1 Pedro 2
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs ARC
1 Ne tɛ mbaá Ɛsɔwɔ ábyɛné ɛnyú mambyɛ yi mekɛ, lyaáge yɛ́ndé gefɔ́gé gabo. Débyɔgé fɔ́ gebyɔ, débwɔlege fɔ́ démbwɔlé, défyɛge fɔ́ amɛ né unó bɔɔ́, ne déjɔ́gé fɔ́ mejɔɔ́ mebo ne atɛ.
1 Deixando, pois, toda malícia, e todo engano, e fingimentos, e invejas, e todas as murmurações,
2 Ɛnyú delu baá akɛ, shyaáge lé manyú nembɛ nelɔ́nélɔ́ ɛniné mendoó ɛchyɛge. Nembɛ ɛniné mbɔ, ɛlé menyɛɛ́ ayi mendoó ayi apyɛɛ́ nnó ɛnyú déwɛ́né né depɔré Ɛsɔwɔ kpaá tɛ dékwanege mambɔ unó bi ji áferé nyú né ɛfwyale gabo nnó débɔ.
2 desejai afetuosamente, como meninos novamente nascidos, o leite racional, não falsificado, para que, por ele, vades crescendo,
3 Pyɛgé wyɛmbɔ, néndé ɛnyú ambɔɔ́ défwɔré mɛ dégɛ nnó, Ata alɔ́ melu.
3 se é que já provastes que o Senhor é benigno.
4 Chwɔgé mbaá Ata, ji alú ɛké ntaá ɛniné nelu nebɛ. Ákwaá abɔ́ áshya ji nnó alɔme fɔ́, yɛ́mbɔ Ɛsɔwɔ ajya ji néndé, agɛ nnó ji alu melɔ́mélɔ́.
4 E, chegando-vos para ele, a pedra viva, reprovada, na verdade, pelos homens, mas para com Deus eleita e preciosa,
5 Ɛnyú ntó delú ɛké mataá ayi alú abɛ, Ɛsɔwɔ asɛlé ɛnyú mantɛne ɛcha upɛ wuú né mendoó, nnó ɛnyú debɛ́ ampyɛ upɛ ukpea abi achyɛɛ́ gemɛge ɛbwɔ́ mampyɛ upɛ ɛbi ukwané Ɛsɔwɔ metɔɔ́ gétúgé genó ɛyigé Jisɔs Kras apyɛɛ́.
5 vós também, como pedras vivas, sois edificados casa espiritual e sacerdócio santo, para oferecerdes sacrifícios espirituais, agradáveis a Deus, por Jesus Cristo.
6 Mbɔ ne ɛlú, néndé asa né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó Ɛsɔwɔ aké, “Gɛgé me mbele ntaá né melɔ Sayɔn, ntaá ɛniné na ne negbarege ɛkwɔɔ́ gepú. Me njya néní nelú nelɔ́nélɔ́. Ne yɛ́ndémuú ayi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne ji, abɔɔ́ fɔ́ mekpo unɔɔ́.”
6 Pelo que também na Escritura se contém: Eis que ponho em Sião a pedra principal da esquina, eleita e preciosa; e quem nela crer não será confundido.
7 Ne ɛnyú abi défyɛɛ́ metɔɔ́ ne ji, ntaá ɛniné na nélu nelɔ́nélɔ́ ɛta nyú yɛ́mbɔ né mbaá bɔɔ́ abi álá áfyɛɛ́ fɔ́ metɔɔ́ ne ji wɔ́, alu ɛta bwɔ́ ɛké, “Ntaá ɛníné ántɛné upú áshyaá nnó nelɔ́mé, wyɛ lé néní ne nelaá ntaá ɛníné ne gbare ɛkwɔ gepú.”
7 E assim para vós, os que credes, é preciosa, mas, para os rebeldes, a pedra que os edificadores reprovaram, essa foi a principal da esquina;
8 Asa ntó nnó, “Ji alú ntaá ɛníné bɔɔ́ ákpárége wyɛ ne ɛtaravɛ ɛwé ɛpyɛɛ́ bɔɔ́ akwene mfaá.” Bɔɔ́ ákpáré wyɛɛ́ néndé ɛbwɔ́ áshya manwú mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ. Ne genó ɛyigé ɛbwɔ́ ápyɛɛ́ gelú wyɛ ndɛre Ɛsɔwɔ ákwyɛ ábelé nnó ɛpyɛ ne ɛbwɔ́.
8 e uma pedra de tropeço e rocha de escândalo, para aqueles que tropeçam na palavra, sendo desobedientes; para o que também foram destinados.
9 Yɛ́mbɔ ɛnyú delú bɔɔ́ ntoó ɛniné Ɛsɔwɔ ajyaá, ɛnyú delú ampyɛɛ́ upɛ abi apyɛɛ́ upɛ mfwa. Ɛnyú bɔɔ́ ntoné Ɛsɔwɔ ɛnyú delú bɔɔ́ Ɛsɔwɔ. Ɛsɔwɔ ajya ɛnyú nnó dégarege bɔɔ́ né ukpɛkpɛ unó bi ji apyɛɛ́. Ɛlé ji ne aferé ɛnyú né mmu gemuá ne dékpɛne né gekpɛkpɛgé geŋgbɔ jií.
9 Mas vós sois a geração eleita, o sacerdócio real, a nação santa, o povo adquirido, para que anuncieis as virtudes daquele que vos chamou das trevas para a sua maravilhosa luz;
10 Mbɛ mbɛ ɛnyú dépɔ yɛ́ bɔɔ́ fɔ́ yɛ́mbɔ nana ɛnyú delú. Mbɛ mbɛ Ɛsɔwɔ agɛne fɔ́ ɛnyú meshwɛ, yɛ́mbɔ nana agɛne.
10 vós que, em outro tempo, não éreis povo, mas, agora, sois povo de Deus; que não tínheis alcançado misericórdia, mas, agora, alcançastes misericórdia.
11 Aŋmɛ ba abi gejií, ɛnyú delú bɔɔ́ abi dékoóge fa mme koóge delú aŋkɛɛ́. Me nɛne ɛnyú mmyɛ nnó délyaá ubobo unó bi menyammyɛ ákɛlege ɛbi bɔɔ́ ágboó mampyɛge. Unó bina ne ummyɛɛ́ amu ne mandoó nyú.
11 Amados, peço-vos, como a peregrinos e forasteiros, que vos abstenhais das concupiscências carnais, que combatem contra a alma,
12 Bɛge ne gepɔ gelɔ́gélɔ́ ne bɔɔ́ abi álá pɔ́ fɔ bɔɔ́ Jus nnó, yɛ́ ɛbwɔ́ aké ashulege ɛnyú ndo nnó dépyɛɛ́ gabo agɛne unó ulɔ́úlɔ́ ɛbi ɛnyú dépyɛɛ́. Deké dépyɛɛ́ mbɔ, né bií bi Ɛsɔwɔ áchwɔɔ́ gɛ bɔɔ́, ɛbwɔ́ afɛgé nyɛ ji gétúgé galɔ́gálɔ́ ayi ɛnyú dépyɛɛ́.
12 tendo o vosso viver honesto entre os gentios, para que, naquilo em que falam mal de vós, como de malfeitores, glorifiquem a Deus no Dia da visitação, pelas boas obras que em vós observem.
13 Shulegé mmyɛ nyú mme déwúgé ne ákpakpa ako abi ápɛlé ɛnyú, déké dépyɛɛ́ mbɔ dénogé Ɛsɔwɔ ne mfwa melɔ́ ndɛre muú ayi abɔɔ́ melɔ meko. Deké dépyɛɛ́ mbɔ dénógé Ɛsɔwɔ.
13 Sujeitai-vos, pois, a toda ordenação humana por amor do Senhor; quer ao rei, como superior;
14 Yɛ́ ɛbɛ ɛlé bɔ gɔmena, wúgé ntó ne ɛbwɔ́ néndé muú kpaá melɔ ne atɔme ɛbwɔ́ nnó áchwɔ afyɛge bɔɔ́ abi apyɛɛ́ gabo né ubale ne nnó afɛge bɔɔ́ abi apyɛɛ́ galɔ́gálɔ́.
14 quer aos governadores, como por ele enviados para castigo dos malfeitores e para louvor dos que fazem o bem.
15 Pyɛgé wyɛmbɔ, nnó dégbɛge mano uŋkekene bɔɔ́, abi ajɔ́gé mejɔɔ́ ɛwé ɛbwɔ́ álá ákáge fɔ́ ula. Gɛgé galɔ́gálɔ́ ayi Ɛsɔwɔ akɛlege nnó dépyɛge mbɔ.
15 Porque assim é a vontade de Deus, que, fazendo o bem, tapeis a boca à ignorância dos homens loucos;
16 Bɛge ndɛre bɔɔ́ abi álaá mmyɛmmyɛ bwɔ́. Ne ɛ́kágé déŋmage amu dépyɛge gabo gétúgé délaá mmyɛmmyɛ nyú. Yɛ́mbɔ bɛgé lé ndɛre baá défwɛ Ɛsɔwɔ.
16 como livres e não tendo a liberdade por cobertura da malícia, mas como servos de Deus.
17 Chyɛgé ɛnógé mbaá bɔɔ́ ako. Bɔgé gejeé ne atɛ bɔɔ́ Ɛsɔwɔ. Bɛge ne ɛfɔ Ɛsɔwɔ, dénógé mfwa melɔ.
17 Honrai a todos. Amai a fraternidade. Temei a Deus. Honrai o rei.
18 Ɛnyú baá défwɛ́, shulege mmyɛ nyú mme, déwúgé ne bɔɔ́ abi abɔɔ́ ɛnyú ne ɛnógé. Pyɛgé wyɛmbɔ ne bɔɔ́ abi asɛle depɔ pere alɔme melu ne ɛnyú chóncho ne, abi ábálege mmyɛ mampyɛ utɔɔ́ ne ɛbwɔ́.
18 Vós, servos, sujeitai-vos com todo o temor ao senhor, não somente ao bom e humano, mas também ao mau;
19 Muú aké ateé Ɛsɔwɔ ne akóge metɔɔ́ ndɛre bɔɔ́ áchyɛɛ́ge ji ɛfwyale detú, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ Ɛsɔwɔ ne ji.
19 porque é coisa agradável que alguém, por causa da consciência para com Deus, sofra agravos, padecendo injustamente.
20 Muú abɔ fɔ́ nsa mbɔgé akogé metɔɔ́ né matule ayi átulege ji gétúgé ji apyɛɛ́ gyɛɛ́, yɛ́mbɔ muú apyɛgé genó ɛyigé gelú cho ne bɔɔ́ ápyɛ́ge ji aké áwuú ubalé ákogé metɔɔ́, Ɛsɔwɔ afɛɛ́ge ji.
20 Porque que glória será essa, se, pecando, sois esbofeteados e sofreis? Mas, se fazendo o bem, sois afligidos e o sofreis, isso é agradável a Deus.
21 Gɛgé ula bi Ɛsɔwɔ akuú ɛnyú mbɔ. Ne mbɔntó ne Kras agɛne ɛfwyale gétúgé ɛnyú ne alɛre ɛnyú ntó ndɛre debɔɔ́ mangɛne ɛfwyale ndɛre ji.
21 Porque para isto sois chamados, pois também Cristo padeceu por nós, deixando-nos o exemplo, para que sigais as suas pisadas,
22 Asá né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó, “Kras apyɛ yɛ́ gabo fɔ́ wɔ́ ne, yɛ́ gebyɔ́ Ji abyɔ́ wɔ́.”
22 o qual não cometeu pecado, nem na sua boca se achou engano,
23 Yɛ́ gébégé ajuú ji mashyɛ né mmyɛ ji ashuú ɛbwɔ́ meko wɔ́. Ne yɛ́ gébégé apyɛ ji agɛne ɛfwyale ji achare fɔ́ yɛ́ nnó ashuge ɛbwɔ́ wɔ́. Yɛ́mbɔ achyɛ lé gemɛ jií mbaá Ɛsɔwɔ muú apané mpa cháŋéné.
23 o qual, quando o injuriavam, não injuriava e, quando padecia, não ameaçava, mas entregava-se àquele que julga justamente,
24 Kras jimbɔ akpa gabo ɛse né menyammyɛ wuú né mfaá gekwa. Ji apyɛmbɔ nnó ɛsé debɛ ɛké bɔɔ́ abi ágboó ályaá gabo, ama ápeé ákpɛne né geŋwá ɛyi gelu cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ. Ne upa ɛbi afyɛɛ́ ji mmyɛ upyɛ ɛsé détoó.
24 levando ele mesmo em seu corpo os nossos pecados sobre o madeiro, para que, mortos para os pecados, pudéssemos viver para a justiça; e pelas suas feridas fostes sarados.
25 Ɛnyú debɔ dekɛne tametame ɛké magɔŋme yɛ́mbɔ, nana dekere dékwɔlege membamé magɔŋme muú ábáme mandoó nyú.
25 Porque éreis como ovelhas desgarradas; mas, agora, tendes voltado ao Pastor e Bispo da vossa alma.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Pedro 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.