Atos 16
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs ARA
1 Ne Pɔl ajyɛ kwɔne melɔ Debe, ɛwyage afɛ́ né melɔ Lystra. Mende fɔ abɔ alu ɛfɛɛ́ ayi ákamé ne Jisɔs, ákuú ji Timɔti. Mma wuú alu muú Jus ne akamé ntó ne Jisɔs ne ntɛ wuú alu muú Grek.
1 Chegou também a Derbe e a Listra. Havia ali um discípulo chamado Timóteo, filho de uma judia crente, mas de pai grego;
2 Ne Timɔti alu ntó muú yi bɔɔ́ Jisɔs né Lystra ne Ikɔnyɔm áfɛ́ge ji.
2 dele davam bom testemunho os irmãos em Listra e Icônio.
3 Pɔl abɔ akɛlege nnó Timɔti akɛné ne ɛbwɔ́ ɛwémbɔ ɛpyɛ ji Pɔl asɔ ji nsɔ nkane gepɔge bɔɔ́ Jus gelú nendé bɔɔ́ Jus ako né gebagé mewaá ɛyigé mbɔ́ ákaá chaŋéné nnó ntɛ Timɔti abɔ alu nya muú Grek.
3 Quis Paulo que ele fosse em sua companhia e, por isso, circuncidou-o por causa dos judeus daqueles lugares; pois todos sabiam que seu pai era grego.
4 Ne ɛbwɔ́ ályá ákɛ́ne malɔmalɔ ágarege bɔɔ́ Jisɔs unó bi áŋgbá Jisɔs ne ákpakpa ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs ájwɔlé né Jɛrosalɛ ájɔɔ́. Ne ágaré ɛbwɔ́ nnó ábelé ubi cháŋéné.
4 Ao passar pelas cidades, entregavam aos irmãos, para que as observassem, as decisões tomadas pelos apóstolos e presbíteros de Jerusalém.
5 Ɛwéna ɛpyɛ ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs ɛwé ɛlu yɛndé melɔ áfyɛɛ́ wyɛ metɔɔ́ ne Jisɔs dɔɔ́ ne yɛndé bií gejamégé bɔɔ́ áchwɔ́ áchome ne ɛbwɔ́.
5 Assim, as igrejas eram fortalecidas na fé e, dia a dia, aumentavam em número.
6 Pɔl ne bɔɔ́ bií ákɛ́ne ájyɛ, né gébégé áchwɔ́ kwɔne né gebagé mewaá Ɛsya, Mendoó Ukpea ɛkamé fɔ́ nnó ji agare mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ɛfɛɛ́ wɔ. Ne ɛbwɔ́ ákoge né gebagé mewaá, Frigiya ne Galasiya, ajyɛ.
6 E, percorrendo a região frígio-gálata, tendo sido impedidos pelo Espírito Santo de pregar a palavra na Ásia,
7 Ndɛre áchwɔ́ kwɔne gebage mewaá Misiya, ábɔ́ ákɛlege mankpɛ né gebagé mewaá Bɛtinya, yɛ́mbɔ Mendoó Jisɔs ɛkamé wɔ́.
7 defrontando Mísia, tentavam ir para Bitínia, mas o Espírito de Jesus não o permitiu.
8 Ne ɛbwɔ́ ákogé melɔ Misiya, áshúle áfɛ́ né melɔ Truus.
8 E, tendo contornado Mísia, desceram a Trôade.
9 Wyɛ bií bimbɔ ne utuú, Pɔl agɛ́ amɛ gejya nkane mende Masedonia fɔ atɛné ɛgbɛ ɛbɛ́ɛ mega afu amu nnó Pɔl achya, ajyɛ poó ɛbwɔ́.
9 À noite, sobreveio a Paulo uma visão na qual um varão macedônio estava em pé e lhe rogava, dizendo: Passa à Macedônia e ajuda-nos.
10 Ndɛre abɔ́ agɛ́né amɛ gejya yimbɔ, ɛse ne ɛbwɔ́ dekaá nnó Ɛsɔwɔ akɛlege nnó dejyɛ degaré mekomejɔɔ́ wuú né melɔ Masedonia. Ne ɛsé dekpome mmyɛ majyɛ.
10 Assim que teve a visão, imediatamente, procuramos partir para aquele destino, concluindo que Deus nos havia chamado para lhes anunciar o evangelho.
11 Ne ɛsé dekpɛ ɛ́kpe né melɔ Truus, dekɛ nnyinnyi dekwɔné melɔ Samɔtras, bii ujyage, dekwɔné melɔ Niapolis.
11 Tendo, pois, navegado de Trôade, seguimos em direitura a Samotrácia, no dia seguinte, a Neápolis
12 Détánégé ɛfɛɛ́, dekɛ mewaá mewaá dekwɔné melɔ Filippi ɛwe ɛlu melɔ kpa né gebage mewaá Masedonia ne ɛlu ntó melɔ ɛwé gejamégé bɔɔ́ Rom abɔ ájwɔ́lege wyɛ. Debɛlé mboó ndɔ wyɛ.
12 e dali, a Filipos, cidade da Macedônia, primeira do distrito e colônia. Nesta cidade, permanecemos alguns dias.
13 Bií uwyaá bɔɔ́ Jus ukwɔ́négé, delya melɔ defɛ́ né mbale ɛbɛ́ɛ, ɛsé debɔ́ defɛré nnó ɛfɛɛ́ ne bɔɔ́ Jus áchómege anɛnemmyɛ. Dékwɔ́négé ɛwu, degɛ́ andée fɔ́ áchomé ne ɛsé dejwɔlé ka, dégaré ɛbwɔ́ mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ.
13 No sábado, saímos da cidade para junto do rio, onde nos pareceu haver um lugar de oração; e, assentando-nos, falamos às mulheres que para ali tinham concorrido.
14 Mendée fɔ abɔ alu ɛfɛɛ́ ayi ákuú ji Lydiya, apɔ́ muú Jus ne ánoge Ɛsɔwɔ. Ji atané melɔ Tayatira ne akɛne gesege ufɔɔ́ mandeé ayi ájamé ŋka dɔɔ́. Ndɛre awuú geno ɛyigé Pɔl ajɔge, Ɛsɔwɔ anené ji metɔɔ́ nnó akame.
14 Certa mulher, chamada Lídia, da cidade de Tiatira, vendedora de púrpura, temente a Deus, nos escutava; o Senhor lhe abriu o coração para atender às coisas que Paulo dizia.
15 Áwyage ji manaá Ɛsɔwɔ ne ɛkwɔ wuú, anɛ ɛsé mmyɛ nnó dejyɛ debɛlé né gepú jií mbɔgé ɛsé dekamé wáwálé nnó ji áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Jisɔs. Ájɔge mbɔ ɛsé defɛ́.
15 Depois de ser batizada, ela e toda a sua casa, nos rogou, dizendo: Se julgais que eu sou fiel ao Senhor, entrai em minha casa e aí ficai. E nos constrangeu a isso.
16 Bií fɔ́, ndɛre ɛse debɔ́ dejyɛ né melu ɛwé ánɛnemmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ, detuú ne mesɔ mendée ayi alu memfwɛ. Abɔ́ awya melo nchyɛ ayi apyɛ ji agarege depɔ ti depyɛ nyɛ meso gébé. Bɔɔ́ bi awya ji, ásɛle ŋka né depɔ ɛtiré ji ágarege.
16 Aconteceu que, indo nós para o lugar de oração, nos saiu ao encontro uma jovem possessa de espírito adivinhador, a qual, adivinhando, dava grande lucro aos seus senhores.
17 Mesɔ́ mendée yimbɔ agɛ́ge Pɔl ne Ɛse alɔ mánkalé, akwɔlege ɛse ake: “Bɔɔ́ bina álú bɔɔ́ útɔɔ́ Ɛsɔwɔ Anyatá. Ɛbwɔ́ áchwɔ́ mangaré nkane Ɛsɔwɔ áférege nyɛ ɛnyu né ɛfwyale gabo.”
17 Seguindo a Paulo e a nós, clamava, dizendo: Estes homens são servos do Deus Altíssimo e vos anunciam o caminho da salvação.
18 Ne mesɔ́ mendée yina apyɛ́ wyɛmbɔ né gejamégé ndɔ. Ne bii uma metɔɔ́ ɛsɔ Pɔl, anyá meló nchyɛ yimbɔ aké: “Ngarege wɔ mbaá mabɔ Jisɔs Kras, tané ji mmyɛ.” Ne tɛ́nétɛ́né yimbɔ atané.
18 Isto se repetia por muitos dias. Então, Paulo, já indignado, voltando-se, disse ao espírito: Em nome de Jesus Cristo, eu te mando: retira-te dela. E ele, na mesma hora, saiu.
19 Bɔɔ́ bi awya maá memfwɛ yimbɔ, ágɛ́ge nnó meti ŋka bwɔ́ ɛwé ánɛre metɔɔ́ wyɛ ɛnó, ágbaré Pɔl ne Silas ája áfɛ́ né mbaá yi ákpakpa melɔ ápane mpa.
19 Vendo os seus senhores que se lhes desfizera a esperança do lucro, agarrando em Paulo e Silas, os arrastaram para a praça, à presença das autoridades;
20 Ájyɛge, ápyɛ ɛbwɔ́ átɛ́ne mbɛ ushu ampane mpa abi alu bɔɔ́ Rom aké: “Bɔɔ́ bina alú bɔɔ́ Jus, ne achyɛge ɛfwyale né melɔ ɛsé.
20 e, levando-os aos pretores, disseram: Estes homens, sendo judeus, perturbam a nossa cidade,
21 Ɛbwɔ́ álɛrege uno bi ɛbɛ́ ɛse ɛlá ɛkamé wɔ́. Ɛse delu bɔɔ́ Rom; desɛ́lé fɔ depɔ ɛbwɔ́.”
21 propagando costumes que não podemos receber, nem praticar, porque somos romanos.
22 Gejamégé bɔɔ́ ɛyi gebɔ́ gelú ɛfɛɛ, geshulé Pɔl ne Silas mmyɛ ne ampané mpa ágyá ɛbwɔ́ mandeé mmyɛ, ne ágare nnó ádo ɛbwɔ́ ne unɔɔ́.
22 Levantou-se a multidão, unida contra eles, e os pretores, rasgando-lhes as vestes, mandaram açoitá-los com varas.
23 Ne ádogé ɛbwɔ́ cháŋéné, ájyɛ áfyɛ́ ɛbwɔ́ né denɔ ne ágaré membamé gepúge denɔ nnó, ábámé ɛbwɔ́ cháncha.
23 E, depois de lhes darem muitos açoites, os lançaram no cárcere, ordenando ao carcereiro que os guardasse com toda a segurança.
24 Membame yimbɔ awugembɔ, asɛ ɛbwɔ, ajyɛ fyɛ né maá gepú ayi tɛ mmu gepúge denɔ. Ɛfɛɛ́ ne afyɛ ɛbwɔ́ ufwɔlé.
24 Este, recebendo tal ordem, levou-os para o cárcere interior e lhes prendeu os pés no tronco.
25 Ne metɔɔ́ utuú, Pɔl ne Silas anɛnemmyɛ, ákwáne makwa, áfɛ́ge Ɛsɔwɔ ne bɔɔ́ denɔ bi fɔ áwuú.
25 Por volta da meia-noite, Paulo e Silas oravam e cantavam louvores a Deus, e os demais companheiros de prisão escutavam.
26 Áké ápɛ́le, mme alɔ manyi ne gepúge denɔ genyi gekwɔné né tɛ mala dekwɔ́re gepu. Manombi gepú yimbɔ ánené, ne bɔ ŋkpɔkɔvɛ bimbɔ ásɔré ákwé mme.
26 De repente, sobreveio tamanho terremoto, que sacudiu os alicerces da prisão; abriram-se todas as portas, e soltaram-se as cadeias de todos.
27 Membame gepú yimbɔ apégé gejya, agɛ́ nkane manombi alaá fuú, afɛré nnó bɔɔ́ denɔ ako ábó. Ajú aparaja wuú nnó awá gemɛ jií.
27 O carcereiro despertou do sono e, vendo abertas as portas do cárcere, puxando da espada, ia suicidar-se, supondo que os presos tivessem fugido.
28 Pɔl agɛ́gé mbɔ akalé kéŋké aké: “Ɔwágé gemɛ jyɛ, ɛsé ako delu fa.”
28 Mas Paulo bradou em alta voz: Não te faças nenhum mal, que todos aqui estamos!
29 Ne membamé gepúge denɔ ákuú muú fɔ nnó achwɔ́ ji ne mewɛ. Gébégé áchwɔ́ ne ɛwú, asɛ, akpɛ́ mmu wáwá. Átó mano mme mbɛ ushu Pɔl ne Silas awere ne ɛfɔ metɔɔ́.
29 Então, o carcereiro, tendo pedido uma luz, entrou precipitadamente e, trêmulo, prostrou-se diante de Paulo e Silas.
30 Ne asɛ ɛbwɔ́ átané dafyɛ, agií ɛbwɔ́ ake: “Antɛ ba, mpyɛ nnó ne áféré me né ɛfwyale gabo?”
30 Depois, trazendo-os para fora, disse: Senhores, que devo fazer para que seja salvo?
31 Ɛbwɔ́ ashú ji meko aké: “Fyɛ́ metɔɔ́ wyɛ ne Jisɔs, Wɔ ne ula gepú byɛ detánege nyɛ né ɛfwyale gabo.”
31 Responderam-lhe: Crê no Senhor Jesus e serás salvo, tu e tua casa.
32 Ne ɛbwɔ́ ágaré ji ne bɔɔ́ ako bi alu ji mmu depɔré Jisɔs.
32 E lhe pregaram a palavra de Deus e a todos os de sua casa.
33 Wyɛ ne utuú bimbɔ, mende yimbɔ asɛ ɛbwɔ́, ajyɛ shwɔ́ne upa bwɔ́. Wyɛ tɛ́nétɛ́né yimbɔ pɔl ne Silas áwyaá ji manaá Ɛsɔwɔ ne bɔɔ́ bií.
33 Naquela mesma hora da noite, cuidando deles, lavou-lhes os vergões dos açoites. A seguir, foi ele batizado, e todos os seus.
34 Ne asɛ ɛbwɔ́ áfɛ́ né gepú jií achyɛ ɛbwɔ́ menyɛɛ́. Ji ne bɔɔ́ bi matɔɔ́ ágɔ bwɔ́ dɔɔ́ gétúgé áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ.
34 Então, levando-os para a sua própria casa, lhes pôs a mesa; e, com todos os seus, manifestava grande alegria, por terem crido em Deus.
35 Bií ujyage, ampané mpa abi Rom átɔ́ bɔɔ́ bee nnó ájyɛ garé membame gepúge denɔ nno, “Lyáge andé bimbɔ ájyɛ́.”
35 Quando amanheceu, os pretores enviaram oficiais de justiça, com a seguinte ordem: Põe aqueles homens em liberdade.
36 Ne mende yina awugembɔ, ajyɛ garé Pɔl aké: “Ámpané mpa átɔ́ bɔɔ́ achwɔ́ gare me nnó nlya ɛnyú dejyɛ. Nana kɛ́ge pere.”
36 Então, o carcereiro comunicou a Paulo estas palavras: Os pretores ordenaram que fôsseis postos em liberdade. Agora, pois, saí e ide em paz.
37 Yɛ́mbɔ Pɔl ajɔɔ́ ne bɔɔ́ bee bimbɔ aké: “Átulé ɛsé né mbɛ ushu bɔɔ́ ayi álá lú dampa mpa ɛsé yɛlé ábɔ́ áchyɛ́ ɛsé ɛbwɔnyɛ nnó debɛ bɔɔ́ Rom.”
37 Paulo, porém, lhes replicou: Sem ter havido processo formal contra nós, nos açoitaram publicamente e nos recolheram ao cárcere, sendo nós cidadãos romanos; querem agora, às ocultas, lançar-nos fora? Não será assim; pelo contrário, venham eles e, pessoalmente, nos ponham em liberdade.
38 Ne bɔɔ́ bee bimbɔ ákéré ájyɛ́ gare ámpané mpa genó ɛyigé Pɔl abɔ́ ajɔɔ́. Ɛbwɔ́ áwúgé nnó Pɔl ne Silas alú ntó bɔɔ́ Rom manɛ magyalé ɛbwɔ́.
38 Os oficiais de justiça comunicaram isso aos pretores; e estes ficaram possuídos de temor, quando souberam que se tratava de cidadãos romanos.
39 Ne ɛbwɔ́ áchwɔ́ kwɔ Pɔl ne Silas mata né gyɛ́ ayi ɛbwɔ́ ápyɛ́ɛ, áféré ɛbwɔ́ ne áké álya melɔ bwɔ́.
39 Então, foram ter com eles e lhes pediram desculpas; e, relaxando-lhes a prisão, rogaram que se retirassem da cidade.
40 Pɔl ne Silas átanege gepú denɔ, áfɛ́ né gepúge Lydiya. Ɛfɛɛ́ ne ábané bɔɔ bi ákamé ne Jisɔs. Áchyɛge ɛbwɔ majyɛ́, ne álya ájyɛ.
40 Tendo-se retirado do cárcere, dirigiram-se para a casa de Lídia e, vendo os irmãos, os confortaram. Então, partiram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.