Lucas 11

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Né gébé gefɔ́ Jisɔs abɔ́ anɛnemmyɛ né mbaá fɔ. Aké anerege maá utɔɔ́ wuú ama achwɔ jɔ́ɔ ne ji áke, “Ata lɛré ɛse ndɛre debɔɔ́ manɛmmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ wyɛ ndɛre Jɔn abɔ́ alɛré baá utɔɔ́ bií.”
1 Jesus estava orando em certo lugar e, quando terminou, um dos seus discípulos lhe pediu: — Senhor, ensine-nos a orar como também João ensinou os discípulos dele.
2 Ɛ́fɛɛ́ Jisɔs alɛré baá utɔɔ́ bií ako aké, “Yɛndégébé deké denɛnemmyɛ jɔɔ́ge nnó:
2 Então Jesus disse:
3 Chyɛgé ɛsé menyɛɛ́ yi dékɛ́lege bií ne bií.
3 o pão nosso de cada dia
4 Jinte gabo yi ɛse depyɛ ɛta wyɛ́,
4 perdoa-nos os nossos pecados,
5 Ne Jisɔs amɛɛ́ aké désɛ nnó, “Mbɔgé ɔlu ne mejeé ne ɔjyɛgé gáre ji ne metɔɔ́ utuú ɔké, ‘Mejeé pwɔ me ntó brɛd ɛ́lɛɛ́.
5 Jesus disse ainda:
6 Meŋkɛɛ́ wa achwɔ, mpɔ ne genó ɛyigé nchyɛge ji, mejeé wyɛ́ ajɔɔ́ge nyɛ́ nnó’?
6 porque outro amigo meu chegou de viagem e eu não tenho nada para lhe oferecer”;
7 Ndɔfɔ ɛbɛ́ɛ nnó ji ashuge ji meko né mmu gepu aké, ‘Ɔchyɛge me ɛfwyale. Ngbɛ́ mɛ́ gepú ya mbɛlé ne baá ba, nkwilégé sé ka mankɛlé genó nchyɛ́ wɔ.’
7 e se o outro lhe responder lá de dentro: “Deixe-me em paz! A porta já está fechada, e eu e os meus filhos já estamos deitados. Não posso me levantar para lhe dar os pães”,
8 Jisɔs aké, mende yiná ashyá mánkwilé ka achyɛ́ ji menyɛɛ́, yɛ́ lé alú mejeé wuú yɛ́mbɔ ngarege wɔ nnó yɛ ɛ́pyɛ́ nnó, gétúgé adoó menómbí dɔɔ́ dɔɔ́, mejeé wuú akwilege nyɛ́ ka manchyɛ́ ji yɛndé genó ɛyígé akɛ́lege ájyɛ́.
8 digo a vocês que, se ele não se levantar para dar esses pães por ser seu amigo, ele o fará por causa do incômodo e lhe dará tudo de que tiver necessidade.
9 “Mbɔ ne ngarege ɛnyú nnó, ‘Gige wyɛ Ɛsɔwɔ gige, achyɛge nyɛ́ ɛnyú unó bi dekɛlege, kɛlege wyɛ kɛlege ápyɛ nyɛ́ ɛnyú degɛ ubi. Dóoge wyɛ menombi doó, anénege nyɛ ɛnyú ɛwú.’
9 — Por isso, digo a vocês: Peçam e lhes será dado; busquem e acharão; batam, e a porta será aberta para vocês.
10 Kaáge nnó muú yi agigé genó, asɛle nyɛ, ne ayi akɛlégé, agɛne nyɛ, ne muú yi anogé menómbí, ánénege nyɛ́ ji ɛ́wú.
10 Pois todo o que pede recebe; o que busca encontra; e a quem bate, a porta será aberta.
11 Ndé muú nyú ayi abɛgé ntɛ, ne maá wuú agigé ji meshuú, áchyɛ́ge le ji mmyɔ?
11 Quem de vocês, sendo pai, daria uma cobra ao filho que lhe pede um peixe?
12 Wá mbɔgé akɔgé nekwanchií, achyɛge lé ji ngat?
12 Ou daria um escorpião ao filho que lhe pede um ovo?
13 Mbɔgé ɛnyú ákwaá abi délú bɔɔ́ nchyɛ, dechyɛge unó ulɔ́úlɔ́ mbaá baá nyú, ndé gepyɛ ne Ntɛ nyú yi alú né mfaánebuú alá chyɛ́gé Mendoó Ukpea mbaá bɔɔ́ abi ágíge ji?”
13 Ora, se vocês, que são maus, sabem dar coisas boas aos seus filhos, quanto mais o Pai celeste dará o Espírito Santo aos que lhe pedirem!
14 Né gébé gefɔ́ Jisɔs aféré meló nchyɛ ayi apyɛ́ mende fɔ álaá mbú. Meló yimbɔ aké atanege ji mmyɛ mende yimbɔ alɔ manjɔɔ́ mejɔɔ́. Gejamégé bɔɔ́ bí awuú ndɛre mende yimbɔ ajɔ́ge mejɔɔ́ matyɛ mawá ɛbwɔ́ meno.
14 Certo dia, Jesus estava expulsando um demônio que era mudo. E aconteceu que, ao sair o demônio, o mudo passou a falar. E as multidões se admiravam.
15 Yɛ́mbɔ abifɔ aké, “Abuú áló nchyɛ né menyamyɛ bɔɔ́, ɛlé Bɛlsɛbɔb mfwa áló nchyɛ ne achyɛ́ge ji uto nkawu ne ábuú áló nchyɛ.”
15 Mas alguns deles diziam: — Ele expulsa os demônios pelo poder de Belzebu, o maioral dos demônios.
16 Abifɔ akɛle meti mamua Jisɔs. Ágií ji áké, “Pyɛ ufélekpa ɛse dégɛ́, manlɛre nnó Ɛsɔwɔ ne atɔ́me wɔ.”
16 E outros, tentando-o, pediam dele um sinal vindo do céu.
17 Jisɔs ákaá genó ɛyigé ɛbwɔ́ áfɛ́rége, ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Yɛ́ndé melɔ ɛwé bɔɔ́ álá pɔ́ meko ama, ɛ́tɛ́négé. Mbɔgé ula gepú ukarégé, uké umyɛ ne atɛ utyage.
17 Mas Jesus, sabendo o que passava pela mente deles, disse-lhes:
18 Mbɔntó ne ɛ́lú ne danchɔmelo, mbɔgé bɔɔ́ bií ákarégé aké ámyɛ́ ne atɛ gefwa jií gétɛ́négé. Njɔɔ́ mbɔ, gétúgé ɛnyú deke uto ba utanege mbaá danchɔmeló, ne nkáge mfére aló nchyɛ.
18 Se também Satanás estiver dividido contra si mesmo, como o seu reino subsistirá? Isto porque vocês dizem que eu expulso os demônios por Belzebu.
19 Deké mférege aló nchyɛ né uto bí dánchɔmeló. Ndɛre ɛnyú deké mbɔ, bɔɔ́ nyú áferege né uto bí wá? Ɛ́byɛnnó ɛbwɔ́ ambɔɔ́ álɛ́rege ɛnyú nnó delu gyɛ́.
19 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os filhos de vocês os expulsam? Por isso, eles mesmos serão os juízes de vocês.
20 Yɛ́mbɔ, mbɔgé ɛ́lé utó bí Ɛsɔwɔ ne mbuú áló nchyɛ, kaáge nnó Gefwage Ɛsɔwɔ gélɔ mɛ́ fá ne ɛnyú.
20 Se, porém, eu expulso os demônios pelo dedo de Deus, certamente é chegado o Reino de Deus sobre vocês.
21 “Ɛnyú dekaá nnó, mbɔgé meto muú akpomégé mmyɛ ne unó bee mámbá gepú jií, unó bií uko ubɛ́ɛ cháŋéné.
21 Quando o valente, bem-armado, guarda a sua própria casa, todos os seus bens ficam em segurança.
22 Yɛ́mbɔ mbɔgé muú yi atóo apwɔ́ɔ ji, achwɔgé kpá ji ne umyɛ, afɔge nyɛ́ unó umyɛ bií ɛbí ji abɔ́ anɛré metɔɔ́ wuú wyɛ́, akaré ne ajeé bií.
22 Mas, se aparece alguém mais valente do que ele, vence-o, tira-lhe a armadura em que confiava e reparte os seus despojos.
23 “Muú yi ashyagé mantɛné né depɔ ta, ɛ́byɛnnó atya lé détí. Mbɔgé muú ashyagé mampoó me nnó apyɛ́ bɔɔ́ ákaá Ɛsɔwɔ, ɛ́byɛ́nnó achɔ mbɔ ɛ́lé utɔɔ́ ba.
23 Quem não é por mim é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
24 “Gepɔgé meló nchyɛ gélú nnó, gébégé atanégé muú né mmyɛ akɛ́ne akɛ́lege melu mangbeé mmyɛ né mmu mewaá. ‘Mbɔgé alá gɛ melu wɔ́, ajɔge aké nkerege meso né mbaá yi ntané.’
24 — Quando o espírito imundo sai de uma pessoa, anda por lugares áridos, procurando repouso. E, não o achando, diz: “Voltarei para a minha casa, de onde saí.”
25 Mbɔgé akerege meso ne agɛgé nnó gepú yimbɔ gela gewa, ákwyɛ́ áshwa mɛ́ géjí,
25 E, voltando, a encontra varrida e arrumada.
26 akerege, afɛ́ asɛ áló nchyɛ abifɔ akénéama abi abɔɔ́ apwɔɔ́ ji, ákpɛ́ ájwɔ́lé mmu. Ne gefɔɔ́ ɛyígé muú yimbɔ ábɛɛ́ gebɔ́ɔ gépwɔ ɛyígé mbɛmbɛ.”
26 Então vai e leva consigo outros sete espíritos, piores do que ele, e, entrando, habitam ali. E o último estado daquela pessoa se torna pior do que o primeiro.
27 Jisɔs ajɔɔ́gé depɔ ɛtí, mendée fɔ né mmu geluage bɔɔ́ bimbɔ ado ɛlúlú aké, “Metɔɔ́ megɔmegɔ ɛlú ne mendée yi ábyɛné wɔ ne awɛɛ́ wɔ ne mámbɛ́ jií.”
27 Aconteceu que, ao dizer Jesus estas palavras, uma mulher, que estava no meio da multidão, disse a ele, erguendo a voz: — Bem-aventurado o ventre que concebeu você e os seios que o amamentaram!
28 Jisɔs akeré meko ake, “Géjamégé metɔɔ́ megɔmegɔ gélú lé ne bɔɔ́ bí awúu mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ, ne apyɛ ndɛré aké.”
28 Jesus, porém, respondeu:
29 Ndɛre Jisɔs ajɔ́ge depɔ tí gejamégé bɔ́ɔ áchwɔ chóme áwúu. Ne Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Ɛnyú njyɛ ɛniné na debɔ. Dekɛlege me nlɛ́ré ɛnyú ufélekpa, yɛ́mbɔ yɛ́ uma nlɛ́régé fɔ́, wyɛ lé ufélekpa ɛbi *Jona.
29 Visto que aumentavam as multidões em volta dele, Jesus começou a dizer:
30 Wyɛ́ ndɛre Ɛsɔwɔ abɔ́ apyɛ́ ufélekpa né mmyɛ Jona manlɛré utó bií mbaá bɔɔ́ Ninɛvɛ, mbɔntó ne álɛ́rege nyɛ né mmyɛ Maá Ntɛ Mekwaá, ne njyɛ ɛniné na négɛ́ne nyɛ.
30 Porque, assim como Jonas foi sinal para os ninivitas, o Filho do Homem o será para esta geração.
31 Bií unɔɔ́ mpa Ɛsɔwɔ, mfwa mendée né melɔ Shɛba ákwilege nyɛ ashule bɔɔ́ njyɛ ɛnina ndo nnó ápyɛ gabo. Néndé, atané nya kpaá tɛtɛ ɛwu áchwɔ́ wú unó bi mfwa *Solomun álɛré nya bɔɔ́ ne déŋgá. Kaáge yɛ nnó muú alu mbɔ né metɔɔ́ metɔɔ́ ɛnyú ayi álɛ́rege mekomejɔɔ́ ne déŋgá apwɔɔ́ mfwa Solomun yɛ́mbɔ défyɛɛ́ fɔ́ matu manwúge wɔ́.
31 A rainha do Sul se levantará, no Juízo, com os homens desta geração e os condenará, porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E aqui está quem é maior do que Salomão.
32 Bií mpa, bɔɔ́ Ninɛvɛ ntó áshulege nyɛ́ ndo mbaá njɛ ɛníné fí gétúgé ɛbwɔ́ abɔ́ awúu mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ayi Jona abɔ agare ne ákwɔré matɔɔ́ bwɔ́. Muú yichá alu fá nána ayi mekomejɔɔ́ wuú apwɔɔ́ ayi Jona, ne ɛnyú dewuú fɔ́ ji.
32 Ninivitas se levantarão, no Juízo, com esta geração e a condenarão, porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E aqui está quem é maior do que Jonas.
33 “Muú álwɛ́gé fɔ́ ɛ́túléká ábele bíbí. Yɛ́ gesá akpáné fɔ akwéré ɛwú. Aŋma ɛwú mfaá nnó bɔɔ́ ákpɛgé mmu gepú ágɛ́né mbaá.
33 — Ninguém, depois de acender uma lamparina, a coloca em lugar escondido, nem debaixo de um cesto, mas num lugar em que ilumina bem, a fim de que os que entram vejam a luz.
34 Ámɛ́ mekwaá álu ɛke ɛtúlékáŋ né menyammyɛ wuú meko. Mbɔgé amɛ jyɛ́ álú cháŋéné, kaá nnó menyammyɛ wyɛ́ meko abɛɛ́ ne geŋgbɔ́, ne mbɔgé amɛ jií apɔ́ chánchá agɛne gemua mbaá meko.
34 Os olhos são a lâmpada do corpo. Se os seus olhos forem bons, todo o seu corpo será cheio de luz; mas, se forem maus, o seu corpo ficará em trevas.
35 Muú abɔ manchɛré chánchá agɛ́ nnó geŋgbɔ́ ɛyigé ji afɛré nnó agɛne gépɔ́ fɔ́ lé gemua.
35 Portanto, tenha cuidado para que a luz que está em você não sejam trevas.
36 Mbɔgé muú akwɔlégé geŋgbɔ́ wáwálé, ayi depɔ tií délá pɔ́ né gemua, geŋwá jií geko gebɛ́ɛ nyɛ́ pópó ndɛre mewɛ́ ɛgɛ́nege né gemua.”
36 Pois, se todo o seu corpo for luminoso, sem ter qualquer parte em trevas, será todo resplandecente como a lamparina quando ilumina você em plena luz.
37 Ndɛre Jisɔs alú ajɔ́ge mbɔ, muú Farasi fɔ akú ji nnó ajyɛ́ anyɛ́ menyɛɛ́ ne ji né gepú jií. Ajyɛ kpɛ́ ajwɔlé, ɛbwɔ́ álɔ manyɛ́ menyɛɛ́.
37 Ao falar Jesus estas palavras, um fariseu o convidou para uma refeição na sua casa. Entrando na casa, Jesus tomou lugar à mesa.
38 Muú Farasi yimbɔ agɛ́gé nnó Jisɔs alɔ manyɛ́ menyɛɛ́ ayi álá shwɔné amu wɔ́ ala meno mekpo fuú.
38 O fariseu admirou-se ao ver que Jesus não tinha se lavado antes de comer.
39 Jisɔs aké ne ji, “Ɛnyú bɔɔ́ Farasi dewya matɔɔ́ nchyɛ ne usée. Néndé gepɔge nyú gélu ɛké muú ayi ashwɔnege meso amo ne uchwɛri menyɛ́, yɛ́mbɔ né mmu, abelege unó bi ji abɔɔ́ né mati mabomabo.
39 Mas o Senhor lhe disse:
40 Ama jɔ́ɔ aké: Ɛnyú delu ukeŋkené bɔɔ́. Ɛnyú dekaá fɔ́ nnó Ɛsɔwɔ yi akwyɛ́ meso genó ji ne akwyɛ́ ntó mmu wɔ́?
40 Seus tolos! Quem fez o exterior não é o mesmo que fez o interior?
41 Genó ɛyigé ɛnyú débɔɔ́ mampyɛ gélú nnó, bɔ́ge genó ɛyigé gelu mmu bɔ akpáŋkpa menyɛɛ́ nyú déchyɛ́ mbaá bɔɔ́ gekpo. Ɛ́fɛɛ́ matɔɔ́ nyú ntó ábɛ́ nyɛ́ pópó né depɔ deko.
41 Mas deem como esmola o que está dentro do copo e do prato, e tudo lhes será limpo.
42 “Utóŋkwa úlú ne ɛnyú bɔɔ́ Farasi. Ɛnyú dekarege menyɛɛ́ yi dékpáne né makɔɔ́ nyú dékaré malú afya, déchyɛ Ɛsɔwɔ melú ɛma. Yɛ́mbɔ depyɛ́ unó ɛbí úlú cho mbaá bɔɔ́ ne dejinte mangbógé ne Ɛsɔwɔ. Pyɛge ukpɛ́kpɛ́ unó bina. Yɛ́mbɔ délyage fɔ́ manchyɛ ɛchyɛ ɛwé ɛnyú debɔ dechyɛge mɛ.
42 Mas ai de vocês, fariseus! Porque vocês dão o dízimo da hortelã, da arruda e de todas as hortaliças, e desprezam a justiça e o amor de Deus. Vocês deveriam fazer estas coisas, sem omitir aquelas.
43 “Utoŋkwa úlú ne ɛnyú bɔɔ́ Farasi degboó mánjwɔ́lé malú ujwɔ́lé ayi ɛ́nógé né mmu macha mmyɛmenɛne ne dekɛlege nnó bɔɔ́ átámégé ɛnyú ne ɛ́nógé ne matoó gese.
43 Ai de vocês, fariseus! Porque gostam da primeira cadeira nas sinagogas e das saudações nas praças.
44 “Utóŋkwa úlú ne ɛnyú, délu ɛké manome ayi álu bibi. Bɔɔ́ ákɛ́ne mfaá ákaá fɔ́ nnó ákpáne mbɔ lé getoó wɔ.”
44 Ai de vocês que são como as sepulturas invisíveis, sobre as quais as pessoas passam sem perceber!
45 Jisɔs anérégé manjɔɔ́ depɔ ɛtí, Ménlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ ama aké, “Ménlɛré ɔ́jɔɔ́ge mbɔ depɔ ɛtíré na, ɔshyɛ mbɔntó ɛsé.”
45 Então, tomando a palavra, um dos intérpretes da Lei disse a Jesus: — Mestre, ao dizer estas coisas o senhor está ofendendo também a nós!
46 Jisɔs ashuú ji meko ake, “Utóŋkwa úlú ntó ne ɛnyú Ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ, ɛnyú denɛrege bɔɔ́ matuú ayi ánɔɔ́ nnó ákpa, mánwɔ́ ɛbwɔ́ yɛ́ dachyɛ́ déwɔ́lé.
46 Mas Jesus respondeu:
47 “Utóŋkwa úlú ne ɛnyú; ɛnyú dékwyɛge manómé bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔwɔ abi antɛ nyú abɔ́ áwané, yɛ́mbɔ deshya meko mejɔɔ́ ɛbwɔ́.
47 Ai de vocês! Porque edificam os túmulos dos profetas que os pais de vocês assassinaram.
48 Mámpyɛ mbɔ ɛnyú degame mbɔ lé antɛ nyú né unó bi ɛbwɔ́ ábɔ́ ápyɛ́. Áwá bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔwɔ, nána dékwyɛge manome bwɔ́.
48 Assim, são testemunhas e aprovam com cumplicidade as obras dos pais de vocês; porque eles mataram os profetas, e vocês edificam túmulos para eles.
49 Ɛsɔwɔ mfwa déŋgá né gétú ɛyígé mbɔ aké, ‘Ntɔme nyɛ́ ɛbwɔ́ bɔɔ́ ɛkpávé ne áŋgbá bá. Ɛbwɔ́ áchyɛ́ge nyɛ gentɔgé bɔɔ́ ba bimbɔ ɛfwyale ne áwáne nyɛ́ abifɔ.’
49 Por isso, também disse a sabedoria de Deus: “Mandarei para eles profetas e apóstolos, e a alguns deles matarão e a outros perseguirão”,
50 Ɛlé njɛ ɛníné na ne Ɛsɔwɔ agíge nyɛ́ ɛbwɔ́ gewu ɛyigé bɔɔ́ ɛkpávé bií, abi bɔɔ́ álɔɔ́ manwáné tɛ mme yina alɔɔ́ úla, kpaá tɛ nána.
50 para que desta geração se peçam contas do sangue dos profetas, derramado desde a fundação do mundo,
51 Álɔ nyɛ́ mángii manoó mewené Ɛbɛl ákwɔné ami Sakariya ayi ɛbwɔ́ áwáné ji né mmu ɛcha upɛ Ɛsɔwɔ, metɔɔ́metɔɔ́ geluɔ́ ɛyigé ápyɛ upɛ ne melu ɛwé bɔɔ́ álá kpɛ́né tametame. Ngarege ɛnyú wáwálé nnó Ɛsɔwɔ alɔ nyɛ́ mángígé njɛ ɛniné na gewugé bɔɔ́ abi áwané.
51 desde o sangue de Abel até o sangue de Zacarias, que foi assassinado entre o altar e o santuário. Sim, eu afirmo a vocês que se pedirão contas a esta geração.
52 “Utóŋkwa úlú ne ɛnyú Ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ. Debí ɛgbɔ́gɔ́lɔ́ menómbi ɛwé muú akoógé ne akaá Ɛsɔwɔ. Ɛnyú ambɔɔ́ dékɛ́légé fɔ mankoó wyɛ́ dekaá uchánchá bii, wyɛmbɔ ntó ne dégbɛɛ́ bɔɔ́ abi akɛlégé mankoó wyɛ.”
52 Ai de vocês, intérpretes da Lei! Porque vocês pegaram a chave do conhecimento. No entanto, vocês mesmos não entraram e impediram os que estavam entrando.
53 Jisɔs anérégé uno ɛbi manjɔɔ́, ɛké ɛwyage atané dafyɛ, Ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ ne bɔɔ Farasi áshulé ji mmyɛ, ágií ji bɔ nkwɛ́ ne gejamégé depɔ nnó áwú ɛwé ɛ́tánege nyɛ ji meno.
53 Quando Jesus saiu dali, os escribas e fariseus começaram a contestá-lo com veemência, fazendo perguntas a respeito de muitos assuntos,
54 Ágige ji mbɔ nnó akwegé nekwené menó ne ɛbwɔ́ ammá ji mechɔ mmyɛ.
54 com o objetivo de tirar daquilo que ele dizia um motivo para o acusar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.