1 Coríntios 12

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, máíli ídísé ówoyéme ledre gɨ ro ledre ga bɨ ꞌDówụ́ Lomo ndịsị méngị yée zɨ́se ní bɨlámáne.
1 Irmãos, quanto aos dons espirituais, não quero que vocês sejam ignorantes.
2 Sɨmɨ bɨ kóo ngárá ṇgúṇgusé aka ledre Ngére Yésụ wá ní, ndị́sịsé kóo óto úndru lomo ga bɨ yemenɨ́ yée kɨ́ sị́lị́ ꞌyị ní.
2 Vocês sabem que, quando eram pagãos, de uma forma ou de outra eram fortemente atraídos e levados para os ídolos mudos.
3 Gɨ zɨ́ kéyị née máúku zɨ́se, ꞌyị bɨ ngárá ꞌDówụ́ Lomo ndaá sɨmɨ a wá ní, ndịsị ukusinyi ledre gɨ do bi Yésụ ne. ꞌYị bɨ kɨ́ ꞌDówụ́ Lomo sɨmɨné ní, ndịsị úku ledre fúó kɨ́dí, “Yésụ nɨ Ngére.”
3 Por isso, eu lhes afirmo que ninguém que fala pelo Espírito de Deus diz: "Jesus seja amaldiçoado"; e ninguém pode dizer: "Jesus é Senhor", a não ser pelo Espírito Santo.
4 ꞌYịmaꞌdí e za mbá nɨyí kɨ́ moko eyé e mbá mɨngúngúcua. ꞌDówụ́ Lomo bɨ kị́éꞌdo ní ífibáyi moko née zɨ́ye ne.
4 Há diferentes tipos de dons, mas o Espírito é o mesmo.
5 Abú ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ndịsịnɨ́ méngị toso moko e mɨngúngúcua yá, méngịnɨ́ née mbá moko ꞌbɨ Ngére Yésụ bɨ kị́éꞌdo ní.
5 Há diferentes tipos de ministérios, mas o Senhor é o mesmo.
6 Tụ́ꞌdụ́ moko ga bɨ za mbá ndịsịzé méngị yée mɨngúngúcua née, Lomo bɨ kị́éꞌdo ní ndịsị íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ze ndị́sịzé méngị moko ga gére née kɨ́e ne.
6 Há diferentes formas de atuação, mas é o mesmo Deus quem efetua tudo em todos.
7 ꞌDówụ́ Lomo ndịsị íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ ꞌyị e gɨ ro zɨ́ye ndị́sịyé sáká lafúye kɨ́e.
7 A cada um, porém, é dada a manifestação do Espírito, visando ao bem comum.
8 Iꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e gɨ ro zɨ́ye ówoyéme kúrú Lomo bɨ ekénɨ́ ní kɨ́e bɨlámáne. Zɨ́a íꞌbí zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e rokoꞌbụ ꞌbɨ úkuógụ ini ledre gɨ sɨmɨ mɨéké kúrú Lomo zɨ́ lafúye. Éyị́ ga gére née ogụnɨ́ mbá gɨ zɨ́ ꞌDówụ́ Lomo.
8 Pelo Espírito, a um é dada a palavra de sabedoria; a outro, a palavra de conhecimento, pelo mesmo Espírito;
9 Iꞌbí zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e rokoꞌbụ ꞌbɨ ṇgúṇgu ledre ꞌbɨ Lomo kɨ́ngaya, zɨ́a íꞌbí zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e rokoꞌbụ ꞌbɨ íni ini zɨ́ Lomo geré zɨ́ ndíyá ụ́kụ́ne gɨ ro ꞌyị ꞌdáꞌba.
9 a outro, fé, pelo mesmo Espírito; a outro, dons de cura, pelo único Espírito;
10 Iꞌbí zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e ꞌbɨ ené rokoꞌbụ ꞌbɨ méngị mɨngburoko ledre ga bɨ ꞌyị e utúasánɨ́ méngị yée kɨ́ gbékpị́ rokoꞌbụyé wá ní kɨ́e, ꞌbɨ ngíti géyị ꞌbɨ ené úkutátá ledre bɨ Lomo ukuiꞌbí ní. ꞌBɨ ngíti géyị ꞌyị e ꞌbɨ ené rokoꞌbụ ꞌbɨ ífiyéme sɨmɨ ledre e wo bɨ gɨ zɨ́ ꞌDówụ́ Lomo kɨ́ wo bɨ gɨ zɨ́ bɨcayi lomo e ní. Zɨ́a íꞌbí zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e ꞌbɨ ené rokoꞌbụ ꞌbɨ ndị́sị ódro sɨmɨ ṛị́kị́ tụ́ꞌdụ́ tara e. ꞌBɨ ngíti géyị ꞌbɨ ené rokoꞌbụ ꞌbɨ ówo ini ledre gɨ sɨmɨ ngíti géyị tara e do ndị́sịyé úku ꞌdódo a zɨ́ lafúye.
10 a outro, poder para operar milagres; a outro, profecia; a outro, discernimento de espíritos; a outro, variedade de línguas; e ainda a outro, interpretação de línguas.
11 Bɨkéṛị́ ꞌDówụ́ Lomo bɨ kị́éꞌdo ní ndịsị ífibáyi tụ́ꞌdụ́ moko ga bɨ mɨngúngúcua née zɨ́ ꞌyị e ne kacɨ́ íli ledre ené.
11 Todas essas coisas, porém, são realizadas pelo mesmo e único Espírito, e ele as distribui individualmente, a cada um, conforme quer.
12 Ledre gɨ ro ꞌyịmaꞌdí e nɨ cé kenée. Abú bi tóko ꞌyịmaꞌdí nɨyí tụ́ꞌdụ́ yá, kụṛụꞌbụ ꞌyịmaꞌdí nɨ dụụ́ kị́éꞌdo. Nɨ kpá kenée gɨ rozé azé tụ́ꞌdụ́, tokozé rozé mbá ro Kɨ́résịto Yésụ bɨ kị́éꞌdo ní.
12 Ora, assim como o corpo é uma unidade, embora tenha muitos membros, e todos os membros, mesmo sendo muitos, formam um só corpo, assim também com respeito a Cristo.
13 Togụ́ azé gɨ sɨmɨ kúfú Yụ́da e, togụ́ mbú gɨ sɨmɨ Gịrị́gị e, togụ́ mbú owụ́kụlụ́ e, togụ́ azé lá gbékpị́ ꞌyị e yá, iꞌbínɨ́ babatị́za zɨ́ze mbá sɨmɨ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo bɨ kị́éꞌdo ní. Zɨ́ ꞌDówụ́ Lomo maꞌdáa ndị́sịné sɨmɨzé kɨ́ íꞌbí rokoꞌbụ ledre e zɨ́ze.
13 Pois em um só corpo todos nós fomos batizados em um único Espírito: quer judeus, quer gregos, quer escravos, quer livres. E a todos nós foi dado beber de um único Espírito.
14 Lúrútókosé aka ledre née lá gɨ ro ꞌyịmaꞌdí. ꞌYịmaꞌdí nɨ kụṛụꞌbụ éyị́ kị́éꞌdo bi tókoga nɨyí ꞌbɨ eyé nda tụ́ꞌdụ́.
14 O corpo não é composto de um só membro, mas de muitos.
15 Togụ́ sịndị́ uku ledre kɨ́dí, ngárá née ndaá sị́lị́ wá ní, née ndaá ꞌbɨ ené ngúru éyị́ gɨ ro ꞌyịmaꞌdí wá. Abú kenée yá, sịndị́ nɨ kpá fú ngúru éyị́ gɨ ro ꞌyịmaꞌdí.
15 Se o pé disser: "Porque não sou mão, não pertenço ao corpo", nem por isso deixa de fazer parte do corpo.
16 Kpá kenée togụ́ mbílí uku ledre kɨ́dí, ngárá née ndaá komo wá ní, née ndaá ꞌbɨ ené ngúru éyị́ gɨ ro ꞌyịmaꞌdí wá, Abú kenée yá, mbílí nɨ kpá fú ngúru éyị́ gɨ ro ꞌyịmaꞌdí.
16 E se o ouvido disser: "Porque não sou olho, não pertenço ao corpo", nem por isso deixa de fazer parte do corpo.
17 Sara togụ́ kụṛụꞌbụ ꞌyịmaꞌdí nɨ kóo lá dụụ́ komo ní, nɨ nda ndị́sị úwú ledre kɨ́ ꞌdi? Togụ́ kụṛụꞌbụ ꞌyịmaꞌdí nɨ kóo lá dụụ́ mbílí ní, nɨ nda kóo ndị́sị ótụlúrú ndonyo éyị́ kɨ́ ꞌdi?
17 Se todo o corpo fosse olho, onde estaria a audição? Se todo o corpo fosse ouvido, onde estaria o olfato?
18 Éyị́ ga bɨ rozé ní za mbá, Lomo oto yée kɨ́ sị́ ne gɨ ro zɨ́ye ídíye kpá mbá kɨ́ moko eyé e.
18 De fato, Deus dispôs cada um dos membros no corpo, segundo a sua vontade.
19 Togụ́ kụṛụꞌbụ ꞌyịmaꞌdí nɨ lá dụụ́ éyị́ bɨ kị́éꞌdo ní, ꞌyị máa née nɨ nda kóo ndị́sị méngị moko lárá a káa be ꞌdi?
19 Se todos fossem um só membro, onde estaria o corpo?
20 Abú éyị́ nɨyí ro ꞌyịmaꞌdí tụ́ꞌdụ́ ndịsịnɨ́ méngị moko e mbá mɨngúngúcua yá, kụṛụꞌbụ ꞌyịmaꞌdí nɨ dụụ́ kị́éꞌdo.
20 Assim, há muitos membros, mas um só corpo.
21 Komo utúasá go úku ledre zɨ́ sị́lị́ kɨ́dí, “Sị́lị́ máíli yị́ị wá?” Do utúasá go úku ledre zɨ́ sịndị́ kɨ́dí, “Sịndị́ máíli yị́ị wá.”
21 O olho não pode dizer à mão: "Não preciso de você! " Nem a cabeça pode dizer aos pés: "Não preciso de vocês! "
22 Ngíti géyị éyị́ nɨyí bo rozé, lurúzé yée káa zɨ́ éyị́ bɨ ngárá moko ndaá sɨmɨyé wá ní. Togụ́ éyị́ ga gére née ndanɨ́ kóo wá, káa bɨ utúasázé méngị yéme moko wá.
22 Pelo contrário, os membros do corpo que parecem mais fracos são indispensáveis,
23 Tụ́ꞌdụ́ éyị́ e nɨyí bo rozé, nɨyí kɨ́ ledreyé owóowó. Ngíti géyị nɨyí bo, nɨyí ꞌbɨ eyé ꞌbɨ dokuwu. Gɨ zɨ́ kéyị née, zɨ́ze ndị́sịzé ésị bongó rozé káa bɨ azé ndị́sị gámá kɨ́ dokuwu ke.
23 e os membros que pensamos serem menos honrosos, tratamos com especial honra. E os membros que em nós são indecorosos são tratados com decoro especial,
24 Ngíti géyị éyị́ nɨyí bo rozé utúasázé ótoécị yée mɨótoécị wá, éyị́ ga bɨ rozé née za mbá, Lomo yeme yée kɨ́ sị́ ne, abú lurúzé ngíti géyị káa zɨ́ moko ndaá sɨmɨyé wá yá, nɨyí mbá kɨ́ ledreyé mbá owóowó.
24 enquanto os que em nós são decorosos não precisam ser tratados de maneira especial. Mas Deus estruturou o corpo dando maior honra aos membros que dela tinham falta,
25 Gɨ zɨ́ kéyị née, wo bɨ romo do ezené do ndị́sị ꞌyị ífi sɨmɨyé gɨ zɨ́a mɨífi ní ndaá.
25 a fim de que não haja divisão no corpo, mas, sim, que todos os membros tenham igual cuidado uns pelos outros.
26 Káa zɨ́ bɨ éyị́ ga bɨ rozé nɨyí mbá kị́éꞌdo ní, togụ́ ngúruyé nɨ go ówo yá, zɨ́ éyị́ ga bɨ rozé née ówoyé kpá za mbá. Togụ́ éyị́ owo ro ngúruyé wá, zɨ́ rozé ídíne kpá za mbá bikịdrị́ne.
26 Quando um membro sofre, todos os outros sofrem com ele; quando um membro é honrado, todos os outros se alegram com ele.
27 Sée ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní, ídísé ówo a kɨ́dí, abú ásé tụ́ꞌdụ́ yá, ásé mbá mɨtókosé ro Yésụ bɨ kị́éꞌdo ní.
27 Ora, vocês são o corpo de Cristo, e cada um de vocês, individualmente, é membro desse corpo.
28 Née sị́ ledre bɨ Lomo ifibayi moko e zɨ́ze gɨ zɨ́a mbá mɨngúngúcua ní. Mɨzefị a, zée ga bɨ gelé zée káa do ꞌyịmɨkása ga bɨ ꞌbɨ Ngére Yésụ ní. Gbre, ꞌyị e ꞌbɨ eyé nda nébị e. Ota, ꞌbɨ eyé yée ga bɨ ꞌyị ꞌdódo ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ ꞌyị e ní. Zɨ́ ngíti géyị ídí ꞌbɨ eyé ꞌyị méngị mɨngburoko ledre ga bɨ kɨ́ rokoꞌbụyé ní. Zɨ́ ngíti géyị ídí ꞌbɨ eyé ꞌyị íni ini do ꞌyị ndíyá e, zɨ́ ndíyá ndị́sị ụ́kụ́ne gɨ roꞌyị. Ngíti géyị ꞌyị e nɨyí ꞌbɨ eyé ꞌyị sáká lafúye. Ngíti géyị ꞌbɨ eyé ꞌyị ótoyéme mɨsiꞌdi moko zɨ́ lafúye. Ngíti géyị ꞌbɨ eyé ꞌyị ódro sɨmɨ ṛị́kị́ tara e káa zɨ́ bɨ ꞌDówụ́ Lomo iꞌbí rokoꞌbụ a zɨ́ye ní.
28 Assim, na igreja, Deus estabeleceu primeiramente apóstolos; em segundo lugar, profetas; em terceiro lugar, mestres; depois os que realizam milagres, os que têm dom de curar, os que têm dom de prestar ajuda, os que têm dons de administração e os que falam diversas línguas.
29 ꞌYị e ndanɨ́ eyé mbá ꞌyịmɨkása ꞌbɨ Kɨ́résịto wá, ndanɨ́ kpá mbá nébị e wá, ndanɨ́ kpá mbá ꞌyị ꞌdódo ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ ꞌyị e wá, ndanɨ́ kpá mbá kɨ́ rokoꞌbụ ꞌbɨ méngị mɨngburoko ledre zɨ́ye wá.
29 São todos apóstolos? São todos profetas? São todos mestres? Têm todos o dom de realizar milagres?
30 Ndanɨ́ kpá mbá ꞌyị íni ini do ꞌyị ndíyá e zɨ́ ndíyá ndị́sị ụ́kụ́ne wá. Ndanɨ́ kpá mbá ꞌyị ódro sɨmɨ ṛị́kị́ tara e wá, ndanɨ́ kpá mbá ꞌyị úkuógụ ini ledre e gɨ sɨmɨ ngíti géyị tara e wá.
30 Têm todos dons de curar? Falam todos em línguas? Todos interpretam?
31 Ídísé óto komosé gɨ ro bɨlámá mɨméngị ledre bɨ ꞌDówụ́ Lomo iꞌbí wo zɨ́se gɨ ro zɨ́se ndị́sị sáká lafúse ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto kɨ́e ní.
31 Entretanto, busquem com dedicação os melhores dons. Passo agora a mostrar-lhes um caminho ainda mais excelente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.