Marcos 7

Apinayé NT (APN_WBT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Tã nhũm Mojes kapẽr o mẽ ahkre o mẽ pa xwỳnh kwỳjaja Jerujarẽ rũm Jejus wỳr mõ. Hãmri nẽ hã akuprõ nẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê kot amnhĩ nhĩpêx ã mẽ omunh o kuhê. Ijaew na prem mẽ hkukamã mẽ higêtjê kapẽr kôt ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa. Jakamã mẽ uràk nẽ apkur kaxyw nẽ xatã amnhĩ nhĩhkra kuhõnh japjê nẽ rĩ kormã apku. No mẽ amnhĩ nhĩhkra grã pix kuhõnh nẽ hkrĩ nẽ apkur kêt nẽ. Kuhõnh japjê nẽ kormã hkrĩ nẽ apku. Tĩrtũm kot ja hã mẽ omunh nẽ amnhĩm mẽ mex ã mẽ harẽnh ã amnhĩ kamnhĩx jakamã na prem ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa. Nẽ nhỹri amnhĩm mẽõ hkwỳ japrô nẽ akupỹm õrkwỹ hwỳr o mra nẽ haxwỳ nẽ mẽ higêt pyrà nẽ wỳr japjê rũnh kumrẽx nẽ rĩ kormã apku. Nẽ mẽ uràk nẽ poti nẽ gôj nẽ papêre hkre kahõnh japjê rũnh nẽ rĩ kormã kamã õ nhĩpêx. Mẽ higêt pyrà nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa. Tĩrtũm kot ja hã mẽ omunh nẽ amnhĩm mẽ mex ã mẽ harẽnh prãm xàj. Nom nhũm Jejus kôt mẽ pa xwỳnhjaja na prem ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Na prem apkur kaxyw nẽ katàt kôt amnhĩ nhĩhkra kuhõ nẽ àmnhĩx apkur o hkrĩ. Jakamã nhũm Parijew nhõ xwỳnh mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjaja tee ri ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã mẽ omu nẽ mẽ hã Jejus kukja nẽ kãm:
1 Os fariseus e alguns dos mestres da lei, vindos de Jerusalém, reuniram-se a Jesus e
2 — ausente —
2 viram alguns dos seus discípulos comerem com as mãos "impuras", isto é, por lavar.
3 — ausente —
3 ( Os fariseus e todos os judeus não comem sem lavar as mãos cerimonialmente, apegando-se, assim, à tradição dos líderes religiosos.
4 — ausente —
4 Quando chegam da rua, não comem sem antes se lavarem. E observam muitas outras tradições, tais como o lavar de copos, jarros e vasilhas de metal. )
5 —Pa Jejus? Kwa mẽ inhmã mẽmoj jarẽ. Amnepêm mẽ panhĩgêtjaja na pre htem apkur kaxyw nẽ amnhĩ nhĩhkra kuhõnh japjê rũnh kumrẽx nẽ arĩ kormã hkrĩn apku. Jakamã na pa htem mẽ uràk nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. No akôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja na htem ho mẽ ixpyrà kêt nẽ. Kwa mo na htem ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ? Anẽ.
5 Então os fariseus e os mestres da lei perguntaram a Jesus: "Por que os seus discípulos não vivem de acordo com a tradição dos líderes religiosos, em vez de comerem o alimento com as mãos ‘impuras’? "
6 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm amnepêm Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr xwỳnh pê Ijais kapẽr jarẽ nẽ mẽ kãm: —Nà ãm hãmri na pre finat Ijaisja amnepêm tanhmã mẽ ajarẽnh to. Te Tĩrtũm tãm kapẽr pyràk o mẽ ajarẽ nẽ mẽ ajarẽnh o:
6 Ele respondeu: "Bem profetizou Isaías acerca de vocês, hipócritas; como está escrito: ‘Este povo me honra com os lábios, mas o seu coração está longe de mim.
7 Ã na pre mẽ ajarẽnh anẽ.
7 Em vão me adoram; seus ensinamentos não passam de regras ensinadas por homens’.
8 ãm hãmri na pre mẽ ajarẽ. Na ka htem mẽ panhĩgêt kapẽr kôt pix mã amnhĩ nhĩpêx o apaja gryk ã ra Tĩrtũm kapẽr kaga hpa. Te mẽ akapẽr mex o kot Tĩrtũm kapẽr jakrenh pyràk.
8 Vocês negligenciam os mandamentos de Deus e se apegam às tradições dos homens".
9 — ausente —
9 E disse-lhes: "Vocês estão sempre encontrando uma boa maneira para pôr de lado os mandamentos de Deus, a fim de obedecer às suas tradições!
10 Na pre finat Mojes Tĩrtũm nhỹ hã mẽmoj tã mẽ pamã karõ ho:Na pre ã finat Mojesja Tĩrtũm nhỹ hã mẽ pamã karõ anẽ.
10 Pois Moisés disse: ‘Honra teu pai e tua mãe’, e ‘quem amaldiçoar seu pai ou sua mãe terá que ser executado’.
11 No mẽ kajaja na ka mẽ axtem nẽ tanhmã akwỳjê mã ja hã karõ hto nẽ mẽ kãm: “Kot kaj mẽ mẽmo arĩgro hã akàxpore hkwỳ nom anhĩpêêxà ho ajuta kaxyw kãm hkwỳ nhõr kêt nẽ. Ãm wa kãm ate ho ajuta kêt ã amnhĩ jarẽ hãmri nẽ Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre hwỳr mãn o tẽ nẽ mẽ ixte ixkre ho mex kaxyw mẽ inhmã agõ. Kot kaj mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nhũm ja kãm mex nẽ. E kêr ka mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri apa.” Anhỹr o na ka htem akwỳjê mã karõ.
11 Mas vocês afirmam que se alguém disser a seu pai ou a sua mãe: ‘Qualquer ajuda que vocês poderiam receber de mim é Corbã’, isto é, uma oferta dedicada a Deus,
12 Jao mẽ kot mẽ hipêêxà nẽ mẽ katorxà ho ajuta nê mẽ hkurê.
12 vocês o desobrigam de qualquer dever para com seu pai ou sua mãe.
13 Te mẽ amã mẽ panhĩgêt kapẽr mex o kot Tĩrtũm kapẽr jakrenh pyràk o na ka htem amnhĩ nhĩpêx. Jao te Tĩrtũm kapẽr mex kêt pyràk o hipêx nẽ mar kêt nẽ apa. Ã na ka htem Tĩrtũm kapẽr kuhpa hã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri apa. Anẽ.
13 Assim vocês anulam a palavra de Deus, por meio da tradição que vocês mesmos transmitiram. E fazem muitas coisas como essa".
14 Tã nhũm Jejus Parijew nhõ xwỳnhjê mẽ hkwỳjê mã kapẽr pa hãmri nẽ amnhĩ wỳr ra mẽ kot mar o kuhê xwỳnhjê mã hpa ho apê nẽ mẽ kãm: —E pa mẽ amã mẽmoj jarẽ ka mẽ inhma nẽ inhmar mex nẽ.
14 Jesus chamou novamente a multidão para junto de si e disse: "Ouçam-me todos e entendam isto:
15 Na hte Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjaja amnhĩ krã hkôt mẽ ate amnhĩ nhĩhkra kuhõnh japjê hã mẽ amã karõ ho pa. Nẽ amnhĩ krã hkôt mẽ axàpkur xà hã tanhmã mẽ amã karõ hto ho pa. Mẽ ate ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr nhũm Tĩrtũm kot ja hã mẽ apumunh kôt amnhĩm mẽ amex ã mẽ ajarẽnh kaxyw nhũm htem ã mẽmoj tã mẽ amã karõ anẽ. Nom na hte Tĩrtũm tanhmã mẽ panhĩhkra kuhõnh to hã mẽ pahpumu nẽ ãm hã mẽ pa hpumu. Nẽ mẽmo mẽ paxàpkur xà hã mẽ pahpumu nẽ ãm hã mẽ pahpumu. Ja kãm tanhmã kute hkêt. Na hte ja hã mẽ omunh xà hkôt amnhĩm mẽ mex ã mẽ harẽnh rỳ mẽ mex kêt ã mẽ harẽnh kêt nẽ. Rỳ mẽ hakwa ho mẽmoj kur ã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to hkêt nẽ. Ãm mẽ hakwa ho tanhmã kapẽr to pix ã mẽ mar kôt na hte tanhmã mẽ harẽnh to. Anhỹr o mẽ kãm kapẽr.
15 não há nada fora do homem que, nele entrando, possa torná-lo ‘impuro’. Pelo contrário, o que sai do homem é que o torna ‘impuro’.
16 — ausente —
16 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça! "
17 Hãmri nẽ mẽ kot mar o kuhê xwỳnhjê re nẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mẽ mẽ amnhĩm hikranh xà hã ixkre hwỳr agjê. Hãmri nhũm hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja tee ri Jejus kot tanhmã mẽ hakwa jarẽnh to hã kuma nẽ hã hkukja nẽ kãm: —Kwa mon ka ri mẽ inhmã ã ja jarẽnh anẽ? Anẽ.
17 Depois de deixar a multidão e entrar em casa, os discípulos lhe pediram explicação da parábola.
18 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Kwa xàn ka mẽ kormã aprĩ hã ja mar mex kêt nẽ? E pa ixprĩ hã mẽ amã harẽ ka mẽ inhma. Nà mẽ apkur xà na hte mẽ hkrã hi kamã mẽ hamaxpẽr wỳr gjêx kêt nẽ.
18 "Será que vocês também não conseguem entender? ", perguntou-lhes Jesus. "Não percebem que nada que entre no homem pode torná-lo ‘impuro’?
19 Na hte ãm mẽ õhy pix wỳr agjê nẽ gaa nẽ nhãm hapôj nẽ hapêx. Na htem mẽ apkur xà nhỹ hã tanhmã amnhĩ tomnu to hkêt nẽ. Jakamã na hte Tĩrtũm mẽ apkur xà hã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to hkêt nẽ. Anẽ. Nhũm pre ã mẽ kãm kapẽr anhỹr o mẽ paxàpkur xà piitã mex ã harẽ. Jakamã na hte Tĩrtũm krajaja àmnhĩx mẽmoj piitã hkur o pa nẽ kãm mẽmoj kur pyma hkêt nẽ. Jakamã nhũm Jejus ã mẽ kãm kapẽr anẽ nẽ mẽ kãm:
19 Porque não entra em seu coração, mas em seu estômago, sendo depois eliminado". Ao dizer isto, Jesus declarou "puros" todos os alimentos.
20 —Mẽ hkrã hi kamã mẽ hamaxpẽr punuj pix nhỹ hã na htem tanhmã amnhĩ tomnuj to. Jakamã na hte Tĩrtũm tanhmã mẽ hamaxpẽr to ho pa hã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to. Nom mẽ kot mẽmoj kur ã mẽ omunh xà hkôt rỳ mẽ ĩhkra kuhõnh japjê hã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to hkêt nẽ. Ja tanhmã kêp kute hkêt.
20 E continuou: "O que sai do homem é que o torna ‘impuro’.
21 Nom koja mẽhõ hamaxpẽr punuj nẽ ra hkôt tanhmã amnhĩ tomnuj to. Jao axpẽn kamã hpijaàm kêt nẽ. Rỳ mẽhõx pĩ rỳ mẽ kêp ahkĩ. Rỳ mẽ kêp mẽ hprõ rỳ mẽhkuprỳ ho amnhĩkati. Rỳ ri axpẽn pê õxỳ. Rỳ tanhmã hkwỳjê homnuj to. Rỳ tanhmã mẽ ho kapẽr punuj to. Rỳ hêx rom mẽ no kupyr o ri pa. Rỳ mẽmoj tã amnhĩ to jarkrar o pa. Rỳ axpẽn kukrêx pumu nẽ kãm ho õ hprãm xàj hã õ xwỳnhta kamã gryk. Rỳ htỳx ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx to. Mẽ hamaxpẽr punuj jakamã na htem ã ri amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa.
21 Pois do interior do coração dos homens vêm os maus pensamentos, as imoralidades sexuais, os roubos, os homicídios, os adultérios,
22 — ausente —
22 as cobiças, as maldades, o engano, a devassidão, a inveja, a calúnia, a arrogância e a insensatez.
23 Tã ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã mẽ omunh xà hkôt na hte Tĩrtũm mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnh hã mẽ harẽ. Anẽ.
23 Todos esses males vêm de dentro e tornam o homem ‘impuro’ ".
24 Tã nhũm Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja nhỹhỹm nojarêt hãmri nẽ krĩ rũm hapôj nẽ ma krĩ pê Xir pu hã ri pa. Hãmri nhũm Jejus hkwỳjê mã: —E kwa pu mẽ tokyx ixkre mũj wỳr mõ mẽ kuri pôj nẽ kamã amnhĩm hikra. Pu mẽ pahpôx tokyx anẽ kê krĩ nhõ xwỳnhjaja mẽ pahpôx ã mẽ pahpumunh kêt nẽ. Anhỹr tã nom nhũm mẽ piitã mẽ harẽnh ma nẽ mẽ hã akuprõ.
24 Jesus saiu daquele lugar e foi para os arredores de Tiro e de Sidom. Entrou numa casa e não queria que ninguém o soubesse; contudo, não conseguiu manter em segredo a sua presença.
25 Nhũm mẽhõ ni haxwỳja Jejus hpôx ã harẽnh ma nẽ ma hwỳr tẽ. Nom kêp Ijaew kêt axtem Gres nhõ xwỳnh na pre. Pika pê Sir kamã krĩ mẽ kot kãm “Wẽnĩs” anhỹr xwỳnh kamã na pre kato. Nhũm pre mẽkarõmnuti kêp hkra ni mã axà. Hãmri nhũm õ mãmãj tee ri omu nẽ ra Jejus hpôx ã harẽnh ma nẽ ma hwỳr tẽ. Hãmri nẽ hwỳr axà nẽ hparpê hkõnkrã ho htẽm nẽ nhỹ nẽ kãm: —Xê Pahihti. Inhmã ixkra nê mẽkarõmnuti jano kê ma tẽ kê akupỹm inhmã mex. Anẽ.
25 De fato, logo que ouviu falar dele, certa mulher, cuja filha estava com um espírito imundo, veio e lançou-se aos seus pés.
26 — ausente —
26 A mulher era grega, siro-fenícia de origem, e rogava a Jesus que expulsasse de sua filha o demônio.
27 Hãmri nhũm kãm: —Nà kormã. Na pre Tĩrtũm taxy kormã Ijaewjê pix wỳr inhmẽ. Jakamã na pa kormã nhãm mẽ akwỳjê hõ tanhmã mẽ ato mex to hkêt nẽ. Anẽ.
27 Ele lhe disse: "Deixe que primeiro os filhos comam até se fartar; pois não é correto tirar o pão dos filhos e lançá-lo aos cachorrinhos".
28 Hãmri nhũm tee ri amnhĩ tã kuma nẽ kãm: —Ma ãm hãmri na ka ja jarẽ. Ixpê Ijaew kêt tã nom mẽ kuxwar we ixto mex grire kêt wehe. Anẽ.
28 Ela respondeu: "Sim, Senhor, mas até os cachorrinhos, debaixo da mesa, comem das migalhas das crianças".
29 Hãmri nhũm kãm: —Nà ãm hãmri na ka ã akra kaxyw inhmã ajamaxpẽr tỳx anẽ. Jakamã kot paj nê mẽkarõmnutita jano. Koja axte tanhmã apê ho hkêt nẽ. E ma akupỹm hwỳr tẽ nẽ omu. Anẽ.
29 Então ele lhe disse: "Por causa desta resposta, você pode ir; o demônio já saiu da sua filha".
30 Hãmri nhũm kuma nẽ ma akupỹm õrkwỹ hwỳr tẽ nẽ omu. Nhũm ra mẽkarõmnutija kêp kato nẽ ma tẽ nhũm akupỹm tãm hkrã nẽ hkĩnh nẽ par kãm hkôkôt o nõ.
30 Ela foi para casa e encontrou sua filha deitada na cama, e o demônio já a tinha deixado.
31 Tã nhũm Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja krĩ pê Xir rũm hapôj nẽ akupỹm gô rax pê Garirej wỳr ma mra. Pyka pê Sitõ jakre nẽ mõ nẽ pyka pê Tekap jakre.
31 A seguir Jesus saiu dos arredores de Tiro e atravessou Sidom, até o mar da Galiléia e a região de Decápolis.
32 Hãmri nẽ kormã hpôx o mõr rôm nhũm mẽ amnhĩ wỳr Jejus pumu nẽ hwỳr mẽhõ myja o tẽ. Kapẽr krok nẽ umar kêt xwỳnhta nhũm mẽ wỳr o tẽ nẽ kãm: —Pa? Ot pa mẽ awỳr ixkràmnhwỳta o tẽ. Kwa hã anhĩhkra xi kê akupỹm mẽ inhmã mex. Anẽ.
32 Ali algumas pessoas lhe trouxeram um homem que era surdo e mal podia falar, suplicando que lhe impusesse as mãos.
33 Hãmri nhũm omu nẽ hpa hã kupy nẽ mẽ kêp o kato nẽ nhỹri mẽ hkàx ã o xa. Nẽ akutã hamak kre kupê nẽ argôx mẽ nẽ ho õhto htok.
33 Depois de levá-lo à parte, longe da multidão, Jesus colocou os dedos nos ouvidos dele. Em seguida, cuspiu e tocou na língua do homem.
34 Hãmri nẽ kaxkwa hwỳr rĩt nẽ htyk xà mẽnh tỳx nẽ kãm kapẽr. Mẽ pakapẽr kãm kãm: “E ajamak katêr nẽ anhõhto kaxkrit.” Anẽ. Nom kapẽr kãm kãm: “Epata.” Anẽ.
34 Então voltou os olhos para os céus e, com um profundo suspiro, disse-lhe: "Efatá! ", que significa: Abra-se.
35 Hãmri nhũm hamak katêr nẽ õhto kaxkrit kurê kumrẽx nẽ tãm kapẽr nẽ tãm ama.
35 Com isso, os ouvidos do homem se abriram, sua língua ficou livre e ele começou a falar corretamente.
36 Hãmri nhũm mẽ kot omunh xwỳnhjaja amnhĩ jaêr pê Jejus kot ho mex ã omu nẽ kamã no pyma nẽ. Hãmri nhũm mẽ kãm: —Kwa kêr ka mẽ akwỳjê mã ja hã ijarẽnh kêt nẽ. Anhỹr tã no nhũm mẽ kuma nẽ ãm kuma nẽ ma mẽ piitã mẽ kãm harẽnh o ri hprõt nẽ mẽ kãm: —Kwa Jejus na mex o mex. Na hte mẽ ho mex o pa nhũm mẽ umar kêt xwỳnhjaja akupỹm tãm ama nhũm mẽ kapẽr kêt xwỳnhjaja akupỹm tãm kapẽr. Ãm hãmri na hte ã mẽ hipêx anhỹr o pa. Nà ãm mex o mex. Anẽ.
36 Jesus ordenou-lhes que não o contassem a ninguém. Contudo, quanto mais ele os proibia, mais eles falavam.
37 — ausente —
37 O povo ficava simplesmente maravilhado e dizia: "Ele faz tudo muito bem. Faz até o surdo ouvir e o mudo falar".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.