 a uma virgem desposada com certo homem da casa de Davi, cujo nome era José; a virgem chamava-se Maria.
28 Zɨ́ Gábɨrele ndéréógụné íri, zɨ́a íꞌbí mandá kɨ́dí, “Mandá zɨ́yị Maríya, útúásá go kacɨ́ komo Ngére Lomo, Lomo idí kɨ́yị.”
28 E, entrando o anjo aonde ela estava, disse: Alegra-te, muito favorecida! O Senhor é contigo.
29 Zɨ́ Maríya ndị́sị ónzó komoné kɨ́ toso mandá bɨ maláyika ogụ íꞌbí a zɨ́ne née.
29 Ela, porém, ao ouvir esta palavra, perturbou-se muito e pôs-se a pensar no que significaria esta saudação.
30 Zɨ́ maláyika úku ledre zɨ́ Maríya kɨ́dí, “Maríya, ndá éré ngịrị wá, útúásá yị́ eyị́ mɨútúásá kacɨ́ komo Lomo.”
30 Mas o anjo lhe disse: Maria, não temas; porque achaste graça diante de Deus.
31 Áyí ógụ ídí kɨ́ sɨmɨyị́ zɨ́yị árá ógụ a owụ́oꞌdo. Ídí ị́fị́ ịrị a Yésụ.
31 Eis que conceberás e darás à luz um filho, a quem chamarás pelo nome de Jesus.
32 Nɨ ídí mongụ́ ꞌyị. ꞌYị e nɨyí ndị́sị ndólo wo Owụ́ ꞌbɨ Lomo. Ngére Lomo nɨ óto wo káa do ngére káa zɨ́ bulúndua bɨ kóo Dawídi ní.
32 Este será grande e será chamado Filho do Altíssimo; Deus, o Senhor, lhe dará o trono de Davi, seu pai;
33 Nɨ ídí ngére do kúfú Isɨréle e za fí, ꞌyị ꞌdíꞌbióyó wo ndaá.
33 ele reinará para sempre sobre a casa de Jacó, e o seu reinado não terá fim.
34 Maríya ya zɨ́ maláyika ní, “Ledre máa née nɨ méngị roné née lárá a kɨ́e ꞌdi bɨ máówo aka kpá ledre ꞌbɨ yaꞌdá e wá ní?”
34 Então, disse Maria ao anjo: Como será isto, pois não tenho relação com homem algum?
35 Maláyika ya zɨ́a ní, “Owụ́ née nɨ ógụ ené sɨmɨ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo. Lomo nɨ ndị́sị ne sáká yị́ị gɨ zɨ́a owụ́ bɨ áyí ndíkiógụ a née nɨ yị́ ené Owụ́ ꞌbɨ Lomo.
35 Respondeu-lhe o anjo: Descerá sobre ti o Espírito Santo, e o poder do Altíssimo te envolverá com a sua sombra; por isso, também o ente santo que há de nascer será chamado Filho de Deus.
36 Lúrú aka gba ngoko sụmụyị́ bɨ Elizebéta ba, nɨ go kɨ́ sɨmɨné ꞌbɨ éfé ịnyị doa kéṛị́ (6). ꞌYị e owonɨ́ go mbá kɨ́dí utúasá lolụ kóo ndíki owụ́ wá.
36 E Isabel, tua parenta, igualmente concebeu um filho na sua velhice, sendo este já o sexto mês para aquela que diziam ser estéril.
37 Ledre bɨ Lomo uku go ní, nɨ méngị roné.”
37 Porque para Deus não haverá impossíveis em todas as suas promessas.
38 Maríya ya, “Káa zɨ́ bɨ mááyí ꞌyị ꞌbɨ moko ꞌbɨ Ngére Lomo ní, máṇgúṇgu ledre bɨ úku ili méngị a zɨ́ma ní go.” Geré zɨ́ maláyika née lélị́ ené gɨ ore.
38 Então, disse Maria: Aqui está a serva do Senhor; que se cumpra em mim conforme a tua palavra. E o anjo se ausentou dela.
39 Zɨ́ Maríya yéme roné ndéréne lúrú Elizebéta sɨmɨ owụ́ gara do bi ekị́ekị́ sɨmɨ Yụdáya,
39 Naqueles dias, dispondo-se Maria, foi apressadamente à região montanhosa, a uma cidade de Judá,
40 zɨ́a ógụné ꞌbe ꞌbɨ Zakaríya zɨ́a íꞌbí mandá.
40 entrou na casa de Zacarias e saudou Isabel.
41 Sɨmɨ bɨ Elizebéta uwú kúrú Maríya ní, geré zɨ́ sɨmɨa ndị́sịné ndéndeke kɨ́ mongụ́ rokinyi. Zɨ́ Elizebéta lúrú rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo roné.
41 Ouvindo esta a saudação de Maria, a criança lhe estremeceu no ventre; então, Isabel ficou possuída do Espírito Santo.
42 Zɨ́a ódroné kɨ́ kúrúne ꞌdága kɨ́dí, “Maríya, Lomo iꞌbí úndru go zɨ́yị rómo do ꞌbɨ lafúyị e mbá. Iꞌbí kpá úndru go zɨ́ Owụ́ bɨ sɨmɨyị́ née.
42 E exclamou em alta voz: Bendita és tu entre as mulheres, e bendito o fruto do teu ventre!
43 Áko, Lomo eme laká kɨ́ma káa gɨ zɨ́ ꞌdi, bɨ zɨ́ mbágá Ngére amá ị́nyịné za cụ́ ne ógụné lúrú máa ní?
43 E de onde me provém que me venha visitar a mãe do meu Senhor?
44 Maríya, sɨmɨ bɨ gáa máúwú kúrú yị́ị ní, geré zɨ́ sɨmɨmá ndị́sịné ndéndeke kɨ́ mongụ́ rokinyi.
44 Pois, logo que me chegou aos ouvidos a voz da tua saudação, a criança estremeceu de alegria dentro de mim.
45 Ngére Lomo idí ídí kɨ́yị, gɨ zɨ́a ṇgúṇgu go yá éyị́ bɨ ili méngị a zɨ́yị ní, idí mu méngị a.”
45 Bem-aventurada a que creu, porque serão cumpridas as palavras que lhe foram ditas da parte do Senhor.
46 Maríya ya kɨ́dí, “Mákófó ịrị Ngére amá Lomo.
46 Então, disse Maria: A minha alma engrandece ao Senhor,
47 Mááyí go kɨ́ rokinyi gɨ zɨ́ Lomo ꞌyị yómo máa.
47 e o meu espírito se alegrou em Deus, meu Salvador,
48 Máa bɨ mándá éyị́ wá ba, oto ledremá go zɨ́ne owóowó. Tónóne karaba ndéréne ꞌdáꞌdá, tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e nɨyí ndị́sị úku ledre kɨ́dí Lomo iꞌbí úndru go zɨ́ma.
48 porque contemplou na humildade da sua serva. Pois, desde agora, todas as gerações me considerarão bem-aventurada,
49 Wo, Mbigí Lomo bɨ kɨ́ rokoꞌbụné kɨ́ngaya ní mengị mongụ́ ledre go zɨ́ma. ꞌYị e idínɨ́ ndị́sị kófó ịrịa.
49 porque o Poderoso me fez grandes coisas. Santo é o seu nome.
50 ꞌYị ga bɨ nɨyí ndị́sị óto úndru a ní, nɨ ndị́sị méngị bɨlámá ledre zɨ́ye ndéréne mɨndéré za fí.
50 A sua misericórdia vai de geração em geração sobre os que o temem.
51 Mengị tụ́ꞌdụ́ mɨngburoko ledre e go, Ngére máa yée ga bɨ ndịsịnɨ́ ị́lị́ mɨị́lị́ ní, nɨ báyi yée mbá ꞌdáꞌba.
51 Agiu com o seu braço valorosamente; dispersou os que, no coração, alimentavam pensamentos soberbos.
52 Zɨ́a ꞌdíꞌbióyó rokoꞌbụ gɨ zɨ́ yée ga bɨ ndịsịnɨ́ óto ledreyé kɨ́ royé owóowó ní, zɨ́a óto yée ga bɨ ꞌbụoꞌbụ́nɨ́ royé mɨꞌbúóꞌbụ́ ní do bi kacɨ́ye.
52 Derribou do seu trono os poderosos e exaltou os humildes.
53 Iꞌbí tụ́ꞌdụ́ éyị́ e go zɨ́ ꞌyị ga bɨ kóna ndịsịnɨ́ ndúwú gɨ zɨ́ lerị́ ní, oto yée ga bɨ kɨ́ tụ́ꞌdụ́ éyị́ e zɨ́ye ní go káa do ꞌyị lerị́ e.
53 Encheu de bens os famintos e despediu vazios os ricos.
54 Ledre bɨ kóo mocụ́ gɨ ro sáká Isɨréle e ní lịgị wo wá, nɨ go ndị́sị sáká yée.
54 Amparou a Israel, seu servo, a fim de lembrar-se da sua misericórdia
55 Uku kóo zɨ́ bulúnduzé Abarayáma kɨ́ owụ́ ꞌbɨ owụ́ ꞌbɨ ené e kpá kenée kɨ́dí née nɨ ndị́sị sáká yée kenée za fí odụ a ndaá.”
55 a favor de Abraão e de sua descendência, para sempre, como prometera aos nossos pais.
56 Maríya ndịsị kóo zɨ́ Elizebéta íri káa zɨ́ éyị́ ꞌbɨ éfé ota ní, zɨ́a nda ndáꞌbalúgu roné ꞌbe ꞌbɨ ené.
56 Maria permaneceu cerca de três meses com Isabel e voltou para casa.
57 Née ní, zɨ́ sịndị́ kadra ꞌbɨ Elizebéta útúásáne, zɨ́a áráne owụ́oꞌdo.
57 A Isabel cumpriu-se o tempo de dar à luz, e teve um filho.
58 Zɨ́ phanda ledre née ówụ́ ndíki sụmụ Elizebéta kɨ́ eze ꞌbe ꞌbɨ ené e mbá kɨ́dí, Ngére Lomo mengị bɨlámá ledre go zɨ́a. Zɨ́ Elizebéta kɨ́ ꞌyị ga gére née mbá ídíye kɨ́ rokinyi.
58 Ouviram os seus vizinhos e parentes que o Senhor usara de grande misericórdia para com ela e participaram do seu regozijo.
59 Sɨmɨ bɨ síṛí owụ́ mengị go sị́lị́ ịnyị doa ota ní, zɨ́ye yóko royé ónzó wo ngbuṛu, kacɨ́ ondụ́ eyé ꞌbɨ Yụ́da e. Ilinɨ́ kóo gɨ ro ị́fị́ ịrị ꞌbụa doa, Zakaríya.
59 Sucedeu que, no oitavo dia, foram circuncidar o menino e queriam dar-lhe o nome de seu pai, Zacarias.
60 Zɨ́ mbágá a úku ledre kɨ́dí, “Ɨ́ꞌɨ, ndanɨ́ ị́fị́ ịrị ꞌbụa doa wá, ịrịa idí ídí Yiwáni.”
60 De modo nenhum! Respondeu sua mãe. Pelo contrário, ele deve ser chamado João.
61 Zɨ́ye ụ́tụyé zɨ́a kɨ́dí, “Ɨ́, ịrị káa zɨ́ née ndaá sɨmɨ kúfúse wá.”
61 Disseram-lhe: Ninguém há na tua parentela que tenha este nome.
62 Zɨ́ye ndúꞌyú Zakaríya kɨ́ sị́lị́ye togụ́ ili zɨ́ ịrị owụ́ ba ídíne náambi yá?
62 E perguntaram, por acenos, ao pai do menino que nome queria que lhe dessem.
63 Zɨ́a ndúꞌyú yée kɨ́ sị́lị́ne gɨ ro éyị́ ꞌbɨ éké ledre. Zɨ́a éké ịrị owụ́ née zɨ́ye, “Yiwáni.”
63 Então, pedindo ele uma tabuinha, escreveu: João é o seu nome. E todos se admiraram.
64 Geré zɨ́ tara Zakaríya líkpíne zɨ́a tónóne ódroné kɨ́ ndị́sị mbófo Lomo.
64 Imediatamente, a boca se lhe abriu, e, desimpedida a língua, falava louvando a Deus.
65 Zɨ́ tara eze ꞌbe ꞌbɨ ené e ị́drị́ye mbá mɨị́drị́, zɨ́ ꞌyị e ídíye sɨmɨ Yụdáya mbá kɨ́ ledre née tarayé.
65 Sucedeu que todos os seus vizinhos ficaram possuídos de temor, e por toda a região montanhosa da Judeia foram divulgadas estas coisas.
66 Ngíti géyị ꞌyị ga bɨ uwúnɨ́ ledre máa née ní ní, zɨ́ye ndị́sịyé sómụ́ lóꞌbó ledre kɨ́dí, “Owụ́ née nɨ gú ídí toso ꞌyị máa bɨ kɨ́e ꞌdi káa zɨ́ bɨ Ngére Lomo yeme ledre gɨ roa ne kenée ní?”
66 Todos os que as ouviram guardavam-nas no coração, dizendo: Que virá a ser, pois, este menino? E a mão do Senhor estava com ele.
67 Zɨ́ ꞌDówụ́ Lomo ꞌdúcu Zakaríya, zɨ́a ị́nyịné úku ledre bɨ gú karanée nɨ méngị roné ní kɨ́dí,
67 Zacarias, seu pai, cheio do Espírito Santo, profetizou, dizendo:
68 “Mbófo éyị́ zɨ́ Lomo bɨ nɨ Ngére ꞌbɨ Isɨréle e ní, gɨ zɨ́a ogụ go yómo ꞌyị ené e.
68 Bendito seja o Senhor, Deus de Israel, porque visitou e redimiu o seu povo,
69 Kasaogụ ꞌyị bɨ kɨ́ rokoꞌbụné ní go gɨ sɨmɨ kúfú ngére Dawídi gɨ ro yómo zée,
69 e nos suscitou plena e poderosa salvação na casa de Davi, seu servo,
70 káa zɨ́ bɨ kóo ukuiꞌbí tara nébị ené ga kóna ꞌdesị́ ní.
70 como prometera, desde a antiguidade, por boca dos seus santos profetas,
71 Bɨ ba ní, omozé gɨ zɨ́ ezeokóze e kpá kɨ́ yée ga bɨ ndịsịnɨ́ sógó zée ní go.
71 para nos libertar dos nossos inimigos e das mãos de todos os que nos odeiam;
72 Lomo mengị bɨlámá ledre née zɨ́ bulúnduzé e kenée gɨ ro ꞌdódo a kɨ́dí ledre bɨ kóo née yeme zɨ́ye ní lịgị ené née wá.
72 para usar de misericórdia com os nossos pais e lembrar-se da sua santa aliança
73 Née mɨyéme ledre kóo dongaráye kɨ́ bulúnduzé Abarayáma,
73 e do juramento que fez a Abraão, o nosso pai,
74 gɨ ro zɨ́ze ómozé gɨ zɨ́ ezeokóze e, gɨ do bɨ zɨ́ze ndị́sịzé méngị moko ené kɨ́ sómụ́ ledre ezé kị́éꞌdo ngịrị ndaá,
74 de conceder-nos que, livres das mãos de inimigos, o adorássemos sem temor,
75 gɨ zɨ́a azé go mbigí ꞌyị ené e do komo a kacɨ́ kadra mbá.
75 em santidade e justiça perante ele, todos os nossos dias.
76 Yị́ị, owụ́ ꞌbɨ amá, ꞌyị e nɨyí ndị́sị ndólo yị́ị kɨ́dí nébị ꞌbɨ Lomo gɨ zɨ́a áyí ndị́sị ndéré zɨ́a ꞌdáꞌdá kɨ́ yémeómo ꞌyị e zɨ́ Ngére nzíyiné.
76 Tu, menino, serás chamado profeta do Altíssimo, porque precederás o Senhor, preparando-lhe os caminhos,
77 Áyí ꞌdódo ledre zɨ́ye yá idínɨ́ ṇgúṇgu ledre ꞌbɨ Lomo gɨ do bɨ zɨ́ Lomo ótoómo lúyú ledre eyé gɨ ro zɨ́ye ndíki trịdrị bɨ za fí ní.
77 para dar ao seu povo conhecimento da salvação, no redimi-lo dos seus pecados,
78 Ledre née nɨ méngị roné kenée gɨ zɨ́ bɨlámá mɨmbéꞌde Lomo bɨ rozé ní, nɨ kásaógụ ꞌyị gɨ komo ere káa do bimɨóṇgó zɨ́ze do sogo káṇgá ona,
78 graças à entranhável misericórdia de nosso Deus, pela qual nos visitará o sol nascente das alturas,
79 zɨ́ bi óṇgóne zɨ́ ꞌyị ga bɨ nɨyí sɨmɨ mɨtụlụrụ ꞌbɨ lúyú ledre zɨ́ ngịrị umbu ndị́sịné méngị yée kacɨ́ kadra mbá ní, zɨ́a ndị́sịné ꞌdódo mɨsiꞌdi ꞌbɨ Lomo zɨ́ze, zɨ́ mɨmbéꞌdezé ị́drị́ne gɨ zɨ́a.
79 para alumiar os que jazem nas trevas e na sombra da morte, e dirigir os nossos pés pelo caminho da paz.
80 “Née ní, zɨ́ Yiwáni nda ngbóró ógụné go yaꞌdá ꞌyị. Zɨ́ Lomo íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́a, zɨ́a ndéré ndị́sịné sɨmɨ súwú gbála gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ zɨ́a tónóne ꞌdódo ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ Isɨréle e ní.”
80 O menino crescia e se fortalecia em espírito. E viveu nos desertos até ao dia em que havia de manifestar-se a Israel.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.