João 9
Waimaha NT (BAO_NTW) vs NAA
1 Jesús pea waa nʉnʉa waagʉ, jĩcʉ̃ ʉmʉ ca ĩatigʉ ca baʉaricʉre ĩa bʉawi.
1 Enquanto Jesus caminhava, viu um homem cego de nascença.
2 Cʉ̃re ĩari, jãa, cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: —Buegʉ, ¿ñee tiigʉ ania ca ĩatigʉ cʉ̃ baʉajapari? ¿Cʉ̃ pacʉa ñañarije cʉ̃ja ca tiirique wapa cʉ̃ biijapari? ¿Cʉ̃ majurope cʉ̃ ca ñañarije wapa pee cʉ̃ biijapariqué? —cʉ̃re jãa ĩiwʉ.
2 E os seus discípulos perguntaram: — Mestre, quem pecou para que este homem nascesse cego? Ele ou os pais dele?
3 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi yʉʉwi Jesús: —Cʉ̃ majurope cʉ̃ ca ñañarije jʉori méé, ñucã cʉ̃ pacʉa cʉ̃ja ca ñañarije jʉori méé, ca ĩatigʉ baʉajacupi. Añuro petira, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tii majirije, cʉ̃pʉre to bii bau niijato ĩiro to biro cʉ̃re biijapa.
3 Jesus respondeu:
4 Ména mʉja mena yʉ ca niirora yʉre ca doti cojoricʉ yeere ca padeparã mani nii. Yʉ ca waacoaro jiropʉ docare, jĩcʉ̃ ʉno peera ape wãme tii nemo majitirucumi.
4 É necessário que façamos as obras daquele que me enviou enquanto é dia; a noite vem, quando ninguém pode trabalhar.
5 Ména ati yepapʉre niigʉ, ati yepa macãrãre ca boe bate niigʉ yʉ nii —ĩiwi.
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 To biro ĩi yapano, yepapʉ ʉjeco eo cũu, jita mena paa ayia, ca ĩatigʉ capere wadawi.
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu na terra, fez lama com a saliva e com a lama untou os olhos do cego.
7 To biro tiicã, o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús: —Waa, ocora Siloé macãarapʉ mʉ capere waa coegʉja —cʉ̃re ĩi cojowi. (Siloé ĩiro: “Tiicojo cojoricʉ,” ĩirʉgaro ĩi.) To biro cʉ̃ ca ĩiro, ca ĩatigʉ pea waa, tiirapʉ cʉ̃ capere waa coe yapano, tua doogʉ, añuro ca ĩagʉpʉ tua dooupi.
7 Então disse ao cego: Siloé quer dizer “Enviado”. O cego foi, lavou-se e voltou vendo.
8 To biro cʉ̃ ca biiro ĩarã, cʉ̃ ca niiri tabe pʉto macãrã, wapa tiirica tiiri cʉ̃ ca jãi duwiro ca ĩarucuricarã pea o biro ameri ĩiupa: —¿Ania wapa tiirica tiiri ca jãi duwirucujãgʉ méé cʉ̃ niiti? —ĩiupa.
8 Então os vizinhos e os que antes o conheciam de vista, como mendigo, perguntavam: — Não é este o que ficava sentado pedindo esmolas?
9 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, jĩcãrã o biro ĩiupa: —Cʉ̃ra niimi. Aperã pea: —Cʉ̃ méé niimi. Cʉ̃re biigʉra baumi biigʉpʉa —ĩiupa. To biro cʉ̃ja ca ĩimijata cãare, cʉ̃ pea: —Cʉ̃ra yʉ nii —cʉ̃jare ĩiupi.
9 Uns diziam: — É ele. Outros: — Não, mas se parece com ele. O homem dizia: — Sou eu.
10 To biro cʉ̃ ca ĩiro: —Too docare mecʉ̃ra, ¿do biro biicãri añuro mʉ ĩacãti? —cʉ̃re ĩiupa.
10 Então lhe perguntaram: — Como foram abertos os seus olhos?
11 Cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: —Jĩcʉ̃ ʉmʉ, Jesús ca wãme cʉtigʉ, cʉ̃ ʉjecore yepapʉ eo cũu, jita mena paa ayiari, yʉ capere wadari: “Ocora Siloé macãrapʉ mʉ capere waa coegʉja,” yʉre ĩijãwi. To biro cʉ̃ ca ĩigʉ, toopʉ waa, yʉ capere waa coegʉra, añuro yʉ ĩacoajãwʉ yua —cʉ̃jare ĩi wedeupi.
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez lama, passou nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave-se.” Então fui, lavei-me e estou vendo.
12 Cʉ̃ja pea to biro cʉ̃ ca ĩiro: —To biro mʉre ca tiiricʉ pea, ¿noopʉ cʉ̃ niiti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupa. Cʉ̃ pea: —¡Baa! yʉ majiti —cʉ̃jare ĩicãupi.
12 Eles perguntaram: — Onde está ele? Respondeu: — Não sei.
13 Jesús, jitare cʉ̃ ʉjeco mena ayiari ca ĩatigʉ capere wadari cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃ ca tiirica rʉmʉ pea, yerijãarica rʉmʉ niiwʉ. To biri cʉ̃ pʉto macãrã pea ca ĩatigʉ ca niimiricʉre, fariseos pʉtopʉ cʉ̃re ami waaupa.
13 Levaram aos fariseus aquele que antes era cego.
14 — ausente —
14 E era sábado o dia em que Jesus fez a lama e lhe abriu os olhos.
15 Fariseos pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: “¿Do biro biicãri añuro mʉ ĩacoajãri?” cʉ̃re ĩiupa. To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: —Jita ca weyarique mena yʉ capere cʉ̃ ca wadaro jiro, yʉ capere oco mena waa coe, yʉ ca tiijãro jirora añuro yʉ ĩacã yua —cʉ̃jare ĩi wedeupi.
15 Então os fariseus lhe perguntaram outra vez como podia ver. Ele respondeu: — Ele pôs lama sobre os meus olhos, lavei-me e estou vendo.
16 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jĩcãrã fariseos pea o biro ĩiupa: —Anire o biirije ca tiiricʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ méé niicumi, yerijãarica rʉmʉre ca nʉcʉ̃ bʉotigʉa —ĩiupa. To biro cʉ̃ja ca ĩiri tabere aperã pea o biro ĩiupa: —¿Ñañarije ca tiigʉ nii pacagʉ, do biro pee tiicãri, ate ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ tii bau nii majibogajati? —ĩiupa. To biro ĩima ĩirãra, cʉ̃ja majuropeera ameri dica waticoaupa.
16 Por isso, alguns dos fariseus diziam: — Esse homem não é de Deus, porque não guarda o sábado. Mas outros diziam: — Como pode um homem pecador fazer sinais como estes? E houve divisão entre eles.
17 To biro mani ameri biicã ĩima ĩirã, ca ĩatigʉ ca niimiricʉre cʉ̃re jãiña nemoupa ñucã: —Mʉa, mʉ ca ĩaro ca tiiricʉre, ¿“Ñiru peti niicumi,” cʉ̃re mʉ ĩi tʉgoeñati? —cʉ̃re ĩiupa. To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi cʉ̃ pea: —Yʉa, “Jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ niimi,” yʉ ĩi —cʉ̃jare ĩi yʉʉupi.
17 De novo perguntaram ao cego: — O que você diz a respeito dele, uma vez que lhe abriu os olhos? Ele respondeu: — É um profeta.
18 Judíos ʉparã pea, jʉguero peera ca ĩatigʉ cʉ̃ ca niiriquere, ñucã añuro cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃ ca tii ecoriquere, díámacʉ̃ tʉorʉgatiupa. To biri cʉ̃ pacʉapʉre cʉ̃jare jʉo cojori,
18 Os judeus não acreditaram que ele tinha sido cego e que agora podia ver, enquanto não chamaram os pais dele
19 o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupa: —¿Ania mʉja macʉ̃, “Ca ĩatigʉ baʉawi,” mʉja ca ĩigʉra cʉ̃ niiti? ¿Do biro biicãri mecʉ̃ra yua añuro cʉ̃ ĩacãti? —cʉ̃jare ĩiupa.
19 e lhes perguntaram: — É este o filho de vocês, que vocês dizem que nasceu cego? Como é que agora ele está vendo?
20 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pacʉa pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupa: —Jãa, anira, jãa macʉ̃ra nii, ca ĩatigʉra baʉa, cʉ̃ ca biiriquere jãa maji.
20 Então os pais responderam: — Sabemos que este é o nosso filho e que nasceu cego,
21 “Tee docare to biro biicãri añuro ĩacãmi. Ñucã cʉ̃, añuro cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃re tiijapi,” ĩirique docare jãa majiti. Mʉja majurope cʉ̃re jãiñañaqué, mee, ca maja tua waaricʉpʉ niimi. Cʉ̃ majurope, cʉ̃ ca biiriquere díámacʉ̃ mʉjare wede majimi —cʉ̃jare ĩiupa.
21 mas não sabemos como agora está vendo. E também não sabemos quem lhe abriu os olhos. Perguntem a ele, pois já tem idade e poderá falar por si mesmo.
22 Cʉ̃ pacʉa pea judíos're uwima ĩirã, o biirijera cʉ̃jare ĩicãupa. Mee cʉ̃ja pea, ameri wede peni, “ ‘Jesús're, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ Mesías niimi,’ ca ĩigʉra, nea poo juu buerica wiipʉra cʉ̃re mani cõa wienecãjaco,” ameri ĩi yerijãaupa.
22 Os pais dele disseram isso porque estavam com medo dos judeus, pois estes já tinham combinado que, se alguém confessasse que Jesus era o Cristo, seria expulso da sinagoga.
23 To biri cʉ̃ pacʉa pea: “Mʉja majurope cʉ̃re jãiñaña. Mee, ca maja tua peti waaricʉpʉ niimi,” cʉ̃jare ĩicãupa.
23 Foi por isso que os pais dele disseram: “Ele já tem idade e poderá falar por si mesmo.”
24 To biro ĩicãri, judíos ʉparã pea ca ĩatigʉ ca niimiricʉre jʉo cojori, o biro cʉ̃re ĩiupa ñucã: —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore díámacʉ̃ jãare wedeya.Jãa, cʉ̃ra, ñañarije ca tiigʉ cʉ̃ ca niirijere jãa maji —cʉ̃re ĩiupa.
24 Então chamaram, pela segunda vez, o homem que tinha sido cego e lhe disseram: — Diga a verdade diante de Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea o biro ĩi yʉʉupi: —Yʉa, “Ñañarije ca tiigʉ niicumi,” cʉ̃re yʉ ĩi majiti. Jʉgueropʉra ména ca ĩatigʉ yʉ niiwʉ. Mecʉ̃ra añuro yʉ ĩacã yua. Tee wadore yʉ maji —cʉ̃jare ĩiupi.
25 Ele respondeu: — Se é pecador, não sei. Uma coisa sei: eu era cego e agora vejo.
26 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo pacarã, o biro cʉ̃re ĩi jãiña nemocãupa ñucã: —¿Ñee mʉre cʉ̃ tiijãri? ¿Do biro peti tiicãri, mʉ ca ĩaro cʉ̃ tiijãri? —cʉ̃re ĩiupa.
26 Perguntaram-lhe outra vez: — O que ele fez a você? Como lhe abriu os olhos?
27 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi cʉ̃ pea: —Mee, mʉjare yʉ wede yerijãajãwʉ doca. Yʉ ca wedemijata cãare, yʉ ca ĩirijere díámacʉ̃ mʉja tʉorʉgati. ¿Ñee tiirã pʉatiri cõro yʉ ca wedero mʉja booti? ¿Mʉja cãa, cʉ̃re tʉo nʉnʉjeerʉgarã mʉja ĩitiqué? —cʉ̃jare ĩicãupi.
27 Ele respondeu: — Já lhes disse, mas vocês não ouviram. Por que querem ouvir outra vez? Por acaso vocês também querem se tornar discípulos dele?
28 To biro cʉ̃ ca ĩiro ñañarije cʉ̃re ĩi tuti, o biro cʉ̃re ĩiupa: —Mʉ mʉ nii cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeegʉa. Jãa, Moisés're ca tʉo nʉnʉjeerã jãa nii.
28 Então o insultaram e lhe disseram: — Discípulo dele é você! Nós somos discípulos de Moisés.
29 Jãa, Moisés niiquĩricʉre Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca wederiquere jãa maji. Cʉ̃ peera jãa majiti, “Noopʉ macʉ̃ doogʉ doojacupi” —cʉ̃re ĩiupa.
29 Sabemos que Deus falou a Moisés, mas este nem sabemos de onde é.
30 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro tʉo, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi cʉ̃ pea: —¡Agó nija! Teera nii, do biro pee ca ĩi majiña manirije, mʉja, “Too macʉ̃ doojacupi,” mʉja ca ĩi majiticãrije, yʉ peera ca ĩatimiricʉrena yʉ ca ĩaro tiijãwi doca.
30 O homem respondeu: — É estranho que vocês não saibam de onde ele é, mas ele me abriu os olhos.
31 Ñañarije ca tiirãra, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tii nemotirijere añuro mani maji. Cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉo, cʉ̃ ca boorore biro tii, ca tiirã wadore tii nemomi.
31 Sabemos que Deus não atende a pecadores. Pelo contrário, se alguém teme a Deus e pratica a sua vontade, a este atende.
32 Jĩcãti ʉno peera, jĩcʉ̃ ʉno peerena, “Ca ĩatigʉ ca baʉaricʉre cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃re tiijagʉ,” ĩiriquere tʉo ñaaña mani.
32 Desde que o mundo existe, jamais se ouviu que alguém tenha aberto os olhos a um cego de nascença.
33 Ania, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ méé cʉ̃ ca niijata, jĩcã wãme ʉno peera tiiticãbocumi —cʉ̃jare ĩiupi.
33 Se este homem não fosse de Deus, não poderia ter feito nada.
34 To cõrora o biro cʉ̃re ĩi tutiupa: —Mʉ, bʉaropʉra ñañarije ca tiigʉ ca baʉaricʉra, ¿jãa peere mʉ wede majiorʉgati? —ĩiupa. To biro cʉ̃re ĩi tuti, nea poo juu buerica wiipʉ ca niigʉre ãcũ wienecã cojoupa.
34 Mas eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e quer nos ensinar? E o expulsaram.
35 Jesús pea, ca ĩatigʉ ca niimiricʉre cʉ̃ja ca tuti ãcũ wieneriquere queti tʉowi. To biri cʉ̃re bʉa eagʉ, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: —¿Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃re mʉ tʉo nʉnʉjeeti? —cʉ̃re ĩiwi.
35 Jesus ouviu que eles tinham expulsado o homem. Ao encontrá-lo, perguntou:
36 Cʉ̃ pea o biro ĩi yʉʉwi: —¿Wiogʉ, nii cʉ̃ niiti? Yʉre wedeya, cʉ̃re yʉ ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiwi.
36 Ele respondeu: — Quem é, Senhor, para que eu creia nele?
37 Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: —Mee cʉ̃re mʉ ĩa, yʉ, mʉ mena ca wedegʉa, cʉ̃ra yʉ nii —ĩiwi.
37 E Jesus lhe disse:
38 To biro cʉ̃ ca ĩirora, cʉ̃ pea Jesús jʉguerore cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waa, o biro cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉowi: —Wiogʉ, díámacʉ̃ mʉre yʉ tʉo nʉnʉjee —cʉ̃re ĩiwi.
38 Então ele afirmou: — Eu creio, Senhor! E o adorou.
39 To biro cʉ̃ ca ĩirora, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: —Yʉa ati yepapʉre bojoca cʉ̃ja ca biirijere ĩa bejegʉ doogʉ yʉ doowʉ. Ati yepa macãrã ca ĩatirãre biro ca niirã, añurije quetire tʉo nʉnʉjeeri añuro ca ĩarã cʉ̃ja ca niiro tii, “Ʉmʉreco Pacʉ yeere ca majirã jãa nii,” ca ĩi ditorucurã pea, ca majiti majuropeerã tua, cʉ̃ja biijato ĩigʉ anopʉre yʉ doowʉ —ĩiwi Jesús.
39 Jesus continuou: —
40 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, jĩcãrã fariseos cʉ̃ mena ca niiricarã o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: —¿Too docare jãa cãa, ca ĩatirã jãa niicãti? —cʉ̃re ĩiwa.
40 Alguns dos fariseus que estavam perto dele perguntaram-lhe: — Por acaso também nós somos cegos?
41 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: —Ca ĩatirã mʉja ca niijata, ñañarije mʉja ca tiirijere wapa tuatirã mʉja niibocu. “Jãa, ca ĩa majirã jãa nii,” mʉja ca ĩirije ca niiro macã, ñañarije ca tii wapa tuarã mʉja niicã —cʉ̃jare ĩiwi Jesús.
41 Jesus respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.