Atos 23

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Pɔl atɛné mbɛ ushu ɛchomele melɔ, apɛ bɔɔ́ domeé ne aké, “Áŋmɛ́ ba nlu mɛ́ né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ yɛndégébé kpaá tɛ fi, ne metɔɔ́ wa ɛchyɛgé me ɛfwyale né genó gefɔ́.”
1 Fitando Paulo os olhos no sinédrio, disse: Varões irmãos, até o dia de hoje tenho andado diante de Deus com toda a boa consciência.
2 Ne Ananya ayi alu ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ agaré bɔɔ́ bi átɛné kwɔ́kwɔ́lé ne Pɔl nnó ádo ji gekwɛ́kwɛ́ meno.
2 Mas o sumo sacerdote, Ananias, mandou aos que estavam junto dele que o ferissem na boca.
3 Pɔl aké, “Ɛsɔwɔ ado nyɛ wɔ ntó gekwɛ́kwɛ́. Wɔ ɔlu ɛké ɛkwɔ gepú ɛwé áwɔgé ne mbɔmé. Wɔ ɔjwɔle ɛfɛɛ́ nnó ɔpa mpa wa nkane ɛbɛ́ ɛlu ne ɔma kwé ɛbɛ́ nkane ɔké ádo me gekwɛ́kwɛ́.”
3 Então Paulo lhe disse: Deus te ferirá a ti, parede branqueada; tu estás aí sentado para julgar-me segundo a lei, e contra a lei mandas que eu seja ferido?
4 Bɔɔ́ bi atɛné kwɔ́kwɔ́lé ne Pɔl agií ji áké, “Mbɔ ne ɔshyɛ ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ”?
4 Os que estavam ali disseram: Injurias o sumo sacerdote de Deus?
5 Ne Pɔl ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Áŋmɛ́ ba, nkaá fɔ́ nnó alu ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ wɔ́. Nende nkaá nnó ŋwɛ Ɛsɔwɔ aké, ‘Ɛkagé muú ashyɛ muú kpaá melɔ.’”
5 Disse Paulo: Não sabia, irmãos, que era o sumo sacerdote; porque está escrito: Não dirás mal do príncipe do teu povo.
6 Pɔl aké agɛne nnó gentɔge bɔɔ́ abifɔ álú bɔɔ́ Sadusi ne abifɔ álú bɔɔ́ Farasi ákale áké, “Áŋmɛ́ ba nlu muú Farasi ne antɛ ba álú bɔɔ́ Farasi. Ula bi nkpɛné unɔɔ́ mpa ɛlé gétúgé nkame ne mbélé umɛɛ́ nnó bɔɔ́ bi ágbó ákwilege nyɛ né negbo.”
6 Sabendo Paulo que uma parte era de saduceus e outra de fariseus, clamou no sinédrio: Varões irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseus; é por causa da esperança da ressurreição dos mortos que estou sendo julgado.
7 Pɔl ajɔgé mbɔ, bɔɔ́ Sadusi ne abi Farasi álɔ manwamé ne atɛ, ne ɛchomele ɛwémbɔ ɛkaré malu apea.
7 Ora, dizendo ele isto, surgiu dissensão entre os fariseus e saduceus; e a multidão se dividiu.
8 Ɛbwɔ́ áwámege mbɔ getúge bɔɔ́ Sadusi aké muú agbogé akwilege sé né negbo ne ákamé fɔ́ nnó ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛlu wɔ́ yɛ genó fɔ nkane Mendoó gepɔ́. Yɛ́mbɔ bɔɔ́ Farasi ákame nnó unó bi uko úlú.
8 Porque os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito; mas os fariseus reconhecem uma e outra coisa.
9 Ne mawámé ama ja dɔɔ́. Ne anlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ abi álú geluáge bɔɔ́ Farasi ákwile ka ájɔge ne ɛshyɛ áké, “Ɛsé degɛ fɔ́ gyɛ́ ayi mende yina apyɛ wɔ́. Ndɔfɔ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ yɛ ɛlé mendoó ne ɛjɔɔ́ ne ji wáwálé.”
9 Daí procedeu grande clamor; e levantando-se alguns da parte dos fariseus, altercavam, dizendo: Não achamos nenhum mal neste homem. E se algum espírito ou anjo lhe falou, não resistamos a Deus.
10 Gébégé mawáme yimbɔ aláa lé umyɛumyɛ, muú kpaá bɔɔ́ bee afɔɔ́ nnó ágyale nyɛ Pɔl ubauba, ne agaré bɔɔ́ bee nnó áféré Pɔl ɛfɛɛ́ ákéré ne ji mmu dachi bɔɔ́ bee.
10 E avolumando-se a dissenção, o comandante, temendo que Paulo fosse por eles despedaçado, mandou que os soldados descessem e o tirassem do meio deles e o levassem para a fortaleza.
11 Bií bimbɔ ne utuú Jisɔs achwɔ tɛne nenkuné mmyɛ Pɔl ne ajɔɔ́ ne ji aké, “Gbaré metɔɔ́ wyɛ, ndɛre ɔgarege nkane nlu né Jɛrosalɛ mbɔntó ne ɔgarege nyɛ bɔɔ́ né Rom.”
11 Na noite seguinte, apresentou-se-lhe o Senhor e disse: Tem bom ânimo: porque, como deste testemunho de mim em Jerusalém, assim importa que o dês também em Roma.
12 Bií ujyágé bɔɔ́ Jus fɔ́ ásɔ́ mala ne áchɔ mmyɛ nnó ɛbwɔ́ anyɛɛ́ ne ányú genó gefɔ́ kpaá tɛ áwáne Pɔl.
12 Quando já era dia, coligaram-se os judeus e juraram sob pena de maldição que não comeriam nem beberiam enquanto não matassem a Paulo.
13 Ne bɔɔ́ bi áchɔɔ́ mmyɛ ápwɔ́ usaá upea.
13 Eram mais de quarenta os que fizeram esta conjuração;
14 Ne ájyɛ gɛ́ anɔɔ́ baá bi apyɛ upɛ Ɛsɔwɔ ne ákpakpa melɔ áké, “Ɛsé dechɔ mmyɛ nnó denyɛɛ́, denyú genó gefɔ́ kpaá tɛ ɛsé déwáne Pɔl.
14 e estes foram ter com os principais sacerdotes e anciãos, e disseram: Conjuramo-nos sob pena de maldição a não provarmos coisa alguma até que matemos a Paulo.
15 Nkane ɛlúmbɔ, ɛnyu ákpakpa melɔ tɔge meko mbaá menɔ muú bɔɔ́ bee nnó atɔ́ Pɔl depyɛ ɛké dékɛlege mamapɛ mechɔ Pɔl cháŋéné ne ɛsé dékpomé mmyɛ manwá ji gemɛge nnó akwɔné fa.”
15 Agora, pois, vós, com o sinédrio, rogai ao comandante que o mande descer perante vós como se houvésseis de examinar com mais precisão a sua causa; e nós estamos prontos para matá-lo antes que ele chegue.
16 Ne maá mende ayi meŋmɛ Pɔl yi mendée awú genó ɛyi ɛbwɔ́ abɔ ásɔ́ mala mampyɛ, ajyɛ garé Pɔl né dachi bɔɔ́ bee.
16 Mas o filho da irmã de Paulo, tendo sabido da cilada, foi, entrou na fortaleza e avisou a Paulo.
17 Ne Pɔl akuú muú kpaá bɔɔ́ bee ama aké, “Sɛ ntɛ mamane yi ɔjyɛ mbaá menɔ muú ɛnyú, awya geno fɔ mangaré ji.”
17 Chamando Paulo um dos centuriões, disse: Leva este moço ao comandante, porque tem alguma coisa que lhe comunicar.
18 Ajyɛgé ne ji ɛwu aké, “Pɔl muú denɔ aké nchwɔ́ ne ntɛ mamane yina ɛta wyɛ, awya genóge fɔ mangaré wɔ́.”
18 Tomando-o ele, pois, levou-o ao comandante e disse: O preso Paulo, chamando-me, pediu-me que trouxesse à tua presença este moço, que tem alguma coisa a dizer-te.
19 Menɔ muú yimbɔ asɛ ntɛ manmané yimbɔ átɛné babá, agií ji ake, “Ndé mechɔ ɔkɛlege mangaré me?”
19 O comandante tomou-o pela mão e, retirando-se à parte, perguntou-lhe em particular: Que é que tens a contar-me?
20 Ashuú ji meko aké, “Bɔɔ́ Jus fɔ ájɔɔ́ ábélé nnó geyá ɛbwɔ́ ágaré wɔ ɔma chwɔ́ ne Pɔl né ɛchomelé melɔ, ɛbwɔ́ akɛ́lege mampyɛ ɛké ámage pɛ́ mechɔ Pɔl cháŋéné.
20 Disse ele: Os judeus combinaram rogar-te que amanhã mandes Paulo descer ao sinédrio, como que tendo de inquirir com mais precisão algo a seu respeito.
21 Yɛ́mbɔ ɛbwɔ́ áchwɔge, ɔkamege nende bɔɔ́ ápwɔ usaá upea abi ábií né meti, ágile manwá Pɔl. Ɛbwɔ́ ácho mmyɛ nnó anyɛɛ́ ne anyú genóge fɔ kpaá tɛ áwáne Pɔl. Ne nana ɛbwɔ́ ágile manwú genó ɛyige tanege wɔ meno.”
21 Tu, pois, não te deixes persuadir por eles; porque mais de quarenta homens dentre eles armaram ciladas, os quais juraram sob pena de maldição não comerem nem beberem até que o tenham morto; e agora estão aprestados, esperando a tua promessa.
22 Ne menɔ muú yimbɔ aké ne maá yimbɔ, “Chó ne ɛkage ɔpyɛ muú fɔ akaá nnó ɔgaré me mechɔ ɛwé.”
22 Então o comandante despediu o moço, ordenando-lhe que a ninguém dissesse que lhe havia contado aquilo.
23 Ɛ́wyagé menɔ muú bɔɔ́ bee yimbɔ akuú bɔɔ́ apea abi akwɔlege ji né dekpakpaá, aké ne ɛbwɔ́, “Jyage usaá bɔɔ́ bee ufya abi ákɛne ne uka ne usaá bɔɔ́ bee ulɛɛ́ meso ɛfya abi ákwɔme mfaá ujuŋá ne jyage ntó usaá bɔɔ́ bee ufya abi álú ne makɔ. Gárege ɛbwɔ́ ákpome mmyɛ ásɛ Pɔl ájyɛ́ né Kaisaria né káláŋká ɛneneama ne utuú bi.
23 Chamando dois centuriões, disse: Aprontai para a terceira hora da noite duzentos soldados de infantaria, setenta de cavalaria e duzentos lanceiros para irem até Cesaréia.
24 Sɛgé ujuŋá ɛbifɔ nnó Pɔl aké akɛne ákwɔ́mé mfaá. Tige ji akɛ pere akwɔ́né né ushu Fɛlis ayi gɔmena.
24 E mandou que aparelhassem cavalgaduras para que Paulo montasse, a fim de o levarem salvo ao governador Félix.
25 Ajɔgé mbɔ, ásá ntó ŋwɛ aké,
25 E escreveu-lhe uma carta nestes termos:
26 “Me Klodyos Lysia ne nsame ŋwɛ yina mbaá Ata Fɛlis ayi gɔmna. Ntamé wɔ.
26 Cláudio Lísias, ao excelentíssimo governador Félix, saúde.
27 Bɔɔ́ Jus ábɔ́ apyɛ́ mende yina ne ákɛlege manwá ji. Nwuúgé nnó alu muú yi áchyɛɛ́ ji melu nnó ábɛ́ muú Rom, me mfɛ́ ɛwu ne bɔɔ́ bee ba ne mféré ji né amu ɛbwɔ́.
27 Este homem foi preso pelos judeus, e estava a ponto de ser morto por eles quando eu sobrevim com a tropa e o livrei ao saber que era romano.
28 Tɛ mbɔ nkɛlege mankaá gyɛ́ ayi ɛbwɔ́ aké mende yina apyɛ, nsɛ ji defɛ́ mbɛ ushu ákpakpa melɔ bwɔ́.
28 Querendo saber a causa por que o acusavam, levei-o ao sinédrio deles;
29 Ágigé ji, ngɛ fɔ nnó apyɛ genó ɛyige ábɔ́ manwá ji wɔ́ yɛ mankpɛ denɔ. Ɛbwɔ́ ábɔ́ anyɛɛ́ lé mbeé né mabɛ́ bwɔ́.
29 e achei que era acusado de questões da lei deles, mas que nenhum crime havia nele digno de morte ou prisão.
30 Ɛ́wyagé muú fɔ achwɔ́ garé me nnó bɔɔ́ Jus ásɔ́ mala manwá mende yina. Ne ntɔ́ ji tɛ́nétɛ́né ɛta wyɛ. Ngaré ntó bɔɔ́ bi áké ji apyɛ gyɛ́ nnó áchwɔ́ garé wɔ genó ɛyige ji apyɛ. Bɛ́ peré.”
30 E quando fui informado que haveria uma cilada contra o homem, logo to enviei, intimando também aos acusadores que perante ti se manifestem contra ele. Passa bem.
31 Ne bɔɔ́ bee bimbɔ ápyɛ wyɛ nkane menɔ muú bwɔ́ agaré ɛbwɔ́. Ásɛ Pɔl né utuú bimbɔ, ákɛ kpaá ákwɔné Antipatris.
31 Os soldados, pois, conforme lhes fora mandado, tomando a Paulo, o levaram de noite a Antipátride.
32 Bií ujyagé bɔɔ́ bee abi ákɛne ne uka ákéré né dachi bwɔ́ ne abi awya ujuŋa ásɛ Pɔl áfɛ́ ne ji.
32 Mas no dia seguinte, deixando aos de cavalaria irem com ele, voltaram à fortaleza;
33 Ɛbwɔ́ ákwɔ́négé Kaisaria, áchyɛ gɔmna ŋwɛ yimbɔ ne áfyɛ Pɔl né amu jií.
33 os quais, logo que chegaram a Cesaréia e entregaram a carta ao governador, apresentaram-lhe também Paulo.
34 Akuúge ŋwɛ yimbɔ, agií Pɔl aké, “Ɔtané ndé geba?” Pɔl ashuú ji meko aké, “Ntané gebagé mewaá Silisya.”
34 Tendo lido a carta, o governador perguntou de que província ele era; e, sabendo que era da Cilícia, disse:
35 Gɔmena awuúge mbɔ, aké ne ji, “Gɔ́ bɔɔ́ bi aké ɔpyɛ gyɛ́ áchwɔ́ ne nwuú mpa wyɛ.” Ne ajɔɔ́ aké ájyɛ bélé ji né ɛcha ɛwé Mfwa Hɛrɔd abɔ atɛné ne aké bɔɔ́ bee ábamé ji.
35 Ouvir-te-ei quando chegarem também os teus acusadores; e mandou que fosse guardado no pretório de Herodes.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.