Atos 13

Apinayé NT (APN_WBT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Ãxiok kamã Kris kôt mẽ kot axpẽn to htõjaja kot Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o mẽ ahkre ho pa xwỳnhjê nhĩxi ã kot anhỹr. Na pre Panãpe nẽ Sawti nẽ Simeãw kà htykre nẽ Rusti pê Sirẽn nhõ xwỳnh nẽ pahi Erox kràmnhwỳ Mãnahẽja.
1 Ora, na igreja em Antioquia havia profetas e mestres, a saber: Barnabé, Simeão, chamado Níger, Lúcio de Cirene, Manaém, colaço de Herodes o tetrarca, e Saulo.
2 Jakamã nhũm prem mẽmo arĩgro hã axpẽn wỳr akuprõ nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh kaxyw apkur kêt rãhã kãm amnhĩ jarẽnh o hkrĩ. Hãmri nhũm Tĩrtũm Karõ mẽ kãm tanhmã kapẽr o amnhĩrĩt to nẽ mẽ kãm: —E kêr ka mẽ Panãpe mẽ Sawti war ata nẽ wa kot inhmã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa kaxyw wa ãm. Anẽ.
2 Enquanto eles ministravam perante o Senhor e jejuavam, disse o Espírito Santo: Separai-me a Barnabé e a Saulo para a obra a que os tenho chamado.
3 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ wa hyr kurê kumrẽx nẽ wa himõk ã mẽ ĩhkra jaxwỳ nẽ wa ho Tĩrtũm wỳ. Hãmri nẽ wa kot Tĩrtũm mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa kaxyw wa kumẽ nhũm wa ma mõ.
3 Então, depois que jejuaram, oraram e lhes impuseram as mãos, os despediram.
4 Tã nhũm Tĩrtũm Karõ krĩ pê Serêw wỳr Panãpe mẽ Sawti wa kumẽ nhũm wa ma hwỳr mõ. Nẽ amnhĩ kôt Juãw Makre ho mõ. Kot tanhmã wa ho ajuta hto ho wa hkôt pa kaxyw. Hãmri nẽ wa mẽ mõ nẽ Serêw wỳr pôj nẽ pàr krem axà nẽ ma gô hipôk pê Sipre hwỳr mõ. Hãmri nẽ gô hipôk ã krĩ pê Saramĩn wỳr pôj nẽ Ijaew nhõ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ nẽ kamã Jejus kot mẽ panê tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã mẽ kãm harẽnh o wa xa.
4 Estes, pois, enviados pelo Espírito Santo, desceram a Selêucia e dali navegaram para Chipre.
5 — ausente —
5 Chegados a Salamina, anunciavam a palavra de Deus nas sinagogas dos judeus, e tinham a João como auxiliar.
6 Tã nhũm mẽ krĩja rũm kato nẽ hpãnhã gô hipôk kôt mõ nẽ hatur xà kamã krĩ pê Papos wỳr pôj. Hãmri nẽ kamã wajaga Pajejus pumu. Gresjê kapẽr kãm hixi pê Erĩm. Erĩm haxwỳja kêp Ijaew. Na pre hte hêx rom te kêp Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnh pyràk o amnhĩ nhĩpêx nẽ ma mẽ kãm ujarẽnh o ri mẽ hkôt pa. No ãm mẽ kãm amnhĩ to hêx o pa. Gô hipôkja ã pahi Sejupaw hkràmnhwỳ na pre. Pahi Sejupawja àhpumunh tỳx jakamã na pre Panãpe mẽ Sawti wa harẽnh ma nẽ kãm wa kapẽr mar prãm nẽ wa kot kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh kaxyw amnhĩ wỳr wa kuwỳ. Nom nhũm hkràmnhwỳ wajaga Erĩmja kãm wa hkĩnh kêt nẽ wa nê kãm kapẽr kãm hihtỳx nẽ kãm: —Kwa nà wa kapẽr mar kêt nẽ. Kot kaj war ama nẽ wa uràk nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt ajamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xãm. Kwarĩ wa kapẽr mar kêt nẽ. Anẽ.
6 Havendo atravessado a ilha toda até Pafos, acharam um certo mago, falso profeta, judeu, chamado Bar-Jesus,
7 — ausente —
7 que estava com o procônsul Sérgio Paulo, homem sensato. Este chamou a Barnabé e Saulo e mostrou desejo de ouvir a palavra de Deus.
8 — ausente —
8 Mas resistia-lhes Elimas, o encantador {porque assim se interpreta o seu nome}, procurando desviar a fé do procônsul.
9 Hãmri nhũm Sawti ra axtem pãnhã hixi. Ra hpãnhã kêp Pawre. Nhũm Tĩrtũm Karõ ra hkarõ mã àr jakamã nhũm ỹ hã wajagata pumu nẽ wa nê hkràmnhwỳ mã kapẽr ã kãm akir nẽ kãm:
9 Todavia Saulo, também chamado Paulo, cheio do Espírito Santo, fitando os olhos nele,
10 —Tk. Kwa pẽr apê Satanasti hkwỳ hã na ka ã wa inhnê kãm akapẽr anẽ. Na ka hte mẽmoj punuj pix kukamã ajamaxpẽr nẽ mẽmoj mex nê mẽ no kupyr o apa. Tĩrtũm kapẽr mex kumrẽx tã ka axtem nẽ nê mẽ hkurê ho ri apa.
10 disse: ó filho do diabo, cheio de todo o engano e de toda a malícia, inimigo de toda a justiça, não cessarás de perverter os caminhos retos do Senhor?
11 Ã ate amnhĩ nhĩpêx anhỹrja mỳrapê koja Tĩrtũm tanhmã ato ka ano hkre nẽ arĩt kêt o atã apkati xohtô nẽ kãm ga. Anẽ. Hãmri nhũm no hkre kurê kumrẽx nẽ tee ri rĩt kaxyw no pikrar pỹnh o xa nom mẽmoj pumunh kêt nẽ. Hãmri nẽ mẽhõ kot hpa hã hpyr nẽ õrkwỹ hwỳr ho mõr kaxyw ri amnhĩ pu hã mẽ hapêr pênh o xa.
11 Agora eis a mão do Senhor sobre ti, e ficarás cego, sem ver o sol por algum tempo. Imediatamente caiu sobre ele uma névoa e trevas e, andando à roda, procurava quem o guiasse pela mão.
12 Hãmri nhũm hkràmnhwỳ pahihtija tee ri ja hã omu nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xãm kurê kumrẽx. Hãmri nẽ Pawre mẽ Panãpe wa kot tanhmã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh to hã wa kuma nẽ hamaxpẽr o: —Hêxta waa nẽ. Aa ixte ã mẽhõ kapẽr kot anhỹr mar kêt tã pa jarãhã kuma. Nà ãm hãmri na Jejus jarẽnhja. Anẽ.
12 Então o procônsul, vendo o que havia acontecido, creu, maravilhando-se da doutrina do Senhor.
13 Tã nhũm Pawre mẽ Panãpe mẽ Juãw Makre wa mẽ krĩ pê Papos rũm kato nẽ hpãnhã ma pyka hõ hwỳr mõ. Pàr kãm ma pyka pê Pãpir wỳr mõ nẽ kamã krĩ pê Perke hwỳr pôj. Hãmri nhũm Juãw Makre tanhmã hamaxpẽr to nẽ tee ri axte wa hkôt mõr kukamã hamaxpẽr hãmri nẽ wa hkaga nẽ awjanã nẽ ma akupỹm Jerujarẽ hwỳr ahte mõ.
13 Tendo Paulo e seus companheiros navegado de Pafos, chegaram a Perge, na Panfília. João, porém, apartando-se deles, voltou para Jerusalém.
14 Jakamã nhũm Pawre mẽ Panãpe wa ahte Perke rũm kato nẽ hamũ pika pê Pisit kãm krĩ pê ãxiok wỳr mõ nẽ hwỳr pôj. Nhũm Ijaew nhõ arĩgromnu pê sap kato nhũm wa Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr wa tẽ nẽ hwỳr axà nẽ nhỹ.
14 Mas eles, passando de Perge, chegaram a Antioquia da Psídia; e entrando na sinagoga, no dia de sábado, sentaram-se.
15 Hãmri nhũm mẽhõ mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kwỳ kamã harẽnh o xa. Mojes mẽ Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o mẽ pa xwỳnh kot kapẽr ã kagà hkwỳ kamã nhũm mẽ kãm kamã harẽnh o xa. Hãmri nẽ kamã harẽnh pa nhũm mẽ ahkre xwỳnhjaja Pawreja wa omu nẽ wa hwỳr mẽhõ mẽ nhũm wa hwỳr tẽ nẽ wa kãm: —E na mẽ ijahkre xwỳnhjaja war ate mẽ inhmã axujarẽnh prãm nẽ mãmrĩ mẽ inhmã mẽmoj jarẽnh kaxyw nhũm mẽ war atã anẽ. Anẽ.
15 Depois da leitura da lei e dos profetas, os chefes da sinagoga mandaram dizer-lhes: Irmãos, se tendes alguma palavra de exortação ao povo, falai.
16 Hãmri nhũm wa kuma nhũm Pawre kànhmã xa nẽ mẽ hpinhkrênh kaxyw mẽ kãm kànhmã ĩhkra nhũm mẽ omu nẽ hpinhkrênh pa nhũm mẽ kãm awjarẽ. Amnhĩ kwỳ pê Ijaewjê mẽ mẽ kêp Ijaew kêt xwỳnhjê kãm Tĩrtũm kĩnh xwỳnhjê mã nhũm mẽ kãm awjarẽ. Nẽ mẽ kãm kapẽr ryy nẽ. Tĩrtũm kot tanhmã mẽ hkukamã Ijaew nhĩgêt nẽ pãmjê nhĩpêx to hã mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm: —E kot paj mẽ amã awjarẽ ka mẽ inhma.
16 Então Paulo se levantou e, pedindo silêncio com a mão, disse: Varões israelitas, e os que temeis a Deus, ouvi:
17 Nà mẽ ixpê Ijaew nhõ Tĩrtũmja amnepêm na pre mẽ ixpê Ijaew pãmjê rê. Kormã Ejit kãm mẽ pa ri nhũm amnhĩ kaxyw mẽ kurê nẽ mẽ ho ohtô rax kumrẽx. Hãmri nẽ mẽ kaxyw hihtỳx jakamã Ejit rũm mẽ kator pa.
17 O Deus deste povo de Israel escolheu a nossos pais, e exaltou o povo, sendo eles estrangeiros na terra do Egito, de onde os tirou com braço poderoso,
18 Hãmri nẽ mẽ ho mex ryy ho mẽ hkôt pa. Mẽ kot kapôt ã ri pa hã amgrà pê 40 kamã mẽ kot htỳx ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa htã nhũm mẽ kamã ukaprĩ ryy ho mẽ hkôt pa.
18 e suportou-lhes os maus costumes no deserto por espaço de quase quarenta anos;
19 Na pre mẽ kãm pyka pê Kanaã kamã mẽ pa xwỳnhjê nhĩmex pa. Kanaã kamã mẽ pa xwỳnhjaja ahpỹnhã axpẽn kaxyw mẽõ krĩ pê 7ja nhũm mẽ kãm mẽ ho hapêx pa. Hãmri nẽ hpãnhã mẽ inhĩgêtjê mã pykaja o hpigrành pa. Mẽ ixpê Ijaew nhĩgêtjê mã ho hpigrành pa nhũm mẽ kamã pa hã amgrà xohtô nẽ. Hã amgrà pê 450. Tã nhũm Tĩrtũm hpãnhã mẽ kãm juisti hkwỳ rê nẽ mẽ kaxyw mẽ unhwỳ nhũm mẽ ho pa. Tã nhũm hpãnhã Sãmuew mẽ ho amnhĩptà nẽ mẽ o pa. Kêp Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnhjê hõ nhũm Tĩrtũm mẽ kaxyw ãm.
19 e, havendo destruído as sete nações na terra de Canaã, deu-lhes o território delas por herança durante cerca de quatrocentos e cinquenta anos.
20 — ausente —
20 Depois disto, deu-lhes juízes até o profeta Samuel.
21 —Tã nhũm mẽ ixpãmjaja axpẽn ma nẽ ra te krĩ hkwỳ kamã mẽ uràk nẽ mẽõ pahi kot Sãmuew pãnhã mẽ ho amnhĩptàr o pa hprãm xàj amnhĩ to Tĩrtũm wỳ nẽ kãm: “Pa Tĩrtũm. Kwa mẽ ixkaxyw pahi hõ xãm kê mẽ ixto amnhĩptàr o pa nà. Ja na mẽ inhmã hprãm tỳx kumrẽx.” —Anhỹr o amnhĩ to hwỳr jakamã nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kaxyw Sawti xãm. Kisti hkra na pre. Nẽ mẽ inhĩgêt Pẽjamĩ kanrẽhã htàmnhwỳ na pre. Hãmri nhũm Tĩrtũm mẽ kaxyw ãm nhũm kêp mẽõ pahi nẽ mẽ ho amnhĩptàr o pa hã amgrà pê 40.
21 Então pediram um rei, e Deus lhes deu por quarenta anos a Saul, filho de Cis, varão da tribo de Benjamim.
22 Tã nhũm Tĩrtũm kator nẽ hpãnhã mẽ kaxyw Tawi xãm. Hãmri nẽ harẽnh o: “Nà Jese hkra Tawija na hte inhmã hprãm xà hkôt amnhĩ nhĩpêx mex o pa.” Anẽ.
22 E tendo deposto a este, levantou-lhes como rei a Davi, ao qual também, dando testemunho, disse: Achei a Davi, filho de Jessé, homem segundo o meu coração, que fará toda a minha vontade.
23 —Tã Jejus kêp Tawi hkanrẽhã htàmnhwỳ na pre. Kukamã na pre Tĩrtũm mẽ ixpê Ijaew nhĩgêtjê mã harẽ nẽ harẽnh o: “Koja nhỹrmã Tawi hkanrẽhã htàmnhwỳjê hõ mẽ ate amnhĩ tomnuj pê mẽ apytà.” Anhỹr o hkukamã mẽ kãm harẽ.
23 Da descendência deste, conforme a promessa, trouxe Deus a Israel um Salvador, Jesus;
24 No nhũm kormã Jejus kot mẽ ixpê Ijaewjê mã amnhĩ to amnhĩrĩt kêt ri nhũm Juãw Paxis kumrẽx hkukamã mẽ ixwỳr mõ nẽ mẽ inhmã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ ixkôt pa. Nẽ mẽ ixte amnhĩ tomnuj kaga nẽ hpãnhã tãm amnhĩ nhĩpêx o ixpa hã mẽ ixpumunh kôt mẽ ixkrã kumrãr ã mẽ inhmã karõ ho pa.
24 havendo João, antes do aparecimento dele, pregado a todo o povo de Israel o batismo de arrependimento.
25 —Tã mẽ kãm kapẽr o pa ryy nẽ ra hatur xàm mẽnh kaxyw nẽ amnhĩ tã tanhmã mẽ inhmã kapẽr to nẽ mẽ inhmã: “Na ka mẽ ixpumu nẽ atỳx Tĩrtũm kot mẽ akaxyw pa ixãm ã ixkamnhĩx nom pa hkêt. Kot mẽ pakaxyw ãm mã xwỳnhta kukamã na pa pre mõ. Tãm kot amnhĩ to rax o ijakrenh. Nẽ kot amnhĩ to mex o kot ijakrenh. Jakamã na pa hte ãm kukwak ri ixpa nẽ amnhĩ tã hã ixpijaàm o ixpa.” Anẽ. —Na pre ã Juãw Paxisja mẽ inhmã Jejus jarẽnh anhỹr o pa.
25 Mas João, quando completava a carreira, dizia: Quem pensais vós que eu sou? Eu não sou o Cristo, mas eis que após mim vem aquele a quem não sou digno de desatar as alparcas dos pés.
26 —Tã kwa mẽ inhma mẽ apê Apraãw kanrẽhã htàmnhwỳjaja nẽ mẽ apê Ijaew kêt xwỳnh kãm Tĩrtũm kĩnh xwỳnhjaja. E mẽ apiitã ixkapẽr ma nẽ kãm ajamaxpẽr tỳx rãhã ho ri apa. Nà mẽ pahpiitã mẽ pakaxyw na Tĩrtũm kapẽrja. Kot mẽ pahte amnhĩ tomnuj pê mẽ papytàr ã amnhĩ jarẽnhja mẽ ixpê Ijaew pix kaxyw kêt. Mẽ pahpiitã mẽ pakaxyw na. Mẽ pahpiitã mẽ pahte ja mar nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêxja na Tĩrtũm kãm hprãm.
26 Irmãos, filhos da estirpe de Abraão, e os que dentre vós temem a Deus, a nós é enviada a palavra desta salvação.
27 Nom Jerujarẽ nhõ xwỳnhjê mẽ mẽ àptàr tũmrejaja na prem Jejus kêp Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh ã harẽnh mar tã hkôt hamaxpẽr kêt nẽ. Na pre htem mẽ inhõ arĩgromnu pê sap ã akuprõ nẽ axpẽn mã Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã ujarẽnh o hkrĩ. Kagàja kamã Tĩrtũm nhỹ hã mẽ kapẽr o mẽ pa xwỳnhjaja kot hprĩ hã Jejus jarẽnh nẽ hã kagà nhũm mẽ kot mar tã hprĩ hã mar tỳx kêt nẽ. Jakamã na prem axtem nẽ mẽ kãm hã amỹnê. Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnhjaja kot mẽ hkukamã mẽ harẽnh xàja kôt nhũm mẽ kot hpĩr kaxyw mẽ kãm hã amỹnê.
27 Pois, os que habitam em Jerusalém e as suas autoridades, porquanto não conheceram a este Jesus, condenando-o, cumpriram as mesmas palavras dos profetas que se ouvem ler todos os sábados.
28 Kot tanhmã amnhĩ tomnuj to hkêt tã nhũm mẽ amarĩ hã pahi Pirat wỳ. Kot mẽ kãm hã àmnênh nhũm õ pôristijaja kot hpĩr kaxyw nhũm mẽ hã kuwỳ nhũm mẽ kãm kupĩ. Ra Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot mẽ hkukamã mẽ harẽnh xà hkôt. Hãmri nhũm mẽ kot hkôt pa ho pa xwỳnhjaja pĩ kahpa nê ho wrỳ nẽ ma o tẽ nẽ kẽn kre kamã haxà.
28 E, se bem que não achassem nele nenhuma causa de morte, pediram a Pilatos que ele fosse morto.
29 — ausente —
29 Quando haviam cumprido todas as coisas que dele estavam escritas, tirando-o do madeiro, o puseram na sepultura;
30 Tã nhũm Tĩrtũm akupỹm ho htĩr
30 mas Deus o ressuscitou dentre os mortos;
31 nhũm xatã hkôt mẽ pa ho pa xwỳnhjê hwỳr hapôj. Kormã htyk kêt ri ra Garirej rũm Jerujarẽ hwỳr hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê hwỳr xatã mẽ hwỳr hapôx o pa. Jao hã arĩgro xohtô nẽ nhũm prem piitã omu. Tã mẽ tãmjaja na htem mẽ ixpê Ijaew mã harẽnh o pa.
31 e ele foi visto durante muitos dias por aqueles que com ele subiram da Galiléia a Jerusalém, os quais agora são suas testemunhas para com o povo.
32 —Amnepêm Tĩrtũm na pre mẽ ixpê Ijaew nhĩgêtjê mã tanhmã Kra Jejus jarẽnh to. Kormã mẽ pahwỳr wrỳk kêt ri tanhmã mẽ kãm harẽnh to. Jakamã ra kot hkukamã harẽnh xà hkôt nhũm pre mẽ pahwỳr wrỳ nẽ tanhmã mẽ panê amnhĩ nhĩpêx to. Tã mẽ ate harẽnh mar kaxyw na pa wa man mẽ awỳr mõ. Amnepêm finat Tawi na pre Tĩrtũm kapẽr kwỳ hã kagà. Tĩrtũm mex ã mẽ grer xà pê Sam 2ja kamã hã kagà. Te Tĩrtũm tãm Jejus mã kapẽr pyràk o hã kagà nẽ hã kagà ho:Nhũm pre ã Tĩrtũm Jejus mã kapẽr anẽ nhũm Tawi ô ri mẽ pamã hã kagà.
32 E nós vos anunciamos as boas novas da promessa, feita aos pais,
33 — ausente —
33 a qual Deus nos tem cumprido, a nós, filhos deles, levantando a Jesus, como também está escrito no salmo segundo: Tu és meu Filho, hoje te gerei.
34 —Amnepêm na pre Tĩrtũm tanhmã Kra Jejus kukamã harẽnh to. Mẽ kot hpĩr nhũm kot akupỹm ho htĩr kukamã hã amnhĩ jarẽ. ĩ hkro pymaj kot mẽ htykjê pê hkaxàr nẽ akupỹm ho htĩr ã nhũm hkukamã hã amnhĩ jarẽ. Te Kraja mã amnhĩ jarẽnh pyrà nẽ amnhĩ jarẽnh o:Anhỹr o hkukamã harẽnh xà hkôt akupỹm ho htĩr nhũm axte htyk kêt ã harẽ.
34 E no tocante a que o ressuscitou dentre os mortos para nunca mais tornar à corrupção, falou Deus assim: Dar-vos-ei as santas e fiéis bênçãos de Davi;
35 —Nẽ kagàja nhãm hô hõ kot tanhmã Jejus jarẽnh kute. Te Jejus tãm Tĩrtũm mã kapẽr pyrà nẽ harẽnh o:Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ã Jejus jarẽnh kot anhỹr.
35 pelo que ainda em outro salmo diz: Não permitirás que o teu Santo veja a corrupção.
36 Nom ã Tawi jarẽnh anhỹr kêt nẽ. Tawi na pre Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx mex o pa hãmri nẽ ty nhũm prem mẽ panhĩgêtjê nhĩhkô hã haxà hãmri nhũm ĩ hkro nẽ hapêx.
36 Porque Davi, na verdade, havendo servido a sua própria geração pela vontade de Deus, dormiu e foi depositado junto a seus pais e experimentou corrupção.
37 —Tã no Jejusja Tĩrtũm kot akupỹm ho htĩr jakamã nhũm Tawi pyràn ĩ hkro nẽ hapêx kêt nẽ.
37 Mas aquele a quem Deus ressuscitou nenhuma corrupção experimentou.
38 —E mẽ inhmar tỳx nẽ ixkwỳjaja. Kra Jejus pix kukwak na hte Tĩrtũm amnhĩ katut kôt mẽ pahte amnhĩ tomnuj rẽ.
38 Seja-vos pois notório, varões, que por este se vos anuncia a remissão dos pecados.
39 Jakamã kot kaj mẽ ãm Mojes kapẽr kôt pix mã ri amnhĩ nhĩpêx nhũm Tĩrtũm tee ri ja hã mẽ apumu nẽ amnhĩ katut kôt mẽ ate amnhĩ tomnuj rẽnh kêt nẽ. Jejusja tapxipix na pre htyk o Tĩrtũm mã mẽ pahte amnhĩ tomnuj piitã hpãnhã amnhĩrer pa.
39 E de todas as coisas de que não pudestes ser justificados pela lei de Moisés, por ele é justificado todo o que crê.
40 Amnepêm na pre Tĩrtũm kapẽr nhỹ hã kapẽr xwỳnhjê hõja mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽ nẽ hã kagà. Te Tĩrtũm tãm mẽ kot kapẽr ã hpẽr o pikẽnh xwỳnhjê mã kapẽr pyrà nẽ mẽ kãm:Ã Tĩrtũm mẽ kãm kapẽr anhỹr jakamã kwa mẽ o kora. Apu mẽ kajaja na pre ã mẽ ajarẽnh anẽ rỳ ko. Anẽ.
40 Cuidai pois que não venha sobre vós o que está dito nos profetas:
41 — ausente —
41 Vede, ó desprezadores, admirai-vos e desaparecei; porque realizo uma obra em vossos dias, obra em que de modo algum crereis, se alguém vo-la contar.
42 Nhũm pre ã Pawre mẽ kãm ujarẽnh ryy anẽ. Hãmri nẽ Panãpe mẽ wa ixkreta rũm kator kaxyw nhũm mẽ kot mar o hkrĩ xwỳnhjaja tee ri ma wa mõr ã wa omu nẽ ma wa hkôt mra nẽ wa kãm: —Kwa war axujarẽnhja na mex kumrẽx. Mẽ inhmã axte mar prãm. Xà koja axte sap kato ka wa akupỹn mẽ ixwỳr wa tẽ nẽ axte mẽ inhmã awjarẽ? Anẽ. Hãmri nhũm wa mẽ kãm: —Tôe. Nà kot paj war anẽ. Anẽ.
42 Quando iam saindo, rogavam que estas palavras lhes fossem repetidas no sábado seguinte.
43 Hãmri nẽ wa ma tẽ nhũm mẽ hkwỳja ma wa hkôt mra. Ijaew kwỳjaja nẽ Ijaew kêt xwỳnh kãm Tĩrtũm kĩnh xwỳnhjaja nhũm mẽ ma wa hkôt mra. Hãmri nhũm wa pry hã mẽ kãm kapẽr o mõ. Tĩrtũm kot mẽ kutã nojarêt rãhã ho pa nhũm mẽ kot amnhĩ tã omunh nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx tỳx rãhã ho pa nẽ hkaga hkêt ã mẽ kãm kapẽr o mõ.
43 E, despedida a sinagoga, muitos judeus e prosélitos devotos seguiram a Paulo e Barnabé, os quais, falando-lhes, os exortavam a perseverarem na graça de Deus.
44 Tã nhũm axte sap nhũm krĩ nhõ xwỳnh piitã axte Tĩrtũm kapẽr mar kaxyw ixkre wỳr akuprõ. Ijaewjaja nẽ Ijaew kêt xwỳnhjaja.
44 No sábado seguinte reuniu-se quase toda a cidade para ouvir a palavra de Deus.
45 Hãmri nhũm Ijaew kwỳjaja tee ri mẽ amnhĩ wỳr Ijaew kêt xwỳnhjê pumu nẽ mẽ hã Pawre mẽ Panãpe wa kamã gryk nẽ. Mẽ kãm Ijaew kêt xwỳnhjaja kot Tĩrtũm kapẽr mar prãm kêt jakamã mẽ hã wa kamã gryk nẽ. Hãmri nẽ Pawre kapẽr ma nẽ xatã kãm kapẽr punuj nẽ kãm: —Tk. Kwa na ka Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o axêx. Ja kot anhỹr kêt. Anẽ.
45 Mas os judeus, vendo as multidões, encheram-se de inveja e, blasfemando, contradiziam o que Paulo falava.
46 Nom nhũm wa kãm mẽ uma hkêt nẽ. Wa ãm Tĩrtũm Karõ nhỹ hã amnhĩ to htỳx nẽ wa mẽ kãm kapẽr. Nẽ amnhĩ tã tanhmã mẽ kãm kapẽr to nẽ mẽ kãm: —Nà wa ixpyrà nẽ mẽ apê Ijaew jakamã na pa mẽ akumrẽxjê mã Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw Jejus xãm ã harẽ. Tã ka mẽ ama nẽ ãm ama nẽ te mẽ ate hkaga pyrà nẽ ã wa inhmã akapẽr anẽ nẽ wa ixte kapẽr o ixêx ã wa ijarẽ. Pẽr ãm mẽ ate mẽ amã Tĩrtũm mẽ Kra wa kuri mẽ atĩr tũm nẽ mẽ apa hprãm kêt. Jakamã kot paj wa mẽ apê ixkato nẽ hpãnhã ma Ijaew kêt xwỳnhjê mã Jejus kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt ixpa.
46 Então Paulo e Barnabé, falando ousadamente, disseram: Era mister que a vós se pregasse em primeiro lugar a palavra de Deus; mas, visto que a rejeitais, e não vos julgais dignos da vida eterna, eis que nos viramos para os gentios;
47 Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm ã kot mẽ ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹrja kukamã mẽ ijarẽ nẽ mẽ ijarẽnh o:Tĩrtũm kot ã ja kukamã mẽ ijarẽnh anhỹr jakamã kot paj wa mẽ apê ixkato nẽ mẽ apãnhã ma Ijaew kêt xwỳnhjê mã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt ixpa. Anẽ.
47 porque assim nos ordenou o Senhor: Eu te pus para luz dos gentios, a fim de que sejas para salvação até os confins da terra.
48 Hãmri nhũm Ijaew kêt xwỳnhjaja amnhĩ tã wa kapẽrja ma nẽ hkĩnh nẽ Tĩrtũm kapẽr mex o mex ã harẽ. Hãmri nhũm ra Tĩrtũm kot nhỹrmã amnhĩ ri mẽ htĩr tũm nẽ mẽ pa ho mẽ pa kaxyw mẽ rênh xwỳnhjaja amnhĩ kaxyw Pahihti Jejus kôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ.
48 Os gentios, ouvindo isto, alegravam-se e glorificavam a palavra do Senhor; e creram todos quantos haviam sido destinados para a vida eterna.
49 Tã nhũm pika pê ãxiok kamã mẽ piitã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh ma.
49 E divulgava-se a palavra do Senhor por toda aquela região.
50 Nom nhũm Ijaew xàptàr tũmrejaja kãm Pawre mẽ Panãpe wa hkĩnh kêt jakamã na prem krĩ hkôt mẽ kot amnhĩ to rũnh xwỳnhjê mã wa ho kapẽr punuj o pa. Mẽ õ pahi mẽ mẽni kot amnhĩ to rũnh xwỳnhjaja nhũm mẽ kãm tanhmã wa ho kapẽr to nhũm mẽ kuma nẽ mẽ hkôt hamaxpẽr. Mẽnijaja kãm Tĩrtũm prãm tã amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr kêt jakamã tanhmã mẽ kot Pawre mẽ Panãpe wa ho hêx toja ma nẽ hkôt hamaxpẽr nẽ wa kamã gryk nẽ. Jakamã nhũm mẽ ohtô nẽ tanhmã wa hipêx to nẽ amnhĩ nê wa hano.
50 Mas os judeus incitaram as mulheres devotas de alta posição e os principais da cidade, suscitaram uma perseguição contra Paulo e Barnabé, e os lançaram fora dos seus termos.
51 Hãmri nhũm wa mẽ kêp kato nẽ xa nẽ mẽ kot Tĩrtũm kapẽr kaga hã amnhĩ pumunh kaxyw mẽ noo mã wa hparkà kapa nẽ nê awjagrô kapĩ nẽ ma wa tẽ. Hãmri nẽ ma krĩ pê Ikõn wỳr hpãnhã wa mõ.
51 Mas estes, sacudindo contra eles o pó dos seus pés, partiram para Icônio.
52 Hãmri nhũm ãxiok kamã mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja hkĩnh nẽ ri pa. Tĩrtũm Karõ kot mẽ hkarõ mã gjêx jakamã nhũm mẽ hkĩnh nẽ ri pa ho pa.
52 Os discípulos, porém, estavam cheios de alegria e do Espírito Santo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.