Mateus 25
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs VC
1 Jisɔs afɛ́ mbɛ ajɔ́ge aké, “Gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege gelu ɛké asɔ́ andée makpo afya abi álwɛɛ́ mátúléká manjyɛɛ́ bane menɔ neba.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Né geluágé ɛbwɔ́, abi ata awyaá defɔɔ́ ne abi ata akénege.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Abi ata abi akénege álwɛɛ́ mátúléká, yɛ́mbɔ ama kpá sé maweé ami fɔ́ nnó ámi malu mmu mátúléká mábyɛ́ge ámá áfyɛ́ wɔ́.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Ne abi awyaá defɔɔ́ akpa maweé nnó ami malu mmu mátúléká bwɔ́ mábyɛgé ɛbwɔ́ ama afyɛ.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Ne ɛlé menɔ neba yimbɔ alá achwɔɔ́ wáwá wɔ́, géjá gékpá ɛbwɔ́ ábɛlé.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 “Ne metɔɔ́ utuú ɛké ɛkwɔ́nege ɛbwɔ́ awú nkane bɔɔ́ ákálege áké, ‘Menɔ neba achwɔ́ chwɔ́ge débáne ji.’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Baá ásɔandée bimbɔ áwúge mbɔ ákwilé ati mátúléká bwɔ́.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ne abi akénege ajyɛ kɔ maweé mbaá abi áwyaá défɔɔ́ áké, ‘Chyɛge ɛsé ɛkɛ́kɛ́ maweé defyɛ né mátúléká sé áchwɔɔ́ nómé.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Abi áwyaá défɔɔ́ áshuú ɛbwɔ́ meko áké, ‘Ngba maweé amina makwánégé fɔ́ ɛsé ne ɛnyú, chóge mbaá bɔɔ́ abi ákpoó né melɔ déna amí nyú.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Ne ndɛre ájyɛ mana maweé, menɔ neba yimbɔ achwɔ́. Achwɔ́gé asɛ abi ata abi ákpomé mmyɛ álú ɛfɛɛ́ ágilé ji, áfɛ́ ákpɛ né mmu gepú ɛpaá neba ágbɛ́ menombi.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 “Ɛwyágé abifɔ ata abi ájyɛ na maweé áchwɔɔ́. Ála dafyɛ ádoó menombi ákuú áké, ‘Ata Ata! néné ɛsé menombi.’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Ne menɔ neba ashuú ɛbwɔ́ meko aké, ‘Me ngarége ɛnyú wáwálé nnó nkágé fɔ́ ɛnyú.’”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Jisɔs anérégé mantó nekanémejɔɔ́ ɛníné na aké, “Sɛge yɛ́ gébé néndé dekaágé fɔ́ bií ne gébé ɛyigé me nkerege meso.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 “Gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege ne bɔɔ́ bií gelu ɛké nekanémejɔɔ́ ɛniné na: Mende fɔ abɔ́ ajyɛɛ́ nekɛ, gébégé ji achwɔ́ɔ jyɛɛ́, akuú baá defwɛ́ bií ako, akaré ɛbwɔ́ ŋka nnó ákɛ gese ne ɛji.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Achyɛɛ́ ama uba ŋka uta, achyɛ ayifɔ uba upea ne achyɛ ntó ayifɔ geba géma. Akare ɛbwɔ́ ŋka ɛyina ndɛre yɛ́ndémuú akáge gbáre atane afɛ nekɛ.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Ayi asɛlé uba ŋka uta, achɔ sé gébé wɔ́, ajyɛ lɔ́ gese mankɛ. Abɔ́ ntó nsa uba ŋka uta.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Wyɛmbɔ ntó ne ayi asɛlé uba upea apyɛɛ́. Ji ntó abɔ́ nsa uba ŋka upea.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Yɛ́mbɔ ayi asɛlé geba géma ajyɛ cho mme anií ŋka ntɛ wuú.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 “Ɛbɛ́lɛ́gé ntɛ bwɔ́ akeré meso né nekɛ ɛniné ji abɔ́ ájyɛɛ́. Akuú ɛbwɔ́ ako nnó áchɛ́ré ágɛ ndɛre yɛ́ndémuú ápyɛɛ́ ne ɛjií ŋka.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ne ayi achyɛɛ́ ji uba ŋka uta achwɔ́ tɛ́né mbɛ ushu ntɛ bwɔ́, ajɔɔ́ ne ji aké, ‘Ata ɔchyɛɛ́ nyá me uba ŋka uta, nkɛ gese ne ɛji, mbɔ nsa uba ɛbifɔ́ uta gɛ́ ɛji na.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Ntɛ wuú ashuú ji meko aké, ‘Ɔpyɛ dɔɔ́, ɔlu maá defwɛ́ melɔ́mélɔ́, muú akage nɛre metɔɔ́ ne wɔ. Tɛ ndɛre ɔlɛré nnó ɔkage gbáre ɛkɛ́kɛ́ ŋka chánchá, mbelege nyɛ wɔ né melu ɛwé ɔgbárege gejamégé ŋka. Chwɔ́ kpɛ mmu denyɛ́ ɛpaá wa ne metɔɔ́ megɔmegɔ!’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 “Ne maá defwɛ́ ayi achyɛɛ́ ji uba ŋka upea achwɔ́ ntó mbaá ntɛ bwɔ́. Ajɔɔ́ ne ji aké, ‘Ata ɔchyɛ nyá ntó me uba ŋka upea, nkɛ gese ne ɛji. Mbɔ́ nsa uba ɛbifɔ́ upeá gɛ́ ɛji na.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Ntɛ bwɔ́ ashuú ji meko aké, ‘Ɔpyɛ dɔɔ́ ɔlu maá defwɛ melɔ́mélɔ́, muú akage nɛré metɔɔ́ ne wɔ. Tɛ mbaá ɔlɛré nnó ɔkage gbáre ɛkɛ́kɛ́ ŋka chánchá, mbelege nyɛ wɔ né melu ɛwé ɔgbárege gejamégé ŋka. Chwɔ́ kpɛ mmu denyɛ́ ɛpaá wa ne metɔɔ́ megɔmegɔ!’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 “Ne kwyakwya ayi achyɛɛ́ ji gébagé ŋka géma achwɔ́ ntó ɛta ntɛ bwɔ́. Ajɔɔ́ ne ji aké, ‘Ata menkaá nnó depɔ tyɛɛ́ demmyɛ amba. Ɔlu ɛké muú ayi agóme menyɛɛ́ né mekɔɔ́ ayi nlá kágé meso yi ápɛ́ne.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Getú ɛyigémbɔ, mbɔ́ ɛfɔ nnó ŋka jyɛ ɛnógé ɔchyɛge nyɛ me ɛfwyale. Njyɛ cho mme nnií ɛjí wyɛ nnó ɛkagé ɛnó. Gɛ́ ŋka jyɛ na sɛ.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 “Ne ntɛ bwɔ́ ashuú ji meko aké, ‘Wɔ ɔlu maá defwɛ́ mebomebo, ne mémbwá, ɔjɔɔ́gé ɔke me nlu ɛké muú ayi agóme menyɛɛ́ né mekɔɔ́ ayi nlá kágé meso ayi ápɛ́ne ne nkyɛɛ́ mbwɛ́ né mbaá ayi nlá ntyaá depomé wɔ́.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Gétú ɛyigémbɔ, mbɔ́ ɔbɔ ɔfyɛ́ ŋka ya né gepúgé ŋka nnó nkeregé meso nsɛ ɛji ne nsa mfaá.’
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Ajɔɔ́gé mbɔ, agaré baá defwɛ́ abifɔ aké, ‘Tɛ mbaá ji alɛré nnó akaáge gbáre fɔ́ ŋka ɛyimbɔ, sɛ́ge ɛji déchyɛɛ́ muú ayi awyaá uba ufya.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Kaáge nnó muú ayi abɔgé nsá né genó, ji ne ámáge gbɛɛ́ ji ɛbwɔ nnó ji abɔ gejamégé unó. Yɛ́mbɔ muú ntó ayi álá abɔɔ́ nsá né genó ɛyigé me nchyɛɛ́ ji wɔ́, yɛ́ ɛ́kɛ́kɛ́ genó ɛwé ji awya, ásɛ́lé nyɛ́ geji ɛta wuú, nnó álá amu mawa.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Ne áfomé ji ntó né ɛpinyá gemua né dafyɛ, mbaá ayi ji awuú nyɛ ubalé, alíle anyɛɛ́ máŋɛ́né.’
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Gébégé Maá Ntɛ Mekwaá achwɔgé ne ɛnógé, chóncho ne makiɛ́nné jií ako, ajwɔlege nyɛ né mfaá geluɔ́gé gefwa jií ɛyi gewyaá ɛnógé,
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 ne bɔɔ́ átanege nyɛ né malɔ mme mako anyweré né mbɛ ushuú wuú. Ɛfɛɛ́ mbɔ, akarege nyɛ ɛbwɔ́ matoó apea nkane membamé magɔŋme aferege magɔ́ŋme ayi álú choncho ne meŋmené ŋme.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Abelege nyɛ ntoó nema né ɛgbɛ́ ɛbwɔnyɛ wuú, nema né ɛgbɛ́ ɛbwɔɛbɛ wuú.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Ne mfwa ajɔɔ́ge nyɛ ne bɔɔ́ abi alú né ɛgbɛ ɛbwɔnyɛ wuú aké, ‘Chwɔ́ge ɛnyú bɔɔ́ abi Ntɛ wa ajéle ɛnyú. Denyɛ́ gefwa ɛyigé ji akwyɛɛ́ mɛ́ abelé ɛta nyú tɛɛ́ gébégé mme alɔɔ́.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Néndé mesa abɔ́ ámmyɛ me, déchyɛɛ́ me menyɛɛ́, mmwɔ́lé manaá ɛpyɛ me, déchyɛɛ́ me manaá nyú, dégɛ me ndɛre meŋkɛɛ́, désɛ me.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Mpɔ ne mandeé mamfyɛ́, déchyɛɛ́ me mandeé, mbɔ́ mmeé dépɛle me, nkpɛ denɔ dekɛne degɛne me.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 “Ɛfɛɛ́ mbɔ ne bɔɔ́ abi alú cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ ashúge nyɛ ji meko áké, ‘Ata ndé gébé ɛsé degɛne mesa ammyɛ wɔ, dechyɛɛ́ wɔ menyɛɛ́, mmwɔ́lé manaá ɛpyɛɛ́ wɔ déchyɛɛ́ wɔ manaá ɔnyuú,
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 ne ndé gébé ntó dégɛné wɔ ndɛre meŋkɛɛ́, dénɛné wɔ, ɔlú gejɔ́géné dechyɛɛ́ wɔ mandeé ɔfyɛɛ́?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ndé mbaá dégɛné wɔ ɔmée, dépɛlé wɔ, ɔkpɛné denɔ ɛsé dékɛné dégɛné wɔ?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Ne mfwa ashúge nyɛ ɛbwɔ́ meko aké, ‘Me ngarege ɛnyú wáwálé nnó tɛ mbaá ɛnyú depyɛ unó bina ne aŋmɛ ba, yɛ́ ɛbɛ́lé mbaá muú ama ayi álá aŋea gemɛ wɔ né geluage aŋmɛ ba ɛbyɛ́nnó depyɛ mbɔ lé ne me!’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 “Ne abwɔlége nyɛ mmyɛ ajɔɔ́ ne abi alú ji né ɛgbɛ́ ɛbwɔɛbɛ aké, ‘Kwilege me ushu, ɛnyú abi mfaánebuú ashule ɛnyú mmyɛ, débɔ́ manjyɛ né ntoné mewɛ ɛwé ɛlá nómégé, ɛwé me nkwɛɛ́ mɛ́ mbelé mbaá danchɔmeló ne makiɛ́nné jií.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Néndé mbɔ́ nlu mesa déchyɛɛ́ me menyɛɛ́ wɔ́, mmwɔ́lé manaá ɛpyɛɛ́ me, déchyɛ me manaá nnó nyú wɔ́,
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 dégɛ́ me ndɛre meŋkɛɛ́, dénɛ me wɔ́, nlu gejɔ́géné dechyɛɛ́ me mandeé nnó mfyɛ wɔ́, mmeé dechwɔ́ gɛ́ me wɔ́, nkpɛ denɔ dekɛɛ́ dégɛ́né me wɔ́.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 “Ɛfɛɛ́ mbɔ ne ɛbwɔ́ áshuge nyɛ ji meko áké, ‘Ata ndé gébé ɛsé dégɛné mesa ammyɛɛ́ wɔ́, mmwɔ́lé manaá ɛpyɛɛ́ wɔ́, ɛsé délá poó wɔ wɔ́? Ne ndé gebe ntó degɛne wɔ nkane meŋkɛɛ́, ɔmeé, ne ɔkpɛne denɔ ɛsé délá depoó wɔ wɔ́?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ne ashuge nyɛ ɛbwɔ́ meko aké, ‘Me ngarége ɛnyú wáwálé nnó, tɛ mbaá ɛnyú délá poó yɛɛ́ muú ama ayi álá aŋea gemɛ né geluágé aŋmɛ ba bina wɔ́, ɛbyɛ́nnó depoó fɔ́ me wɔ́.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Gétú ɛyigéna, bɔɔ́ bimbɔ ákpɛne nyɛ né ɛfwyale ɛwé ɛlá ɛbyɛɛ́ yɛ́mbɔ abi alu cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ anyɛ́ nyɛ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.