1 Coríntios 1

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, máa Páwulo bɨ Lomo gelé máa, zɨ́a óto zée kɨ́ Sosoténe káa do ꞌyịmɨkása ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ ní.
1 Ayu Paul God ana kokomaim eafu atit Keriso Jesu ana Tur abarayan amatar taituwa Sosthenes airi.
2 Máéké ledre ba máa zɨ́se, sée ꞌyị ga bɨ ṇgúṇgusé ledre ꞌbɨ Lomo go sɨmɨ Korị́ndo íri ní. Ledre bɨ máéké ní, ndaá kpá lá dụụ́ zɨ́se wá, kpá zɨ́ ꞌyị ga bɨ do ngíti géyị bi e ṇguṇgunɨ́ kpá ledre Kɨ́résịto Yésụ Ngére ezé gɨ zɨ́a gelé zée go kéye káa do mbigí ꞌyị ga bɨ Lomo ní.
2 God ana Ekaleisia nati Corinth wanawanamaim kwama’am, iyabowat afa’af kwabai kwatit Keriso Jesu wanawananamaim kusouwi God ana sabuw kakafiyih kwamatar kwama’am, naatu sabuw efan tata’amaim iyabowat it bairit taikofan ata Regah Jesu Keriso wabinamaim tao takwakwafir auman.
3 ꞌBụzé Lomo kɨ́ Kɨ́résịto Yésụ Ngére ezé, idínɨ́ lúrú bi kacɨ́se, zɨ́ye méngị bɨlámá ledre zɨ́se gɨ do bɨ zɨ́se ndị́sịsé bɨlámáse.
3 Manaw kabeber, tufuw, Tamat Godane naatu ata Regah Jesu Keriso’one kwa etei isa nama.
4 Kacɨ́ kadra mbá, mándị́sị íꞌbí mbófo éyị́ zɨ́ Lomo kacɨ́ bɨlámá ledre bɨ mengị zɨ́se, zɨ́se ídíse go mbigí ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ maꞌdáa ní.
4 Ayu mar etei kwa isa God merarayow abitin, anayabin Keriso Jesu wanawananamaim God manaw kabeber bit isan.
5 Ngére Yésụ iꞌbí rokoꞌbụ née zɨ́se gɨ ro zɨ́se ndị́sịsé ówoyéme ledre ené zaá bɨlámáne kpá gɨ ro zɨ́se ndị́sịsé ꞌdódoyéme a zɨ́ ꞌyị e do bɨlámá mɨsiꞌdiné.
5 Naatu i wanawananamaim kwa i kwana ef tata’ane totobuyoy wairaf kwamatar, a turamaim naatu not rerekabamaim sawar etei kwaso’ob.
6 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, ꞌyị e nɨyí ị́nyị mbá ówo a kɨ́dí ledre bɨ ꞌdodozé zɨ́se gɨ ro Kɨ́résịto Yésụ ní nɨ maꞌdíi ledre.
6 Anayabin ayu Keriso isan ao’orereb i kwa wanawanamaim matar ebiturobe.
7 ꞌDówụ́ Lomo iꞌbí tákpásị́lị́ ga gére née zɨ́se kenée gɨ ro zɨ́se ndị́sịsé méngị mbá ledre ga bɨ utúasánɨ́ mɨútúásá ní gɨ zɨ́a ndị́sịsé go óto komosé gɨ ro mɨndáꞌbaógụ Kɨ́résịto Yésụ Ngére ezé.
7 Isan imih kwa ata Regah Jesu Keriso na bairerereb isan kwama kwakakaif wanawanan, men kafa’imo ayub ana baigegewasin ta kwasasa’irimih.
8 Ngére Yésụ nɨ ndị́sị ꞌdókó sée gɨ ro zɨ́se ndị́sị tórosé fú lá ngbúó gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ Ngére ezé Kɨ́résịto Yésụ maꞌdáa nɨ ndáꞌbaógụ sɨmɨ a ní.
8 Naatu God boro nabototofari kwanan ana yomanin, saise ata Regah Jesu Keriso nanan ana Veya’amaim kwa boro aur ubar en na’iti.
9 Ɨ, tɨ́ maꞌdíi, Lomo gelé sée ne gɨ ro zɨ́ mɨndị́sịsé ídíne kị́éꞌdo kɨ́ Owụ́ ꞌbɨ ené Kɨ́résịto Yésụ bɨ nɨ Ngére ezé ní. Ledre ga bɨ uku yée gɨ rosé ní nɨ méngị yée mbá tɨ́ káa zɨ́ bɨ uku yée ní.
9 God Natun ata Regah Jesu Keriso ana baita’ayomaim bairi run isan ea’afi i kwanitumitum.
10 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, máésị sị́lị́ma komosé kɨ́ rokoꞌbụ bɨ zɨ́ma gɨ zɨ́ Kɨ́résịto Yésụ Ngére ezé ní kɨ́dí, ndásé sógó rosé zɨ́se ndị́sịsé kɨ́ ófụ́se dongaráse wá. Ídísé ndị́sị káa do ꞌyị e kị́éꞌdo. Mɨmbéꞌdesé kɨ́ mɨméngị ledre esé idí ídí mbá kị́éꞌdo.
10 Ata Regah Jesu Keriso ana roubabaruwen fair tafanamaim ayu abifefeyani taitu, abisa isan kwao’o etei kwanibasit, saise kwa wanawanamaim kouseb boro men nama, a not tutufin etei ta’imon namatar kwanama.
11 Máúku ledre née gbékpị́e wá, mbílíma uwú ndiki ledre go. Ngíti géyị ꞌyị e ogụnɨ́ gɨ ꞌbe ꞌbɨ Kulúwe yáa zɨ́ye úku ledre zɨ́ma kɨ́dí, ndị́sị esé ndaá ꞌbɨ ené íri bɨlámáne wá. Ndị́sịsé ndị́sị íri fú lá kɨ́ ófụ́ dongaráse.
11 Taitu, ayu i Chloe tain tuwan afa hina, kwa wanawananamaim kwama kwabigamigam isan hio anowar.
12 Ngíti géyị ꞌyị e gɨ dongaráse ya yée nɨyí yị́ eyé ꞌbɨ eyé ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ “Páwulo ní.” Ngíti géyị ya yée nɨyí yị́ eyé ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ “Apólo ní.” Ngíti géyị ya yée nɨyí yị́ eyé ꞌbɨ eyé ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ “Pétero ní.” Ngíti géyị ya yée nɨyí yị́ eyé ꞌbɨ eyé ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ “Kɨ́résịto ní.”
12 Ayu boro iti na’atube anao, kwa ta’ita’imon a tur ta ta kwao, o ta kuo, “Ayu i Paul abi’ufunun,” ta kuo, “Ayu Apollos abi’ufunun,” ta kuo, “Ayu Peter abi’ufunun,” naatu ta kuo, “Ayu i Keriso abi’ufunun.”
13 Ásé ífi sɨmɨ Kɨ́résịto kenée lárá a káa be ꞌdi? Ambí uyu kóo gɨ ro yómo sée ní ne? Páwulo? Babatịzị́nɨ́ kóo sée kɨ́ ịrị ambi? Kɨ́ ịrị Páwulo?
13 Keriso i kwatarsisib in kau’ay nanabin matar. Iban Paul onaf afe’en kwa isa morob? Ai Paul bai’ufnuninamih bapataito kwabai?
14 Mámbófo Lomo go, gɨ zɨ́a máíꞌbí amá kóo babatị́za zɨ́ bɨkéṛị́ ꞌyị gɨ dongaráse wá. Odụ ꞌyị ga bɨ má ówo, máíꞌbí kóo babatị́za go zɨ́ye ní dụụ́, Kɨrísipo e kɨ́ Gáyo.
14 Ayu God ana merar ayiy kwa men ta bapataito aitimih, Krisipas naatu Gaius hairi’imo,
15 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, bɨkéṛị́ ꞌyị gɨ dongaráse bɨ nɨ úku ledre kɨ́dí babatịzị́nɨ́ kóo née kɨ́ ịrịmá ní ndaá.
15 imih men yait ta boro inao, ayu i Paul wabinamaim bapataito abai abi’ufunun.
16 Woyị́ị, ledre Sitịfáno ayí go lị́gị máa. Ngíti ꞌyị bɨ kóo máíꞌbí bábátị́zị́ go zɨ́a ní, Sitifáno kɨ́ ꞌyị ꞌbɨ ꞌbe ꞌbɨ ené e. Gɨ do kacɨ́ye née togụ́ ngíti ꞌyị nɨ kpá bo mábábátị́zị́ kóo wo go yá, másómụ́ndíki aka wá.
16 (Boro’obo anot Stephanas aawan ana nibur bairi bapataito aitih, baise anotanot men yait ta bapataito aitinimih.)
17 Kɨ́résịto Yésụ kasa ené kóo máa lá dụụ́ íꞌbí babatị́za zɨ́ ꞌyị e wá, kasa máa úku bɨlámá ledre ené zɨ́ ꞌyị e za mbá. Mándị́sị úku zɨ́ ꞌyị e dụụ́ ledre mɨúyu kɨ́ mɨúrú Yésụ gɨ sɨmɨ umbu nda kɨ́ ledre rokoꞌbụ ꞌbɨ yómo ꞌyị e bɨ zɨ́a ní. Idí mándị́sị kóo úku ledre née kɨ́ sómụ́ ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e yá, káa bɨ mɨúyu Yésụ bɨ kóo do mɨngbúngbu kágá ní moko ndaá ba sɨmɨ a wá.
17 Anayabin Keriso i men bapataito isan iyafaru’umih, baise tur gewasin binan isan iyafaru, naatu men orot babin maiyow hai tur naatu hai notamaim ana’omih, nati na’atube ana’orerereb Keriso onaf afe’en momorob tur gewasin ana fair boro yabin en namatar.
18 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, ledre gɨ ro umbu Yésụ nɨ mongụ́ ledre gɨ zɨ́a ꞌBụzé Lomo yeme ledre née kenée gɨ ro yómo zée. Owozé ledre née kenée gɨ zɨ́a owoyemezé ledre gɨ ro rokoꞌbụ ꞌbɨ Lomo go. ꞌYị máa yée ga bɨ ngárá owoyemenɨ́ ledre gɨ ro rokoꞌbụ ꞌbɨ Lomo wá ní, lurúnɨ́ yị́ eyé ledre umbu bɨ kóo Yésụ uyu do mɨngbúngbu kágá ní zɨ́ye káa zɨ́ ledre cayi ní.
18 Anayabin onaf ana tur sabuw kasikasiyih isah i yabin en, baise iyabowat tayayawas isat i God ana fair
19 Nɨ sɨmɨ mɨéké kúrú Lomo kɨ́dí,
19 Buk Atamaninamaim eo na’atube:
20 Togụ́ nda go kenée ní, ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ méngị kéyị kɨ́dí yée owoofụnɨ́ ledre go ní, nɨyí kacɨ́ komo Lomo go káa be ꞌdi? Nɨyí go mbá bɨcayiyé. Gɨ zɨ́a Lomo uku go kenée.
20 Bo orot ukwarin rerekabin menamaim ema’am? Orot kirum so’obayan menamaim ema’am? Naatu orot baibasayan ana not gagamin iti tafaram nowan menamaim ema’am? God iti tafaram ana ukwar rerekab botabir na koko’aw mamatar men kwaso’ob?
21 Lomo nɨ dụụ́ ne ꞌyị bɨ owoonzó ledre gɨ ro ledre e za mbá ní, ili ené zɨ́ ꞌyịmaꞌdí e ówo née kɨ́ ꞌbɨ eyé ówo ledre eyé ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e wá. Gɨ zɨ́ kéyị née ní zɨ́a úku ledre kɨ́dí, ledre ené bɨ ndịsịzé ꞌdódo a zɨ́ ꞌyị e, zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e ndị́sịyé lúrú a kɨ́dí moko ndaá sɨmɨ a wá ní, nɨ ídíne mɨsiꞌdi ꞌbɨ ómo zɨ́ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre maꞌdáa go ní.
21 Anayabin God ana ukwar rerekabamaim iwa’an sabuw tafaram ana ukwar rerekabamaim hima’am men karam boro hitaso’ob, naatu sabuw iyab iti tafaram ana ukwar rerekab hibaib, iti tur isan yabin en hirouw hio, baise aki onaf isan abibinanumaim God iti tur bai sinaf sabuw hitumatum yawas hibai.
22 ꞌYị ga bɨ Yụ́da e ní, ilinɨ́ ꞌbɨ eyé yée idínɨ́ lúrú mɨngburoko lárá ledre e kɨ́ méngị royé té kí yée nɨyí fú ṇgúṇgu a kɨ́dí maꞌdíi, Lomo kasaogụ Yésụ ne. Ngíti géyị ꞌyị máa yée ga bɨ ndanɨ́ gɨ sɨmɨ kúfú Yụ́da e wá ní, ilinɨ́ ꞌbɨ eyé idízé ꞌdódo ledre maꞌdáa kɨ́ ówo ledre bɨ ꞌyịmaꞌdí e ꞌbɨ do sogo káṇgá ní yée nɨyí fú ṇgúṇgu a.
22 Jew hikok ina’inan hita’itin hititurobe naatu Greek sabuw i ukwarerekab hinuwih.
23 Ndịsịzé ꞌdódo dụụ́ ledre umbu bɨ kóo Kɨ́résịto Yésụ uyu do mɨngbúngbu kágá ní. Yụ́da e ṇguṇgunɨ́ eyé bɨ kɨ́dí Lomo nɨ kásaógụ Kɨ́résịto zɨ́a úyuné do mɨngbúngbu kágá ní wá. Kúfú ngíti géyị ꞌyị e lurúnɨ́ ꞌbɨ eyé kɨ́dí née ledre cayi.
23 Baise it i Keriso onaf afe’en hi’onaf momorob isan tabibinan, iti tur Jew sabuw tenonowar i tainih ekuyikuy, naatu Ufun Sabuw tenonowar isah i yabin en.
24 ꞌYị máa yée ga bɨ Lomo gelé yée go káa do mbigí ꞌyị ené e ní, togụ́ Yụ́da e togụ́ kúfú ngíti géyị ꞌyị e yá, lurúnɨ́ ledre ga bɨ ꞌdodozé yée née káa do ledre bɨ kɨ́ rokoꞌbụné ní gɨ zɨ́a owonɨ́ go bɨlámáne kɨ́dí, Kɨ́résịto ꞌdodo ledre máa ga gére née ne zɨ́ze. Zɨ́a kpá ꞌdódo ledre gɨ ro rokoꞌbụ bɨ ꞌbɨ Lomo kpá komokenzị ené ní zɨ́ze.
24 Baise Jew sabuw naatu Ufun Sabuw wanawanahimaim iyab God eafih hina yawas hibaib, nati sabuw isah Keriso i God ana fair naatu ana ukwar rerekab.
25 Ledre bɨ Lomo mengị née ngíti géyị ꞌyị e lurúnɨ́ yị́ eyé kacɨ́ komoyé káa do bɨcayi ledre. Ábuwá rokoꞌbụ ꞌbɨ Lomo kɨ́ owo ledre ené romo gɨ do ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e do sogo káṇgá go za mbá.
25 Anayabin God ana ukwar rerekab hi’itin koko’aw hirouw hio’o, i orot ana ukwar rerekab natabir, naatu God ana ririmin hi’itin hio’o, i orot ana fair natabir.
26 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, sómụ́sé aka kɨ́ rosé. Sɨmɨ bɨ kóo ngárá Lomo ndolo aka sée gɨ ro zɨ́se ídíse káa do ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Kɨ́résịto wá ní ndásé kóo kacɨ́ komo ꞌyị e káa zɨ́ ꞌyị ówo ledre e ní wá, ndásé kóo kpá káa zɨ́ mɨngburoko ꞌyị e ní wá.
26 Taitu, kwa marasika mi’itube kwama’am ana maramaim God ea’afi i kwananot, sabuw hai itininamaim kwa moumur na’in i men not wairafi, men orot faifir, na’atube atufuwamaim men orot gagamih hai rara’ane kwatufuwamih.
27 Lomo otoomo bɨcayi ledre ga bɨ ꞌbɨ do sogo káṇgá ba gɨ ro zɨ́ dokuwu méngị ꞌyị ga bɨ ya yée nɨyí ꞌyị ówo ledre e ní gɨ zɨ́a. Zɨ́a ótoómo ledre máa yée ga bɨ moko ndaá sɨmɨyé wá ní zɨ́ dokuwu méngị ꞌyị ga bɨ kɨ́ cóngó royé ní gɨ zɨ́a.
27 Baise God tafaram ana sawar koko’aw hirarouw, rubinen sabuw not wairafih ibiya’uhuwih. Naatu tafaram ana sawar ririmih hirarouw rubinen, sabuw fairih ibiya’uhuwih.
28 Lomo ndịsị lengbe gélé ꞌyị ga bɨ yaá owonɨ́ ledre wá ní gɨ ro zɨ́ye ídíye káa do ꞌdódo ledre zɨ́ ꞌyị ga bɨ otonɨ́ royé ya yée owoofụnɨ́ ledre go ní kɨ́dí ówo ledre eyé née moko ndaá ꞌbɨ ené sɨmɨ a zɨ́ne wá.
28 Abisa tafaram itin yabin en rarouw i rubin bai, naatu abisa tafaram itin gagamin rarouw i gurus.
29 Lomo mengị ledre née kenée káa bɨ ngíti géyị ꞌyị e nɨyí ndị́sị mbófo royé zɨ́ne.
29 Saise men yait ta God nanamaim naora’ara’atamih.
30 Lomo ꞌdiꞌbilugu zée, zɨ́a óto zée zɨ́ze ídíze kɨ́ Kɨ́résịto Yésụ káa do ꞌyị e kị́éꞌdo ba ndaá gbékpị́ne wá, gɨ zɨ́a Yésụ maꞌdáa uyu kóo go gɨ rozé, zɨ́a kpá ꞌdódo ledre bɨ gɨ ro Lomo ní zɨ́ze ówoyéme a. Gɨ zɨ́ kéyị née, zɨ́a yómo zée, zɨ́a ꞌdíꞌbióyó lúyú ledre gɨ rozé, zɨ́ze ídíze mbigí ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Lomo ní.
30 Baise God buwit tana Keriso Jesu wanawananamaim ikofanit naatu sinaf Keriso ata ukwar rerekab matar. Naatu kakafhine rufamit tatit, yamutufurit God ana sabuw kakafiyih tamatar.
31 Nɨ sɨmɨ mɨéké kúrú Lomo kɨ́dí, “Togụ́ ꞌyị ili mbófo roné yá, idí mbófo roné gɨ ro éyị́ ga bɨ Ngére Lomo ndịsị méngị yée ní.”
31 Isan imih Buk Atamaninamaim eo na’atube, “Yait nakokok ora’ara’atamih Regah abisa sisinaf tafanamaim nao ra’ara’at.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.