Atos 4

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Sɨmɨ bɨ Pétero e kɨ́ Yiwáni nɨyí aka cịkị ndị́sị úku ledre máa bɨ mengị roné ba zɨ́ ꞌyị e ní, ve, zɨ́ ꞌyị ꞌdáná éyị́ e kɨ́ manda ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ ꞌbáꞌbá ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo ní kɨ́ Sadụkáyo e ógụyé.
1 Enquanto falavam ao povo, Pedro e João foram confrontados pelos sacerdotes, pelo capitão da guarda do templo e por alguns saduceus.
2 Zɨ́ komoyé ésị́ne ꞌduo káa zɨ́ so phoꞌdụ ní gɨ zɨ́a bɨ ꞌyịmɨkása ga gére née ndịsịnɨ́ ꞌdódo ledre zɨ́ ꞌyị e kɨ́ ndị́sị úku ledre kɨ́dí ꞌyị e nɨyí úrú gɨ sɨmɨ umbu cé káa zɨ́ bɨ Yésụ urú gɨ sɨmɨ umbu ní.
2 Os líderes estavam muito perturbados porque Pedro e João ensinavam ao povo que em Jesus há ressurreição dos mortos.
3 Zɨ́ye ꞌdíꞌbi Pétero e kɨ́ Yiwáni gɨ zɨ́a bɨ kóo go kɨ́ tagá ní, do bándá yée sɨmɨ sị́gịnị zaá gị kɨ́ phịyị́.
3 Eles os prenderam e, como já anoitecia, os colocaram na prisão até a manhã seguinte.
4 Abú kenée ndotó, tụ́ꞌdụ́ ꞌyị máa yée ga bɨ uwúnɨ́ ledre bɨ gɨ tara Pétero e kɨ́ Yiwáni zɨ́ye go ṇgúṇgu ledre Yésụ ní, zɨ́ye éye ógụyé za álifu ịnyị.
4 Muitos que tinham ouvido a mensagem creram, totalizando, agora, cerca de cinco mil homens.
5 Sɨmɨ bɨ bi aráloꞌbó roné ní, zɨ́ manda ꞌbɨ Yụ́da e kɨ́ mɨngburoko ꞌyị eyé e kɨ́ ꞌyị ꞌdódo lorụ e kótrụ royé mbá sɨmɨ Yerụsaléma.
5 No dia seguinte, o conselho das autoridades, dos líderes do povo e dos mestres da lei se reuniu em Jerusalém.
6 Mongụ́ ꞌyị ꞌdáná éyị́ bɨ kɨ́ ịrịné Ána ní nɨyí kóo bo kɨ́ Kayáfa, Yiwáni e kɨ́ Alakɨzánde nda kɨ́ ngíti géyị ꞌyị e gɨ tara mbotụ ꞌbɨ mongụ́ ꞌyị ꞌdáná éyị́ nɨyí kóo za mbá bo do bi kótrụro máa née ore.
6 Estavam ali Anás, o sumo sacerdote, e também Caifás, João, Alexandre e outros parentes do sumo sacerdote.
7 Zɨ́ye ꞌdíꞌbiógụ Pétero e kɨ́ Yiwáni kóꞌdụ́ye do ngbanga. Zɨ́ye tónó ndúꞌyú yée kɨ́dí, “Ówosé rokoꞌbụ bɨ méngịsé ledre ba kɨ́e ní gɨ ꞌda? Méngịsé ledre máa née kɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ ambi?”
7 Mandaram trazer Pedro e João e os interrogaram: “Com que poder, ou em nome de quem, vocês fizeram isso?”.
8 Zɨ́ Pétero úkulúgu ledre zɨ́ye sɨmɨ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo kɨ́dí, “Sée manda ezé e kɨ́ ngíti géyị mɨngburoko ꞌyị e,
8 Cheio do Espírito Santo, Pedro lhes respondeu: “Autoridades e líderes do povo,
9 togụ́ ndị́sịsé ndúꞌyú zée ba gɨ ro bɨlámá ledre bɨ mengị roné zɨ́ oꞌdo bɨ mɨgịgị́ṛị́ ba gɨ ro zɨ́se ówo mɨsiꞌdi bɨ sịndị́a eme doa ní yá, nɨ bɨlámáne.
9 estamos sendo interrogados hoje porque realizamos uma boa ação em favor de um aleijado, e os senhores querem saber como ele foi curado.
10 Sée ꞌyị ꞌbɨ Isɨréle e mbá, ídísé ówo a kɨ́dí oꞌdo bɨ nɨ mɨtóroné kóꞌdụ́se go bɨlámáne ba ní, nɨ gɨ zɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ ꞌyị ꞌbɨ Nazeréta bɨ kóo phéphésé wo zɨ́a úyuné do mɨngbúngbu kágá zɨ́ Lomo úru wo gɨ sɨmɨ umbu ní.
10 Saibam os senhores e todo o povo de Israel que ele foi curado pelo nome de Jesus Cristo, o nazareno, a quem os senhores crucificaram, mas a quem Deus ressuscitou dos mortos.
11 Ekénɨ́ kóo ledre go gɨ roa sɨmɨ mɨéké kúrú Lomo kɨ́dí,
11 Pois é a respeito desse Jesus que se diz: ‘A pedra que vocês, os construtores, rejeitaram se tornou a pedra angular’.
12 Do sogo káṇgá ba mbá, ngíti ꞌyị bɨ zɨ́a yómo zée ní ndaá ꞌbɨ ené wá. Nɨ dụụ́ née ꞌyị yómo zée.”
12 Não há salvação em nenhum outro! Não há nenhum outro nome debaixo do céu, em toda a humanidade, por meio do qual devamos ser salvos”.
13 Sɨmɨ bɨ mɨngburoko ꞌyị ga gére née lurúnɨ́ ngịrị ndaá ro Pétero e kɨ́ Yiwáni kɨ́ úkulúgu ledre kacɨ́ nduꞌyú eyé wá ní, kɨ́ ówo a bɨ yaá olonɨ́ eyé ledre kpá wá ní, zɨ́ tarayé ị́drị́ne mbá mɨị́drị́. Zɨ́ye ówo a maꞌdíi kɨ́dí yaꞌdá ga ba ní nɨyí ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Yésụ.
13 Quando os membros do conselho viram a coragem de Pedro e João, ficaram admirados, pois perceberam que eram homens comuns, sem instrução religiosa formal. Reconheceram também que eles haviam estado com Jesus.
14 Gɨ zɨ́a bɨ oꞌdo bɨ mɨgịgị́ṛị́ bɨ yomonɨ́ wo ba nɨ nda go tɨ́ mɨtóroné kóꞌdụ́ye kenée ní, éyị́ bɨ zɨ́ye méngị a ní ndaá.
14 Mas não havia nada que pudessem fazer, pois o homem que tinha sido curado estava ali diante deles.
15 Gɨ ore, zɨ́ manda ꞌbɨ Yụ́da e úku ledre zɨ́ye kɨ́dí idínɨ́ ꞌdíꞌbióyó Pétero e kɨ́ Yiwáni nda kɨ́ oꞌdo bɨ yomonɨ́ wo née gɨ kóꞌdụ́ye gɨ ore ꞌdáꞌba. Nda née ní, zɨ́ mɨngburoko ꞌyị ꞌdécị ngbanga ga gére née tónóye ndómo tarayé dongaráye.
15 Assim, ordenaram que Pedro e João fossem retirados da sala do conselho e começaram a discutir entre si.
16 Azé méngị kɨ́ yaꞌdá ga gére née ꞌdi? ꞌYị ga bɨ sɨmɨ Yerụsaléma ona ní owonɨ́ go mbá kɨ́dí mongụ́ ledre bɨ mengị roné ba mengịnɨ́ ye, ꞌyị bɨ nɨ kála a ní ndaá.
16 “Que faremos com esses homens?”, perguntavam uns aos outros. “Não podemos negar que realizaram um sinal, como todos em Jerusalém sabem.
17 Éyị́ bɨ nɨ bo ní, káa bɨ ledre Yésụ nɨ báyi zɨ́ ꞌyị e mbá, idízé máda yée ndanɨ́ lolụ fú lá ndị́sị kɨ́ ịrị Yésụ tarayé wá.
17 Mas, para evitar que espalhem sua mensagem, devemos adverti-los de que não falem nesse nome a mais ninguém.”
18 Zɨ́ye ndólolúgu Pétero e kɨ́ Yiwáni íri máda yée kɨ́dí, gɨ do kacɨ́ ledre ba ní, ndásé lolụ ndị́sị ódro togụ́ mbú ꞌdódo ledre Yésụ zɨ́ ꞌyị e wá.
18 Então os chamaram de volta e ordenaram que nunca mais falassem nem ensinassem em nome de Jesus.
19 Gɨ zɨ́ ledre née ní, zɨ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni úkulúgu ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Ídísé mu ífiyéme sɨmɨ ledre bɨ nɨ maꞌdíi do komo Lomo ní, idízé ndị́sị méngị ledre kacɨ́ kúrúse togụ́ mbú kacɨ́ kúrú Lomo?
19 Pedro e João, porém, responderam: “Os senhores acreditam que Deus quer que obedeçamos a vocês, e não a ele?
20 Ukuzé zɨ́se maꞌdíi, utúasázé ezé ótoómo kɨ́ úku ledre bɨ lurúzé go cụ́ kɨ́ komozé kɨ́ wo bɨ uwúzé kpá go cụ́ kɨ́ mbílíze ní zɨ́ ꞌyị e wá.”
20 Não podemos deixar de falar do que vimos e ouvimos!”.
21 Gɨ do kacɨ́ mada bɨ mɨngburoko ꞌyị ga gére née madanɨ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni ní, zɨ́ye ótoómo sị́lị́ye gɨ royé. Utúasánɨ́ ówo mbị́ éyị́ bɨ yée nɨyí ꞌdóꞌdo Pétero e kɨ́ Yiwáni gɨ roa ní wá, gɨ zɨ́a ꞌyị e nɨyí kóo go mbá kófó ịrị Lomo gɨ ro bɨlámá ledre bɨ mengị roné ba ní.
21 Os membros do conselho fizeram novas ameaças, mas, por fim, os soltaram. Não sabiam como castigá-los sem provocar um tumulto, visto que todos louvavam a Deus pelo ocorrido,
22 Sɨmɨbi ꞌbɨ oꞌdo bɨ kóo yomonɨ́ wo ba ní romo kóo gɨ do cị́ gbre go.
22 pois o aleijado que havia sido curado milagrosamente tinha mais de quarenta anos de idade.
23 Kpá tɨ́ lá gɨ do kacɨ́ bɨ otoomonɨ́ sị́lị́ye gɨ ro Pétero e kɨ́ Yiwáni ní, zɨ́ Pétero e kɨ́ Yiwáni ndáꞌbalúgu royé do bi bɨ lafúye nɨyí doa ní. Zɨ́ye lị́kpị́ ledre ga bɨ manda ga bɨ ꞌbɨ ꞌyị ꞌdáná éyị́ e kɨ́ mɨngburoko ꞌyị ꞌbɨ Yụ́da e ukunɨ́ zɨ́ye ní zɨ́ lafúye.
23 Assim que foram libertos, Pedro e João voltaram ao lugar onde estavam os outros irmãos e lhes contaram o que os principais sacerdotes e líderes tinham dito.
24 Sɨmɨ bɨ lafúye uwúnɨ́ ledre née kenée ní, zɨ́ye kótrụ royé ndro íni ini zɨ́ Lomo kɨ́dí, “Áko Ngére Lomo, ꞌyị ótoógụ́ ere kɨ́ do sogo káṇgá, mɨngburoko ngbuṛu e kɨ́ éyị́ ga bɨ sɨmɨyé ní mbá.
24 Ao ouvir o relato, todos os presentes levantaram juntos a voz e oraram a Deus: “Ó Soberano Senhor, Criador dos céus e da terra, do mar e de tudo que neles há,
25 Kɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo, úkuíꞌbí kóo ledre go tara bulúnduzé Dawídi bɨ ꞌyị ꞌbɨ moko eyị́ ní kɨ́dí,
25 falaste muito tempo atrás pelo Espírito Santo, nas palavras de nosso antepassado Davi, teu servo: ‘Por que as nações se enfureceram tanto? Por que perderam tempo com planos inúteis?
26 Mɨngburoko ngére ga bɨ do sogo káṇgá ona
26 Os reis da terra se prepararam para guerrear; os governantes se uniram contra o Senhor e contra seu Cristo’.
27 Bɨ ba ní ledre bɨ kóo née ogụ go tɨ́ maꞌdíi. Eróde e kɨ́ Pánato Piláto kotrụnɨ́ royé go ndro sɨmɨ gara ona kɨ́ ꞌyị ga bɨ ngárá ndanɨ́ Yụ́da e wá ní nda kɨ́ ꞌyị ꞌbɨ Isɨréle e ị́cị́ okó ro Yésụ ꞌyị moko eyị́ ngárá luyú ndaá roa wá, bɨ óto wo káa do ꞌYị yómo ꞌyị e ní.
27 “De fato, isso aconteceu aqui, nesta cidade, pois Herodes Antipas, o governador Pôncio Pilatos, os gentios e o povo de Israel se uniram contra Jesus, teu santo Servo, a quem ungiste.
28 Kotrụnɨ́ kóo royé née méngị ledre ga bɨ yị́ị kɨ́ rokoꞌbụ eyị́ nda kɨ́ kacɨ́ íli ledre eyị́, yéme kóo go gɨ ro zɨ́a méngị roné kenée ní.
28 Tudo que fizeram, porém, havia sido decidido de antemão pela tua vontade.
29 Cakaba ní, Ngére Lomo ówo ledre bɨ ndịsịnɨ́ yéme a gɨ ro ꞌdóꞌdo zée ní bú, ídí nda mu sáká zée ꞌyị ꞌbɨ moko eyị́ e gɨ ro zɨ́ze ndị́sịzé ꞌdódo ledre eyị́ zɨ́ ꞌyị e kɨ́ rokoꞌbụzé za mbá.
29 E agora, Senhor, ouve as ameaças deles e concede a teus servos coragem para anunciar tua palavra.
30 Ídí mu ꞌdóko sị́lị́yị sị́kpị ꞌyị ndíyá e, zɨ́yị kpá ndị́sịyị́ méngị ledre ga bɨ ꞌyị e ndịsịnɨ́ lúrútóko rokoꞌbụyị́ gɨ roa kɨ́ ngíti géyị mɨngburoko ledre ga bɨ ndịsịnɨ́ méngị royé kɨ́ ịrị Yésụ bɨ nɨ ꞌyị moko eyị́ bɨ ngárá lúyú ledre ndaá roa wá ní.”
30 Estende tua mão com poder para curar, e que sinais e maravilhas sejam realizados por meio do nome de teu santo Servo Jesus”.
31 Sɨmɨ bɨ ini onzónɨ́ ini ní, zɨ́ bi bɨ kóo ndịsịnɨ́ íni ini doa née ní tónóne kị́zịné. Zɨ́ ꞌDówụ́ Lomo ógụ ndị́sịné sɨmɨyé do íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ye, ngịrị ndaá lolụ royé kɨ́ ꞌdódo ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ ꞌyị e wá.
31 Depois dessa oração, o lugar onde estavam reunidos tremeu, e todos ficaram cheios do Espírito Santo e pregavam corajosamente a palavra de Deus.
32 Sómụ́ ledre ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go ní kɨ́ mɨméngị ledre eyé e nɨ kóo mbá kị́éꞌdo. ꞌYị bɨ zɨ́a úku ledre ya ba éyị́ ené ní ndaá, tɨ́ lá éyị́ bɨ nɨ bo ní, ndịsịnɨ́ kóo ífi sɨmɨyé mbá ndro.
32 Todos os que creram estavam unidos em coração e mente. Não se consideravam donos de seus bens, de modo que compartilhavam tudo que tinham.
33 Gɨ zɨ́ mongụ́ rokoꞌbụ bɨ ꞌDówụ́ Lomo iꞌbí zɨ́ ꞌyịmɨkása e ní, zɨ́ye ndị́sịyé úku ledre mɨúrú Ngére Yésụ gɨ sɨmɨ umbu zɨ́ ꞌyị e. Gɨ zɨ́ kéyị née ní, zɨ́ Lomo íꞌbí úndru zɨ́ye mbá.
33 Com grande poder, os apóstolos davam testemunho da ressurreição do Senhor Jesus, e sobre todos eles havia grande graça.
34 Éyị́ bɨ zɨ́ lerị́ a ídíne ro ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go ní ndaá. Sɨmɨ ngíti géyị sịndị́ kadra e, ꞌyị máa yée ga bɨ kɨ́ yáká zɨ́ye ngíti géyị ga bɨ kɨ́ ꞌdị́cị́ e zɨ́ye ní, zɨ́ye ndị́sịyé úgúóyó éyị́ ga gére née ꞌdáꞌba ndị́sịyé ógụ kɨ́ késị́ a
34 Entre eles não havia necessitados, pois quem possuía terras ou casas vendia o que era seu
35 íꞌbí a zɨ́ ꞌyịmɨkása e do ndị́sịyé ífi a dongaráye ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Yésụ go ní mɨkékeṛị́a mbá mɨútúásáne kpịnị kacɨ́ éyị́ bɨ ꞌyị ili wo ní.
35 e levava o dinheiro aos apóstolos, para que dessem aos que precisavam de ajuda.
36 Ngíti oꞌdo nɨ kóo bo kɨ́ ịrịné Yoséfa, gɨ sɨmɨ kúfú Lévị e gɨ do cúkú bɨ Sáyípuroso ní. ꞌYịmɨkása e ndịsịnɨ́ kpá ndólo wo Baranába, ini ledre gɨ sɨmɨ ịrị máa née yaá, “ꞌYị ꞌdókó lafúne e sɨmɨ ledre e,”
36 José, a quem os apóstolos deram o nome Barnabé, que significa “Filho do encorajamento”, era da tribo de Levi e tinha nascido na ilha de Chipre.
37 úgúóyó ngúru yáká ené zɨ́a ógụné kɨ́ késị́ a íꞌbí a zɨ́ ꞌyịmɨkása e.
37 Ele vendeu um campo que possuía e entregou o dinheiro aos apóstolos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.