Gálatas 4

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Gɔgé me nti ɛnyú matu né mechɔ ɛwéna. Mbɔgé maá ayi anyɛ nyɛ genó ɛyigé ntɛ wuú anyɛ́meno nnó achyɛge ji álú mamáné, alu wyɛ ɛké mefwɛ yɛ́ ɛlé genó ɛyigémbɔ gelu ɛjií.
1 Explico-me: enquanto o herdeiro é menor, em nada difere do escravo, ainda que seja senhor de tudo,
2 Né gébé ɛyigémbɔ, bɔɔ́ abɛɛ́ wyɛ abi ábáme ji ne apɛle ntó unó bi ntɛ wuú anyɛ́meno nnó achyɛge ji. Ápyɛɛ́ wyɛmbɔ kpaá tɛ maá yimbɔ awɛne akwɔne gébé ɛyigé ntɛ wuú ake ji asɛ unó ɛbimbɔ.
2 mas está sob tutores e administradores, até o tempo determinado por seu pai.
3 Mbɔntó ne ɛlú ne ɛsé. Gébégé debɔ delu dambɛne né depɔré Ɛsɔwɔ, dekwe afwɛ mbaá aló abi agbare mme.
3 Assim também nós, quando menores, estávamos escravizados pelos rudimentos do mundo.
4 Ne gébé ɛyigémbɔ titi gekwɔnege, Ɛsɔwɔ atɔ maá wuú achwɔ́. Mendée abyɛ ji ndɛre ábyɛ́ne yɛ́ndémuú. Ji ntó abɔ alu né amu mabɛ bɔɔ́ Jus.
4 Mas quando veio a plenitude dos tempos, Deus enviou seu Filho, que nasceu de uma mulher e nasceu submetido a uma lei,
5 Ji achwɔ né gefɔɔ́ ɛyi mbɔ, nnó áféré ɛsé né défwɛre mabɛ, nnó Ɛsɔwɔ apyɛ ɛsé debɛ nkane baá bií.
5 a fim de remir os que estavam sob a lei, para que recebêssemos a sua adoção.
6 Ne gétúgé ɛse délu nana baá bií, atɔ Mendoó Maá wuú ɛchwɔ kpɛ ɛsé metɔɔ́, ɛpyɛ ɛsé dékuú Ɛsɔwɔ nnó, “Ntɛ! Ntɛ!”
6 A prova de que sois filhos é que Deus enviou aos vossos corações o Espírito de seu Filho, que clama: Aba, Pai!
7 Ndɛre ɛlúmbɔ, Ɛsɔwɔ apyɛ nnó wɔ ɔbɛge sé mefwɛ, ɔbɛ lé maá wuú. Ne ndɛre wɔ ɔlu maá wuú, ɔnyɛ nyɛ ntó genó ɛyigé ji anyɛ́meno nnó achyɛgé baá bií.
7 Portanto já não és escravo, mas filho. E, se és filho, então também herdeiro por Deus.
8 Mbɛmbɛ ayi ɛnyú déla dékaá Ɛsɔwɔ wɔ́, delu afwɛ mbaá unó bi ula pɔ́ yɛ́ aló uka.
8 Outrora, é certo, desconhecendo a Deus, servíeis aos que na realidade não são deuses.
9 Ne nana ayi ɛnyú dékaá Ɛsɔwɔ yɛ́ njɔɔ́ lé nnó Ɛsɔwɔ ne akaá ɛnyú, ndé genó gepyɛ ɛnyú dékɛlege mankeré meso né mbaá ubya nkwɔ aló bina abi álá pɔ́ yɛ́ ne ɛshyɛ. Dekɛlege mama kpane defwɛ ɛta ɛbwɔ́?
9 Agora, porém, conhecendo a Deus, ou melhor, sendo conhecidos por Deus, como é que tornais aos rudimentos fracos e miseráveis, querendo de novo escravizar-vos a eles?
10 Ɛnyú déchyɛge ɛnógé mbaá ndɔ ɛyifɔ, ámfaá abifɔ, gébé ɛyifɔ ne aŋmɛ ayi fɔ́.
10 Observais dias, meses, estações e anos!
11 Ndɛre dépyɛɛ́ mbɔ me nwyaá ɛfɔ metɔɔ́ nnó ndɔ fɔ́ utɔɔ́ ba ɛbi mpyɛɛ́ ɛta nyú unome nyɛ mme detu.
11 Temo que os meus esforços entre vós tenham sido em vão. Voltemos à nossa confiança cordial
12 Aŋmɛ ba, nnɛne ɛnyú mmyɛ nnó défómé depɔré ɛbɛ debɛ ndɛre me néndé me nla ndɛre ɛnyú déla pɔ́ sé né amu ɛbɛ. Ɛnyú délú dampyɛ me gabo chacha wɔ́.
12 Irmãos, sede como eu, pois também eu me tornei como vós. Não tenho nenhum motivo de queixa contra vós.
13 Dékaá nnó mbɛmbɛ ayi ngare ɛnyú abya melɔ́mélɔ́, ɛlé nemeé ne nepyɛ me mbɔɔ́ gébé njwɔle ngare ji ɛta nyú.
13 Estais lembrados de como eu estava doente quando, pela primeira vez, vos preguei o Evangelho
14 Ne yɛ́ ɛlé nemeé na nebɔ nelú ɛké mmuameno ɛta nyú, ɛnyú delyaá fɔ me wɔ́. Ne désɛ fɔ́ me ndɛre gebyaŋkwɔge muú wɔ́. Desɛ me ɛké ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ. Désɛ me wáwálé ndɛre debɔ désɛle Kras Jisɔs jimbɔɔ́.
14 e fui para vós uma provação por causa do meu corpo. Mas nem por isto me desprezastes nem rejeitastes, antes me acolhestes como um enviado de Deus, como Cristo Jesus.
15 Gébé ɛyigémbɔ, metɔɔ́ megɔmegɔ nyú ɛja kpaá ɛpwɔ. Mbɔgé ɛbɔ ɛbɛ kɔkɔge nnó ɛnyú défere amɛ nyú déchyɛɛ́ me, mbɔ dépyɛɛ́ mbɔ. Ne nana metɔɔ́ megɔmegɔ ɛwémbɔ ɛlɛ́?
15 Onde está agora aquele vosso entusiasmo? Asseguro-vos que, se possível fora, teríeis arrancado os vossos olhos para mos dar!
16 Nnó me nla muú mawame nyú ɛlé ngarege genó ɛyi gelu wáwálé?
16 Tornei-me, acaso, vosso inimigo, porque vos disse a verdade?
17 Bɔɔ́ ɛfwyale bimbɔ, ákpane ɛlé gechyɛɛ́ nnó apyɛ ɛnyú dégbógé ne ɛbwɔ́. Ɛbwɔ́ apyɛmbɔ, ɛpɔ́fɔ́ nnó awyaá ŋkyaá melɔ́mélɔ́ né metɔɔ́, apyɛ ɛlé nnó afyɛɛ́ aŋgya né metɔɔ́ metɔɔ́ sé nnó ɛnyú débɔge ɛlé gejee ne ɛbwɔ́.
17 Eles vos testemunham amizade com má intenção, e querem separar-vos de mim, para captar a vossa amizade.
18 Ɛlɔme nnó muú akpane gechyɛɛ́ mampyɛ genó mbɔgé awyaá ŋkyaá melɔ́mélɔ́ né metɔɔ́, apyɛge wyɛmbɔ yɛ́ndégébé ɛpɔ́fɔ́ wyɛ lé gébégé me mbɛge ne ɛnyú.
18 É maravilhoso receber demonstrações de boa amizade, mas que seja em todas as circunstâncias, e não somente quando estou convosco.
19 Baá ba, ngboó ne ɛnyú dɔɔ́. Ne me nlu gɛne ɛfwyale gétúgé nyú wyɛ ndɛre mendée agɛne ɛfwyale gébégé nebyɛɛ́ nemmyɛ ji. Ne me ngɛne nyɛ wyɛ ɛfwyale mbɔ kpaa tɛ ɛnyú desɛle gepɔge Kras geko.
19 Filhinhos meus, por quem de novo sinto dores de parto, até que Cristo seja formado em vós,
20 Me nkage sé ndɛre mpyɛ gétúgé ɛnyú. Mbɔgé ɛbɛ nnó me nlú ɛwumbɔ ne ɛnyú nana mbɔ nkage ɛnya mejɔɔ́ ɛwé ngarege ɛnyú.
20 quem me dera estar agora convosco, para descobrir o tom que convém à minha linguagem, visto que eu me encontro extremamente perplexo a vosso respeito.
21 Ɛnyú abi dékɛlege mankwɔlege mabɛ Mosis nnó dékaá genó ɛyigé ásame né ŋwɛ mabɛ yimbɔ atome ne Sara ɛbwɔ́ ne Haggai?
21 Dizei-me, vós que quereis estar sujeitos a uma lei: não ouvis a lei?
22 Asa wyɛ aké Abraham abɔ awyaá baá ande apea. Abyɛ ama ne mendée ayi alu mefwɛ ne abyɛ ayifɔ ne mendée wuú ayi álá ápɔ́ mefwɛ.
22 A Escritura diz que Abraão teve dois filhos, um da escrava e outro da livre.
23 Ne maá ayi mendée ayi mefwɛ ábyɛ́né, abyɛ lé ji ndɛre akwaá áké ɛbɛ. Ne maá ayi mendée ayi álá ápɔ́ mefwɛ ábyɛ́né, abyɛ ji ndɛre Ɛsɔwɔ abɔ́ anyɛ́meno ne Abraham.
23 O da escrava, filho da natureza; e o da livre, filho da promessa.
24 Mechɔ ɛwéna ɛlúmbɔ ɛlé ɛké nekanemejɔɔ́. Ne andée bina makpo apea atɛne mbaá ufɔɔ́ menomenyɛɛ́ upea. Haga atɛne mbaá menomenyɛɛ́ ɛwé Ɛsɔwɔ anyɛ́ ne bɔɔ́ Isrɛli gébégé ji achyɛɛ́ Mosis mabɛ né mekwɛ Sinay. Ne bɔɔ́ abi ábyɛné ɛbwɔ́ né amu ɛbɛ alu afwɛ́ ndɛre baá Haga.
24 Nestes fatos há uma alegoria, visto que aquelas mulheres representam as duas alianças: uma, a do monte Sinai, que gera para a escravidão, é Agar.
25 Haga yina atɛne mbaá mekwɛ Sinay ɛwé ɛlú né melɔ Arabya. Ji atɛne ntó mbaá melɔ Jɛrosalɛ ɛwé ɛlúmbɔ nana néndé ji ne bɔɔ́ bií ako alu afwɛ́ mbaá mabɛ.
25 {O monte Sinai está na Arábia.} Corresponde à Jerusalém atual, que é escrava com seus filhos.
26 Ne Jɛrosalɛ ayi alu né mfaánebuú, bɔɔ́ bií ápɔ́ fɔ́ afwɛ́. Ji yimbɔ ne alu mma awese.
26 Mas a Jerusalém lá do alto é livre e esta é a nossa mãe,
27 Ji alu ndɛre mma se Sarah. Ɛlú wyɛ ndɛre asame né ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó, “Wɔ meŋkwɔ mendée bɛ ne metɔɔ́ megɔ́mégɔ́. Wɔ muú ɔla ɔlu dankaá ndɛre nebyɛ nemmyɛɛ́ mendée nyoge ɔchoge ne metɔɔ́ megɔ́mégɔ́ néndé mendée ayi menɔ wuú atene ji neba, abɛɛ́ nyɛ ne gejamégé baá apwɔ ayi meno wuú álá atene ji wɔ́.”
27 porque está escrito: Alegra-te, ó estéril, que não davas à luz; rejubila e canta, tu que não tinhas dores de parto, pois são mais numerosos os filhos da abandonada do que daquela que tem marido {Is 54,1}.
28 Aŋmɛ ba, depɔ ɛtiré na délɛre nnó ɛnyú delu baá menomenyɛɛ́ Ɛsɔwɔ wyɛ ndɛre Asek.
28 Como Isaac, irmãos, vós sois filhos da promessa.
29 Ɛlú ntó ndɛre ɛlú nya nnó, maá ayi ábyɛ́né ji ndɛre akwaá akɛlege, ammyɛ amu ne ayi ábyɛ́né ji ndɛre Mendoó Ukpea ɛpyɛ nnó ábyɛ́ ji, wyɛmbɔ ne ɛlú yɛ nana.
29 Como naquele tempo o filho da natureza perseguia o filho da promessa, o mesmo se dá hoje.
30 Yɛ́mbɔ ndé genó ɛyigé mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ajɔɔ́? Ajɔɔ́ aké, “Bú mendée ayi alu mefwɛ choncho ne maá wuú ájyɛ. Maá yimbɔ anyɛɛ́ fɔ́ getege ntɛ wuú choncho ne maá ayi mma awuú álá ápɔ́ mefwɛ.”
30 Que diz, porém, a Escritura? Lança fora a escrava e seu filho, porque o filho da escrava não será herdeiro com o filho da livre {Gn 21,10}.
31 Aŋmɛ ba, dékage jɔɔ́ nnó ɛsé depɔ fɔ́ baá mendée ayi alú mefwɛ. Delu lé baá mendée ayi álá pɔ́ fɔ́ mefwɛ.
31 Pelo que, irmãos, não somos filhos da escrava, mas sim da que é livre.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.