Atos 13
Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT
1 Ãxiok kamã Kris kôt mẽ kot axpẽn to htõjaja kot Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o mẽ ahkre ho pa xwỳnhjê nhĩxi ã kot anhỹr. Na pre Panãpe nẽ Sawti nẽ Simeãw kà htykre nẽ Rusti pê Sirẽn nhõ xwỳnh nẽ pahi Erox kràmnhwỳ Mãnahẽja.
1 Entre os profetas e mestres da igreja de Antioquia da Síria estavam Barnabé e Simeão, chamado Negro, Lúcio de Cirene, Manaém, que tinha sido criado com o rei Herodes Antipas, e Saulo.
2 Jakamã nhũm prem mẽmo arĩgro hã axpẽn wỳr akuprõ nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh kaxyw apkur kêt rãhã kãm amnhĩ jarẽnh o hkrĩ. Hãmri nhũm Tĩrtũm Karõ mẽ kãm tanhmã kapẽr o amnhĩrĩt to nẽ mẽ kãm: —E kêr ka mẽ Panãpe mẽ Sawti war ata nẽ wa kot inhmã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa kaxyw wa ãm. Anẽ.
2 Certo dia, enquanto adoravam o Senhor e jejuavam, o Espírito Santo disse: “Separem Barnabé e Saulo para realizarem o trabalho para o qual os chamei”.
3 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ wa hyr kurê kumrẽx nẽ wa himõk ã mẽ ĩhkra jaxwỳ nẽ wa ho Tĩrtũm wỳ. Hãmri nẽ wa kot Tĩrtũm mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa kaxyw wa kumẽ nhũm wa ma mõ.
3 Então, depois de mais jejuns e orações, impuseram as mãos sobre eles e os enviaram em sua missão.
4 Tã nhũm Tĩrtũm Karõ krĩ pê Serêw wỳr Panãpe mẽ Sawti wa kumẽ nhũm wa ma hwỳr mõ. Nẽ amnhĩ kôt Juãw Makre ho mõ. Kot tanhmã wa ho ajuta hto ho wa hkôt pa kaxyw. Hãmri nẽ wa mẽ mõ nẽ Serêw wỳr pôj nẽ pàr krem axà nẽ ma gô hipôk pê Sipre hwỳr mõ. Hãmri nẽ gô hipôk ã krĩ pê Saramĩn wỳr pôj nẽ Ijaew nhõ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ nẽ kamã Jejus kot mẽ panê tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã mẽ kãm harẽnh o wa xa.
4 Enviados pelo Espírito Santo, eles desceram ao porto de Selêucia, de onde navegaram para a ilha de Chipre.
5 — ausente —
5 Ali, na cidade de Salamina, foram às sinagogas judaicas e pregaram a palavra de Deus. João Marcos os acompanhava como assistente.
6 Tã nhũm mẽ krĩja rũm kato nẽ hpãnhã gô hipôk kôt mõ nẽ hatur xà kamã krĩ pê Papos wỳr pôj. Hãmri nẽ kamã wajaga Pajejus pumu. Gresjê kapẽr kãm hixi pê Erĩm. Erĩm haxwỳja kêp Ijaew. Na pre hte hêx rom te kêp Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnh pyràk o amnhĩ nhĩpêx nẽ ma mẽ kãm ujarẽnh o ri mẽ hkôt pa. No ãm mẽ kãm amnhĩ to hêx o pa. Gô hipôkja ã pahi Sejupaw hkràmnhwỳ na pre. Pahi Sejupawja àhpumunh tỳx jakamã na pre Panãpe mẽ Sawti wa harẽnh ma nẽ kãm wa kapẽr mar prãm nẽ wa kot kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh kaxyw amnhĩ wỳr wa kuwỳ. Nom nhũm hkràmnhwỳ wajaga Erĩmja kãm wa hkĩnh kêt nẽ wa nê kãm kapẽr kãm hihtỳx nẽ kãm: —Kwa nà wa kapẽr mar kêt nẽ. Kot kaj war ama nẽ wa uràk nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt ajamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xãm. Kwarĩ wa kapẽr mar kêt nẽ. Anẽ.
6 Viajaram por toda a ilha até que, por fim, chegaram a Pafos, onde encontraram um feiticeiro judeu, um falso profeta chamado Barjesus.
7 — ausente —
7 Ele acompanhava o governador Sérgio Paulo, um homem inteligente que convidou Barnabé e Saulo para visitá-lo, pois desejava ouvir a palavra de Deus.
8 — ausente —
8 Mas Elimas, o feiticeiro (esse é o significado de seu nome), opôs-se a eles, na tentativa de impedir que o governador viesse a crer.
9 Hãmri nhũm Sawti ra axtem pãnhã hixi. Ra hpãnhã kêp Pawre. Nhũm Tĩrtũm Karõ ra hkarõ mã àr jakamã nhũm ỹ hã wajagata pumu nẽ wa nê hkràmnhwỳ mã kapẽr ã kãm akir nẽ kãm:
9 Cheio do Espírito Santo, Saulo, também conhecido como Paulo, encarou Elimas nos olhos
10 —Tk. Kwa pẽr apê Satanasti hkwỳ hã na ka ã wa inhnê kãm akapẽr anẽ. Na ka hte mẽmoj punuj pix kukamã ajamaxpẽr nẽ mẽmoj mex nê mẽ no kupyr o apa. Tĩrtũm kapẽr mex kumrẽx tã ka axtem nẽ nê mẽ hkurê ho ri apa.
10 e disse: “Filho do diabo, cheio de toda espécie de engano e maldade e inimigo de tudo que é certo! Quando deixará de distorcer os caminhos retos do Senhor?
11 Ã ate amnhĩ nhĩpêx anhỹrja mỳrapê koja Tĩrtũm tanhmã ato ka ano hkre nẽ arĩt kêt o atã apkati xohtô nẽ kãm ga. Anẽ. Hãmri nhũm no hkre kurê kumrẽx nẽ tee ri rĩt kaxyw no pikrar pỹnh o xa nom mẽmoj pumunh kêt nẽ. Hãmri nẽ mẽhõ kot hpa hã hpyr nẽ õrkwỹ hwỳr ho mõr kaxyw ri amnhĩ pu hã mẽ hapêr pênh o xa.
11 Preste atenção, pois o Senhor colocou a mão sobre você para castigá-lo, e você ficará cego, sem conseguir ver a luz do sol por algum tempo”. No mesmo instante, neblina e escuridão cobriram-lhe os olhos e ele começou a tatear, suplicando que alguém o tomasse pela mão e o guiasse.
12 Hãmri nhũm hkràmnhwỳ pahihtija tee ri ja hã omu nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xãm kurê kumrẽx. Hãmri nẽ Pawre mẽ Panãpe wa kot tanhmã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh to hã wa kuma nẽ hamaxpẽr o: —Hêxta waa nẽ. Aa ixte ã mẽhõ kapẽr kot anhỹr mar kêt tã pa jarãhã kuma. Nà ãm hãmri na Jejus jarẽnhja. Anẽ.
12 Quando o governador viu o que havia acontecido, creu, muito admirado com o ensino a respeito do Senhor.
13 Tã nhũm Pawre mẽ Panãpe mẽ Juãw Makre wa mẽ krĩ pê Papos rũm kato nẽ hpãnhã ma pyka hõ hwỳr mõ. Pàr kãm ma pyka pê Pãpir wỳr mõ nẽ kamã krĩ pê Perke hwỳr pôj. Hãmri nhũm Juãw Makre tanhmã hamaxpẽr to nẽ tee ri axte wa hkôt mõr kukamã hamaxpẽr hãmri nẽ wa hkaga nẽ awjanã nẽ ma akupỹm Jerujarẽ hwỳr ahte mõ.
13 Paulo e seus companheiros saíram de Pafos num navio e foram à Panfília, onde aportaram em Perge. Ali, João Marcos os deixou e voltou para Jerusalém.
14 Jakamã nhũm Pawre mẽ Panãpe wa ahte Perke rũm kato nẽ hamũ pika pê Pisit kãm krĩ pê ãxiok wỳr mõ nẽ hwỳr pôj. Nhũm Ijaew nhõ arĩgromnu pê sap kato nhũm wa Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr wa tẽ nẽ hwỳr axà nẽ nhỹ.
14 Paulo e Barnabé prosseguiram para o interior, até Antioquia da Pisídia. No sábado, foram à sinagoga.
15 Hãmri nhũm mẽhõ mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kwỳ kamã harẽnh o xa. Mojes mẽ Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o mẽ pa xwỳnh kot kapẽr ã kagà hkwỳ kamã nhũm mẽ kãm kamã harẽnh o xa. Hãmri nẽ kamã harẽnh pa nhũm mẽ ahkre xwỳnhjaja Pawreja wa omu nẽ wa hwỳr mẽhõ mẽ nhũm wa hwỳr tẽ nẽ wa kãm: —E na mẽ ijahkre xwỳnhjaja war ate mẽ inhmã axujarẽnh prãm nẽ mãmrĩ mẽ inhmã mẽmoj jarẽnh kaxyw nhũm mẽ war atã anẽ. Anẽ.
15 Depois da leitura dos livros da lei e dos profetas, os chefes da sinagoga lhes mandaram um recado: “Irmãos, se vocês têm uma palavra de encorajamento para o povo, podem falar”.
16 Hãmri nhũm wa kuma nhũm Pawre kànhmã xa nẽ mẽ hpinhkrênh kaxyw mẽ kãm kànhmã ĩhkra nhũm mẽ omu nẽ hpinhkrênh pa nhũm mẽ kãm awjarẽ. Amnhĩ kwỳ pê Ijaewjê mẽ mẽ kêp Ijaew kêt xwỳnhjê kãm Tĩrtũm kĩnh xwỳnhjê mã nhũm mẽ kãm awjarẽ. Nẽ mẽ kãm kapẽr ryy nẽ. Tĩrtũm kot tanhmã mẽ hkukamã Ijaew nhĩgêt nẽ pãmjê nhĩpêx to hã mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm: —E kot paj mẽ amã awjarẽ ka mẽ inhma.
16 Então Paulo ficou em pé, levantou a mão para pedir silêncio e começou a falar: “Homens de Israel e gentios tementes a Deus, ouçam-me!
17 Nà mẽ ixpê Ijaew nhõ Tĩrtũmja amnepêm na pre mẽ ixpê Ijaew pãmjê rê. Kormã Ejit kãm mẽ pa ri nhũm amnhĩ kaxyw mẽ kurê nẽ mẽ ho ohtô rax kumrẽx. Hãmri nẽ mẽ kaxyw hihtỳx jakamã Ejit rũm mẽ kator pa.
17 “O Deus desta nação de Israel escolheu nossos antepassados e fez que se multiplicassem e se fortalecessem durante o tempo em que ficaram no Egito. Então, com braço poderoso, ele os tirou da escravidão.
18 Hãmri nẽ mẽ ho mex ryy ho mẽ hkôt pa. Mẽ kot kapôt ã ri pa hã amgrà pê 40 kamã mẽ kot htỳx ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa htã nhũm mẽ kamã ukaprĩ ryy ho mẽ hkôt pa.
18 Ele suportou seu comportamento durante os quarenta anos em que andaram sem rumo pelo deserto.
19 Na pre mẽ kãm pyka pê Kanaã kamã mẽ pa xwỳnhjê nhĩmex pa. Kanaã kamã mẽ pa xwỳnhjaja ahpỹnhã axpẽn kaxyw mẽõ krĩ pê 7ja nhũm mẽ kãm mẽ ho hapêx pa. Hãmri nẽ hpãnhã mẽ inhĩgêtjê mã pykaja o hpigrành pa. Mẽ ixpê Ijaew nhĩgêtjê mã ho hpigrành pa nhũm mẽ kamã pa hã amgrà xohtô nẽ. Hã amgrà pê 450. Tã nhũm Tĩrtũm hpãnhã mẽ kãm juisti hkwỳ rê nẽ mẽ kaxyw mẽ unhwỳ nhũm mẽ ho pa. Tã nhũm hpãnhã Sãmuew mẽ ho amnhĩptà nẽ mẽ o pa. Kêp Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnhjê hõ nhũm Tĩrtũm mẽ kaxyw ãm.
19 Destruiu sete nações em Canaã e deu seu território a Israel como herança.
20 — ausente —
20 Tudo isso levou cerca de quatrocentos e cinquenta anos. “Depois, Deus lhes deu juízes para governá-los até o tempo do profeta Samuel.
21 —Tã nhũm mẽ ixpãmjaja axpẽn ma nẽ ra te krĩ hkwỳ kamã mẽ uràk nẽ mẽõ pahi kot Sãmuew pãnhã mẽ ho amnhĩptàr o pa hprãm xàj amnhĩ to Tĩrtũm wỳ nẽ kãm: “Pa Tĩrtũm. Kwa mẽ ixkaxyw pahi hõ xãm kê mẽ ixto amnhĩptàr o pa nà. Ja na mẽ inhmã hprãm tỳx kumrẽx.” —Anhỹr o amnhĩ to hwỳr jakamã nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kaxyw Sawti xãm. Kisti hkra na pre. Nẽ mẽ inhĩgêt Pẽjamĩ kanrẽhã htàmnhwỳ na pre. Hãmri nhũm Tĩrtũm mẽ kaxyw ãm nhũm kêp mẽõ pahi nẽ mẽ ho amnhĩptàr o pa hã amgrà pê 40.
21 Então o povo pediu um rei, e ele lhes deu Saul, filho de Quis, homem da tribo de Benjamim, e ele reinou por quarenta anos.
22 Tã nhũm Tĩrtũm kator nẽ hpãnhã mẽ kaxyw Tawi xãm. Hãmri nẽ harẽnh o: “Nà Jese hkra Tawija na hte inhmã hprãm xà hkôt amnhĩ nhĩpêx mex o pa.” Anẽ.
22 Mas Deus removeu Saul e colocou em seu lugar Davi, a respeito de quem Deus disse: ‘Davi, filho de Jessé, é um homem segundo o meu coração; fará tudo que for da minha vontade’.
23 —Tã Jejus kêp Tawi hkanrẽhã htàmnhwỳ na pre. Kukamã na pre Tĩrtũm mẽ ixpê Ijaew nhĩgêtjê mã harẽ nẽ harẽnh o: “Koja nhỹrmã Tawi hkanrẽhã htàmnhwỳjê hõ mẽ ate amnhĩ tomnuj pê mẽ apytà.” Anhỹr o hkukamã mẽ kãm harẽ.
23 “E Jesus, um dos descendentes de Davi, é o salvador que Deus concedeu a Israel, conforme sua promessa!
24 No nhũm kormã Jejus kot mẽ ixpê Ijaewjê mã amnhĩ to amnhĩrĩt kêt ri nhũm Juãw Paxis kumrẽx hkukamã mẽ ixwỳr mõ nẽ mẽ inhmã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ ixkôt pa. Nẽ mẽ ixte amnhĩ tomnuj kaga nẽ hpãnhã tãm amnhĩ nhĩpêx o ixpa hã mẽ ixpumunh kôt mẽ ixkrã kumrãr ã mẽ inhmã karõ ho pa.
24 Antes da vinda de Jesus, João Batista anunciou que todo o povo de Israel precisava se arrepender e ser batizado.
25 —Tã mẽ kãm kapẽr o pa ryy nẽ ra hatur xàm mẽnh kaxyw nẽ amnhĩ tã tanhmã mẽ inhmã kapẽr to nẽ mẽ inhmã: “Na ka mẽ ixpumu nẽ atỳx Tĩrtũm kot mẽ akaxyw pa ixãm ã ixkamnhĩx nom pa hkêt. Kot mẽ pakaxyw ãm mã xwỳnhta kukamã na pa pre mõ. Tãm kot amnhĩ to rax o ijakrenh. Nẽ kot amnhĩ to mex o kot ijakrenh. Jakamã na pa hte ãm kukwak ri ixpa nẽ amnhĩ tã hã ixpijaàm o ixpa.” Anẽ. —Na pre ã Juãw Paxisja mẽ inhmã Jejus jarẽnh anhỹr o pa.
25 Quando João estava concluindo seu trabalho, perguntou: ‘Vocês pensam que eu sou o Cristo? Não sou! Mas ele vem em breve, e não sou digno sequer de desamarrar as correias de suas sandálias’.
26 —Tã kwa mẽ inhma mẽ apê Apraãw kanrẽhã htàmnhwỳjaja nẽ mẽ apê Ijaew kêt xwỳnh kãm Tĩrtũm kĩnh xwỳnhjaja. E mẽ apiitã ixkapẽr ma nẽ kãm ajamaxpẽr tỳx rãhã ho ri apa. Nà mẽ pahpiitã mẽ pakaxyw na Tĩrtũm kapẽrja. Kot mẽ pahte amnhĩ tomnuj pê mẽ papytàr ã amnhĩ jarẽnhja mẽ ixpê Ijaew pix kaxyw kêt. Mẽ pahpiitã mẽ pakaxyw na. Mẽ pahpiitã mẽ pahte ja mar nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêxja na Tĩrtũm kãm hprãm.
26 “Irmãos, vocês que são filhos de Abraão e também vocês gentios tementes a Deus, esta mensagem de salvação foi enviada a nós.
27 Nom Jerujarẽ nhõ xwỳnhjê mẽ mẽ àptàr tũmrejaja na prem Jejus kêp Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh ã harẽnh mar tã hkôt hamaxpẽr kêt nẽ. Na pre htem mẽ inhõ arĩgromnu pê sap ã akuprõ nẽ axpẽn mã Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã ujarẽnh o hkrĩ. Kagàja kamã Tĩrtũm nhỹ hã mẽ kapẽr o mẽ pa xwỳnhjaja kot hprĩ hã Jejus jarẽnh nẽ hã kagà nhũm mẽ kot mar tã hprĩ hã mar tỳx kêt nẽ. Jakamã na prem axtem nẽ mẽ kãm hã amỹnê. Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnhjaja kot mẽ hkukamã mẽ harẽnh xàja kôt nhũm mẽ kot hpĩr kaxyw mẽ kãm hã amỹnê.
27 O povo de Jerusalém e seus líderes não reconheceram que Jesus era aquele a respeito de quem os profetas haviam falado. Em vez disso, eles o condenaram e, ao fazê-lo, cumpriram as palavras dos profetas, que são lidas todos os sábados.
28 Kot tanhmã amnhĩ tomnuj to hkêt tã nhũm mẽ amarĩ hã pahi Pirat wỳ. Kot mẽ kãm hã àmnênh nhũm õ pôristijaja kot hpĩr kaxyw nhũm mẽ hã kuwỳ nhũm mẽ kãm kupĩ. Ra Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot mẽ hkukamã mẽ harẽnh xà hkôt. Hãmri nhũm mẽ kot hkôt pa ho pa xwỳnhjaja pĩ kahpa nê ho wrỳ nẽ ma o tẽ nẽ kẽn kre kamã haxà.
28 Não encontraram motivo legal para executá-lo, mas, ainda assim, pediram a Pilatos que o matasse.
29 — ausente —
29 “Depois de cumprirem tudo que as profecias diziam a respeito dele, eles o tiraram da cruz e o colocaram num túmulo,
30 Tã nhũm Tĩrtũm akupỹm ho htĩr
30 mas Deus o ressuscitou dos mortos.
31 nhũm xatã hkôt mẽ pa ho pa xwỳnhjê hwỳr hapôj. Kormã htyk kêt ri ra Garirej rũm Jerujarẽ hwỳr hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê hwỳr xatã mẽ hwỳr hapôx o pa. Jao hã arĩgro xohtô nẽ nhũm prem piitã omu. Tã mẽ tãmjaja na htem mẽ ixpê Ijaew mã harẽnh o pa.
31 E, por muitos dias, ele apareceu àqueles que o tinham acompanhado da Galileia para Jerusalém. Agora eles são suas testemunhas diante do povo.
32 —Amnepêm Tĩrtũm na pre mẽ ixpê Ijaew nhĩgêtjê mã tanhmã Kra Jejus jarẽnh to. Kormã mẽ pahwỳr wrỳk kêt ri tanhmã mẽ kãm harẽnh to. Jakamã ra kot hkukamã harẽnh xà hkôt nhũm pre mẽ pahwỳr wrỳ nẽ tanhmã mẽ panê amnhĩ nhĩpêx to. Tã mẽ ate harẽnh mar kaxyw na pa wa man mẽ awỳr mõ. Amnepêm finat Tawi na pre Tĩrtũm kapẽr kwỳ hã kagà. Tĩrtũm mex ã mẽ grer xà pê Sam 2ja kamã hã kagà. Te Tĩrtũm tãm Jejus mã kapẽr pyràk o hã kagà nẽ hã kagà ho:Nhũm pre ã Tĩrtũm Jejus mã kapẽr anẽ nhũm Tawi ô ri mẽ pamã hã kagà.
32 “Estamos aqui para trazer a vocês esta boa-nova. A promessa foi feita a nossos antepassados,
33 — ausente —
33 e agora Deus a cumpriu para nós, os descendentes deles, ao ressuscitar Jesus. É isto que o segundo salmo diz a respeito dele: ‘Você é meu Filho; hoje eu o gerei’.
34 —Amnepêm na pre Tĩrtũm tanhmã Kra Jejus kukamã harẽnh to. Mẽ kot hpĩr nhũm kot akupỹm ho htĩr kukamã hã amnhĩ jarẽ. ĩ hkro pymaj kot mẽ htykjê pê hkaxàr nẽ akupỹm ho htĩr ã nhũm hkukamã hã amnhĩ jarẽ. Te Kraja mã amnhĩ jarẽnh pyrà nẽ amnhĩ jarẽnh o:Anhỹr o hkukamã harẽnh xà hkôt akupỹm ho htĩr nhũm axte htyk kêt ã harẽ.
34 Pois Deus havia prometido ressuscitá-lo dos mortos, para que jamais apodrecesse no túmulo. Ele disse: ‘Eu lhes darei as bênçãos sagradas que prometi a Davi’.
35 —Nẽ kagàja nhãm hô hõ kot tanhmã Jejus jarẽnh kute. Te Jejus tãm Tĩrtũm mã kapẽr pyrà nẽ harẽnh o:Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ã Jejus jarẽnh kot anhỹr.
35 Em outro salmo, ele explicou de modo mais direto: ‘Não permitirás que o teu Santo apodreça no túmulo’.
36 Nom ã Tawi jarẽnh anhỹr kêt nẽ. Tawi na pre Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx mex o pa hãmri nẽ ty nhũm prem mẽ panhĩgêtjê nhĩhkô hã haxà hãmri nhũm ĩ hkro nẽ hapêx.
36 Não se trata de uma referência a Davi, porque, depois que Davi fez a vontade de Deus em sua geração, morreu e foi sepultado com seus antepassados, e seu corpo apodreceu.
37 —Tã no Jejusja Tĩrtũm kot akupỹm ho htĩr jakamã nhũm Tawi pyràn ĩ hkro nẽ hapêx kêt nẽ.
37 É uma referência a outra pessoa, a alguém a quem Deus ressuscitou e cujo corpo não apodreceu.
38 —E mẽ inhmar tỳx nẽ ixkwỳjaja. Kra Jejus pix kukwak na hte Tĩrtũm amnhĩ katut kôt mẽ pahte amnhĩ tomnuj rẽ.
38 “Ouçam, irmãos! Estamos aqui para proclamar que, por meio de Jesus, há perdão para os pecados.
39 Jakamã kot kaj mẽ ãm Mojes kapẽr kôt pix mã ri amnhĩ nhĩpêx nhũm Tĩrtũm tee ri ja hã mẽ apumu nẽ amnhĩ katut kôt mẽ ate amnhĩ tomnuj rẽnh kêt nẽ. Jejusja tapxipix na pre htyk o Tĩrtũm mã mẽ pahte amnhĩ tomnuj piitã hpãnhã amnhĩrer pa.
39 Todo o que nele crê é declarado justo diante de Deus, algo que a lei de Moisés jamais pôde fazer.
40 Amnepêm na pre Tĩrtũm kapẽr nhỹ hã kapẽr xwỳnhjê hõja mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽ nẽ hã kagà. Te Tĩrtũm tãm mẽ kot kapẽr ã hpẽr o pikẽnh xwỳnhjê mã kapẽr pyrà nẽ mẽ kãm:Ã Tĩrtũm mẽ kãm kapẽr anhỹr jakamã kwa mẽ o kora. Apu mẽ kajaja na pre ã mẽ ajarẽnh anẽ rỳ ko. Anẽ.
40 Por isso, tomem cuidado para que não se apliquem a vocês as palavras dos profetas:
41 — ausente —
41 ‘Olhem, zombadores; fiquem admirados e morram! Pois faço algo em seus dias, algo em que vocês não acreditariam mesmo que lhes contassem’”.
42 Nhũm pre ã Pawre mẽ kãm ujarẽnh ryy anẽ. Hãmri nẽ Panãpe mẽ wa ixkreta rũm kator kaxyw nhũm mẽ kot mar o hkrĩ xwỳnhjaja tee ri ma wa mõr ã wa omu nẽ ma wa hkôt mra nẽ wa kãm: —Kwa war axujarẽnhja na mex kumrẽx. Mẽ inhmã axte mar prãm. Xà koja axte sap kato ka wa akupỹn mẽ ixwỳr wa tẽ nẽ axte mẽ inhmã awjarẽ? Anẽ. Hãmri nhũm wa mẽ kãm: —Tôe. Nà kot paj war anẽ. Anẽ.
42 Quando Paulo e Barnabé estavam saindo da sinagoga, o povo pediu que voltassem a falar dessas coisas na semana seguinte.
43 Hãmri nẽ wa ma tẽ nhũm mẽ hkwỳja ma wa hkôt mra. Ijaew kwỳjaja nẽ Ijaew kêt xwỳnh kãm Tĩrtũm kĩnh xwỳnhjaja nhũm mẽ ma wa hkôt mra. Hãmri nhũm wa pry hã mẽ kãm kapẽr o mõ. Tĩrtũm kot mẽ kutã nojarêt rãhã ho pa nhũm mẽ kot amnhĩ tã omunh nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx tỳx rãhã ho pa nẽ hkaga hkêt ã mẽ kãm kapẽr o mõ.
43 Muitos judeus e gentios devotos convertidos ao judaísmo seguiram Paulo e Barnabé, que insistiam com eles para que continuassem a confiar na graça de Deus.
44 Tã nhũm axte sap nhũm krĩ nhõ xwỳnh piitã axte Tĩrtũm kapẽr mar kaxyw ixkre wỳr akuprõ. Ijaewjaja nẽ Ijaew kêt xwỳnhjaja.
44 No sábado seguinte, quase toda a cidade compareceu para ouvir a palavra do Senhor.
45 Hãmri nhũm Ijaew kwỳjaja tee ri mẽ amnhĩ wỳr Ijaew kêt xwỳnhjê pumu nẽ mẽ hã Pawre mẽ Panãpe wa kamã gryk nẽ. Mẽ kãm Ijaew kêt xwỳnhjaja kot Tĩrtũm kapẽr mar prãm kêt jakamã mẽ hã wa kamã gryk nẽ. Hãmri nẽ Pawre kapẽr ma nẽ xatã kãm kapẽr punuj nẽ kãm: —Tk. Kwa na ka Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o axêx. Ja kot anhỹr kêt. Anẽ.
45 Quando alguns dos judeus viram as multidões, ficaram com inveja, de modo que difamaram Paulo e contestavam tudo que ele dizia.
46 Nom nhũm wa kãm mẽ uma hkêt nẽ. Wa ãm Tĩrtũm Karõ nhỹ hã amnhĩ to htỳx nẽ wa mẽ kãm kapẽr. Nẽ amnhĩ tã tanhmã mẽ kãm kapẽr to nẽ mẽ kãm: —Nà wa ixpyrà nẽ mẽ apê Ijaew jakamã na pa mẽ akumrẽxjê mã Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw Jejus xãm ã harẽ. Tã ka mẽ ama nẽ ãm ama nẽ te mẽ ate hkaga pyrà nẽ ã wa inhmã akapẽr anẽ nẽ wa ixte kapẽr o ixêx ã wa ijarẽ. Pẽr ãm mẽ ate mẽ amã Tĩrtũm mẽ Kra wa kuri mẽ atĩr tũm nẽ mẽ apa hprãm kêt. Jakamã kot paj wa mẽ apê ixkato nẽ hpãnhã ma Ijaew kêt xwỳnhjê mã Jejus kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt ixpa.
46 Então Paulo e Barnabé se pronunciaram corajosamente, dizendo: “Era necessário que pregássemos a palavra de Deus primeiro a vocês, judeus. Mas, uma vez que vocês a rejeitaram e não se consideraram dignos da vida eterna, agora vamos oferecê-la aos gentios.
47 Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm ã kot mẽ ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹrja kukamã mẽ ijarẽ nẽ mẽ ijarẽnh o:Tĩrtũm kot ã ja kukamã mẽ ijarẽnh anhỹr jakamã kot paj wa mẽ apê ixkato nẽ mẽ apãnhã ma Ijaew kêt xwỳnhjê mã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt ixpa. Anẽ.
47 Pois foi isso que o Senhor nos ordenou quando disse: ‘Fiz de você uma luz para os gentios, para levar a salvação até os lugares mais distantes da terra’”.
48 Hãmri nhũm Ijaew kêt xwỳnhjaja amnhĩ tã wa kapẽrja ma nẽ hkĩnh nẽ Tĩrtũm kapẽr mex o mex ã harẽ. Hãmri nhũm ra Tĩrtũm kot nhỹrmã amnhĩ ri mẽ htĩr tũm nẽ mẽ pa ho mẽ pa kaxyw mẽ rênh xwỳnhjaja amnhĩ kaxyw Pahihti Jejus kôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ.
48 Quando ouviram isso, os gentios se alegraram e agradeceram ao Senhor por essa mensagem, e todos que haviam sido escolhidos para a vida eterna creram.
49 Tã nhũm pika pê ãxiok kamã mẽ piitã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh ma.
49 Assim, a palavra do Senhor se espalhou por toda aquela região.
50 Nom nhũm Ijaew xàptàr tũmrejaja kãm Pawre mẽ Panãpe wa hkĩnh kêt jakamã na prem krĩ hkôt mẽ kot amnhĩ to rũnh xwỳnhjê mã wa ho kapẽr punuj o pa. Mẽ õ pahi mẽ mẽni kot amnhĩ to rũnh xwỳnhjaja nhũm mẽ kãm tanhmã wa ho kapẽr to nhũm mẽ kuma nẽ mẽ hkôt hamaxpẽr. Mẽnijaja kãm Tĩrtũm prãm tã amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr kêt jakamã tanhmã mẽ kot Pawre mẽ Panãpe wa ho hêx toja ma nẽ hkôt hamaxpẽr nẽ wa kamã gryk nẽ. Jakamã nhũm mẽ ohtô nẽ tanhmã wa hipêx to nẽ amnhĩ nê wa hano.
50 Então os judeus, instigando as mulheres religiosas influentes e as autoridades da cidade, provocaram uma multidão contra Paulo e Barnabé e os expulsaram dali.
51 Hãmri nhũm wa mẽ kêp kato nẽ xa nẽ mẽ kot Tĩrtũm kapẽr kaga hã amnhĩ pumunh kaxyw mẽ noo mã wa hparkà kapa nẽ nê awjagrô kapĩ nẽ ma wa tẽ. Hãmri nẽ ma krĩ pê Ikõn wỳr hpãnhã wa mõ.
51 Eles, porém, sacudiram o pó dos pés em sinal de reprovação e foram à cidade de Icônio.
52 Hãmri nhũm ãxiok kamã mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja hkĩnh nẽ ri pa. Tĩrtũm Karõ kot mẽ hkarõ mã gjêx jakamã nhũm mẽ hkĩnh nẽ ri pa ho pa.
52 E os discípulos estavam cheios de alegria e do Espírito Santo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.