Atos 16

Chyoiyúng chyumlaiká: dangshikaq asik; Zaiwa (ATBNT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Poluq gi, Derbe wà mó má jé é htâng, Lustra wà mó má dum jé ri. Haú wà má, Timohti gâ é chángzo rayuq nyi ri. Yhâng nu gi, Yesuq lé lumjíng é Yudaq myiwe myhí nghut ri; yhâng wa kúm gi, Grik amyû nghut ri.
1 Chegou a Derbe e depois a Listra, onde vivia um discípulo chamado Timóteo. Sua mãe era uma judia convertida e seu pai era grego.
2 Timohti gi, Lustra wà mó eq Ikoni wà mó má nyi é gumang wui èq hkya-ôn é hui sû nghut ri.
2 Os irmãos de Listra e Icônio davam bom testemunho dele.
3 Poluq gi, hkyowuì má yhang lé shuî chûng naù mù luî, ahpyo-kuq hpyit byî ri. Hkâsu mù gâ le, yhâng wa gi, Grik nghut é hkyô lé haû mâ é Yudaq byu pé lhunglhâng bang sé kômù, haú bang lé myit tê byî é yanmai nghut ri.
3 Paulo, querendo levá-lo na viagem, circuncidou-o por causa dos judeus que viviam naquela região, pois todos sabiam que seu pai era grego.
4 Haû mù, yhangmoq gi, rawa htâng rawà mai laî ló uchyang, Yerusalem wà mó mâ é lagyô pé eq hpúng suwún wuî, chôm myit hpyit tô é hkyô lé, cháng kó sháng gaq ga, yhangmoq lé taî kyô akô.
4 Nas cidades por onde passavam, transmitiam as decisões tomadas pelos apóstolos e presbíteros em Jerusalém, para que fossem obedecidas.
5 Haû mù luî, hpúng byû wuì gi, lumjíng hkyô má wum-o bo lò kômù, ra-nyí èq ra-nyí byù du myô jat lo nyi ri.
5 Assim as igrejas eram fortalecidas na fé e cresciam em número cada dia.
6 Ahkuî, yhangmoq gi, Asia mau má mungdang ê hko kyo râ hkyô lé Chyoiyúng Woi-nyí èq yhangmoq lé hkûm pyâm é yanmai, Hprugi mau eq Galatiq mau dông sô laî ló mù,
6 Paulo e seus companheiros viajaram pela região da Frígia e da Galácia, tendo sido impedidos pelo Espírito Santo de pregar a palavra na província da Ásia.
7 Musi mau kyo má jé ló kôjáng, Bihtuni mau shut wang ló râ dâ akô; nghut kôlhang, Yesuq é Woi-nyí gi, yhangmoq lé ahkáng a byi nghut ri.
7 Quando chegaram à fronteira da Mísia, tentaram entrar na Bitínia, mas o Espírito de Jesus os impediu.
8 Haû mù, yhangmoq gi, Musi mau mai sô laî ló luî, Troa myuq má gyó jé ló akô.
8 Então, contornaram a Mísia e desceram a Trôade.
9 Haû má, myín lé, Poluq gi, Makedoni byù rayuq lé yap to mù, "Makedoni mau shut dap lé luî, ngamoq lé le garúm yû laq." ga luî, yhang lé dung wut nyi é shing-rán myang ri.
9 Durante a noite Paulo teve uma visão, na qual um homem da Macedônia estava em pé e lhe suplicava: "Passe à Macedônia e ajude-nos".
10 Shing-rán haû lé Poluq myang é eq, Makedoni byu pé lé gabú danglù hko kyo râ matú, ngamoq lé Garai Gasang wut yù bê nghut ri nghû myit yù luî, haú hkûn yhang, ngamoq gi, Makedoni mau shut dap ê râ matú rì rì kut ló bê nghut lhê.
10 Depois que Paulo teve essa visão, preparamo-nos imediatamente para partir para a Macedônia, concluindo que Deus nos tinha chamado para lhes pregar o evangelho.
11 Haû mù luî, ngamoq gi, Troa myuq mai Samohtake zinlóng ang ang shut lhaî ji ê mù luî, htang nyí gi, Neapoli wà má jé bê nghut lhê.
11 Partindo de Trôade, navegamos diretamente para Samotrácia e, no dia seguinte, para Neápolis.
12 Haû mai lai jáng, Makedoni mau má, Romaq byu pé xuq tô é, haú ginwáng mâ é ahkyak wà mó nghut é, Hpilipi myuq má ngamoq jé mù, haú má rayoq zo nyi nyi é nghut lhê.
12 Dali partimos para Filipos, na Macedônia, que é colônia romana e a principal cidade daquele distrito. Ali ficamos vários dias.
13 Bánno buinyì jé jáng, ngamoq gi, kyûdung jowò joq nhô ngam mù, wà hkum shinggan mâ é, wuìlàng yàm shut htoq ê luî, haú má zîng to láng é myiwe wuì lé, zung gyó mù nyo hi é nghut lhê.
13 No sábado saímos da cidade e fomos para a beira do rio, onde esperávamos encontrar um lugar de oração. Sentamo-nos e começamos a conversar com as mulheres que se haviam reunido ali.
14 Haû dang gyo nyi é bang má, Garai Gasang lé noqkuq é, Htuatira myuq byû, pán nê ung zo sû Ludia gâ é myiwe myhí rayuq bo ri; Yhumsîng Garai gi, Poluq taî kyô é hkyô lé rago gyô yù sháng gaq ga, yhang lé myit hkum hpóng byî ri.
14 Uma das que ouviam era uma mulher temente a Deus chamada Lídia, vendedora de tecido de púrpura, da cidade de Tiatira. O Senhor abriu seu coração para atender à mensagem de Paulo.
15 Yhang gi, yhang eq yhâng yhumbyù wuì wui-myhup ban hkâm yù kôjáng, "Nungmoq gi, ngo lé haû Yhumsîng Yesuq má lumjíng bê sû nghut é dông, myit yù byi kô é nghut jáng, ngá yhûm má lé bíng keq." ga luî, ngamoq lé zuq zuq ji yu ri.
15 Tendo sido batizada, bem como os de sua casa, ela nos convidou, dizendo: "Se os senhores me consideram uma crente no Senhor, venham ficar em minha casa". E nos convenceu.
16 Ra-nyí lé, ngamoq gi, haû kyûdûng é jowò shut e ló nyi le, nat wang júng luî gumhpân hpan é jùnmyhí rayuq ngamoq lé lhom huî ri. Haú yuq gi, gumhpân hpan é dông yhâng yhumsîng wuì lé ngunzè gyai yhang hô byî é sû nghut lhê.
16 Certo dia, indo nós para o lugar de oração, encontramos uma escrava que tinha um espírito pelo qual predizia o futuro. Ela ganhava muito dinheiro para os seus senhores com adivinhações.
17 Myiwe haû gi, Poluq eq ngamoq htâng má châng to mù, "Shí bang gi, nungmoq lé hkyi yù hkyô taî kyô wún é, Myhang Htâng é Garai Gasâng é dui-nhâng zoshâng wuì nghut bum akô ô!" ga wut garû ri.
17 Essa moça seguia a Paulo e a nós, gritando: "Estes homens são servos do Deus Altíssimo e lhes anunciam o caminho da salvação".
18 Buinyì myo myo haû su chyat châng garû wún é yanmai, Poluq gi, gyai yhang myit hpêbu byuq mù, lhing wú kat luî, nat haû lé, "Yesuq Hkrisduq é myìng lang luî ngò nang lé hkunmó hkyô kat lhê, yhâng chyáng mai htoq ló byuq aq." ga luî, nat haû lé, nhik-yô kat ri. Haú hkûn jáng, nat haû gi, yhâng chyáng mai htoq ló byuq bê nghut ri.
18 Ela continuou fazendo isso por muitos dias. Finalmente, Paulo ficou indignado, voltou-se e disse ao espírito: "Em nome de Jesus Cristo eu lhe ordeno que saia dela! " No mesmo instante o espírito a deixou.
19 Ahkuî, myiwe hau é yhumsîng wuì gi, ngunzè myàng zo râ myoqbyù jowò a joq lo é hkyô lé sé kôjáng, Poluq eq Sila nhik lé chyup yû mù, gaì mâ é suwún wui chyáng she hkyut e akô.
19 Percebendo que a sua esperança de lucro tinha se acabado, os donos da escrava agarraram Paulo e Silas e os arrastaram para a praça principal, diante das autoridades.
20 Dum, yhangmoq gi, yhangnhik lé tarâ agyì pê chyáng shuî ê mù, "Shí nhik gi, Yudaq byù nghut mù luî, ngamoq Romaq byu pé mai a ge châng é htunghking lé mhoqshit byî nyi é dông,
20 E, levando-os aos magistrados, disseram: "Estes homens são judeus e estão perturbando a nossa cidade,
21 nga-nhûng é myuq lé gunjâng nyi akô nghut ri." ga taî akô.
21 propagando costumes que a nós, romanos, não é permitido aceitar nem praticar".
22 Haû mù luî, shiwa byu pé gi, yhangnhik lé chôm htîm akô. Tarâ agyì pé gi, yhangnhik é mebu lé lâng hkyut pyám luî, wumchûm hkat èq bat râ matú, hkunmó hkyô kat akô.
22 A multidão ajuntou-se contra Paulo e Silas, e os magistrados ordenaram que se lhes tirassem as roupas e fossem açoitados.
23 Yhangmoq gi, yhangnhik lé gyai yhang nhuq bat yu é htâng, htong má lhûng kat mù, rago za wú zúng râ matú htóng suwún lé hkunmó hkyô tô akô.
23 Depois de serem severamente açoitados, foram lançados na prisão. O carcereiro recebeu instrução para vigiá-los com cuidado.
24 Htóng suwún hpó gi, haû sû é hkunmó lé wó jáng, yhangnhik lé hkyî kyum hut luî, htóng mâ é, je ahtê gok má lhûng tô ri.
24 Tendo recebido tais ordens, ele os lançou no cárcere interior e lhes prendeu os pés no tronco.
25 Nghut kôlhang, gunggàm yoq lé, Poluq eq Sila nhik gi, kyûdung luî, Garai Gasang lé mahkôn hkya-ôn nyì kô é hkûn, htóng byû góbang gi, yhangnhik é htê lé chôm gyô nyi bum akô.
25 Por volta da meia-noite, Paulo e Silas estavam orando e cantando hinos a Deus; os outros presos os ouviam.
26 Haú hkûn, byodàn ratung layàng mó nún lô mù htóng yhûm gón le nún lô luî, hkum pé banshoq le radá dâm bóng hâ lo bum ri; dum nghut jáng, yuq hkangmó mâ é toqjâng tui pé le gyut gyó byuq bê nghut ri.
26 De repente, houve um terremoto tão violento que os alicerces da prisão foram abalados. Imediatamente todas as portas se abriram, e as correntes de todos se soltaram.
27 Htóng suwún hpó gi, yhup bûn lò mù, htóng hkum pé bóng hâ tô bum é lé myang kat jáng, htóng byu pé ban hpang byuq bùm bekô râ nghut lhê ga myit yù luî, shâm shê mù, yhânggùng yhang sat shî râ dâ ri.
27 O carcereiro acordou e, vendo abertas as portas da prisão, desembainhou sua espada para se matar, porque pensava que os presos tivessem fugido.
28 Nghut kôlhang, Poluq gi, "Ê, náng gûng yhang nàng haû su hkâkut, ngamoq banshoq shî má nyi tô lhê." ga luî, htê mó èq wut garu taî kat ri.
28 Mas Paulo gritou: "Não faça isso! Estamos todos aqui! "
29 Haú hkûn, yhang gi, duq é myibung lé dûng yù mù, ahkaû shut din wang ló luî, Poluq eq Sila nhik é hí má gyuq nán é eq ngóm gop tô ri.
29 O carcereiro pediu luz, entrou correndo e, trêmulo, prostrou-se diante de Paulo e Silas.
30 Hau htâng, yhang gi, yhangnhik lé shuî htoq yû luî, "Sará nhik ê, ngò hkyi yu é hui râ matú, haî kut ra râ lhú?" ga myi kat ri.
30 Então levou-os para fora e perguntou: "Senhores, que devo fazer para ser salvo? "
31 Haú hkûn, yhangnhik gi, "Yhumsîng Yesuq lé lumjíng jáng, nàng eq náng yhumbyù lhunglhâng bang hkyi yu é hui râ nghut lhê." ga taî akô.
31 Eles responderam: "Creia no Senhor Jesus, e serão salvos, você e os de sua casa".
32 Hau htâng, yhangnhik gi, haû htóng suwún hpó eq yhâng yhumbyù lhunglháng lé, Yhumsing é mungdang hko kyô akô.
32 E pregaram a palavra de Deus, a ele e a todos os de sua casa.
33 Haû myîn haú u lé yhang, htóng suwún hpó gi, yhangnhik lé shuî ê mù, yhangnhik é dàm pé lé tsing chî pyám byi luî, haú htâng, yhang eq yhâng yhumbyù banshoq bang wui-myhup hkâm yù bekô nghut ri.
33 Naquela mesma hora da noite o carcereiro lavou as feridas deles; em seguida, ele e todos os seus foram batizados.
34 Hau htâng, yhang gi, yhangnhik lé, yhâng é yhúmhkaû má shuî wang ló mù, zoshuq hkang byî ri. Yhang eq yhâng yhumbyù banshoq bang gi, Garai Gasang lé wó lumjíng bekô nghut é yanmai, gyai gabú nyi bum akô nghut ri.
34 Então os levou para a sua casa, serviu-lhes uma refeição e com todos os de sua casa alegrou-se muito por haver crido em Deus.
35 Ahkuî, maubó jáng, tarâ agyì wuì gi, "Haú nhik lé nhang pyám aq." ga, htóng suwún hpô chyáng pyata pé lé taí nhang kat akô.
35 Quando amanheceu, os magistrados mandaram os seus soldados ao carcereiro com esta ordem: "Solte estes homens".
36 Haú hkûn, htóng suwún hpó gi, "Nungnhik lé nhang pyám aq ga, tarâ agyì wuì mai byù nhang kat ri; haû mù, ahkuî, nungnhik gi, ngón za htoq ló lo keq." ga luî, Poluq lé taî ri.
36 O carcereiro disse a Paulo: "Os magistrados deram ordens para que você e Silas sejam libertados. Agora podem sair. Vão em paz".
37 Poluq kúm gi, "Nga-nhik gi, Romaq mingdán byû sheq ru nghut le wa, myî gôn wú é hkyô le a bo é, byu pê hí má ngá-nhik lé nhuq bat mù, htóng má hkyô kat kôluî nhîng, ahkuî tsik za haq nhang pyám râ dâ akô nhung lhi? A wó dut, yhangmoq yhang sheq lé shuî htoq yû kó sháng gaq." ga luî, yhangmoq lé tû taî kat ri.
37 Mas Paulo disse aos soldados: "Sendo nós cidadãos romanos, eles nos açoitaram publicamente sem processo formal e nos lançaram na prisão. E agora querem livrar-se de nós secretamente? Não! Venham eles mesmos e nos libertem".
38 Pyata pé gi, tarâ agyì wuì lé dang haú pé ló taî kyo kôjáng, tarâ agyì wuì gi, Poluq eq Sila nhik Romaq mingdán byù nghut é hkyô lé wó gyo kôjáng, gyô gyuq kôluî,
38 Os soldados relataram isso aos magistrados, os quais, ouvindo que Paulo e Silas eram romanos, ficaram atemorizados.
39 yhangmoq yhang, yhangnhik chyáng lé mù, tôngbán luî, shuî htoq yû mù, wà haû mai htoq ló byuq râ matú chôm dûng akô.
39 Vieram para se desculpar diante deles e, conduzindo-os para fora da prisão, pediram-lhes que saíssem da cidade.
40 Haû mù, Poluq eq Sila nhik gi, htóng mai htoq ló é htâng, Ludia é yhûm má wang ló akô; haú má, gumang wuì eq le hui kômù, yhangmoq lé wum-o byi luî, htoq ló bekô nghut ri.
40 Depois de saírem da prisão, Paulo e Silas foram à casa de Lídia, onde se encontraram com os irmãos e os encorajaram. E então partiram.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.