1 Coríntios 4
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs NTLH
1 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, máa Páwulo máúku zɨ́se, ndásé lúrú zée kɨ́ ledrezé owóowó rómo do ngíti ꞌyị e wá, azé lá dụụ́ ꞌyịmɨkása ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ ní. Yésụ maꞌdáa kasa zée ne ndéré kɨ́ ꞌdódo ledre bɨ kóo Lomo yemeomo ꞌdesị́ ní zɨ́ ꞌyịmaꞌdí e gɨ zɨ́a, sịndị́ kadra utúasá go gɨ ro zɨ́ye ówo a.
1 Vocês nos devem tratar como servidores de Cristo, que foram encarregados de administrar a realização dos planos secretos de Deus.
2 Nɨ mɨútúásáne togụ́ iꞌbínɨ́ moko go zɨ́yị méngị a yá, ídí méngị a kɨ́ ꞌbúne, gɨ zɨ́a mị́ngị́ moko maꞌdáa owo bú kɨ́dí áyí útúásá méngị moko ené née káa zɨ́ bɨ née ili ní.
2 O que se exige de quem tem essa responsabilidade é que seja fiel ao seu Senhor.
3 Gɨ romá ní, togụ́ ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ do sogo káṇgá ba ꞌdecịnɨ́ ngbangamá ya, máówo kacɨ́ moko ꞌbɨ Ngére Yésụ wá yá, owo ené romá wá. Máútúásá amá kpá ꞌdécị ngbangamá kɨ́ romá kɨ́dí máméngị yéme moko go ní wá.
3 Mas para mim não tem a menor importância ser julgado por vocês ou por um tribunal humano. Eu não julgo nem a mim mesmo.
4 Málúrúndíki amá bɨsinyí ledre amá sɨmɨ moko ꞌbɨ Yésụ bɨ mándị́sị méngị a ní wá. Máúku amá née bɨ ya kɨ́dí mándá ꞌyị lúyú ledre wá ní wá. Ngére Yésụ nɨ ówo kacɨ́ ꞌdécị ngbangamá ne mɨútúásáne kpịnị kacɨ́ mɨméngị ledre amá.
4 A minha consciência está limpa, mas isso não prova que sou, de fato, inocente. Quem me julga é o Senhor.
5 Sée ꞌyị ga bɨ sɨmɨ gara bɨ Korị́ndo ní, ndásé ndị́sị ꞌdécị ngbanga lafúse ꞌdáꞌdá zɨ́ sịndị́ kadra ꞌbɨ ꞌdécị ngbanga bɨ gɨ zɨ́ Ngére Yésụ kɨ́ útúásáne ní wá. Ídísé ndị́sị zɨ́ Yésụ ndáꞌbaógụné té kí. Lúyú ledre ga bɨ ꞌyị e otoecịnɨ́ yée mɨótoécị ní, Yésụ maꞌdáa nɨ ꞌdódoógụ yée mbá, zɨ́a nda ꞌdécị ngbangayé gɨ roa. ꞌYị máa yée ga bɨ ledre eyé nɨ yị́ ené mbá bɨlámáne ní, zɨ́ Lomo óto yée zɨ́ye ídíye kɨ́ rokinyi.
5 Portanto, não julguem ninguém antes da hora; esperem o julgamento final, quando o Senhor vier. Ele trará para a luz os segredos escondidos no escuro e mostrará as intenções que estão no coração das pessoas. Então cada um receberá de Deus os elogios que merece.
6 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, Máa Páwulo, máúku ledrezé kɨ́ eze ꞌyị mokomá Apólo zɨ́se gɨ do bɨ zɨ́se ꞌdíꞌbi mɨméngị ledre ezé. Ledre ga bɨ ngárá ndanɨ́ mɨékéye sɨmɨ mɨéké kúrú Lomo wá ní, ndásé méngị yée wá. Káa bɨ ásé ndị́sị lúrú ngíti géyị manda e kɨ́ ledreyé owóowó rómo gɨ do lafúye ke.
6 Meus irmãos, é para instruir vocês que eu tenho aplicado essas lições a mim mesmo e a Apolo. Usei nós dois como um exemplo, para que vocês aprendam o que quer dizer o ditado: “Obedeça ao que está escrito.” Ninguém deve se orgulhar de uma pessoa e desprezar outra.
7 Ndásé óto rosé káa zɨ́ éyị́ bɨ ówo rómosé ledre go gɨ do lafúse e ní wá. Ndaá ꞌbɨ ené bɨ Lomo iꞌbí rokoꞌbụ née zɨ́se ne ní wá? Sara togụ́ iꞌbínɨ́ éyị́ zɨ́yị kpá mɨíꞌbí ní zɨ́yị ndị́sị mbófo royị́ káa zɨ́ éyị́ bɨ yémeógụ éyị́ máa née yị́ị ní?
7 Quem é que fez você superior aos outros? Por acaso não foi Deus quem lhe deu tudo o que você tem? Então por que é que você fica todo orgulhoso como se o que você tem não fosse dado por Deus?
8 Maꞌdíi, éyị́ ga bɨ ílisé yée ní, nɨyí go zɨ́se. Lúrúsé rosé go éyị́ ofụnɨ́ zɨ́se go. Née go sị́ ledre bɨ ílisé úwú ledre gɨ tarazé gɨ zɨ́a wá ní. Idí kóo Lomo oto sée bo káa do ngére e yá, káa bɨ ba ní azé ídí ba go káa do ngére e kése do lafúze e.
8 Pelo que parece, vocês já têm tudo o que precisam! Já são ricos! Vocês já se tornaram reis, e nós, não! Que bom se vocês fossem reis de verdade, para que nós pudéssemos reinar junto com vocês!
9 Gɨ rozé, zée ꞌyị ga bɨ Lomo gelé zée káa do ꞌyịmɨkása ené e kɨ́ Ngére Yésụ, gɨ zɨ́ ledre ga bɨ ndịsịzé úku yée zɨ́ ꞌyị e ní, zɨ́ze nda ídíze go káa zɨ́ ꞌyị ga bɨ ufunɨ́ umbu ní, ili idínɨ́ úfu zée kpá ꞌdáꞌba. Azé cé kenée gɨ ro zɨ́ ꞌyịmaꞌdí e kpá kɨ́ maláyika e mbá lúrú a. Gɨ zɨ́a iꞌbízé rozé zɨ́ lerị́ kɨ́ umbu gɨ ro ledre Ngére Yésụ.
9 Porque me parece que Deus pôs a nós, os apóstolos , no último lugar. Somos como as pessoas condenadas a morrer em público, como espetáculo para o mundo inteiro, tanto para os anjos como para os seres humanos.
10 Maꞌdíi, zée ꞌyị kasa ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní, ndị́sịsé lúrú zée káa zɨ́ moko ndaá sɨmɨzé wá ní. Zɨ́se ndị́sịsé úku ledre kɨ́dí, ówosé yị́ esé ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto bú bɨlámáne. Ndị́sịsé lúrú zée kacɨ́ komosé káa do ꞌyị ga bɨ ngárá rokoꞌbụyé nda ní, zɨ́se óto rosé yị́ esé káa do ꞌyị ga bɨ kɨ́ rokoꞌbụyé kɨ́ngaya ní. ꞌYịmaꞌdí e ndịsịnɨ́ óto úndrusé, zɨ́ye ndị́sịyé lúrúcáyi zée mɨlúrúcáyi.
10 Por causa de Cristo nós somos loucos, mas vocês são sábios por estarem unidos com ele. Nós somos fracos, e vocês são fortes; vocês são respeitados, e nós somos desprezados.
11 Tɨ́ bɨ kóo iꞌbízé rozé ndị́sị méngị moko née ní ní, azé yị́ ezé fú lá ꞌyị lerị́ e. Sɨmɨ ngíti géyị sịndị́ kadra, ndịsịzé ꞌdúꞌdu ꞌbú, ngíti géyị yá, zɨ́ze ꞌdúꞌduzé kodró, ngíti géyị yá, bɨlámá bongó bɨ zɨ́ze ésị a rozé ní ndaá. Sɨmɨ ledre ga gére née mbá, ꞌbe ndaá zɨ́ze kpá wá. Zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e ndị́sịyé kɨ́ ócóꞌdóꞌdo zée kpá drú.
11 Até agora temos passado fome e sede. Temos nos vestido com trapos, temos recebido bofetadas e não temos lugar certo para morar.
12 Sɨmɨ ꞌdoꞌdó ga gére née mbá, ndịsịzé méngị moko ezé cụ́ ze kɨ́ sị́lị́ze kɨ́ bɨsuwu komozé trịị gɨ ro zɨ́ze ndị́sịzé sáká rozé. ꞌYị máa yée ga bɨ ndịsịnɨ́ úkucáyi zée ní, kugúzé zɨ́ye lá kugú. Yée ga bɨ ndịsịnɨ́ kɨ́ ócó zée ní, zɨ́ze ndị́sịzé ụ́tụsɨmɨzé gɨ ro zɨ́ moko ꞌbɨ Ngére Yésụ ndéréne fú ꞌdáꞌdá.
12 Temos nos cansado de trabalhar para nos sustentar. Quando somos amaldiçoados, nós abençoamos. Quando somos perseguidos, aguentamos com paciência.
13 ꞌYị ga bɨ ndịsịnɨ́ trótro ṛanga rozé ní, ndịsịzé úkulúgu zɨ́ye fú lá bɨlámá ledre e. Sɨmɨ ledre ga gére née mbá, zɨ́ze ídíze kacɨ́ komoyé ꞌduo bɨcayizé káa zɨ́ cící éyị́ bɨ moko ndaá lolụ sɨmɨ a wá lefeoyónɨ́ go do gụ́sụ ní.
13 Quando somos insultados, respondemos com palavras delicadas. Somos considerados como lixo, e até agora somos tratados como a imundície deste mundo.
14 Owụ́ ꞌbɨ amáa e, máúku ényị́ née komosé wá, máénzị née komosé gɨ zɨ́a máóto ꞌbúse go gbála.
14 Não estou escrevendo essas coisas para envergonhar vocês, mas para ensiná-los como se vocês fossem meus próprios filhos queridos.
15 Abú tụ́ꞌdụ́ ngíti géyị ꞌyị e nɨyí bo ndị́sịnɨ́ kpá ꞌdódo ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ zɨ́se yá, máa Páwulo mááyí zɨ́se go káa zɨ́ ꞌbụsé ní gɨ zɨ́a máꞌdódoụ́tụ ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́se go fị máa gɨ zɨ́ ngíti géyị ꞌyị máa ga gére née.
15 Mesmo que vocês tivessem milhares de mestres na fé cristã, não poderiam ter mais de um pai. Pois, quando levei a vocês o evangelho , eu me tornei o pai de vocês na vida que vivem em união com Cristo Jesus.
16 Máíli ídísé ṇgúṇgu ledre ꞌbɨ Yésụ kɨ́ngaya káa zɨ́ bɨ máṇgúṇgu ní.
16 Portanto, eu peço que sigam o meu exemplo.
17 Née sị́ ledre bɨ mákása owụ́ ꞌbɨ amá sɨmɨ Lomo, Timatíyo zɨ́se íri gɨ roa ní, ꞌbú a ofụ domá go, gɨ zɨ́a ndịsị méngị moko ꞌbɨ Ngére Yésụ kɨ́ mɨmbéꞌdené mbá káa zɨ́ma ní. Mákása wo zɨ́se íri née gɨ ro zɨ́a ndéréne énzị yata komosé kɨ́ ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto. Nɨ énzị komosé tɨ́ káa zɨ́ bɨ mándị́sị énzị komo tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e do tụ́ꞌdụ́ ngíti géyị bi e ní.
17 Por isso estou enviando para vocês Timóteo, que é meu querido e fiel filho no Senhor. Ele vai ajudá-los a lembrarem dos caminhos que sigo na nova vida que tenho em união com Cristo Jesus, caminhos esses que ensino em todas as igrejas.
18 Mákása wo gɨ zɨ́a bi eme go ro ngíti géyị ꞌyị e, somụ́nɨ́ yị́ eyé go kɨ́dí máútúásá amá lolụ ógụ zɨ́se sɨmɨ Korị́ndo íri wá.
18 Alguns de vocês ficaram orgulhosos, certos de que eu não iria visitá-los.
19 Togụ́ Ngére Yésụ saká máa yá, mááyí ngásáógụ lúrú sée íri sị́lị́ a ndaá lolụ gbála wá. Gɨ ro zɨ́ma aka lúrú ledre ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ ṛánga ṛanga royé íri kɨ́dí yée nɨyí go manda esé e ní, togụ́ ndikinɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ ledre máa ga gére née gɨ ꞌdáya yá.
19 Porém, se o Senhor quiser, eu vou visitá-los logo. Então vou saber o que esses orgulhosos são capazes de fazer e não somente o que eles são capazes de dizer.
20 Mɨsiꞌdi bɨ ꞌyị e ndịsịnɨ́ útúásá ídíye doa káa do manda ꞌbɨ Lomo ní, ndaá ꞌbɨ ené lá dụụ́ gɨ zɨ́ ódro ga bɨ ndịsịnɨ́ ódro yée lá kɨ́ tarayé née wá. Lomo ndịsị yị́ ené íꞌbí rokoꞌbụ ne zɨ́ ꞌyị gɨ ro zɨ́a ídíne káa do manda.
20 Pois o Reino de Deus não é coisa de palavras, mas de poder.
21 Ílisé máídí ógụ zɨ́se íri láráma káa be ꞌdi, kɨ́ síꞌdí ndị́sị ócó sée kɨ́e mɨócó? Ɨ́ꞌɨ, ndaá kenée wá. Mááyí ógụ ndị́sịmá mɨndị́sị zɨ́se bi gɨ zɨ́ ꞌbúse bɨ domá ní. Ledre ga bɨ nɨyí bo ní, zɨ́ma úku yée zɨ́se ndoo gɨ ro zɨ́ye ólụ́ye sɨmɨ dosé bɨlámáne.
21 O que é que vocês preferem: que eu vá até vocês com um chicote ou com o coração cheio de amor e bondade?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.