Marcos 14

The New Testament of our Lord and Saviour Jesus Christ (APWNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Bitis‐hagowáh n’íí bee bíná’goṉiihgo da’idąązhį’, ła’íí báń benilzoołé da’ádįhgo báń alzaahi daadąązhį’ naki yiłkaah godziih: okąąh yebik’ehi itisyú nadaandeehi, begoz’aaníí ye’ik’eda’iłchíhi biłgo hagot’éégo dánant’į’eego Jesus daayiłtsoodgo daayiziłheego yee ndaagoshchįį lę́k’e.
1 Dois dias depois seria celebrada a Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento. Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de prender Jesus, à traição, para matá-lo.
2 Áídá’, Doo da’idąąhíí bijįį daahiiltsood da, nṉee dánko bádaagochįįhgo godnch’aad doleełhi at’ééhíí bighą, daaṉii.
2 Pois diziam: — Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
3 Béthanyú Simon, łóód doo ínádįh dahi leprosy holzéhi yaa naghaa n’íí, bigową yuṉe’ Jesus iyąągo sidaadá’, isdzán ła’, ch’il bik’ah spikenard holzéhi łáń ílíni, tús alabáster bee alzaahi besi’áni ha’áyí’ą́ą́go baa nyáá; áídí’ tús bidá’gee yists’iłgo ik’ahíí Jesus bitsits’in yiká’ yaa yiziid lę́k’e.
3 Quando Jesus estava em Betânia, fazendo uma refeição na casa de Simão, o leproso, veio uma mulher, trazendo um frasco feito de alabastro com um perfume muito valioso, de nardo puro; e, quebrando o frasco, derramou o perfume sobre a cabeça de Jesus.
4 Áígee ła’ doo bił dábik’eh dago gádaałiłdi’ṉii, Nt’é bighą ik’ahíí da’ílíí yishchįį?
4 Alguns dos que estavam ali ficaram indignados e diziam entre si: — Para que este desperdício de perfume?
5 Ik’ahíí taadn gonenadín zhaali, penny holzéhi, bitisyú izlįįgo nahazṉii láńshį n’íí zhaalihíí tédaat’iyéhíí bitahi’ṉiih le’at’éhi, daaṉii. Áík’ehgo isdzánhíí yída’iłtah lę́k’e.
5 Este perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentos denários, para ser dado aos pobres. E murmuravam contra ela.
6 Áídá’ Jesus gáṉíí, Doo nt’é daabiłdohṉii da; hant’é bighą nadaanołtł’og? Nłt’éégo áshíílaa.
6 Mas Jesus disse:
7 Tédaat’iyéhíí dabik’ehn nohwitahyú nadaakai, áí hádaaht’įįgee nłt’éégo ádaał’įį doleeł: áídá’ shihíí doo dahazhį’ nohwitahyú nashaa da doleeł.
7 Porque os pobres estarão sempre com vocês, e, quando quiserem, podem fazer-lhes o bem, mas a mim vocês nem sempre terão.
8 Yínel’ąąhíí ąął łayiilaa: doo hwahá łeeh shi’dilteeh dadá’ ik’ahíí shits’í yiká’ yaa yiziid.
8 Ela fez o que pôde: ungiu o meu corpo antecipadamente para a sepultura.
9 Da’aṉii gádaanohwiłdishṉii, Ni’gosdzáń dágoz’ąą nt’éégo dahayú yati’ baa gozhóni bee na’goṉi’gee, díí isdzán adzaahíí baa na’goṉi’ doleeł, bee bíná’godiṉíhgo.
9 Em verdade lhes digo que, onde for pregado em todo o mundo o evangelho, também será contado o que ela fez, para memória dela.
10 Áídí’ Judas Iscáriot, nakits’ádahíí itah nlíni, okąąh yebik’ehi itisyú nadaandeehi yaa nyáá, Jesus ch’íyí’aah doleełgo.
10 E Judas Iscariotes, um dos doze, foi falar com os principais sacerdotes, para lhes entregar Jesus.
11 Áí daidezts’ąądá’ bił daagozhǫ́ǫ́ lę́k’e, áík’ehgo Judas zhaali yaa daayiné’go yándaagoz’ąą. Áídí’ hagot’éégo Jesus ch’íyí’aahíí yiká déz’įį.
11 Eles, ouvindo isto, se alegraram e prometeram dar dinheiro a ele; nesse meio-tempo, Judas buscava uma boa ocasião para entregar Jesus.
12 Báń benilzoołé da’ádįhgo báń alzaahi daadaaníí, Bitis‐hagowáh n’íí bee bíná’goṉiihgee dibełį́į́ zhaazhé zesdįįdá’, bitsiłke’yu Jesus gádaayiłṉii, Bitis‐hagowáh n’íí bee bíná’godiṉíhgo da’idaaníí hayú ná iłch’į’daagohiidle’?
12 E, no primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando se fazia o sacrifício do cordeiro pascal, os discípulos de Jesus lhe perguntaram: — Onde quer que façamos os preparativos para que o senhor possa comer a Páscoa?
13 Áídí’ bitsiłke’yu naki oyił’a’, gáyiłṉiigo, Ti’i, kįh gozṉilyú doh’aash, áígee nṉee ła’ tús tú beyo’áłi nohwaa hiṉáh doleeł: áń biké’doh’aash.
13 Então Jesus enviou dois dos seus discípulos, dizendo-lhes:
14 Dahayú ha’ayááyú, nṉee bigową golííníí gábiłdohṉiih, Iłch’ígó’aahíí gániłṉii, Gosta’ nakaahíí hayú bágoz’ąą, ákóṉe’ bitis‐hagowáh n’íí bee bíná’godiṉíhgo shitsiłke’yu bił da’ishąą doleeł?
14 Sigam esse homem e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre pergunta: “Onde fica o meu aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?”
15 Áík’ehgo ik’ehyú dahnágost’ąą yuṉe’, iłk’idá’ dawa siṉili, nohwiba’ goz’ąąyú bił nkáh doleeł: ákóṉe’ nohwá iłch’į’gohłe’.
15 E ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado e pronto; ali façam os preparativos.
16 Áídí’ bitsiłke’yu dahizh’aazhgo kįh gozṉilyú ó’áázh, ákú Jesus da’ádaabiłṉii n’íí k’ehgo yaa n’áázh: áígee bitis hagowáh n’íí bee bíná’godiṉíhgo da’idaaníí iłch’į’daizlaa.
16 Os discípulos saíram, foram à cidade e, achando tudo como Jesus lhes tinha dito, prepararam a Páscoa.
17 Áídí’ o’i’ą́ą́yú Jesus nakits’ádahíí yił hikai.
17 Ao cair da tarde, Jesus chegou com os doze.
18 Áígee da’iyąągo naháztąądá’ Jesus gáṉíí, Da’aṉii gánohwiłdishṉii, Nohwíí ła’ ch’íshinoh’aah doleeł, hadíń bił dała’ ishaaníí.
18 Quando estavam à mesa e comiam, Jesus disse:
19 Áík’ehgo doo bił daagozhǫ́ǫ́ dago dała’á daantį́į́go, Ya’ shíí née? daabiłṉii nkegonyaa.
19 E eles começaram a entristecer-se e a perguntar-lhe, um por um: — Por acaso seria eu?
20 Jesus gádaabiłṉii, Nakits’ádah daanohłiiníí dała’á, hadíí its’aa biyi’zhį’ dała’ bił éédisht’áhi.
20 Jesus respondeu:
21 Shíí, nṉee k’ehgo Niyááhíí, dá shaa k’e’eshchiiníí shee godolṉiił: áídá’ nṉee ch’íshí’aahíí bá góyéé doleeł! Áí nṉeehíí doo bi’deshchįį dayúgo bá nłt’éé doleeł ni’.
21 Pois o Filho do Homem vai, como está escrito a seu respeito; mas ai daquele por quem o Filho do Homem está sendo traído! Melhor seria para ele se nunca tivesse nascido!
22 Da’iyąągo Jesus báń náidn’ąągo ya’ihénzįgo oskąądá’ iłk’ídaizné’go bitsiłke’yu yitaizṉiih, Nkóh, daohsąą: díí shits’í át’éé, ṉiigo.
22 E, enquanto comiam, Jesus pegou um pão e, abençoando-o, o partiu e lhes deu, dizendo:
23 Áídí’ idee beda’iskaaníí náidnkąą, áí ya’ihénzigo oskąądá’ iłtah daizkąągo dawa daayodląą.
23 A seguir, Jesus pegou um cálice e, tendo dado graças, o deu aos seus discípulos; e todos beberam dele.
24 Jesus gádaabiłṉii, Díínko shidił nṉee łą́ą́go bá idijoołíí bee áníidégo Bik’ehgo’ihi’ṉań hik’e nṉee biłgo łángont’aahi at’éé.
24 Então lhes disse:
25 Da’aṉiigo gádaanohwiłdishṉii, Kodí’ godezt’i’go dahts’aa bitoohíí doo naanáshdlą́ą́ da, dahadíí bijįį Bik’ehgo’ihi’ṉań bilałtł’áhgee goz’ąąyú áníidéhi naadishdląąłgo zhą́.
25 Em verdade lhes digo que nunca mais beberei do fruto da videira, até aquele dia em que beberei o vinho novo, no Reino de Deus.
26 Áídí’ sį ła’ hadaidez’ąądá’, dził Olives holzéhi si’ąąyú okai.
26 E, tendo cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
27 Áígee Jesus gádaabiłṉii, Tł’é’go áshi’dilṉe’híí bighą daanohwigha t’ąązhį’ ádaahṉe’: díí baa k’e’eshchiiníí k’ehgo, Dibełį́į́ Nanyoodíí biṉí’dishṉíh, áík’ehgo dibełį́į́híí da’adzaayú nkenelt’ee doleeł.
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 Áídá’ dasiitsą́ą́dí’ naadisdzaago Gálileeyú nohwádįh disháh doleeł.
28 Mas, depois da minha ressurreição, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 Peter gábiłṉii, Nṉee dawa nits’ą́’ t’ąązhį’ ánádaasdzaa ndi, shíí doo ágáoshṉe’ at’éé da.
29 Então Pedro disse a Jesus: — Ainda que o senhor venha a ser um tropeço para todos, não o será para mim!
30 Jesus gánábiłdo’ṉiid, Da’aṉiigo gániłdishṉii, Tł’é’go tazhik’áné doo hwahá nakidn áṉiih dadá’ taadn, Áń doo bígonsį da, shiłdinṉíił.
30 Mas Jesus lhe disse:
31 Áídá’ Peter nawode gábiłṉii, Dała’ nił dastsaah ndi, Áń doo bígonsį da, doo niłdoshṉiih at’éé da. Ła’ihíí bitsiłke’yu dawa da’áík’ehgo ádaanṉiid.
31 Mas Pedro insistia com mais veemência: — Ainda que me seja necessário morrer com o senhor, de modo nenhum o negarei. E todos os outros diziam a mesma coisa.
32 Áídí’ Gethsémane golzéhi goz’ąąyú hikaidá’ Jesus bitsiłke’yu gádaayiłṉii, Dádząą nahísóotąą, oshkąąhyú déyáádá’.
32 Então foram a um lugar chamado Getsêmani. Ali, Jesus disse aos seus discípulos:
33 Áídí’ Peter, James, ła’íí John yił okai, áígee Jesus dázhǫ́ doo bił gozhǫ́ǫ́ dago bijíí nṉiih nkegonyaa lę́k’e.
33 E, levando consigo Pedro, Tiago e João, começou a sentir-se tomado de pavor e de angústia.
34 Áík’ehgo gádaabiłṉii, Shiyi’siziiníí dázhǫ́ doo bił gozhǫ́ǫ́ da, dák’azhą́ dastsaahíí ga’at’éé; dádząą nahísóotąągo daadeh’į́į́.
34 E lhes disse:
35 Áídí’ da’aṉahyú óyááyú ni’zhį’ adzaadá’ okąąh, gáṉíígo, Bígonedząąyúgo, díí shich’į’ begodigháhíí shits’ą́’zhį’ begodogaał.
35 E, adiantando-se um pouco, prostrou-se em terra; e orava para que, se possível, lhe fosse poupada aquela hora.
36 Gánádi’ṉii, Ábba, shiTaa, doo nt’é ná nyee da; díí hishdląą doleełíí shits’ą́’zhį’ ánle’: áídá’ shíí doo beshik’eh da, ni zhą́ benik’eh.
36 E dizia:
37 Áídí’ bitsiłke’yu dá’iłhoshgo yaa nadzaa, áík’ehgo Peter gáyiłṉii, Simon, iłhosh née? Dała’á łedihikeezzhį’ ndishą’ doo díń’įį le’ágot’ee da née?
37 E, voltando, achou-os dormindo. E disse a Pedro:
38 Daadeh’į́į́go da’ohkąąh, nanohwída’dintaah bídaanołdzil doleełhíí bighą. Nohwiyi’siziiníí da’aṉii hat’į́į́ ndi nohwits’íhíí doo nłdzil da.
38 Vigiem e orem, para que não caiam em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
39 Áídí’ onaanádzaayú da’ágánádi’ṉiigo naa’okąąh.
39 Retirando-se de novo, orou repetindo as mesmas palavras.
40 Áídí’ bitsiłke’yu da’iłhoshgo yaa nánádzáá, (dázhǫ́ bił daanzįgo,) áígee hant’é daaṉiih shįhíí doo yídaagołsį da lę́k’e.
40 E voltando, achou-os outra vez dormindo, porque os olhos deles estavam pesados; e não sabiam o que lhe responder.
41 Taadngee baa naanádzáágo gádaabiłṉii, Akú da’ołhoshgo hanádaahsoł gádnii: shí k’adí’, shíí, nṉee k’ehgo Niyááhíí, nṉee doo bik’ehyú ádaat’ee dahíí bilák’e shi’dilteehgo ch’íshi’det’ąąhíí iłk’idá’ biká’ ngonyáá.
41 E, quando voltou pela terceira vez, Jesus lhes disse:
42 Nádohkáh, hiikaah le’: ch’íshí’aahíí kodí’ higaał.
42 Levantem-se, vamos embora! Eis que o traidor se aproxima.
43 Dagoshch’į’ Jesus t’ah yałti’dá’, Judas, nakits’ádahíí bił itah nlíni, nṉee łą́ą́go bésh be’idiltłishé ła’íí tsį be’idiltłishé dahdaayiṉííłgo okąąh yebik’ehi itisyú nadaandeehi, begoz’aaníí ye’ik’eda’iłchíhi, ła’íí Jews yánazíni daabides’a’íí yił náłsą́ą́.
43 E logo, enquanto Jesus ainda falava, chegou Judas, um dos doze, e, com ele, uma multidão com espadas e porretes, vinda da parte dos principais sacerdotes, escribas e anciãos.
44 Ch’íbí’aah doleełíí iłk’idá’ bebígózį doleełíí yengon’ą́ą́ lę́k’e, gáṉíígo, Hadíń hists’ǫsíí áń doleeł; daahołtsoodgo biṉádaadeh’į́į́go bił dohkáh.
44 Ora, o traidor tinha dado a eles um sinal: “Aquele que eu beijar, é esse; prendam e levem-no com segurança.”
45 Áík’ehgo Judas ákú ńyáágo dagoshch’į’ Jesus yich’į’ daheswodgo, Iłch’ígó’aahíí, Iłch’ígó’aahíí, yiłṉiigo yizts’ǫs.
45 E logo que chegou, aproximando-se de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Áídí’ Jesus yił ndaazdeelgo daayiłtsood.
46 Então eles agarraram Jesus e o prenderam.
47 Áídá’ bit’ahgee naziiníí dała’á bibéshbe’idiltłishé hayidzį́į́zgo okąąh yebik’ehi da’tiséyú sitíni binal’a’áhi yontłízhgo bijaa naidnłgizh lę́k’e.
47 Nisto, um dos que estavam ali, sacando da espada, feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha.
48 Áídí’ Jesus nṉee baa nánłsąąhíí gádaayiłṉii, Ya’ bésh be’idiltłishé ła’íí tsį be’idiltłishé dahdaanohṉiiłgo daashołtsoodgo nánołsąą née, in’įįhíí daach’iłtsoodhíí k’ehgo?
48 Jesus lhes disse:
49 Dawa jįį la’ da’ch’okąąh goz’ąą yuṉe’ nohwił ch’ídaagonsh’aahgo nohwitah nashaa ni’ ndi doo hak’i daashołtsood da ni’: áídá’ Bik’ehgo’ihi’ṉań biyati’ bek’e’eshchiiníí begolṉe’ doleełhíí bighą ánágot’įįł.
49 Todos os dias eu estava com vocês no templo, ensinando, e vocês não me prenderam; mas isto é para que se cumprissem as Escrituras.
50 Áígee bitsiłke’yu dawa bits’ą́’zhį’ ádaasdzaago bits’ą’ iłhadeskai.
50 Então todos o deixaram e fugiram.
51 Nṉee áníid nagháhihi nak’ą’łigaihi zhą́ binasti’go Jesus yiké’ itah higaał lę́k’e; áń nṉee áníid nakaiyéhi bił ndaazdeel:
51 Um jovem, coberto unicamente com um lençol, seguia Jesus. Eles o agarraram,
52 Áídá’ nak’ą’ binasti’ n’íí yiyi’ halwodgo dáłichiigo ch’a’olwod.
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 Nṉee Jesus daabiłtsoodíí okąąh yebik’ehi da’tiséyú sitíni yaa yił hikai: áígee okąąh yebik’ehi itisyú nadaandeehi, Jews yánazíni, hik’e begoz’aaníí ye’ik’eda’iłchíhi biłgo íła’adzaa lę́k’e.
53 E levaram Jesus ao sumo sacerdote, e então se reuniram todos os principais sacerdotes, os anciãos e os escribas.
54 Peter da’aṉahgo biké’dí’ higaał, áídí’ okąąh yebik’ehi da’tiséyú sitíni bikįh biṉaa łé’ditł’įįh yuṉe’ ha’ayáá: áígee kǫ’ diltłi’zhį’ aasiṉilíí yił naháztąą, nániiłdziiłgo.
54 Pedro seguiu Jesus de longe até o interior do pátio do sumo sacerdote e estava assentado entre os servos, aquentando-se ao fogo.
55 Okąąh yebik’ehi itisyú nadaandeehi ła’íí yánádaaltihi dawa Jesus zidee hádaat’įįgo, yaa dahgosi’aahíí yiká daadéz’įį ndi doo ła’ da lę́k’e.
55 E os principais sacerdotes e todo o Sinédrio procuravam algum testemunho contra Jesus para o condenar à morte, mas não achavam nada.
56 Łááni daazhógo ádaaṉiigo baa dahgo’aahgo baa yádaałti’ ndi doo ła’ łełt’ee da.
56 Pois muitos testemunhavam falsamente contra Jesus, mas os depoimentos não eram coerentes.
57 Áígee nṉee ła’ daahizį’go łéda’iłchoogo baa yádaałti’, gádaaṉiigo,
57 E, levantando-se alguns, testemunhavam falsamente, dizendo:
58 Áń gáṉíígo daadihiits’ag ni’, Díí kįh biyi’ da’ch’okąąhi nṉee áyíílaahíí taanágoshṉił, áídí’ taagi jįį hileehgo ła’ihíí nṉee doo áyíílaa dahíí ánágoshdle’, ṉiigo.
58 — Nós o ouvimos declarar: “Eu destruirei este santuário edificado por mãos humanas e, em três dias, construirei outro, não por mãos humanas.”
59 Gádaaṉii ndi doo łełt’eego ádaaṉii da.
59 Nem assim o testemunho deles era coerente.
60 Áídí’ okąąh yebik’ehi da’tiséyú sitíni da’iłṉí’gee hizį’go Jesus nayídiłkidgo gáṉíí, Ya’ nihíí doo nt’é nṉiihgo hadziih da née? Díí naa dahgo’aahgo naa yádaałti’íí hago’at’éé?
60 E, levantando-se o sumo sacerdote, no meio, perguntou a Jesus: — Você não diz nada em resposta ao que estes depõem contra você?
61 Áídá’ Jesus doo nt’é ṉii dago doo t’ąązhį’ hanádzii da. Okąąh yebik’ehi da’tiséyú sitíni nabínádiłkidgo, Ya’ ni Christ, Bik’ehgo’ihi’ṉań Dilzini biYe’ ńlį́į́ née? biłṉii.
61 Jesus, porém, guardou silêncio e nada respondeu. O sumo sacerdote tornou a interrogá-lo: — Você é o Cristo, o Filho do Deus Bendito?
62 Jesus, Ha’oh, áń nshłįį, ṉii: shíí nṉee k’ehgo Niyááhíí, Bik’ehgo’ihi’ṉań da’tiséyú binawod golíni bigan dihe’nazhiṉéégo dahsídáágo yaaká’dí’ yaak’os shił hoṉahgo daashidołtsééł.
62 Jesus respondeu:
63 Áík’ehgo okąąh yebik’ehi da’tiséyú sitíni bidiyágé ídánayihesdzį́į́zdá’ gáṉíí, Nt’é bighą nṉee ła’i baa nanaagolṉi’ doleeł?
63 O sumo sacerdote, rasgando as suas vestes, disse: — Por que ainda precisamos de testemunhas?
64 Bik’ehgo’ihi’ṉań nchǫ’go yaa yałti’íí daadisots’ąą: hagot’éégo baa natsídaahkees? Dawa gádaaṉii, Zideego bángonot’aah.
64 Vocês ouviram a blasfêmia. Qual é o parecer de vocês? E todos o julgaram réu de morte.
65 Áídí’ ła’ bik’ídaadihizheeh nkegonyaa, ła’íí binii yináda’isti’dá’ nádainłts’į, Bik’ehgo’ihi’ṉań binkááyú yáńłti’yúgo, hadíń náninłts’į shįhíí nohwił nagolṉi’, daabiłṉiigo; ła’íí aasiṉilíí bitł’adaayika’ lę́k’e.
65 Alguns começaram a cuspir nele, a cobrir-lhe o rosto, a bater nele e a dizer-lhe: — Profetize! E os guardas davam-lhe bofetadas.
66 Peter yúyahyú kįh biṉaa łedn’aahíí biyi’ yuṉe’ sidaadá’ isdzán, okąąh yebik’ehi da’tiséyú sitíni yána’iziidi, baa nyáá:
66 Estando Pedro embaixo no pátio, veio uma das empregadas do sumo sacerdote
67 Áń Peter kǫ’zhį’ nániiłdziiłgo yo’įįdá’, Ni la’ ałdó’ Jesus, Nazaréne nlíni, bił na’aash ni’, biłṉii.
67 e, vendo Pedro, que se aquecia, fixou os olhos nele e disse: — Você também estava com Jesus, o Nazareno.
68 Áídá’, Dah, hant’é nṉiigo ánṉiihíí doo bígonsį da, ṉii. Áídí’ kįh bahgee ch’ínágohen’ą́ą́yú ch’ínyáá; áígee tazhik’áné ánṉiid lę́k’e.
68 Mas ele negou, dizendo: — Não o conheço, nem compreendo o que você está falando. E saiu para o pórtico. E o galo cantou.
69 Áígee isdzán na’iziidi naabiiłtsąą, áík’ehgo áígee naziiníí gáyiłṉii, Díí nṉeehíí áí itah nlįį.
69 E a empregada, vendo-o, tornou a dizer aos que estavam ali: — Este é um deles.
70 Áídá’, Dah, naado’ṉiid. Dét’įhék’e áígee naziiníí Peter gánádaayiłdo’ṉiid, Da’aṉii ni áí itah nlį́į́: Gálileedí’ gonlį́į́, áí yádaałti’híí k’ehgo yáńłti’.
70 Mas ele negou outra vez. E, pouco depois, os que estavam ali disseram outra vez a Pedro: — Com certeza você é um deles, porque também é galileu.
71 Áídá’ Peter bitł’a dahdidilṉiihgo hashkeego nchǫ’go yałti’ nkegonyaa gáṉíígo, Nṉee baa yádaałti’íí doo bígonsį da.
71 Ele, porém, começou a praguejar e a jurar: — Não conheço esse homem de quem vocês estão falando!
72 Nt’éégo tazhik’áné ánádo’ṉiid nakidngee. Peter Jesus gábiłnṉiid n’íí yénálṉiih, Tazhik’áné doo hwahá nakidn áṉiih dadá’ taadngee, Áń doo bígonsį da, shiłdinṉíił. Áí yaa natsekeesgo hichag lę́k’e.
72 E no mesmo instante o galo cantou pela segunda vez. Então Pedro se lembrou da palavra que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você me negará três vezes.” E, caindo em si, começou a chorar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.