Mateus 18
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NAA
1 Ɛwyá yɛɛ́ wɔ́, baá utɔɔ́ Jisɔs ajyɛɛ́ agií ji áké, “Ndé muú ábɛɛ́ muú kpaá né gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege?”
1 Naquela hora, os discípulos se aproximaram de Jesus e perguntaram: — Quem é o maior no Reino dos Céus?
2 Jisɔs akuú maá fɔ kɔɔ́ ayi alu ɛfɛɛ́, achwɔ́gé apyɛ ji atɛ́né né metɔɔ́metɔɔ́ baá utɔɔ́ bií.
2 E Jesus, chamando uma criança, colocou-a no meio deles
3 Ne aké, “Ngarégé ɛnyú wáwálé nnó muú ála kwɔré abɛ ɛké mamane kɔɔ́ wɔ́, abɛ fɔ́ muú ayi anyɛ́ nyɛ gefwage Ɛsɔwɔ.
3 e disse:
4 Ndɛre ɛlúmbɔ, yɛ́ndémuú ayi ashulege mmyɛ ji mme nkane maá yina ne abɛɛ́ muú kpaá ayi apwɔɔ́ amu né gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege.
4 Portanto, aquele que se humilhar como esta criança, esse é o maior no Reino dos Céus.
5 Yɛ́ndémuú ayi akamege mampyɛ galɔ́gálɔ́ ne mamane kɔɔ́ nkane ayina né mabɔ ma, ɛbyɛnnó asɛ mbɔ lé me.
5 E quem receber uma criança, tal como esta, em meu nome, é a mim que recebe.
6 “Yɛ́mbɔ, yɛ́ndémuú ayi apyɛɛ́ mamane kɔɔ́ nkane ayina nnó apyɛ gabo né geluagé bɔɔ́ abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me ɛlú galɔ́gálɔ́ nnó áshií ji gekpɛ́kpɛ́gé ntaá né gemɛ áŋmé ji né gentoógé ɛbɛɛ́ mega.
6 — E, se alguém fizer tropeçar um destes pequeninos que creem em mim, seria melhor para esse que uma grande pedra de moinho fosse pendurada ao seu pescoço e fosse afogado na profundeza do mar.
7 Meshwɛ apyɛ́ɛ me ne bɔɔ́ mme yina gétúgé unó bi uténe ɛbwɔ́ ápyɛɛ́ gabo. Unó bina ubɔ mampyɛ, yɛ́mbɔ ɛbɔɔ́ nyɛ ne muú ayi aténe ntɛ yifɔ nnó apyɛɛ́ gabo.
7 — Ai do mundo por causa das pedras de tropeço! Porque é inevitável que elas existam, mas ai de quem é responsável por elas!
8 Mbɔgé ɛbwɔ wyɛ, yɛ́lé geká jyɛ ne gétene wɔ nnó ɔpyɛɛ́ gabo, sɔ́ geji ɔfómé. Ɛlú galɔ́gálɔ́ nnó ɔkpɛ né geŋwá gechúchúle ne nnó ɔkpɛ né mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé ne upɔ menyammyɛ byɛ uko.
8 — Se a sua mão ou o seu pé leva você a tropeçar, corte-o e jogue fora; pois é melhor você entrar na vida manco ou aleijado do que, tendo duas mãos ou dois pés, ser lançado no fogo eterno.
9 Ne mbɔgé dambɔɔ́nnyi wyɛ atene wɔ nnó ɔpyɛ gabo, pwɔ́lé ji ɔfómé, ɛ́lú galɔ́gálɔ́ nnó ɔkpɛ né geŋwá gechúchúle ne nnó ɔkpɛ né ntoné mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé ne amɛ́ ápeá.
9 E, se um dos seus olhos leva você a tropeçar, arranque-o e jogue fora; pois é melhor você entrar na vida com um só dos seus olhos do que, tendo os dois, ser lançado no inferno de fogo.
10 “Sɛge gébé, debyagé fɔ yɛɛ́ muú ama né geluágé abi áfyɛɛ́ matɔɔ́ ne me ɛké ambáné kɔɔ́. Néndé, makiɛ́nné bwɔ́ álu yɛ́ndégébé né mbɛ ushuú ntɛ wa muú alu né mfaánebuú.
10 — Fiquem atentos, para não desprezarem nenhum destes pequeninos! Porque eu afirmo a vocês que os anjos deles, lá nos céus, veem incessantemente a face de meu Pai celeste.
11 Néndé Maá Ntɛ Mekwaá achwɔ́ mampoó bɔɔ́ abi álá ákwɔlege depɔré Ɛsɔwɔ.
11 Porque o Filho do Homem veio salvar o que estava perdido.
12 “Desɛ nnó muú awyaá usaá magɔ́ŋme úta ne ɛ́ma ɛnogé apyɛɛ́ nnó? Mfɛré nnó ályágé ayi usaá uni meso nekuúneɛni né mbyɔ mékwɛ́ afɛ akɛle ɛwé ɛnomé kpaá tɛ́ ágɛ́ne. Pɔ mbɔ?
12 — O que vocês acham? Se um homem tiver cem ovelhas, e uma delas se desgarrar, não deixará ele nos montes as noventa e nove, indo procurar a que se desgarrou?
13 Akɛlégé ɛwu agɛgé, ngarege ɛnyú wáwálé nnó, abɛɛ́ ne nechɔ́chɔ́ dɔɔ́ né gétúgé ɛma ɛwé ji agɛné apwɔ áyi usaá uni meso nekuúneɛni áyi ála no wɔ́.
13 E, se consegue encontrá-la, em verdade lhes digo que ficará mais alegre por causa desta do que pelas noventa e nove que não se desgarraram.
14 Wyɛ́mbɔ ntó ne Ntɛ ɛnyú muú alu né mfaánebuú alá kɛ́légé nnó yɛɛ́ muú ama ánó né geluágé abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me ɛké ambáné kɔɔ́.
14 Assim, não é da vontade do Pai de vocês, que está nos céus, que se perca um só destes pequeninos.
15 Jisɔs afɛ́ mbɛ manlɛ́régé aké, “Mbɔgé ntɛ meŋmɛ wyɛ né ɛchomele bɔɔ́ ba apyɛgé gabo ɛta wyɛɛ́, chó báné ji bíbí ɔpyɛ ji akaá gyɛɛ́ ayi ji apyɛɛ́. Mbɔgé akamégé nnó alu gyɛɛ́ ɛbyɛnnó dema sɛ atɛ ndɛre aŋmɛ.
15 — Se o seu irmão pecar contra você, vá e repreenda-o em particular. Se ele ouvir, você ganhou o seu irmão.
16 Ne mbɔgé alá kamé nnó genó ɛyigé ji apyɛɛ́ gélú gyɛɛ́ wɔ́, ‘sɛ muú ama yɛ́ apea ɔkere ɛta wuú nnó unó bi ɔjɔge ne ji bɔɔ́ apea yɛ alɛɛ́ ábɛ́ ndɛre bɔɔ́ ntɛsɛ́.’
16 Mas, se não ouvir, leve ainda com você uma ou duas pessoas, para que, pelo depoimento de duas ou três testemunhas, toda questão seja decidida.
17 Ne mbɔgé ake ashya wyɛ shyá nnó apɔ gyɛɛ́ né genó ɛyigé ji apyɛɛ́, kpá mechɔ́ ɛwémbɔ cho ne ɛwu né ɛchomele bɔɔ́ ba. Ne mbɔgé ɛchomele ɛpagé nnó ɔlu chó ne ji alá kámé wɔ, sɛge ji nkane muú ayi álá afyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ wɔ́ yɛ ɛké mensɛle ŋkamakpo.”
17 E, se ele se recusar a ouvir essas pessoas, exponha o assunto à igreja; e, se ele se recusar a ouvir também a igreja, considere-o como gentio e publicano.
18 Jisɔs ajɔɔ́gé mbɔ aké, “Ngárege ɛnyu wáwálé nnó yɛ́ndégenó ɛyigé ɛnyú deshaá fa mme, ɛbyɛ́nnó Ɛsɔwɔ ashyaá mɛ́ geji né mfaánebuú. Ne yɛ́ndégenó ɛyigé ɛnyú dekamégé fa mme ɛbyɛnnó Ɛsɔwɔ ntó akamé mɛ́ geji né mfaánebuú.
18 — Em verdade lhes digo que tudo o que ligarem na terra terá sido ligado nos céus, e tudo o que desligarem na terra terá sido desligado nos céus.
19 Ne genó ɛyigéfɔ ɛyigé mmage gáre ɛnyú gelu nnó, yɛ́ndégébé ɛnyú ápeá fa mme dekamégé meko ama mangií Ɛsɔwɔ genó, dénɛgé mmyɛ Ntɛ wa muú alú né mfaánebuú achyɛge ɛnyú geji.
19 Em verdade também lhes digo que, se dois de vocês, sobre a terra, concordarem a respeito de qualquer coisa que vierem a pedir, isso lhes será concedido por meu Pai, que está nos céus.
20 Néndé yɛ́ndé mbaá yi bɔɔ́ ba ápeá yɛ alɛɛ́ áchomégé mbaá ama me ntó mbɛ ɛfɛɛ́ ne ɛbwɔ́.”
20 Porque, onde estiverem dois ou três reunidos em meu nome, ali estou no meio deles.
21 Pita achwɔ́ gií yɛ́ Jisɔs aké, “Átá njíge mbɔ nte gabo ayi ntɛ meŋmɛ apyɛ́ɛ ɛta wa ndɔ ɛnií? Nnó kpaá tɛ ndɔ ɛkeneama?”
21 Então Pedro, aproximando-se, perguntou a Jesus: — Senhor, até quantas vezes meu irmão pecará contra mim, que eu lhe perdoe? Até sete vezes?
22 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Ngba, ɛpɔ́fɔ́ ndɔ ɛkénéama, ɔbɔ́ manjií ji nte usaá ndɔ ulɛɛ́ meso ɛfya né malu akeneama.
22 Jesus respondeu:
23 Me ngarege ɛnyú mechɔ́ ɛwé gétúgé gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege gélú ɛké abya yina. Mfwa fɔ́ abɔɔ́ mankwɔ́lé bɔɔ́ utɔɔ́ bií abifɔ áchwɔ́ ne bɔɔ́ utɔɔ́ bií ányɛɛ́ ji.
23 — Por isso, o Reino dos Céus é semelhante a um rei que resolveu ajustar contas com os seus servos.
24 Ndɛre alɔ ula mankwɔ́légé, bɔɔ́ utɔɔ́ bií abifɔ áchwɔ́ ne muú utɔɔ́ wuú ayifɔ ama ayi agbaré ji gejamégé ŋka ɛyi ɛpwɔ amu.
24 E, passando a fazê-lo, trouxeram-lhe um que lhe devia dez mil talentos.
25 Ne ɛlé álá kaáge kwɔ ujwɔɔ́ bií ji anyɛɛ́ mfwa yimbɔ, mfwa yimbɔ aké ákpó mende yimbɔ, mendée wuú ne baá ne yɛ́ndégenó ɛyigé ji awyaá nnó agɛ́ ŋka akwɔ ujwɔɔ́ bií.
25 Não tendo ele, porém, com que pagar, o senhor desse servo ordenou que fossem vendidos ele, a mulher, os filhos e tudo o que possuía e que, assim, a dívida fosse paga.
26 Ajɔɔ́ge mbɔ, muú utɔɔ́ wuú yimbɔ abogéné mmyɛ mme ne mbɛ ushu mfwa yimbɔ, anɛ ji mmyɛ aké, ‘Ata, nkpa geka jyɛ, chyɛɛ́ me gébé nkwɔle nyɛ ujwɔɔ́ byɛɛ́ uko.’
26 Então o servo, caindo aos pés dele, implorava: “Tenha paciência comigo, e pagarei tudo ao senhor.”
27 Apyɛ́gé mbɔ meshwɛ akwɔ mfwa yimbɔ metɔɔ́ dɔɔ́ alyaá ji nnó ajyɛɛ́ akwɔgé sé ujwɔɔ́ bimbɔ.
27 E o senhor daquele servo, compadecendo-se, mandou-o embora e perdoou-lhe a dívida.
28 Yɛ́mbɔ, ndɛre muú utɔɔ́ yimbɔ atané mbaá mfwa ajyɛɛ́ dafyɛ agɛ́ ntɛ muú utɔɔ́ ayifɔ ayi agbaré ji ɛkɛ́kɛ́ ŋka ɛwé ɛlá pɔ́ yɛɛ́ genó mamɛɛ́ ne ŋka ɛyi ji agbaré mfwa yimbɔ. Apyɛ ji anyuá amu mmwɔ́lé aké, ‘Chyɛɛ́ me ŋka ya ɛyi ɔnyɛɛ́.’
28 — Saindo, porém, aquele servo, encontrou um dos seus conservos que lhe devia cem denários. Agarrando-o, começou a sufocá-lo, dizendo: “Pague-me o que você me deve.”
29 Ntɛ meŋmɛ yimbɔ abogéné mme anɛ ji mmyɛ aké, ‘Ntɛ, chyɛɛ́ me gébé nkwɔle nyɛ ujwɔɔ́ byɛ!’
29 Então o seu conservo, caindo aos pés dele, pedia: “Tenha paciência comigo, e pagarei tudo a você.”
30 Yɛ́mbɔ mende yimbɔ akame wɔ. Tɛnétɛné yimbɔ afyɛ mende yimbɔ né denɔ nnó akwɔ ujwɔɔ́ bií uko.
30 Ele, porém, não quis. Pelo contrário, foi e o lançou na prisão, até que saldasse a dívida.
31 Gébégé bɔɔ́ utɔɔ́ mfwa abifɔ ágɛné mechɔ́ ɛwéna, metɔɔ́ ɛsɔ́ ɛbwɔ́ dɔɔ́ ájyɛ toó mfwa yɛ́ndégenó ɛyigé gepyɛɛ́.
31 — Vendo os seus companheiros o que havia acontecido, ficaram muito tristes e foram relatar ao seu senhor tudo o que havia acontecido.
32 Mfwa akuú muú utɔɔ́ ayi mbɔ, ayi ji abɔ́ ajɔɔ́ nnó akwɔgé sé ujwɔɔ́ bi ágbarege ji nnó achwɔ́. Achwɔ́gé, ajɔɔ́ ne ji aké, ‘Wɔ muú mebo yina, ɔnɛ me mmyɛ ngɛ́ wɔ meshwɛ, nlyaá gekpɛ́kpɛ́gé ujwɔɔ́ ɛbi ɔnyɛ́ me;
32 Então o senhor, chamando aquele servo, lhe disse: “Servo malvado, eu lhe perdoei aquela dívida toda porque você me implorou.
33 ɔbɔ́ ɔlu mangɛ́ ntó ntɛ meŋmɛ wyɛ meshwɛ ndɛre me ngɛné wɔ meshwɛ, pɔ́ mbɔ?’
33 Será que você também não devia ter compaixão do seu conservo, assim como eu tive compaixão de você?”
34 Ne metɔɔ́ ɛsɔ́ mfwa yimbɔ dɔɔ́ ajɔɔ́ aké áfyɛ́ mende yimbɔ né denɔ átulé ji kpaá tɛ akwɔ́le ujwɔɔ́ ɛbi anyɛɛ́ ji uko.”
34 E, indignando-se, o senhor entregou aquele servo aos carrascos, até que lhe pagasse toda a dívida.
35 Jisɔs ánérégé manjɔɔ́ aké, “Wyɛmbɔ ntó ne ɛbɛ nyɛ ne Ɛsɔwɔ Ntɛ wa muú alu né mfaánebuú. Mbɔgé ɔlá jinte gabo ayi ntɛ meŋmɛ wyɛ ápyɛɛ́ ne metɔɔ́ wyɛɛ́ meko wɔ́, Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ nyɛ ne wɔ ntó wyɛ ndɛre mfwa yimbɔ abɔ́ apyɛɛ́ ne muú utɔɔ́ wuú yimbɔ.”
35 Assim também o meu Pai, que está no céu, fará com vocês, se do íntimo não perdoarem cada um a seu irmão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.