Marcos 12

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Iesuro ëhi uënugoromo ë Jew rajo aribövi jabesi jö sisëho uhuꞌe majëhiromo uëvadeje: Iae ae gemuëro mure grape öꞌoho bivoꞌamade höjo. Bivoromo ë muoho buore iromo rovaꞌo rojomoromo öꞌi bajo saꞌijovoröhe guaho umoromo mu javue döro vaejade höjo hesi mu ahuro ajio ë hiromo muoho atovoröhego. Muoho ëhi avohoromo gavade eni jiamu gagorovo ae uëvade höjo: Na vaꞌejöjo. Jemëro nasi muoho muebejehorëjo. Mueberomo öꞌi bajoho raeromo mavego nasiroho bahiꞌi ioroꞌioroho jemesi ujuohorëjo. Ëhi uënugoromo riꞌöromo vaꞌo saꞌa göro ë hijade höjo.
1 Depois Jesus começou a falar por meio de parábolas . Ele disse:
2 Saꞌa göro vaꞌoromo hijuvo gavade öꞌi bajo urarue majaho rovamu gagorovo mu vaejaharue aho gemu uavade höjo: Vaꞌiranoho mu muebejarue aribövioho uënego öꞌi baje gö iꞌimamego ujuoheho ruenëjo. Ujuoheho ruenëjamu ruehuro vaꞌade höjo.
2 Quando chegou o tempo da colheita, o dono enviou um empregado para receber a sua parte.
3 Vaꞌo mure höröjamu gavëꞌi rue mu muebejarue ariböviohuro ë aho guduamoromo anoromo sihöꞌöjamu sionëro övemu rovade höjo.
3 Mas os lavradores agarraram o empregado, bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
4 Övemu rovamu gagorovo rue a börömohuro mu vaejaharue ae göꞌo nugöꞌöjamu mure vaꞌade höjo. Vaꞌo höröjamu gavëꞌi rue mu muebejarue ariböviohuro ë aho simanore anoromo hesi örire mu sisë vaejare höjo.
4 O dono mandou mais um empregado, mas eles bateram na cabeça dele e o trataram de um modo vergonhoso.
5 Ëhiꞌamu mu arijoꞌohuro mu vaejaharue ae göꞌo nugöꞌöjamu mure vaꞌade höjo. Vaꞌoromo höröjamu gavëꞌi mu muebejarue ariböviohuro ë aho anamu guomade höjo. Anamu guomamugo mu arijoꞌohuro hesi mu vaejaharue ae gö gö nugöꞌöbe rovade höjo. Nugöꞌöꞌego vaꞌo mure höröꞌego ioroꞌioroho ijahëro hisuebiꞌamoꞌi ioroꞌioroho muoꞌamo barënövare höjo.
5 E ainda outro foi mandado para lá, mas os lavradores o mataram. E o mesmo aconteceu com muitos mais — uns foram surrados, e outros foram mortos.
6 Ëhiꞌojuvo huꞌoho ae gemu jiade höjo. Ëaho hesi harihu mabëhoho jiade höjo. Ijo tugohoꞌi mu arijoꞌohuro uehorovoromo uvade höjo: Arue mu muebejarue ariböviohuro hu garomo uvoꞌaꞌaruëjo: Nöruare harihe hö uvoromo ëhuni mae uehorovoꞌaruëjo. Ëhi uvoromo nugöꞌöjamu mure vaꞌade höjo.
6 E agora a única pessoa que o dono da plantação tinha para mandar lá era o seu querido filho. Finalmente ele o mandou, pensando assim: “O meu filho eles vão respeitar.”
7 Vaꞌo höröjamu gavëꞌi ë mu muebejarue ariböviohuro uarovare höjo: Arue rovaje ahuro hesi vavu hesi sionoho bae hesi höjo. Ëhuni ëꞌego ano bamarëjo ëhuro ave muoho noro baeröhe höjo.
7 Mas os lavradores disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
8 Ëhi uarovonugoromo ë aho guduamoromo anoromo guomamu muro jiamu baeromo roriꞌo buꞌöruomade höjo. Ëhiꞌare höjo.
8 — Então agarraram o filho, e o mataram, e jogaram o corpo para fora da plantação.
9 Ëhi jiëꞌoho mu arijoꞌohuro diehi ëꞌaꞌajëjo. Huro rueromo mu muebejarue aribövioho iꞌue bojëmiromo muoꞌamoꞌi ë muoho ae gö bojëmiꞌajëjo jaburo mueberöhego.
9 Aí Jesus perguntou:
10 — ausente —
10 Vocês não leram o que as
11 — ausente —
11 Isso foi feito pelo Senhor
12 Ëhi uëvamu hegorovo rue Jew rajo a masijohuro garomo uvareje: Iesuro a masijoho no biraguoromo ëhuni uhu jöho jövajëjo. Jövajë uvoromo Iesu guduamo bavaꞌiëꞌoromo ae ahoꞌobëhe juhuonëmiromo vuonugo vaꞌareje.
12 Os líderes judeus sabiam que a parábola era contra eles e quiseram prender Jesus, mas tinham medo do povo. Por isso deixaram Jesus em paz e foram embora.
13 Ëhiꞌamu aëro Pharisee aribövioho o Herod-are aribövioho rëmöꞌöjareje vaꞌoromo Iesu sareramego huro jöe sisëꞌi jövoromo guaro berovoröhego.
13 Depois mandaram que alguns fariseus e alguns membros do partido de Herodes fossem falar com Jesus a fim de conseguirem alguma prova contra ele.
14 Rëmöꞌöjamu vaꞌoromo Iesu sarerisareriamiromo uavareje: Tisajo. Iae no gavarue höjo ja a mae javego. O aho bogo juhuonëmijego. Ëhesi bëhoho jero no göromo ae böröme o biseꞌe javuajëromo jöe gö gö bogo röjahuiꞌi God gemu uehorovoromo hesi örohemu mae röjahuijanue höjo. Ëhuni no jö harihe ua gaꞌiëꞌaruëjo tax jöho. Rome a börömohuro nosi saꞌaho muebejego noro hu tax bojamijarue höjo. Noehu ëhi ëꞌaruoho na ëhuro Jew rajo nosi jögoroho aharue höjo o bogajo. Na no bojamiꞌejarëjo o bogajo.
14 Eles chegaram e disseram: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto e não se importa com a opinião dos outros. O senhor não julga pela aparência, mas ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige. Diga: é ou não é contra a nossa
15 Bogajamu Iesuro gëromo uvadeje: Arue ariböviohuro nasi örire ma-döemu mae ue geꞌi aꞌi jabesi uhoho na ijumevoꞌi nimoromo majehijaruëromo uëvadeje: Jemë rabëni nasi dëho bijioho gevarujëjo gaꞌi na bejevego. Ajivëꞌe ijo baje gemu baruehego na gavöjo.
15 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
16 Gavöjamu barovareje. Barovamu garomo uëvadeje: Aveho rahuare nu anoꞌohuꞌo ihohuꞌo jajivëꞌe höjo. Jajivëꞌe höjamu uavareje: Rome a börömo hesi höjo.
16 Eles trouxeram, e ele perguntou: Eles responderam: — São do Imperador.
17 Rome a börömo hesi höjamu Iesuro uëvadeje: Ëhuni Rome a börömo hesiroho ëho hesi öroro bojamiꞌi God-aroho ëho God-are öroro bojaminövorëjo. Ëhi uëvamu heromo jöe barëjëvadeje.
17 Então Jesus disse: E eles ficaram admirados com Jesus.
18 Ëhiꞌamu iae Jew rajo a masijo ioroꞌiorohuro rovareje. Jabumë Sadducee jö uehorovarue aribövie jioruomadeje. Sadducee ariböviohuro uehorovoromo uvoruomajeje: A vuovëꞌoho ijonöho bogo riꞌöꞌamoꞌi ma-ioroꞌiore gemu vuovoꞌajëjo. Ëhi uvoruomaje ariböviohuro rueromo Iesu guaro berovojöro sarerisareriamiromo uavareje:
18 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus e disseram:
19 Tisajo. Moses-ro jögore jajivoromo uövuëꞌe höjo: Aboji harihuꞌo rumoꞌe a vuovego diehi ëꞌiröhe öroho aviëhi höjo. Aehu vaboro masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruehu guomoꞌi vaboro nugëꞌoho hesi öhuro vuojiroho masuromo ëhuro guomade ö hesi ihoro ujoho vaejahoꞌajëjo. Moses-are jögoroho ëhi höjo.
19 — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte lei : “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
20 Ëhi jiëꞌëro iae ma-ö ömoꞌömëremu ae ahoꞌo 7 raromare höjo. Raromoromo muriohuro magonahoho masuvade höjo. Masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruoho guomade höjo.
20 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
21 Guomamu hesi vaboroho dorue hijamu ö göhuro vuojiroho masuvade höjo. Masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruoho guomade höjo. Guomamu hesi vaboroho röhu maho dorue hijamu gagorovo ö göhuro vuojiroho masuvade höjo. Masuromo guomade höjo.
21 O segundo casou com a viúva e morreu sem deixar filhos. Aconteceu a mesma coisa com o terceiro.
22 Ö ömoꞌömo ioroꞌiorohuꞌo ëhi gemuoho ëꞌobe rovare höjo. Ö ömoꞌöme 7 jabuhu ë magonahe gemuoho masube rovaroho ë magonahoho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe aho ma-vuovëvobe rovade höjo. Vuovobe ruejuvo barëjamu ijo tugohoꞌioho ë magonahoho huꞌo guomade höjo. Ëhiꞌare höjo.
22 Afinal, os sete irmãos casaram com a mesma mulher e morreram sem deixar filhos. Depois de todos eles, a mulher também morreu.
23 Ëhi ëꞌarohuni ëhuni ave jöho no ua gaꞌiëꞌaruëjo. Jero uvanue höjo: Vuovoromo riꞌöꞌejarëjo. Ëhuni vuovëꞌe ariböviehu riꞌöruomoröhe majaroho ë magonahoho di ahuꞌo hiꞌaꞌajëjo. Barue ahoꞌo 7 masuvëꞌego uavaruëjo.
23 Portanto, no dia da ressurreição, quando todos os mortos tornarem a viver, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
24 Ëhi uavamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Bogajo. God-are surire jöhuꞌo huhu mu vaeröhe darugohuꞌo jemë bogo avoho gavarujëro sisëꞌi uehorovoromo ue gevarujëjo.
24 Jesus respondeu:
25 Ëhesi bëhoho vuovëꞌëro riꞌöruomoꞌiröhe maja rovëꞌiroho vaboroho baruoho bogo masurovoꞌi aneraehu öꞌidöre ma-raromaruëhi ëhi raromoꞌaruëjo. Ëhuni ë magonahehu di ahuꞌo hiꞌiröhe jö ue gevarujoho bëhi rumoꞌe höjo.
25 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
26 Ëjöho jemëro uvaruje höjo: Vuovëꞌe ariböviehu riꞌöꞌiröhe jöho sareri jöe höjo. Ëho bogo sareri jöehu jioꞌi jö mae höjo. Ëhesi bëhoho vuovoromo riꞌöꞌiröhe jöho Moses-ro God-are surire iae jajivëꞌe höjo. Ijo hisu vënehu ravade jö jajivadevare evare God-hu jövade jöho jajivoromo ave jöhuꞌo uvëꞌe höjo: God na Abraham Isaac Jacob ëhi muebejëvaje ae jevajëjo. Jemë rabëni ë jö hesi bëhoho bogo avoho baejarije höjo.
26 Vocês nunca leram no
27 God-hu Abraham Isaac Jacob muebejëvaje jö hesi bëhoho jabumë vuovoromo bogo ioroꞌioremuoho barëꞌi vaꞌo raromego God-ro muebejëvaje höjo. God bogo vuovoromo ioroꞌioremu barëjëꞌe aribövioho muebejëvoꞌibejajo. Aꞌi hu vuovoromo vaꞌo raromarue aribövioho iae muebejëvaje höjo. Ëhuni ae vuovoromo ioroꞌioremu barëjaje hö uvarujoho ëho sarerivarujëjo.
27 E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos. Vocês estão completamente errados!
28 Ëhi uëvamu Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ae gemuëro rueromo hejade Iesuꞌo Sadducee ariböviohuꞌo jö ahoꞌahamirovamu hejëꞌi röhu gavade Iesuro jö mae mana majëhijamu gagorovo Iesu uavadeje: Na ave jöho ua gaꞌiëꞌajëjo. God-hu bojamuade jögore ahoꞌo jioꞌamajoho di jöhuro jö ioroꞌioroho iosiramiꞌamoromo nuniroho höjo.
28 Um mestre da Lei que estava ali ouviu a discussão. Viu que Jesus tinha dado uma boa resposta e por isso perguntou: — Qual é o mais importante de todos os mandamentos da
29 Nuniroho höjamu Iesuro uavadeje: Nunire jö börömoho aveho höjo: Israel ariböviohumë ave jöho hehëjo. Bada nosi God hu gemu börömoho höjo.
29 Jesus respondeu:
30 Jasi dë vövöbajoꞌe aruꞌahe uehore daruge ahoꞌobëhe Bada jasi God ma-hu gemu bojaminëjo.
30 Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com toda a mente e com todas as forças.”
31 Ëjöho nuniroho höjo. Röhu ë jö hesi bëhiroho aveho höjo. Jaehu jasi arijoꞌarije rajahirovanuëhi jasi ae gemuoho ëhi rajahinëjo. Jögoru ioroꞌioroho ë jö niöꞌioho bogo iosirëmiromo masijoho jioꞌamoꞌi ë jö niöꞌioho börömo maho jëvajëjo.
31 E o segundo mais importante é este: “Ame os outros como você ama a você mesmo.” Não existe outro mandamento mais importante do que esses dois.
32 Börömo maho jëvajëjamu hegorovo rue jögoru öri röjëhijaje ahuro Iesu uavadeje: Tisa ja jö mae jövanuëjo. Jaehu uevanuoho: God ma-gemu jioꞌi god gö gö bogohöjo.
32 Então o mestre da Lei disse a Jesus: — Muito bem, Mestre! O senhor disse a verdade. Ele é o único Deus, e não existe outro além dele.
33 Noehu dë vövöbajoꞌe uehore daruge ahoꞌobëhe ma-hu gemu bojamiromo röhu nosi arijoꞌarije rajahirovaruëhi nosi ae gemuoho ëhi rajahijëꞌoho ëho ma-mabëhe höjo. O mi vënire bueromo God-are örire bojamijëꞌoho o suvuore gö gö hu bojamijëꞌoho ëho ma-jianovajëjo.
33 Devemos amar a Deus com todo o nosso coração, com toda a nossa mente e com todas as nossas forças e também devemos amar os outros como amamos a nós mesmos. Pois é melhor obedecer a estes dois mandamentos do que trazer animais para serem queimados no altar e oferecer outros sacrifícios a Deus.
34 Ma-jianovajëjamu hegorovo Iesuro gavade rue aho simano mae uehorovoromo jövamu gagorovo uavadeje: Jaehu God-are aharire vaꞌo hijego huhu muebejavoꞌiröhoho ja bogo roriꞌoho javoꞌi iae bëhiro javajëjo. Ëhi uavamu hegorovo ae ahoꞌobëhe jöe gö gö ua gaꞌiëꞌaroho juhuonivoromo vuonugareje.
34 Jesus viu que o mestre da Lei tinha respondido com sabedoria e disse: Depois disso ninguém tinha coragem de fazer mais perguntas a Jesus.
35 Vuonugamu Iesuro God-are osa börömore hiromo jögoroho röjëhijadeje. Röjëhiromo uëvadeje: Aveho hehëjo. Böröme namiromo ajëmiꞌiröhe a hesi jöho jövoꞌiëꞌajëjo. Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro uvoruomaje höjo: Böröme namiromo ajamuiꞌiröhe aho ma-David-are uje jioꞌaꞌajëjo. Rabëni ëhioho uvoruomaje höjo.
35 Quando Jesus estava ensinando no pátio do Templo, perguntou:
36 God-are Aruꞌahohuro jöho David-are simanore bojamamu jajivoromo uvëꞌe höjo:
36 Pois Davi, inspirado pelo Espírito Santo, escreveu:
37 Ëhesi bëhoho böröme namiromo ajëmiꞌiröhe a hesi jöho David-ro jajivoromo uvëꞌe höjo: Bada höjo. Bada hö uvadoho ëhuꞌoho rabëni uvoruomaje höjo: Böröme namiromo ajamuiꞌiröhe aho ma-David-are uje höjo. Ëhi uëvamu ae ahoꞌobëhe huhu majëhijaje jöho heromo nimorohoruomadeje.
37 O próprio Davi chama o Messias de Senhor. Portanto, como é que o Messias pode ser descendente de Davi? Uma grande multidão escutava com prazer o que Jesus ensinava.
38 Ëhiꞌamu Iesuro jöho röjëhijuvo röhu uëvadeje: Jemëro Jew rajo jögoru öri röjëhijarue aribövioho gë avohorëjo. Ëhesi bëhoho ë aribövioho jaburo jabesi sinohemu uehorovoromo niögu ëgobövie höruꞌo utahëꞌoho ioꞌamoromo jijiharue ëhi jiëꞌe muoho nimarue höjo aëro gëromo rajëhijöro. O imoꞌamaruire vaꞌëꞌoho jaburo nimarue höjo aëro uvoruomoröhego: Jabumë a masijëro jijihajëromo rajëhiromo jejëmiruomoröhego.
38 Ele dizia ao povo:
39 O God rajahijarue osare vaꞌëꞌoho o sörö iꞌi vaꞌëꞌoho a masijehu raromaruire ë vaꞌo raromoꞌi nimarue höjo.
39 preferem os lugares de honra nas
40 Raromoꞌi nimoromo magonaho doru jabesi bövioho biseꞌoho ëma ujuohëharue höjo. Ujuohoromo sarerivoromo pari ëgobövie jaguvarue höjo aëro gëromo uvojöro: Mu mae vaejaruëjo. Ëhi jiëꞌe sareriꞌe muoho vaejaruego ëhuni God-ro iꞌu börömo mae bojëmiꞌajëjo.
40 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçarem, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!
41 Ëhi uënugoromo Iesuro God-are suvuoro bahijarue bëhire ë vaꞌo hijadeje. Hiromo uherihoꞌi gavadeje ae ahoꞌobëhe ijo bajoho ë ioꞌamamu. Bövi biseꞌo marohëꞌe mae jiëꞌe aribövie ahoꞌobëhe jaburo rueromo ijo baje böröme baꞌamoromo vaꞌonövareje.
41 Jesus estava no pátio do Templo, sentado perto da caixa das ofertas, olhando com atenção as pessoas que punham dinheiro ali. Muitos ricos davam muito dinheiro.
42 Ëhiꞌamu magonaho dorue gemuëro rueromo rövëꞌe ijo baje niöꞌi baꞌamëvadeje. Aꞌi ë monioho ma-biseꞌe jiadeje.
42 Então chegou uma viúva pobre e pôs na caixa duas moedinhas de pouco valor.
43 Baꞌamëvamu Iesuro ëho garomo hesi ijorajo ömoꞌömohuro ruejöro uvëvadeje. Rovamu uëvadeje: Ëbövi biseꞌo marohëꞌe jiëꞌe ariböviohuro ijo baje ahoꞌo ioꞌamoꞌi arue bogo eni jiëꞌe magonahohuro rövëꞌe ijo bajoho niöꞌi baꞌamade höjo. Röhu God-ro ëhi uvajëjo: God-are suvuoro ioꞌamare a ioroꞌiorohuro bisemu bisemu ioꞌamoꞌi ë bogo eni jiëꞌe magonaho doruohuro bövi mae baꞌamade höjo. Na mae uëvajëjo.
43 Aí Jesus chamou os discípulos e disse:
44 God-hu ëhi uehorovaje hesi bëhoho ë a ioroꞌiorohuro inömo marohëꞌe maëro jiëꞌëro ma-vituohemu bojamiꞌi ë magonahohuro inömo rumoꞌëro jiëꞌëro hesi i iꞌibejade monioho ahoꞌo bojami barëjëꞌe höjo.
44 Porque os outros deram do que estava sobrando. Porém ela, que é tão pobre, deu tudo o que tinha para viver.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.