Lucas 13
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs VC
1 Sɨmɨ sịndị́ kadra máa bɨ kóo née ní, zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e úku ledre zɨ́ Yésụ kɨ́dí, Piláto iꞌbí okó go ro ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Galiláya bɨ nɨyí ndị́sị ꞌdáná éyị́ zɨ́ Lomo sɨmɨ ꞌDị́cị́ Kótrụro do úfu ngíti géyị.
1 Neste mesmo tempo contavam alguns o que tinha acontecido a certos galileus, cujo sangue Pilatos misturara com os seus sacrifícios.
2 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Lúrúsé íri káa zɨ́ éyị́ bɨ umbu bɨ ngíti géyị ꞌyị ꞌbɨ Galiláya ga gére uyunɨ́ née nɨ gɨ zɨ́a bɨ lúyú ledre eyé romo do ꞌbɨ lafúye go mbá ní?
2 Jesus toma a palavra e lhes pergunta: Pensais vós que estes galileus foram maiores pecadores do que todos os outros galileus, por terem sido tratados desse modo?
3 Máúku zɨ́se, togụ́ óyólóꞌbósé mɨmbéꞌdesé zɨ́se ṇgúṇgu ledre ꞌbɨ Lomo wá, ngíti géyị ꞌyị e gɨ dongaráse nɨyí úyu kpá kenée.
3 Não, digo-vos. Mas se não vos arrependerdes, perecereis todos do mesmo modo.
4 Sara nda yée ga bɨ kóo sokó doa ịnyị doa ota mongụ́ ꞌdị́cị́ ndụrụonzó yée sɨmɨ Yerụsaléma cigí mɨkavu bɨ Silowámo ní. Sómụ́sé ledre née méngịné roné zɨ́ye kenée née gɨ zɨ́a bɨ lúyú ledre eyé romo do ꞌbɨ ngíti géyị ꞌyị ga bɨ sɨmɨ Yerụsaléma ní?
4 Ou cuidais que aqueles dezoito homens, sobre os quais caiu a torre de Siloé e os matou, foram mais culpados do que todos os demais habitantes de Jerusalém?
5 Yaꞌdá ga gére née luyúnɨ́ eyé ledre wá. Togụ́ óyólóꞌbósé mɨmbéꞌdesé zɨ́se ndáꞌbaógụsé zɨ́ Lomo wá, ásé úyu kpá kenée.”
5 Não, digo-vos. Mas se não vos arrependerdes, perecereis todos do mesmo modo.
6 Gɨ do kacɨ́ ledre máa wo née ní, zɨ́ Yésụ tónóne úku muruwayi kɨ́dí, “Ngíti oꞌdo ꞌdịyị́ kóo ndóṛí ꞌbɨ ꞌbe yáká ené. Kadra kị́éꞌdo zɨ́a ndéréne gɨ ro mɨáná a, ogụ ndiki ené fú lá mɨáná a wá.
6 Disse-lhes também esta comparação: Um homem havia plantado uma figueira na sua vinha, e, indo buscar fruto, não o achou.
7 Zɨ́ mị́ngị́ yáká née úku ledre zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko bɨ oto wo ndị́sị lúrú bi kacɨ́ yáká née ní ní kɨ́dí, ‘Ndóṛí ba mengị kɨ́ra go sɨmɨbi ota aná wá. Sị́ ledre bɨ zɨ́a ndị́sịné gɨ roa kɨ́rɨ́ née ní ní ndaá, ꞌdụtụ bi née go gbékpị́e, ídí lágáóyó a ꞌdáꞌba.’
7 Disse ao viticultor: - Eis que três anos há que venho procurando fruto nesta figueira e não o acho. Corta-a; para que ainda ocupa inutilmente o terreno?
8 “Zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko née úkulúgu ledre zɨ́ mongụ́ ꞌyị ené née kɨ́dí, ‘Mongụ́ ꞌyị, otoomozé aka kenée kɨ́ sɨmɨbi kị́éꞌdo. Mááyí aka íciꞌdíkí a gbaá, zɨ́ma ụ́nzụ ngénye nyaṇgu léfe a sị́ a.
8 Mas o viticultor respondeu: - Senhor, deixa-a ainda este ano; eu lhe cavarei em redor e lhe deitarei adubo.
9 Togụ́ aná lolụ kpá wá, kɨ́ bi ngíti a zɨ́ze nda lágáóyó a.’ ”
9 Talvez depois disto dê frutos. Caso contrário, cortá-la-ás.
10 Sɨmɨ ngíti sịndị́ kadra sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro, zɨ́ Yésụ kóo ndị́sịné ꞌdódo ledre zɨ́ ꞌyị e sɨmɨ ngúru ꞌDị́cị́ Kótrụro e.
10 Estava Jesus ensinando na sinagoga em um sábado.
11 Ábuwá ngíti kára nɨ kóo dongará ꞌyị ga bɨ Yésụ ndịsị ꞌdodo ledre zɨ́ye née ore nɨ kɨ́ dokéké e sɨmɨné, zɨ́ye góꞌdụ wo zɨ́a ndị́sị ndéréne gɨ zɨ́ye nda goro goro káa kɨ́ sɨmɨbi e sokó doa ịnyị doa ota.
11 Havia ali uma mulher que, havia dezoito anos, era possessa de um espírito que a detinha doente: andava curvada e não podia absolutamente erguer-se.
12 Zɨ́ Yésụ lúrú kára née, zɨ́a ndólo wo kɨ́dí, Mamá, ógụ gɨrí zɨ́ma ꞌdáꞌdá yáa. Zɨ́ kára née ógụné, zɨ́ Yésụ úku ledre zɨ́a kɨ́dí, “Ndíyá bɨ ndịsị ꞌdóꞌdo yị́ị kɨ́ tụ́ꞌdụ́ sɨmɨbi ba Lomo ꞌdiꞌbioyó go.”
12 Ao vê-la, Jesus a chamou e disse-lhe: Estás livre da tua doença.
13 Zɨ́a óto sị́lị́ne ro sogo kára née, geré zɨ́ sogoa ꞌdózo roné, zɨ́a tónóne íꞌbílúgu mbófo éyị́ zɨ́ Lomo.
13 Impôs-lhe as mãos e no mesmo instante ela se endireitou, glorificando a Deus.
14 Zɨ́ ledre bɨ Yésụ mengị née sínyí ené ro mongụ́ ꞌyị ꞌbɨ ꞌDị́cị́ Kótrụro mɨsínyí kɨ́dí yomo ꞌyị sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro gɨ ro ꞌdíya. Zɨ́ mongụ́ ꞌyị ꞌbɨ ꞌDị́cị́ Kótrụro née kpá úku ledre zɨ́ ꞌyị e kɨ́dí, “Azé kɨ́ gbékpị́ sị́lị́ e ịnyị doa kéṛị́ gɨ ro méngị moko sɨmɨ a, ídísé ógụ dongará sị́lị́ ga gére ní gɨ ro do ꞌdíꞌbióyó ndíyá gɨ rosé sɨmɨ a. Ndaá sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro wá.”
14 Mas o chefe da sinagoga, indignado de ver que Jesus curava no sábado, disse ao povo: São seis os dias em que se deve trabalhar; vinde, pois, nestes dias para vos curar, mas não em dia de sábado.
15 Zɨ́ Ngére Yésụ úkulúgu ledre zɨ́a kɨ́dí, “Ndị́sịsé lóndo rosé kenée gɨ zɨ́ ꞌdi? Sara bɨ ndị́sịsé líkpí bangá esé e sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro ndéré kɨ́ye gɨ ro éwé iní ní.
15 Hipócritas!, disse-lhes o Senhor. Não desamarra cada um de vós no sábado o seu boi ou o seu jumento da manjedoura, para os levar a beber?
16 Kára née nɨ bulúndu Abarayáma, Satána odóngeṛị kóo wo kɨ́ sɨmɨbi sokó doa ịnyị doa ota (18). Mándá líkpí wo sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro wá?”
16 Esta filha de Abraão, que Satanás paralisava há dezoito anos, não devia ser livre desta prisão, em dia de sábado?
17 Zɨ́ ledre bɨ Yésụ uku née sínyíne ro ezeokóga ga gére ní. Zɨ́ bi émené ro tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e mbá gɨ zɨ́ mongụ́ bɨlámá ledre bɨ Yésụ mengị née.
17 Ao proferir estas palavras, todos os seus adversários se encheram de confusão, ao passo que todo o povo, à vista de todos os milagres que ele realizava, se entusiasmava.
18 Zɨ́ Yésụ úku muruwayi zɨ́ye kɨ́dí, “ꞌBe ꞌbɨ Lomo nɨ káa zɨ́ ꞌdi? Éyị́ bɨ mááyí óto ásá a kɨ́e ní ꞌdi?
18 Jesus dizia ainda: A que é semelhante o Reino de Deus, e a que o compararei?
19 ꞌBe ꞌbɨ Lomo nɨ káa zɨ́ kúfú kágá bɨ musɨtáda ꞌyị ꞌdịyị́ wo yáká ené ní. Abú kúfú a nɨ nzéré káa zɨ́ kúfú kịndrị́ ní yá, nɨ ngbóró ógụ ené mongụ́ kágá kɨ́ tụ́ꞌdụ́ mɨrásáne e zɨ́ tụ́ꞌdụ́ solụ́ e ndị́sị ógụ útúye komoa kpá kɨ́ ụ́bụ́ ꞌbe ꞌbɨ eyé e.”
19 É semelhante ao grão de mostarda que um homem tomou e semeou na sua horta, e que cresceu até se fazer uma grande planta e as aves do céu vieram fazer ninhos nos seus ramos.
20 Zɨ́a kpá úku ándá ledre kɨ́dí, “Éyị́ bɨ mááyí óto ásá ꞌbe ꞌbɨ Lomo kɨ́e ní ꞌdi?
20 Disse ainda: A que direi que é semelhante o Reino de Deus?
21 Nɨ ídí káa zɨ́ owụ́ ꞌdeꞌdị́ bɨ cúkuꞌdée ní, nɨyí lótó mongụ́ leꞌyị́ kɨ́e, zɨ́ leꞌyị́ née ꞌdị́ꞌdịné gɨ zɨ́a.”
21 É semelhante ao fermento que uma mulher tomou e misturou em três medidas de farinha e toda a massa ficou levedada.
22 Zɨ́ Yésụ ị́nyịné gɨ ore ndéréne kɨ́ ólụ́ne kacɨ́ do ꞌbe e kɨ́ gara ga bɨ kacɨ́ mɨsiꞌdi ní kɨ́ ꞌdodo ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ ꞌyị e gị zɨ́a ndéré ólụ́ne sɨmɨ Yerụsaléma.
22 Sempre em caminho para Jerusalém, Jesus ia atravessando cidades e aldeias e nelas ensinava.
23 Zɨ́ ngíti ꞌyị gɨ dongará ꞌyị ga bɨ ndịsị ꞌdódo ledre zɨ́ye ní ndúꞌyú wo kɨ́dí, “Ngére, Lomo nɨ yómo lá dụụ́ ngíti géyị ꞌyị e ndaá ꞌyị e mbá wá?”
23 Alguém lhe perguntou: Senhor, são poucos os homens que se salvam? Ele respondeu:
24 “ꞌYị idí gámásóꞌdo mɨsiꞌdi za kɨ́ rokoꞌbụné mbá gɨ ro zɨ́a ólụ́ne ꞌbe ꞌbɨ Lomo. Tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e nɨyí yéme royé gɨ ro zɨ́ye ólụ́ye íri, utúasánɨ́ eyé ólụ́ wá.
24 Procurai entrar pela porta estreita; porque, digo-vos, muitos procurarão entrar e não o conseguirão.
25 Sɨmɨ bɨ togụ́ Lomo ꞌdụtụ mbotụ ené go ní, sée ga bɨ nɨ ꞌdụ́tụómo sée sága ní, ásé tóro tara mbotụ ndị́sị ṇgúṇgú rosé kɨ́dí, ‘Mongụ́ ꞌyị, idí líkpí mbotụ zɨ́ze.’
25 Quando o pai de família tiver entrado e fechado a porta, e vós, de fora, começardes a bater à porta, dizendo: Senhor, Senhor, abre-nos, ele responderá: Digo-vos que não sei de onde sois.
26 “Ásé úku ledre zɨ́a kɨ́dí, ‘Luyúzé komoyị́ go, anuzé kóo éyị́ mɨánu kɨ́ éwé éyị́ e kése, ndị́sị kóo kpá ꞌdódo ledre sɨmɨ gara ezé e.’
26 Direis então: Comemos e bebemos contigo e tu ensinaste em nossas praças.
27 “Nɨ úkulúgu ledre zɨ́se gɨrí kɨ́dí, ‘Maꞌdíi, máówo amá sée wá, máówo amá kpá bi bɨ ógụsé gɨ doa ní wá. Ídísé ị́nyị gɨ ore ꞌdáꞌba sée ꞌyị lúyú ledre e.’
27 Ele, porém, vos dirá: Não sei de onde sois; apartai-vos de mim todos vós que sois malfeitores.
28 “Gɨ ore, ásé ndị́sị íni ini kɨ́ ndị́sị náná do sosé gɨ zɨ́a ásé lúrú kása Abarayáma e kɨ́ Isáka e kɨ́ Yakóbo e nda kɨ́ ngíti géyị nébị e kɨ́ ndị́sị ꞌbe ꞌbɨ Lomo íri. Tɨ́ lá sée, ndásé íri wá.
28 Ali haverá choro e ranger de dentes, quando virdes Abraão, Isaac, Jacó e todos os profetas no Reino de Deus, e vós serdes lançados para fora.
29 Ṛị́kị́ sị́ do ꞌyịmaꞌdí e gɨ do sogo káṇgá ba za mbá nɨyí ógụ sɨmɨ ayímbi ꞌbe ꞌbɨ Lomo íri.
29 Virão do oriente e do ocidente, do norte e do sul, e sentar-se-ão à mesa no Reino de Deus.
30 Ídísé lúrú ledre née bɨlámáne. ꞌYị ga bɨ kóo ledreyé ndaá zɨ́ ꞌyịmaꞌdí e owóowó wá ní, nɨyí nda yị́ eyé go kɨ́ ledreyé zɨ́ Lomo owóowó.”
30 Há últimos que serão os primeiros, e há primeiros que serão os últimos.
31 Cịkị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ Yésụ ndịsị ꞌdódo ledre sɨmɨa née ní, zɨ́ ngíti géyị Farụsáyo e ógụyé úku ledre zɨ́ Yésụ kɨ́dí, “Ólụ́ógụ mu gɨ ona ꞌdáꞌba gɨ zɨ́a ngére Eróde Andipá yeme ledre go gɨ ro úfu yị́ị.”
31 No mesmo dia chegaram alguns dos fariseus, dizendo a Jesus: Sai e vai-te daqui, porque Herodes te quer matar.
32 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́ Farụsáyo ga gére née kɨ́dí, “Ídísé ndáꞌba úku ledre zɨ́ Eróde ꞌyị mani née kɨ́dí, karaba kɨ́ kɨ́lóndó máíli aka lágaóyó bɨcayi lomo e gɨ sɨmɨ ꞌyị e kɨ́ yómo ꞌyị ndíyá e kí. Nda sɨmɨ ota sị́lị́ zɨ́ moko máa née ụ́kụ́ne.”
32 Disse-lhes ele: Ide dizer a essa raposa: eis que expulso demônios e faço curas hoje e amanhã; e ao terceiro dia terminarei a minha vida.
33 Karaba kɨ́ kɨ́lóndó ndéréógụné sɨmɨ sị́lị́ ota, mááyí ídí mɨndéréma ꞌdáꞌdá gị sɨmɨ Yerụsaléma, ngíti éyị́ ụcụomo máa yana wá. Nébị ga bɨ kóo ꞌdáꞌdá ní ufunɨ́ yée mbá íri.
33 É necessário, todavia, que eu caminhe hoje, amanhã e depois de amanhã, porque não é admissível que um profeta morra fora de Jerusalém.
34 Zɨ́ Yésụ ṇgúṇgú roné gɨ ro ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Yerụsaléma ní kɨ́dí, “Áko, sée ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Yerụsaléma ní, mááyí kɨ́ mongụ́ lerị́ gɨ rosé gɨ zɨ́a Lomo kasa kóo nébị e zɨ́se, zɨ́se úfu yée. Zɨ́se óngboónzó ngíti géyị ꞌyị ga bɨ Lomo kasa yée zɨ́se kɨ́ bɨlámá sanda ní kɨ́ tutú. Máíꞌbí romá gɨ ro kótrụ sée trị́é káa zɨ́ mbágángono bɨ kotrụ owụ́ ꞌbɨ ené e sị́ fúndúne ní, ílisé esé e wá.
34 Jerusalém, Jerusalém, que matas os profetas e apedrejas os enviados de Deus, quantas vezes quis ajuntar os teus filhos, como a galinha abriga a sua ninhada debaixo das asas, mas não o quiseste!
35 Ídísé ówo a bɨlámáne kɨ́dí Lomo oyó sogoné go zɨ́se. Útúásásé lúrú máa cakaba wá ꞌbúó togụ́ sịndị́ kadra ogụ go zɨ́se úku ledre kɨ́dí, ‘Úndru idí ídí zɨ́ wo bɨ nɨ ógụ kɨ́ ịrị Ngére Lomo ní.’ ”
35 Eis que vos ficará deserta a vossa casa. Digo-vos, porém, que não me vereis até que venha o dia em que digais: Bendito o que vem em nome do Senhor!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.