Mateus 18

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ɛwyá yɛɛ́ wɔ́, baá utɔɔ́ Jisɔs ajyɛɛ́ agií ji áké, “Ndé muú ábɛɛ́ muú kpaá né gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege?”
1 Naquele momento os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Quem é o mais importante no
2 Jisɔs akuú maá fɔ kɔɔ́ ayi alu ɛfɛɛ́, achwɔ́gé apyɛ ji atɛ́né né metɔɔ́metɔɔ́ baá utɔɔ́ bií.
2 Jesus chamou uma criança, colocou-a na frente deles
3 Ne aké, “Ngarégé ɛnyú wáwálé nnó muú ála kwɔré abɛ ɛké mamane kɔɔ́ wɔ́, abɛ fɔ́ muú ayi anyɛ́ nyɛ gefwage Ɛsɔwɔ.
3 e disse:
4 Ndɛre ɛlúmbɔ, yɛ́ndémuú ayi ashulege mmyɛ ji mme nkane maá yina ne abɛɛ́ muú kpaá ayi apwɔɔ́ amu né gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege.
4 A pessoa mais importante no Reino do Céu é aquela que se humilha e fica igual a esta criança.
5 Yɛ́ndémuú ayi akamege mampyɛ galɔ́gálɔ́ ne mamane kɔɔ́ nkane ayina né mabɔ ma, ɛbyɛnnó asɛ mbɔ lé me.
5 E aquele que, por ser meu seguidor, receber uma criança como esta estará recebendo a mim.
6 “Yɛ́mbɔ, yɛ́ndémuú ayi apyɛɛ́ mamane kɔɔ́ nkane ayina nnó apyɛ gabo né geluagé bɔɔ́ abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me ɛlú galɔ́gálɔ́ nnó áshií ji gekpɛ́kpɛ́gé ntaá né gemɛ áŋmé ji né gentoógé ɛbɛɛ́ mega.
6 — Quanto a estes pequeninos que creem em mim , se alguém for culpado de um deles me abandonar, seria melhor para essa pessoa que ela fosse jogada no lugar mais fundo do mar, com uma pedra grande amarrada no pescoço.
7 Meshwɛ apyɛ́ɛ me ne bɔɔ́ mme yina gétúgé unó bi uténe ɛbwɔ́ ápyɛɛ́ gabo. Unó bina ubɔ mampyɛ, yɛ́mbɔ ɛbɔɔ́ nyɛ ne muú ayi aténe ntɛ yifɔ nnó apyɛɛ́ gabo.
7 Ai do mundo por causa das coisas que fazem com que as pessoas me abandonem! Essas coisas têm de acontecer, mas ai do culpado!
8 Mbɔgé ɛbwɔ wyɛ, yɛ́lé geká jyɛ ne gétene wɔ nnó ɔpyɛɛ́ gabo, sɔ́ geji ɔfómé. Ɛlú galɔ́gálɔ́ nnó ɔkpɛ né geŋwá gechúchúle ne nnó ɔkpɛ né mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé ne upɔ menyammyɛ byɛ uko.
8 — Se uma das suas mãos ou um dos seus pés faz com que você peque, corte-o e jogue fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna sem uma das mãos ou sem um dos pés do que ter as duas mãos e os dois pés e ser jogado no fogo eterno.
9 Ne mbɔgé dambɔɔ́nnyi wyɛ atene wɔ nnó ɔpyɛ gabo, pwɔ́lé ji ɔfómé, ɛ́lú galɔ́gálɔ́ nnó ɔkpɛ né geŋwá gechúchúle ne nnó ɔkpɛ né ntoné mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé ne amɛ́ ápeá.
9 Se um dos seus olhos faz com que você peque, arranque-o e jogue fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna com um olho só do que ter os dois e ser jogado no fogo do inferno.
10 “Sɛge gébé, debyagé fɔ yɛɛ́ muú ama né geluágé abi áfyɛɛ́ matɔɔ́ ne me ɛké ambáné kɔɔ́. Néndé, makiɛ́nné bwɔ́ álu yɛ́ndégébé né mbɛ ushuú ntɛ wa muú alu né mfaánebuú.
10 — Cuidado, não desprezem nenhum destes pequeninos! Eu afirmo a vocês que os anjos deles estão sempre na presença do meu Pai, que está no céu.
11 Néndé Maá Ntɛ Mekwaá achwɔ́ mampoó bɔɔ́ abi álá ákwɔlege depɔré Ɛsɔwɔ.
11 [Porque o
12 “Desɛ nnó muú awyaá usaá magɔ́ŋme úta ne ɛ́ma ɛnogé apyɛɛ́ nnó? Mfɛré nnó ályágé ayi usaá uni meso nekuúneɛni né mbyɔ mékwɛ́ afɛ akɛle ɛwé ɛnomé kpaá tɛ́ ágɛ́ne. Pɔ mbɔ?
12 — O que é que vocês acham que faz um homem que tem cem ovelhas, e uma delas se perde? Será que não deixa as noventa e nove pastando no monte e vai procurar a ovelha perdida?
13 Akɛlégé ɛwu agɛgé, ngarege ɛnyú wáwálé nnó, abɛɛ́ ne nechɔ́chɔ́ dɔɔ́ né gétúgé ɛma ɛwé ji agɛné apwɔ áyi usaá uni meso nekuúneɛni áyi ála no wɔ́.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quando ele a encontrar, ficará muito mais contente por causa dessa ovelha do que pelas noventa e nove que não se perderam.
14 Wyɛ́mbɔ ntó ne Ntɛ ɛnyú muú alu né mfaánebuú alá kɛ́légé nnó yɛɛ́ muú ama ánó né geluágé abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me ɛké ambáné kɔɔ́.
14 Assim também o Pai de vocês, que está no céu, não quer que nenhum destes pequeninos se perca.
15 Jisɔs afɛ́ mbɛ manlɛ́régé aké, “Mbɔgé ntɛ meŋmɛ wyɛ né ɛchomele bɔɔ́ ba apyɛgé gabo ɛta wyɛɛ́, chó báné ji bíbí ɔpyɛ ji akaá gyɛɛ́ ayi ji apyɛɛ́. Mbɔgé akamégé nnó alu gyɛɛ́ ɛbyɛnnó dema sɛ atɛ ndɛre aŋmɛ.
15 — Se o seu irmão pecar contra você, vá e mostre-lhe o seu erro. Mas faça isso em particular, só entre vocês dois. Se essa pessoa ouvir o seu conselho, então você ganhou de volta o seu irmão.
16 Ne mbɔgé alá kamé nnó genó ɛyigé ji apyɛɛ́ gélú gyɛɛ́ wɔ́, ‘sɛ muú ama yɛ́ apea ɔkere ɛta wuú nnó unó bi ɔjɔge ne ji bɔɔ́ apea yɛ alɛɛ́ ábɛ́ ndɛre bɔɔ́ ntɛsɛ́.’
16 Mas, se não ouvir, leve com você uma ou duas pessoas, para fazer o que mandam as
17 Ne mbɔgé ake ashya wyɛ shyá nnó apɔ gyɛɛ́ né genó ɛyigé ji apyɛɛ́, kpá mechɔ́ ɛwémbɔ cho ne ɛwu né ɛchomele bɔɔ́ ba. Ne mbɔgé ɛchomele ɛpagé nnó ɔlu chó ne ji alá kámé wɔ, sɛge ji nkane muú ayi álá afyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ wɔ́ yɛ ɛké mensɛle ŋkamakpo.”
17 Mas, se a pessoa que pecou não ouvir essas pessoas, então conte tudo à igreja. E, se ela não ouvir a igreja, trate-a como um pagão ou como um cobrador de impostos.
18 Jisɔs ajɔɔ́gé mbɔ aké, “Ngárege ɛnyu wáwálé nnó yɛ́ndégenó ɛyigé ɛnyú deshaá fa mme, ɛbyɛ́nnó Ɛsɔwɔ ashyaá mɛ́ geji né mfaánebuú. Ne yɛ́ndégenó ɛyigé ɛnyú dekamégé fa mme ɛbyɛnnó Ɛsɔwɔ ntó akamé mɛ́ geji né mfaánebuú.
18 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o que vocês proibirem na terra será proibido no céu, e o que permitirem na terra será permitido no céu.
19 Ne genó ɛyigéfɔ ɛyigé mmage gáre ɛnyú gelu nnó, yɛ́ndégébé ɛnyú ápeá fa mme dekamégé meko ama mangií Ɛsɔwɔ genó, dénɛgé mmyɛ Ntɛ wa muú alú né mfaánebuú achyɛge ɛnyú geji.
19 — E afirmo a vocês que isto também é verdade: todas as vezes que dois de vocês que estão na terra pedirem a mesma coisa em oração, isso será feito pelo meu Pai, que está no céu.
20 Néndé yɛ́ndé mbaá yi bɔɔ́ ba ápeá yɛ alɛɛ́ áchomégé mbaá ama me ntó mbɛ ɛfɛɛ́ ne ɛbwɔ́.”
20 Porque, onde dois ou três estão juntos em meu nome, eu estou ali com eles.
21 Pita achwɔ́ gií yɛ́ Jisɔs aké, “Átá njíge mbɔ nte gabo ayi ntɛ meŋmɛ apyɛ́ɛ ɛta wa ndɔ ɛnií? Nnó kpaá tɛ ndɔ ɛkeneama?”
21 Então Pedro chegou perto de Jesus e perguntou: — Senhor, quantas vezes devo perdoar o meu irmão que peca contra mim? Sete vezes?
22 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Ngba, ɛpɔ́fɔ́ ndɔ ɛkénéama, ɔbɔ́ manjií ji nte usaá ndɔ ulɛɛ́ meso ɛfya né malu akeneama.
22 — Não! — respondeu Jesus. — Você não deve perdoar sete vezes, mas setenta e sete vezes.
23 Me ngarege ɛnyú mechɔ́ ɛwé gétúgé gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege gélú ɛké abya yina. Mfwa fɔ́ abɔɔ́ mankwɔ́lé bɔɔ́ utɔɔ́ bií abifɔ áchwɔ́ ne bɔɔ́ utɔɔ́ bií ányɛɛ́ ji.
23 Porque o
24 Ndɛre alɔ ula mankwɔ́légé, bɔɔ́ utɔɔ́ bií abifɔ áchwɔ́ ne muú utɔɔ́ wuú ayifɔ ama ayi agbaré ji gejamégé ŋka ɛyi ɛpwɔ amu.
24 Logo no começo trouxeram um que lhe devia milhões de moedas de prata.
25 Ne ɛlé álá kaáge kwɔ ujwɔɔ́ bií ji anyɛɛ́ mfwa yimbɔ, mfwa yimbɔ aké ákpó mende yimbɔ, mendée wuú ne baá ne yɛ́ndégenó ɛyigé ji awyaá nnó agɛ́ ŋka akwɔ ujwɔɔ́ bií.
25 Mas o empregado não tinha dinheiro para pagar. Então, para pagar a dívida, o seu patrão, o rei, ordenou que fossem vendidos como escravos o empregado, a sua esposa e os seus filhos e que fosse vendido também tudo o que ele possuía.
26 Ajɔɔ́ge mbɔ, muú utɔɔ́ wuú yimbɔ abogéné mmyɛ mme ne mbɛ ushu mfwa yimbɔ, anɛ ji mmyɛ aké, ‘Ata, nkpa geka jyɛ, chyɛɛ́ me gébé nkwɔle nyɛ ujwɔɔ́ byɛɛ́ uko.’
26 Mas o empregado se ajoelhou diante do patrão e pediu: “Tenha paciência comigo, e eu pagarei tudo ao senhor.”
27 Apyɛ́gé mbɔ meshwɛ akwɔ mfwa yimbɔ metɔɔ́ dɔɔ́ alyaá ji nnó ajyɛɛ́ akwɔgé sé ujwɔɔ́ bimbɔ.
27 — O patrão teve pena dele, perdoou a dívida e deixou que ele fosse embora.
28 Yɛ́mbɔ, ndɛre muú utɔɔ́ yimbɔ atané mbaá mfwa ajyɛɛ́ dafyɛ agɛ́ ntɛ muú utɔɔ́ ayifɔ ayi agbaré ji ɛkɛ́kɛ́ ŋka ɛwé ɛlá pɔ́ yɛɛ́ genó mamɛɛ́ ne ŋka ɛyi ji agbaré mfwa yimbɔ. Apyɛ ji anyuá amu mmwɔ́lé aké, ‘Chyɛɛ́ me ŋka ya ɛyi ɔnyɛɛ́.’
28 O empregado saiu e encontrou um dos seus companheiros de trabalho que lhe devia cem moedas de prata. Ele pegou esse companheiro pelo pescoço e começou a sacudi-lo, dizendo: “Pague o que me deve!”
29 Ntɛ meŋmɛ yimbɔ abogéné mme anɛ ji mmyɛ aké, ‘Ntɛ, chyɛɛ́ me gébé nkwɔle nyɛ ujwɔɔ́ byɛ!’
29 — Então o seu companheiro se ajoelhou e pediu: “Tenha paciência comigo, e eu lhe pagarei tudo.”
30 Yɛ́mbɔ mende yimbɔ akame wɔ. Tɛnétɛné yimbɔ afyɛ mende yimbɔ né denɔ nnó akwɔ ujwɔɔ́ bií uko.
30 — Mas ele não concordou. Pelo contrário, mandou pôr o outro na cadeia até que pagasse a dívida.
31 Gébégé bɔɔ́ utɔɔ́ mfwa abifɔ ágɛné mechɔ́ ɛwéna, metɔɔ́ ɛsɔ́ ɛbwɔ́ dɔɔ́ ájyɛ toó mfwa yɛ́ndégenó ɛyigé gepyɛɛ́.
31 Quando os outros empregados viram o que havia acontecido, ficaram revoltados e foram contar tudo ao patrão.
32 Mfwa akuú muú utɔɔ́ ayi mbɔ, ayi ji abɔ́ ajɔɔ́ nnó akwɔgé sé ujwɔɔ́ bi ágbarege ji nnó achwɔ́. Achwɔ́gé, ajɔɔ́ ne ji aké, ‘Wɔ muú mebo yina, ɔnɛ me mmyɛ ngɛ́ wɔ meshwɛ, nlyaá gekpɛ́kpɛ́gé ujwɔɔ́ ɛbi ɔnyɛ́ me;
32 Aí o patrão chamou aquele empregado e disse: “Empregado miserável! Você me pediu, e por isso eu perdoei tudo o que você me devia.
33 ɔbɔ́ ɔlu mangɛ́ ntó ntɛ meŋmɛ wyɛ meshwɛ ndɛre me ngɛné wɔ meshwɛ, pɔ́ mbɔ?’
33 Portanto, você deveria ter pena do seu companheiro, como eu tive pena de você.”
34 Ne metɔɔ́ ɛsɔ́ mfwa yimbɔ dɔɔ́ ajɔɔ́ aké áfyɛ́ mende yimbɔ né denɔ átulé ji kpaá tɛ akwɔ́le ujwɔɔ́ ɛbi anyɛɛ́ ji uko.”
34 — O patrão ficou com muita raiva e mandou o empregado para a cadeia a fim de ser castigado até que pagasse toda a dívida.
35 Jisɔs ánérégé manjɔɔ́ aké, “Wyɛmbɔ ntó ne ɛbɛ nyɛ ne Ɛsɔwɔ Ntɛ wa muú alu né mfaánebuú. Mbɔgé ɔlá jinte gabo ayi ntɛ meŋmɛ wyɛ ápyɛɛ́ ne metɔɔ́ wyɛɛ́ meko wɔ́, Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ nyɛ ne wɔ ntó wyɛ ndɛre mfwa yimbɔ abɔ́ apyɛɛ́ ne muú utɔɔ́ wuú yimbɔ.”
35 E Jesus terminou, dizendo:

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.