Atos 23

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Pɔl atɛné mbɛ ushu ɛchomele melɔ, apɛ bɔɔ́ domeé ne aké, “Áŋmɛ́ ba nlu mɛ́ né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ yɛndégébé kpaá tɛ fi, ne metɔɔ́ wa ɛchyɛgé me ɛfwyale né genó gefɔ́.”
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Ne Ananya ayi alu ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ agaré bɔɔ́ bi átɛné kwɔ́kwɔ́lé ne Pɔl nnó ádo ji gekwɛ́kwɛ́ meno.
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 Pɔl aké, “Ɛsɔwɔ ado nyɛ wɔ ntó gekwɛ́kwɛ́. Wɔ ɔlu ɛké ɛkwɔ gepú ɛwé áwɔgé ne mbɔmé. Wɔ ɔjwɔle ɛfɛɛ́ nnó ɔpa mpa wa nkane ɛbɛ́ ɛlu ne ɔma kwé ɛbɛ́ nkane ɔké ádo me gekwɛ́kwɛ́.”
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 Bɔɔ́ bi atɛné kwɔ́kwɔ́lé ne Pɔl agií ji áké, “Mbɔ ne ɔshyɛ ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ”?
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 Ne Pɔl ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Áŋmɛ́ ba, nkaá fɔ́ nnó alu ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ wɔ́. Nende nkaá nnó ŋwɛ Ɛsɔwɔ aké, ‘Ɛkagé muú ashyɛ muú kpaá melɔ.’”
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 Pɔl aké agɛne nnó gentɔge bɔɔ́ abifɔ álú bɔɔ́ Sadusi ne abifɔ álú bɔɔ́ Farasi ákale áké, “Áŋmɛ́ ba nlu muú Farasi ne antɛ ba álú bɔɔ́ Farasi. Ula bi nkpɛné unɔɔ́ mpa ɛlé gétúgé nkame ne mbélé umɛɛ́ nnó bɔɔ́ bi ágbó ákwilege nyɛ né negbo.”
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 Pɔl ajɔgé mbɔ, bɔɔ́ Sadusi ne abi Farasi álɔ manwamé ne atɛ, ne ɛchomele ɛwémbɔ ɛkaré malu apea.
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 Ɛbwɔ́ áwámege mbɔ getúge bɔɔ́ Sadusi aké muú agbogé akwilege sé né negbo ne ákamé fɔ́ nnó ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛlu wɔ́ yɛ genó fɔ nkane Mendoó gepɔ́. Yɛ́mbɔ bɔɔ́ Farasi ákame nnó unó bi uko úlú.
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 Ne mawámé ama ja dɔɔ́. Ne anlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ abi álú geluáge bɔɔ́ Farasi ákwile ka ájɔge ne ɛshyɛ áké, “Ɛsé degɛ fɔ́ gyɛ́ ayi mende yina apyɛ wɔ́. Ndɔfɔ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ yɛ ɛlé mendoó ne ɛjɔɔ́ ne ji wáwálé.”
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 Gébégé mawáme yimbɔ aláa lé umyɛumyɛ, muú kpaá bɔɔ́ bee afɔɔ́ nnó ágyale nyɛ Pɔl ubauba, ne agaré bɔɔ́ bee nnó áféré Pɔl ɛfɛɛ́ ákéré ne ji mmu dachi bɔɔ́ bee.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 Bií bimbɔ ne utuú Jisɔs achwɔ tɛne nenkuné mmyɛ Pɔl ne ajɔɔ́ ne ji aké, “Gbaré metɔɔ́ wyɛ, ndɛre ɔgarege nkane nlu né Jɛrosalɛ mbɔntó ne ɔgarege nyɛ bɔɔ́ né Rom.”
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 Bií ujyágé bɔɔ́ Jus fɔ́ ásɔ́ mala ne áchɔ mmyɛ nnó ɛbwɔ́ anyɛɛ́ ne ányú genó gefɔ́ kpaá tɛ áwáne Pɔl.
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Ne bɔɔ́ bi áchɔɔ́ mmyɛ ápwɔ́ usaá upea.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 Ne ájyɛ gɛ́ anɔɔ́ baá bi apyɛ upɛ Ɛsɔwɔ ne ákpakpa melɔ áké, “Ɛsé dechɔ mmyɛ nnó denyɛɛ́, denyú genó gefɔ́ kpaá tɛ ɛsé déwáne Pɔl.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 Nkane ɛlúmbɔ, ɛnyu ákpakpa melɔ tɔge meko mbaá menɔ muú bɔɔ́ bee nnó atɔ́ Pɔl depyɛ ɛké dékɛlege mamapɛ mechɔ Pɔl cháŋéné ne ɛsé dékpomé mmyɛ manwá ji gemɛge nnó akwɔné fa.”
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Ne maá mende ayi meŋmɛ Pɔl yi mendée awú genó ɛyi ɛbwɔ́ abɔ ásɔ́ mala mampyɛ, ajyɛ garé Pɔl né dachi bɔɔ́ bee.
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Ne Pɔl akuú muú kpaá bɔɔ́ bee ama aké, “Sɛ ntɛ mamane yi ɔjyɛ mbaá menɔ muú ɛnyú, awya geno fɔ mangaré ji.”
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 Ajyɛgé ne ji ɛwu aké, “Pɔl muú denɔ aké nchwɔ́ ne ntɛ mamane yina ɛta wyɛ, awya genóge fɔ mangaré wɔ́.”
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 Menɔ muú yimbɔ asɛ ntɛ manmané yimbɔ átɛné babá, agií ji ake, “Ndé mechɔ ɔkɛlege mangaré me?”
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 Ashuú ji meko aké, “Bɔɔ́ Jus fɔ ájɔɔ́ ábélé nnó geyá ɛbwɔ́ ágaré wɔ ɔma chwɔ́ ne Pɔl né ɛchomelé melɔ, ɛbwɔ́ akɛ́lege mampyɛ ɛké ámage pɛ́ mechɔ Pɔl cháŋéné.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Yɛ́mbɔ ɛbwɔ́ áchwɔge, ɔkamege nende bɔɔ́ ápwɔ usaá upea abi ábií né meti, ágile manwá Pɔl. Ɛbwɔ́ ácho mmyɛ nnó anyɛɛ́ ne anyú genóge fɔ kpaá tɛ áwáne Pɔl. Ne nana ɛbwɔ́ ágile manwú genó ɛyige tanege wɔ meno.”
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 Ne menɔ muú yimbɔ aké ne maá yimbɔ, “Chó ne ɛkage ɔpyɛ muú fɔ akaá nnó ɔgaré me mechɔ ɛwé.”
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 Ɛ́wyagé menɔ muú bɔɔ́ bee yimbɔ akuú bɔɔ́ apea abi akwɔlege ji né dekpakpaá, aké ne ɛbwɔ́, “Jyage usaá bɔɔ́ bee ufya abi ákɛne ne uka ne usaá bɔɔ́ bee ulɛɛ́ meso ɛfya abi ákwɔme mfaá ujuŋá ne jyage ntó usaá bɔɔ́ bee ufya abi álú ne makɔ. Gárege ɛbwɔ́ ákpome mmyɛ ásɛ Pɔl ájyɛ́ né Kaisaria né káláŋká ɛneneama ne utuú bi.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Sɛgé ujuŋá ɛbifɔ nnó Pɔl aké akɛne ákwɔ́mé mfaá. Tige ji akɛ pere akwɔ́né né ushu Fɛlis ayi gɔmena.
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 Ajɔgé mbɔ, ásá ntó ŋwɛ aké,
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 “Me Klodyos Lysia ne nsame ŋwɛ yina mbaá Ata Fɛlis ayi gɔmna. Ntamé wɔ.
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Bɔɔ́ Jus ábɔ́ apyɛ́ mende yina ne ákɛlege manwá ji. Nwuúgé nnó alu muú yi áchyɛɛ́ ji melu nnó ábɛ́ muú Rom, me mfɛ́ ɛwu ne bɔɔ́ bee ba ne mféré ji né amu ɛbwɔ́.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 Tɛ mbɔ nkɛlege mankaá gyɛ́ ayi ɛbwɔ́ aké mende yina apyɛ, nsɛ ji defɛ́ mbɛ ushu ákpakpa melɔ bwɔ́.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 Ágigé ji, ngɛ fɔ nnó apyɛ genó ɛyige ábɔ́ manwá ji wɔ́ yɛ mankpɛ denɔ. Ɛbwɔ́ ábɔ́ anyɛɛ́ lé mbeé né mabɛ́ bwɔ́.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 Ɛ́wyagé muú fɔ achwɔ́ garé me nnó bɔɔ́ Jus ásɔ́ mala manwá mende yina. Ne ntɔ́ ji tɛ́nétɛ́né ɛta wyɛ. Ngaré ntó bɔɔ́ bi áké ji apyɛ gyɛ́ nnó áchwɔ́ garé wɔ genó ɛyige ji apyɛ. Bɛ́ peré.”
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 Ne bɔɔ́ bee bimbɔ ápyɛ wyɛ nkane menɔ muú bwɔ́ agaré ɛbwɔ́. Ásɛ Pɔl né utuú bimbɔ, ákɛ kpaá ákwɔné Antipatris.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 Bií ujyagé bɔɔ́ bee abi ákɛne ne uka ákéré né dachi bwɔ́ ne abi awya ujuŋa ásɛ Pɔl áfɛ́ ne ji.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 Ɛbwɔ́ ákwɔ́négé Kaisaria, áchyɛ gɔmna ŋwɛ yimbɔ ne áfyɛ Pɔl né amu jií.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 Akuúge ŋwɛ yimbɔ, agií Pɔl aké, “Ɔtané ndé geba?” Pɔl ashuú ji meko aké, “Ntané gebagé mewaá Silisya.”
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 Gɔmena awuúge mbɔ, aké ne ji, “Gɔ́ bɔɔ́ bi aké ɔpyɛ gyɛ́ áchwɔ́ ne nwuú mpa wyɛ.” Ne ajɔɔ́ aké ájyɛ bélé ji né ɛcha ɛwé Mfwa Hɛrɔd abɔ atɛné ne aké bɔɔ́ bee ábamé ji.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.