Atos 20

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Sɨmɨ bɨ mongụ́ gbúrógbó née ụkụ́ ní, zɨ́ Páwulo kákasa kacɨ́ ꞌyị ga bɨ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Yésụ ní. Zɨ́a úku ledre zɨ́ye bɨ nɨ óto yée zɨ́ye ídíye kɨ́ rokoꞌbụyé ní. Zɨ́a íꞌbí mandá zɨ́ye zɨ́a ndéréókpóne sɨmɨ káṇgá bɨ Mekedonị́ya ní.
1 Sabuw hibuyuw in sawar nuwarob ea’afuw ufunamaim, Paul bai’ufununayah etei e’af ayuwih koufair tur itih naatu eo tuturih. Imaibo ihamiyih au Masedonia na’at in.
2 Zɨ́a ndéréne gɨ do bi ga gére née mbá, ndị́sị sáká ꞌyị e kɨ́ ledre bɨ nɨ íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ye ní, do ndéréókpóne sɨmɨ káṇgá bɨ Ákaya,
2 Naatu Masedonia ana uman men sanet imaim bar merar ta ta run tit baitumatumayah isah binan koufair itih remor na Greek tit.
3 kɨ́ꞌdí bɨ ndịsị íri kɨ́ éfé ota (3) ní. Ndịsị kóo ore kɨ́ yéme roné gɨ ro ꞌdógụ bi sɨmɨ káṇgá bɨ Sụ́rịya ní. Sɨmɨ bɨ owo kɨ́dí Yụ́da e nɨyí go ndị́sị yéme bɨsinyí ledre gɨ ro méngị née kɨ́e ní, zɨ́a yéme sómụ́ ledre gɨ ro ndáꞌbalúgu roné kpụrụ́ gɨ sɨmɨ Mekedonị́ya.
3 Nati’imaim sumar tounu ma, naatu au Syria na’at na isan bobobuna Jew sabuw rabinamih hiyayakitufuw tur nowar. Imih i ana not bogaigiwas matabir maiye Masedonia awat na.
4 Zɨ́ Sopáta wotị́ Pịrị́sa bɨ gɨ sɨmɨ gara bɨ Beréya ní ndéréye kɨ́ Páwulo. Nɨyí kóo kɨ́ Arisitáka e kɨ́ Sékendụsụ nɨyí ꞌbɨ eyé gɨ sɨmɨ gara bɨ Tasalonị́ka, Gáyo e kɨ́ Timatíyo gɨ sɨmɨ gara bɨ Dérebe, Takíka e kɨ́ Tarafímo nɨyí ꞌbɨ eyé gɨ sɨmɨ káṇgá bɨ Ásiya ní.
4 Orot iti na’atube i hitur bairi hin, Berea bar merarane i orot Fairahus natun Sopater, Thessalonica’ane i Aristakus, Secundus hairi, Derbe’ine i Gaius, naatu Asia’ane i Tychicus, Trofimus hairi, naatu Timothy.
5 Yaꞌdá ga gére nderénɨ́ ꞌbɨ eyé kóo sóngó zée sɨmɨ gara bɨ kɨ́ ịrịné Tóra ní.
5 Iti oro’orot i wa ta hibai wan hirabon Troas imaim hima aki hikaifi.
6 Tɨ́ lá zɨ́ze ꞌdógụ ꞌbɨ ezé bi gɨ sɨmɨ gara bɨ Phị́lị́poyị gɨ do kacɨ́ Ayímbi bɨ ndịsịnɨ́ ndólo a Ambata bɨ ꞌDeꞌdị́ ndaá ní. Zɨ́ze ndíki ze kéye sɨmɨ Tóra gɨ do kacɨ́ sị́lị́ ịnyị. Zɨ́ze ndị́sịzé ore kɨ́ sị́lị́ ịnyị doa gbre (7).
6 Faraw Wanawanan Yeast En ana hiyuw sasawar ufunamaim Philipi imaim wa abai, veya umat roun ufunamaim Troas imaim ai ta’imon, nati’imaim fur ta’imon ama.
7 Sɨmɨ sị́lị́ gɨ do kacɨ́ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro, zɨ́ze kótrụ rozé ndị́sịzé ánu éyị́ mɨánu ꞌbɨ sómụ́ndíki ledre umbu Ngére Yésụ. Zɨ́ Páwulo tónóne ódroné zɨ́ ꞌyị e, ódroné, ódroné zaá gị kɨ́ yana ndụlụ, gɨ zɨ́a kɨ́lóndó a née ili go gɨ ro ndéréókpó.
7 Fur antoro’ot ebubusurufimaim, bai’ufununayah etei rafiy kakafiyin baimasibin isan abita’ay ana veya, Paul binan sabuw iuwih naatu mar natot boro nan, imih kutuw binan in fainaiwan tit.
8 Tụ́ꞌdụ́ lámba e nɨyí kóo bo mɨndícíye sɨmɨ ꞌdị́cị́ bɨ oꞌbóṛongónɨ́ gá do ezené kɨ́ꞌdí bɨ kotrụzé rozé ní.
8 Naatu bar tafan aki ama’amamaim i ramef moumurih na’in hitoto’ab.
9 Phɨṛangá nɨ kóo bo kɨ́ ịrịné Yụtị́ka nɨ kóo mɨndị́sịné do subáa kenée, sɨmɨ bɨ Páwulo nɨ nda go fú lá ódro ngbángbáne ní, zɨ́ Yụtị́ka tónóne ṛị́ꞌbị́ne, ṛị́ꞌbị́ne, odụ a ṛí ꞌbí ꞌdiꞌbi wo go, zɨ́a ndéꞌdéne kú gɨ ꞌdága gɨrí útúne gbụ bi. Sɨmɨ bɨ sịkpịnɨ́ wo káa ní, uyu yị́ ené go.
9 Bar ana sou awanamaim i orot boubun wabin Eutikas ma Paul ana binan nonowar. Baise Paul kutuw binan ma nowar inan busuruf matan fot taf koukuw. Naatu naniyan meyemeye matan anababatun fot ikitabir bar noyate tafan ana tet tounu imaim hima’am raiy rab easabun, hire murubin hibai hibora’ah.
10 Zɨ́ Páwulo ndítíógụné útúne doa fáka wo, zɨ́a úku ledre ya, “Ndásé íni ini wá, nɨ go trịdrị.”
10 Baise Paul raiy orot isnowah kwafure rouh eo, “Men kwaniyababan, yawasin inu’in.”
11 Nda née ní, zɨ́ Páwulo ékị́lúgu roné ꞌdága sɨmɨ ꞌdị́cị́ bɨ gáa nɨyí sɨmɨ a ní, zɨ́a ꞌdéwe ambata ánu a. Gɨ do kacɨ́ ledre née ní, zɨ́ Páwulo ódroné zɨ́ ꞌyị e tɨ́ má zaá gị kɨ́ phịyị́. Zɨ́a ị́nyịné ótoómo yée zɨ́a ndéréne.
11 Imaibo matabir maiye yen bar tafan rafiy bai imasib eaan. Naatu fai manin ma binan in mar tot basit ihamiyih.
12 Zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e ꞌdíꞌbi phɨṛangá née ndáꞌbayé kɨ́e ꞌbe trịdrị zɨ́ye nda ídíye kɨ́ mongụ́ rokinyi.
12 Orot yawasin hibai hin au bar dogoroh ereyasisir auman.
13 Nderézé kóo ꞌdáꞌdá do bi kuṛúngba ꞌdógụ bi ndéréze sɨmɨ gara kɨ́ ịrịné Áso, kɨ́ꞌdí bi bɨ kóo azé ógụ ꞌdíꞌbi Páwulo doa sɨmɨ kuṛúngba ní. Yeme kóo ledre née kenée gɨ zɨ́a nderé kóo íri kɨ́ sịndị́ne.Mongụ́ kuṛúngba bɨ Páwulo∼e ekị́nɨ́ sɨmɨ∼a gɨ sɨmɨ Mịtụléne ní|src="CN01939B.TIF" size="span" loc="20:13" copy="Cook" ref="20:13-16"
13 Wa abai arabon an Asos atit naatu Paul iu’uwi na’atube baiwaninamih arun, anayabin i ababawat boro ufui rarabon.
14 Sɨmɨ bɨ ndikízé sɨmɨ Áso ní, zɨ́ze ꞌdíꞌbi wo kɨ́ze sɨmɨ kuṛúngba ndéréógụzé sɨmɨ gara bɨ Mịtụléne ní.
14 Tafaram Asos imaim bairi abitar ana veya na wa afe’en yen bairi ana Mitilin atit.
15 Zɨ́ze ị́nyịzé gɨ ore sɨmɨ bi mɨárá a née ndéréze sɨmɨ cúkú bɨ Kị́yo. Gɨ do kacɨ́ sị́lị́ kị́éꞌdo zɨ́ze ꞌdógụ bi ndéréógụzé sɨmɨ cúkú bɨ kɨ́ ịrịné Sámo. Nda káa zɨ́ kɨ́lóndó a née, zɨ́ze ógụzé sɨmɨ gara bɨ kɨ́ ịrịné Meléto ní.
15 Mar to wa ainatit ana Kios nuw aihamiy, veya bairou’abin ufunamaim Samos nuw a’afuwabon, naatu veya baitounin ana Miletus atit.
16 Páwulo yeme kóo sómụ́ ledre gɨ ro zɨ́ne ꞌdécị bi geré mɨꞌdécị gɨ cigí gara bɨ Éfeso ní, káa bɨ née nɨ sínyi sịndị́ kadra sɨmɨ káṇgá bɨ Ásiya ní ke. Nderé kóo ꞌdiꞌdiya gɨ ro togụ́ nɨ útúásá yá, zɨ́ne ídíne sɨmɨ Yerụsaléma sɨmɨ sịndị́ kadra ꞌbɨ Pénítakote.
16 Paul Ephesus baihamiyin mutufor yan rabon isan ana not bogaigiwas, men kok boro veya gagamin Asia wanawananamaim tama, anayabin bimatkabiy ana kok i Jerusalem natitabo Pentecost ana veya nab.
17 Gɨ sɨmɨ Meléto, zɨ́ Páwulo kákasa sɨmɨ Éfeso kacɨ́ mɨngburoko ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Yésụ ní.
17 Miletus imaim Paul Ephesus ekaleisia orot ukwarih na bairi o isan isah tur iyafar.
18 Sɨmɨ bɨ ogụnɨ́ ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ye ya, “Ówosé káa zɨ́ bɨ kóo ndịsịzé kése ní bú, gɨ sɨmɨ mɨzefị kadra bɨ máógụ sɨmɨ a sɨmɨ káṇgá bɨ Ásiya ní.
18 Naatu hina hititit ana veya iuwih eo “Ayu boubuntoro’ot ana Asia wanawanan atit bairi mi’itube tama’am i kwa kwaso’ob.
19 Mándị́sị ꞌbóꞌbụ́ romá zɨ́ iní komomá ndị́sị ídíne trịị kɨ́ ndị́sị méngị moko káa zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko ꞌbɨ Ngére Yésụ kɨ́ mbágá tụ́ꞌdụ́ ꞌdoꞌdó bɨ mándị́sị ndíki yée gɨ zɨ́ bɨsinyí ledre ꞌbɨ Yụ́da e ní.
19 Taiyuwu ayara’iyu Regah ana akir wairafin na’atube yawas fokarin wanawanan wainabu abow eremamaturu auman, Jew sabuw asabunu isan hiyakitifuw men anot.
20 Ówosé bú bɨlámáne, máótoómo kémbị́ ledre kị́éꞌdo wo bɨ nɨ útúásá sáká sée, sɨmɨ bɨ mándị́sị úku kúrú Lomo zɨ́se kɨ́ ꞌdódo ledre zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e kpá kɨ́ ꞌbe ꞌbɨ esé e ní wá.
20 Kwa kwaso’ob ayu kwa isa abibinan ana veya men kafa’imo abir, a baibais ana tur ta abotanimih, en baise etei bebeyanamaim bar arun atit a binan kwanowar.
21 Máúku ꞌdódo go zɨ́ Yụ́da e kɨ́ Gịrị́gị e mbá kɨ́dí, idínɨ́ óyólóꞌbó sómụ́ ledre eyé ṇgúṇgu ledre Ngére Yésụ gɨ ro zɨ́ye ógụyé zɨ́ Lomo.
21 Jew sabuw naatu Ufun Sabuw isah i bebeyan hai kakafih baihamiyen God isan tatabir naatu Regah Jesu baitutumin isan auwih.
22 “Cakaba ní, kacɨ́ íli ledre ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo, mááyí go ógụ ndéré sɨmɨ Yerụsaléma, máówo éyị́ bɨ nɨ méngị roné zɨ́ma íri ní wá.
22 Naatu boun Anun kakafiyin fatumu, i ana kokomaim au Jerusalem anan, men aso’ob nati’imaim boro abisa isou namatar.
23 Éyị́ bɨ máówo ní, ꞌDówụ́ Lomo mada máa go kɨ́dí, sɨmɨ mɨngburoko gara ga bɨ mááyí ógụ sɨmɨyé ní mbá, sị́gịnị kɨ́ ꞌdoꞌdó nɨyí bo ndị́sị sóngó máa íri.
23 Ta’imonamo Anun Kakafiyin bimatnuwu i aso’ob, bar merar ta ta anarun anatitit dibur naatu biyababan i nati’imaim hima tekakaifu.
24 Tɨ́ lá máóto amá ledre trịdrịmá zɨ́ma owóowó wá, máíli dụụ́ méngịónzó ledre bɨ mándị́sị óto komomá gɨ roa ní kɨ́ moko ꞌbɨ Ngére Yésụ bɨ iꞌbí zɨ́ma ndị́sịmá méngị a, bɨ nɨ úku ꞌdódo bɨlámá ledre gɨ ro sáká éyị́ ꞌbɨ Lomo zɨ́ ꞌyị e ní.
24 Baise ayu taiyuw au yawas ai’itin i men sawar gagamin ta. Ayu au kok i bowabow Regah Jesu bitu i ana bow yomanin ana’asa’ub, naatu nati bowabow i tur gewasin God ana manaw ana kabeber isan anao rerereb.
25 “Mágámá go kɨ́ úku ledre gɨ ro ledre ga bɨ ꞌbe ꞌbɨ Lomo ꞌdáa ní zɨ́se mbá. Bɨ ba ní, máówo go kɨ́dí útúásásé lolụ lúrú máa ona wá.
25 Naatu boun kwa iyab wanawanamaim ama aremor God ana aiwob isan a binan kwanonowar aso’ob boro men kwana’itu maiye.
26 Bɨ kenée ní, máúku zɨ́se ba go wo karaba, togụ́ ꞌyị luyú ledre go, ledre amá ndaá lolụ sɨmɨ a wá.
26 Isan imih boun kwa etei matamaim akukurereb, o yait ef inasa’ir inan inamomorob ana bit men ayu anab.
27 Gɨ zɨ́a máótoómo amá kɨ́ ótrụ́ kodo mɨyéme ledre bɨ Lomo yeme go gɨ rosé ní zɨ́se wá.
27 Anayabin God abisa not yayakitifuw etei akurereb kwanowar sawar men ta abotan au’uf abatamih.
28 Bɨ kenée ní, ídísé bándá rosé kpá kɨ́ kábịṛị́kị ga bɨ ꞌDówụ́ Lomo iꞌbí yée zɨ́se ndị́sịsé lúrú bi kacɨ́ye née ní. Ídísé ídí ꞌyị lúrú bi kacɨ́ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre ꞌbɨ Lomo go, bɨ ugú yée kɨ́ sáma Wotị́ne ní.
28 Taiyuw mata toniwa’an kwanakaifi, naatu bobaituw Anun Kakafiyin kwa babamaim ya’aya kwanakaifih. God ana ekaleisia kwaninabatan gewas, anayabin i taiyuwin Natun momorobomaim sinaf nati sabuw hina nowan himatar.
29 Máówo bú kɨ́dí gɨ do kacɨ́ma ba, ngíti géyị ꞌyị e nɨyí ógụ ólụ́ dongaráse káa zɨ́ máárára e ní, gɨ ro báyi kábịṛị́kị ga gére née ꞌdáꞌba.
29 Ayu aso’ob kwa ana bihamiy ufunamaim haru kakafih boro hinan wanawan hinarun bobaituw hinatar giyigiyih.
30 Sịndị́ kadra nɨ ógụ kɨ́ꞌdí bɨ ngíti géyị ꞌyị e gɨ dongaráse nɨyí ndị́sị ṛáṛanga gɨ ro sínyíónzó sɨmɨ do ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Yésụ gɨ ro do ndị́sịyé lódụ́ kacɨ́ye ní.
30 Kwa taiyuw a kou’ay wanawananamaim auman orot afa boro hinamisir turobe hinabotabir hinifufuwen, saise bai’ufununayah boro i hini’ufnunih.
31 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, komosé idí ídí rosé, zɨ́se ndị́sịsé sómụ́ndíki ledre ga bɨ máꞌdódo yée zɨ́se kɨ́ iní komomá trịị kacɨ́ kadra e kɨ́ ndụlụ mbá kɨ́ sɨmɨbi ota ba ní.
31 Imih mata toniwa’an! Kwamur tounu bairi tama fai mar erematuru abimatnuwih i kwananot.
32 “Cakaba máótoómo sée go do sị́lị́ Lomo kɨ́ ledre ꞌbɨ sáká éyị́ ené bɨ utúasá go íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́se gɨ ro zɨ́se ndíki úndru ꞌbɨ Lomo bɨ yeme gɨ ro mɨgélé ꞌyị ené e ní.
32 Naatu boun kwa i God ana tafafarenamaim ayayariyi naatu i ana manaw ana kabeber turamaim nawowabi kwanayen abisa ana sabuw baitihimih eo kwa auman nowamih nit.
33 Máóto amá ꞌbú késị́, togụ́ mbú dábu kɨ́ bongó ꞌbɨ ꞌyị e wá.
33 Ayu men kafai orot babin ta ana gold o ana silver isan abahiy o ana ar ana faifuw isan abahiyamih.
34 Sée kɨ́ rosé ówosé bú, mándị́sị kóo méngị moko amá kɨ́ sị́lị́ma gɨ ro éyị́ ga bɨ ilizé yée ní kɨ́ ꞌyị amá e.
34 Kwa etei kwaso’ob, ayu taiyuwu umau’umaim sawar abisa isah abiyababan asinaf himatar abow, naatu bow turou’unah hibiyababan afaram hibow karam.
35 Máꞌdódo go zɨ́se sɨmɨ ledre ga bɨ mbá mándị́sị méngị yée ní kɨ́dí, méngị moko kɨ́ rokoꞌbụné kenée nɨ óto ze zɨ́ze sáká ꞌyị ga bɨ ngárá rokoꞌbụyé ndaá ní kɨ́ sómụ́ndíki kúrú Ngére Yésụ bɨ uku ya, ‘Rokinyi ꞌbɨ ꞌyị íꞌbí éyị́ rómo gɨ do ꞌbɨ ꞌyị ꞌdíꞌbi nzíyi éyị́ ní.’ ”
35 Ayu ef etei ai’obaiyi, kwanabow raro nababan, saise nati’imaim boro sabuw aurih fair en kwanibaisih. Ata Regah Jesu taiyuwin awanamaim iti tur eo i kwananot ’Baitinin ana baigegewasin i ra’at men tabaib na’atube.”
36 Sɨmɨ bɨ Páwulo uku ledre née zɨ́ye kenée ní, zɨ́ye útúye do ngụ́ṛụ́ sịndị́ye bi íni ini zɨ́ Lomo.
36 Paul eo sasawar ufunamaim sun yowen bairi hiyoyoban.
37 Zɨ́ye ụ́dụyé mbá íni ini kɨ́ óto sị́lị́ye do go Páwulo fáka wo sɨmɨ bɨ nɨyí íꞌbí mandá dongaráye kɨ́ Páwulo e ní.
37 Sabuw etei erererey auman hirouh himamay naatu hio tutur.
38 Sɨmɨkozo ꞌdiꞌbi kóo yée kɨ́ngaya gɨ zɨ́a bɨ Páwulo uku go zɨ́ye kɨ́dí utúasánɨ́ lolụ lúrú née wá ní. Nda née ní zɨ́ye ꞌdị́yịóto wo do bi kuṛúngba.
38 Etei hai yababan ra’at anayabin tur iti na’atube eo isan, ayu boro men ana’iti maiye naatu hinawiy bairi hin wa biyan hitit.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.