Hebreus 11

Bro Nkifrarhu Mrokfot (AMP) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom wany yakioneft finji wany yakiokfot? Wawanyko. Wom mrokfot Bro Nkifrar kfo famur, “Hifa rhu nmbuhat hiruhanko.” Nom nd mrokfot wanyhato nmoh dukefm be nd ror kfoyuk mrokfotn bro yima yuhum htahato duka hasinomm, tot ndhtet dukeft to tu wany yakioneft. Hus yima yuhuf rhuhato duka mirahn, “You ka?” Ndhtet mduka you ta neft, be nhai yakruhatnomt. Ndt nhai tu wany yakioneft. O Bro Nkifrar kfo famur, “Nd yiha inji naruha.” Nhaf to inji. Nom wanyhato nhai bok dukefm yakrfonom. Be nd ror kfoyuk mrokfotn yima yuhum yak tkafhato tohnom, be nd mrokfot fipett rhuraht. Tot tu wany yakioneft.
1 A fé mostra a realidade daquilo que esperamos; ela nos dá convicção de coisas que não vemos.
2 Nmoh nkifram to inji hik hnamotmr fak marnya hnamorm. Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom nhai bok dukefm yakrmoamm. Tamoh mrokfom kfirm be nd ror kfoyuk mrokfom wany yakiohato rroh yima yuhumn fak tkafmoum. Bro Nkifrar inji htihato rroh rhu nmbuham fak marnyamourm.
2 Pela fé, pessoas em tempos passados obtiveram aprovação.
3 Nom Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom nmoh yima yuhum yakitoh tkafwanomn duka kangnom, “Mounti bbinysoft nhai womm kformotm trharmof. Nhai. Bro Nkifrarn kfomotr trhamof. Ndar bbinysofthu wuskam nom htitam nhai wom shrm yakhato hingrna nhombraf hanyhato trharmom. Nhai. Be tnge pthamotr turoh fijo trha nhombra hanymom. Bingot nhai wom tamohm rhurmotm btn ndm yakhato hingrna nhombraf hanyrmorm.”
3 Pela fé, entendemos que todo o universo foi formado pela palavra de Deus; assim, o que se vê originou-se daquilo que não se vê.
4 Aberr Bro Nkifrar kfoyuk mrokfomn wany yakiomormn yemrom yakhato tarioh mthamorrko. Kenr ror nhai. Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom nhai wany yakiormorm. Aberrpar Bro Nkifrar htihato kfo yindhormorr, memorr, “Aber, ni tu dborioh yimaye.” Aberr nhai wom tohkahr, bi nohngot-mor. To tfit nom arihat ror Bro Nkifrar wany yakiomo kindo nom Bro Nkifrar wany yakiokfot.
4 Pela fé, Abel apresentou a Deus um sacrifício superior ao de Caim. Com isso, mostrou que era um homem justo, e Deus aprovou suas ofertas. Embora há muito esteja morto, ainda fala por meio de seu exemplo.
5 Enokr ror nhaf inji. Ror nhaf Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom wany yakio-hato tohmour. Ndnetrn Bro Nkifrar be yima tire fakmorr. Nhai nohrmor. Bro Nkifrar yakmotrr yimam hambroti hambroti nhai htirmomr. Enokr yuhre bbinysoft afo tohetrn Bro Nkifrar kfo memor, “Enokr na kfoyuk mrokfom wany yakiowatrm na yindhorwanr.”
5 Pela fé, Enoque foi levado para o céu sem ver a morte; “ele desapareceu porque Deus o levou para junto de si”. Porque, antes de ser levado, ele era conhecido por agradar a Deus.
6 Yimam, Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom nhai wany yakiokahmm, nd yimam Bro Nkifrar be nhai yindhorruhatrm. Yimam duka kangm, “Bro Nkifrar brbo yorhwarn yak marnyarahrm nmoh tamoh tamoh nefm,” nd yimam nd dukefr yorhwatrm yima yuhum sinyewumm Bro Nkifrarpno brbo yi tohneft.
6 Sem fé é impossível agradar a Deus. Quem deseja se aproximar de Deus deve crer que ele existe e que recompensa aqueles que o buscam.
7 Noar ror nhaf Bro Nkifrar bi kfo duka hta memorr, “Tu bro hnut nieraht. Nieruhatn bbinysoft rhuyuk tamoh tamohm nd hnutn yak bati bugarahtm.” Nd Bro Nkifrar kfomo hnut bbinysof thofm nhai htirmomt ndhtet hnut. Noar nd Bro Nkifrar kfomo mrokfot wanyhato rorhu yima yuhur fanhomorr. Nd duka yanuheft-pno bro sift hingrnamort. Nd hnut niamohat rori rorhu yon kunys rom nhai hnut fune habohirhato nohrmom. Bro Nkifrarhu mrokfot nd yima Noarpar wany yakiomort. Ndnetrn rorparn mfak htanimorr. Ndwom ndwomt nd hnutpno bati bugamom. Bro Nkifrar kfo memor, “Noarpar nanhu mrokfot wany yakiowartn rorhu toh nmbuhat toh marnyewurt.”
7 Pela fé, Noé construiu uma grande embarcação para salvar sua família do dilúvio. Ele obedeceu a Deus, que o advertiu a respeito de coisas que nunca haviam acontecido. Pela fé, condenou o resto do mundo e recebeu a justiça que vem por meio da fé.
8 Abrahamrhu tndht nhaf inji. Bro Nkifrar Abrahamrpno yihato kfo memorr, “Ni Abrahamn ndar tunhu kmit wahtanykahnt waiswa wuri wom kmitn. Tukann yak htaf hanyrhotann nd na dukayuk kmitn mifnahrahn. Nd ni mifnahruha tkitt be ninhu bbinysoft rhuraht.” Abrahamr nd mrokfot wany-mohat nhai marimor, “Hanyjbornahato rhuruha.” Nhai. Ror be wany yakio-hato sinyahato yimor. Ror yimohat nhai kfo marimor, “Ndha nd kmit kita.” Nhai. Be sinya furanihato yimor. Be nd Bro Nkifrar kfoyuk tngt wany yakiohato hikmor nd Bro Nkifrarhu tng yuhatn.
8 Pela fé, Abraão obedeceu quando foi chamado para ir à outra terra que ele receberia como herança. Ele partiu sem saber para onde ia.
9 Abrahamr yimorn Bro Nkifrar wom kmitn fak htamorr. Nd kmit o bbinysoft bi yima tohet tkitt fak htamorr. Abrahamr bi yima tohet tkitt yak htamohat nhai kfo marimor, “Tamohmpno nda yima tohet tkitt Bro Nkifrar yak htamora? Tfit wom tkitm yiruha.” Nhai. Ror be nd Bro Nkifrar bi kfoyuk mrokfot wany yakiohato rorhu dukeft duka memor, “Na bi ndar tkitt fak htamora, to tfit finji wom finji yirhoya?” Be inji dukahato ser kunymn toh habrimom rorhu yon tuhtirpno. Aisak Jekofrof, rof nhaf be nd Abrahamr toh hnamo toheft be inji tohmof. Be nd Bro Nkifrar Abrahamr-pno kfomo tngt wany yakio hatohhato tohmom.
9 E, mesmo quando chegou à terra que lhe havia sido prometida, viveu ali pela fé, pois era como estrangeiro, morando em tendas. Assim também fizeram Isaque e Jacó, que herdaram a mesma promessa.
10 Abrahamrhu dukeft duka memor, “Tamohmpno ndar bbinysoftn kuny kihato kmiyeta rhurhoya. Hndhorma. Bro Nkifrarhu tire hingr-nayuk kmirpat tohruha. Nd kmit nhai mibatiniruhatt. Be inji toh nkifraniraht.”
10 Abraão esperava confiantemente pela cidade de alicerces eternos, planejada e construída por Deus.
11 Yo Abrahamrhu met Sarat, rot nhaf inji. Sarat bi tabon bugahato bi bayett Bro Nkifrar niahato kfo memort, “Ni yon yindarir hiyaurahn.” Rot nd yon yindarirhu hiyau mrokfot wanymohat nhai marimot, “Duka mmoruhant.” Nd mrokfot rothu yima yuhurn hmbritamott. Rothu dukeft duka memot, “Bro Nkifrarhu mrokfom fipetm korhwom. Na kfomora yon yindarirhu hiyauneft nd mrokfot nhai yi furaruhatt.” Rot Bro Nkifrar kfoyuk mrokfot fakitohtamott ndnatn Bro Nkifrar kfomotr yon fanett rhuhato yon yindarir hiyaumotr.
11 Pela fé, até mesmo Sara, embora estéril e idosa, pôde ter um filho. Ela creu que Deus era fiel para cumprir sua promessa.
12 Abrahamr bi tabon bugahato yon kasinya yimbuyef duhatr, nd yonrpno be tu yonmari yon rifhur kasinyamor. Yon rifhur Abrahamr kasinyamor memom, “Nndo guny mounri nungur tik furayer. Nhai yimam thomnakfot.”
12 E, assim, uma nação inteira veio desse homem velho e sem vigor, uma nação numerosa como as estrelas do céu e incontável como a areia da praia.
13 Abraham, Aisak, Jekofrom Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom nhai mmor-moamm. Rom be nd Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom yakitohhato fukatoh hasomoum. Tohhany tohhany rom nohmom. Nd Bro Nkifrar kfoyuk tamohm rom nhai hti htanihato noh-rmom. Nhai. Yima nfrim tohmohat rroh dukeft be duka memom, “Nda bbinysoft nom tohwat be womroh bbinysoft tohekwonom. Kto nd Bro Nkifrar kfoyuk shrm hirahrnom. Hifa, nhai mrokfom.”
13 Todos eles morreram na fé e, embora não tenham recebido todas as coisas que lhes foram prometidas, as avistaram de longe e de bom grado as aceitaram. Reconheceram que eram estrangeiros e peregrinos neste mundo.
14 Rom kfo memoahat, “Ndart nhai tunmoh darbn bbinysoft tohkahnom,” ndt yuwi wom nfri kmithu yakhato toh yibonetmn inji kfomoum.
14 Evidentemente, quem fala desse modo espera ter sua própria pátria.
15 Nd rom barkof toh tanymo bbinysoft nhai wom dukarmoamt. Adukamt tfit tum toh tanyukko yirmom.
15 Se quisessem, poderiam ter voltado à terra de onde saíram,
16 To nhai. Hefenrn tu hifa nfri tkitt yak yibonetmn nhai wom dukarmom tfit tum toh tanymoko yinyeft. Bro Nkifrar bi fak htatahemorm rorpno toh nkifrayuk kmit. Ndnetmn rom Bro Nkifrar kfo nakuhato kfo memoahat, “Bro Nkifraye ni nmoh nkifra mife,” Bro Nkifrar inji wanymoahat yima yuhur yindhormourr.
16 mas buscavam uma pátria superior, um lar celestial. Por isso Deus não se envergonha de ser chamado o Deus deles, pois lhes preparou uma cidade.
17 — ausente —
17 Pela fé, Abraão, ao ser posto à prova, ofereceu Isaque como sacrifício. Abraão, que havia recebido as promessas, estava disposto a sacrificar seu único filho,
18 — ausente —
18 embora Deus lhe tivesse dito: “Isaque é o filho de quem depende sua descendência”.
19 Abrahamr turhu yonr was hany sitamohat rorhu dukeft duka memor, “Nanhu yonr rpa mifer. Was thoft be Bro Nkifrarn tfit kasin-yarahrr.” Nd mrokfot inji akfonomt. Aisakr bi nohyuk tkitt rhumor. Nohyuk tkitt bi ruhetrn Bro Nkifrar fakmorr. Abrahamr ndt htihato duka memor, “Nanhu yonr bi nohetr, Bro Nkifrarn tfit kasinyamorr.”
19 Concluiu que, se Isaque morresse, Deus tinha poder para trazê-lo de volta à vida. E, em certo sentido, recebeu seu filho de volta dos mortos.
20 Aisakr ror nhaf inji. Ror Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom nhai marimor, “Kfo furewurm.” Ror wanymoahat wanyhato fakitoh tkafmourm. Rorhu yon Jekof Isorof kfo tebos boteboshato kfo hta bohtamorf. Womr niamotr yak marnyanimorrn kfo hta memorr, “Ni kasinyaruha yon frikeft Bro Nkifrarn yak hta bohtarahrt.” Tfit womr niamor nhaf inji kfo hta memorr, “Kto ninhu toh nmbuhat Bro Nkifrar inji yak htarahrt.” Inji inji kfo hta bohtamorf.
20 Pela fé, Isaque prometeu bênçãos para o futuro de seus filhos, Jacó e Esaú.
21 Jekofr nhaf inji. Bro Nkifrar kfomoa mrokfom yakitoh tkafhato tohmour. Wuroh noh yibonruha kio musspno rim kio bmtatahato turhu yinem Josefrhu yon Ifrem Manasarof nakuyakmorf. Nakuyakhato yak marnya bomarnyahato kfo memorf, “Kto Bro Nkifrar nifnhu toh nmbuham yak hta marnyarahrm.” Jekofr ror inji.
21 Pela fé, Jacó, prestes a morrer, abençoou cada um dos filhos de José e se curvou para adorar, apoiado em seu cajado.
22 Tawo Josefr nhaf inji. Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom ror yakitoh tkafhato tohmour. Wuroh noh yibonruha turhu tangiyemrom nakuyak bugakmorm. Yimotm kfo nuhas bugamorm Bro Nkifrar rorpno kfo pthayuk mrokfom. Kfo ptha memorm, “Nom Isrernom nda Ijif tohwanom be wom yiha Bro Nkifrar yakniruharnom tfit Kenanko hanyrahrnom. Nhai asha tohruhatnom. Wom mrokfot kfiwanko. Asha yuhre tohhato na nohniya, nanhu tpitikt mirahko arhut. Kitwonom tpitikt yaknihato tu Kenantn tfit hanykfot.”
22 Pela fé, José, no fim da vida, declarou com toda a confiança que os israelitas deixariam o Egito e deu ordens para que cuidassem de seus ossos.
23 Mosesrhu yifammaf nhaf inji. Bro Nkifrarhu mrokfom nhai tuhaftarmoafm. Rof nhaf wany yakiomoufm. Mosesr nurnimohat rofhu dukeft duka memof, “Nda yonr Bro Nkifrar hifa hti yindhorworr.” Ndnettn Ijifthu kingrhu mrokfot nhai yak hikhato marimof, “Tektn yihom tuhafrahnonr.” Nhai. Tu hifa dborioh yonrn yak rir borirakhato hta kafrohafmofr. Husfirpa yamm nhai yak nriyafrmofr.
23 Pela fé, os pais de Moisés o esconderam por três meses tão logo ele nasceu, pois viram que a criança era linda e não tiveram medo de desobedecer ao decreto do rei.
24 Mosesr nhaf inji. Bro Nkifrarhu mrokfom ror be wany yakiohato tohmour. Kingrhu yon mettn duge warhetrn yimam kfo yiritihato kfo memoahat kingrhu yon metthu yoner Mosesr, tu Mosesr inji wanymoahat kfo memorm, “Na inji akfowohkma.
24 Pela fé, Moisés, já adulto, recusou ser chamado filho da filha do faraó,
25 Nanhu sinya tanyukkorhof yimam tu Bro Nkifrarhu yon kunyet. Rompno kanga rpat atohkahnomn rom yekwa krhopam rpat ayaknom, nhai mrokfom. Na wofnkaha kingrpno tohhato rorhu fasoh nefm hikneft. Yimam ndhtet rhu nmbuhat rhuyukm nhai ndhtet rhu nmbuhat toh nkifranikahm. Nhai.”
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a aproveitar os prazeres transitórios do pecado.
26 Mosesr duka memor, “Nom hbhakruha yimar nd frikeftn trharahr. Ndnettn nhai wofnkaha Ijifthu bro yimaya tohhato rorhu fasoh nefm hikneft. Na wofnwa tu Bro Nkifrarhu yon kunyspno rpat tohhato rpat krhopam yakneft. Kto Bro Nkifrar mashoft, ‘Hifa rhu tkitt ahiyanm,’ na rpat yak htarahrnom.”
26 Considerou melhor sofrer por causa do Cristo do que possuir os tesouros do Egito, pois tinha em vista sua grande recompensa.
27 Mosesr nd dukeftpno Ijift htanymort. Ijifthu kingr nhai hifa htirmorr Mosesr Ijift htanymohat. Mosesr ror bi turn htimort Bro Nkifrar duka htamo dukeft. Ndnetrn wany yakiohato nhai yakrmermorr nd Ijifthu kingr. Nom yima mif nyingetnom nhai Bro Nkifrar htikfot. Mosesrpar Bro Nkifrar yima mif nyingaye htihato nhai marimor, “Wohsisruha tamoh tamoh nefm.” Nhai. Toh bmtamor.
27 Pela fé, saiu do Egito sem medo da ira do rei e prosseguiu sem vacilar, como quem vê aquele que é invisível.
28 Mosesr Bro Nkifrar Pasofa yuhathu mrokfom kfomohat wany yakiomorm. Wany yakiohato kfomorm turhu yimam sifsifrhu wasneft. Kfo memorm, “Sifsifr wawaskahkomrn, kkut yakkahkomt nikmoh kuny yifhatikroh yirawih mimn kkupam ki hanykfot. Ki hanykahtkomm Bro Nkifrarhu moun-motr niahato yimaroh nkati yonm yak bati hne thombat nikmoh kunym yau trohnirahrm. Nhai nohruhatm nikmoh nkati yonm.”
28 Pela fé, ordenou que o povo de Israel celebrasse a Páscoa e aspergisse com sangue os batentes das portas, para que o anjo da morte não matasse seus filhos mais velhos.
29 Isrerm nhaf inji. Rom Bro Nkifrarhu mrokfom wany yakiomomm. Ndnetmn Retsit yau hayukmohat bupam mano mano yihom rhu mrhumotm sfnoh bbinysof furatn fau hayukmom. Ijifthu amim memom, “Atone hikkah-nomm arimak kitohnomm,” nd bu rifhu mano mano wuyoh nafurnehato fryifafmofm.
29 Pela fé, o povo de Israel atravessou o mar Vermelho, como se estivesse em terra seca. Quando os egípcios tentaram segui-los, morreram todos afogados.
30 Isrerrpamn nhaf Bro Nkifrarhu mrokfom wany yakiohato Jerikothu yonmari tahi gnam fau habrimotmm nd tahi gnam foh nafurmom. Sikispela marm fau habrimomt nd kmi gnat. Sefenyuk marrpno nd Jerikothu tahi gnam wufoh nafurnamom.
30 Pela fé, o povo marchou ao redor de Jericó durante sete dias, e suas muralhas caíram.
31 Nd taun Jerikot tohmout wom ijoh tonayet met Rahaft. Rot nd kmit tohhato Bro Nkifrar namoa nefm wanyhato mrokfom fakitohmoutm rothu yima yuhurn. Ndnettn Isrerm toneyaknihato nd Jerikothu hanyjbornet yimam was batiyaknimohat Ra haft nhai wasrmomt. Rahaft was duha yimo nmbuhat nhai be sfno. Jerikot hti tmbho harhuyuk yimaf Josuar tkrurafmof, rotn fak kafrohmotf Jerikothu amim was hany sitamohat. Tom inji wom womroh yufami tndhm Bro Nkifrarhu mrofkom yakitohhato tohmoam.
31 Pela fé, a prostituta Raabe não foi morta com os habitantes de sua cidade que se recusaram a obedecer, pois ela acolheu em paz os espiões.
32 Tfit wom wom yimaroh yufam Gideon, Barak, Samson, Jefta, Defit, Samuer yo profetm, rom Bro Nkifrarhu mrokfom wany yakiohato Bro Nkifrar tohnhomoahat nhai kfo hik buga-rhotanm rroh tndhm. Be inji kfoni hanyruhanm.
32 Quanto mais preciso dizer? Levaria muito tempo para falar sobre a fé que Gideão, Baraque, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e os profetas tiveram.
33 Rroh womm Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom wany yakiomoatmm tohnhomourm. Tohnhomoatrm wom kmithu kingrhu amikfotpno yi nnamoahat romn sinyahato yiho hathumoumm. Wom kmim tohukatohmoahat Bro Nkifrarn yak htaf hanymoatrm kmim tohukatoh marnyamoumm. Rroh womm kfo bruttnamoahat Bro Nkifrar wanyhato fak marnyamourm. Yo womm laionm tohyuk muhm tumohat laionm nhai yejborfarmomm. Bro Nkifrar fak tasifmorm laionroh tngm.
33 Pela fé, eles conquistaram reinos, governaram com justiça e receberam promessas. Fecharam a boca de leões,
34 Rroh womm kaht tumohat kaht nhai tandhirmotm. Rroh womm memom, “Awasnomm.” To nhai. Yakrmenihato tohmom. Womroh thatipm tatko inji namoahat Bro Nkifrarn tfit thu bmtamourm. Womm yahrt yimoahat Bro Nkifrar thu hamuhmoatrm memom, “Nndo het yaum tohwom.” Wom kmi thofm niahato rroh kmim-pno yuwi mtoh tebfi yaknehato memoum, “Rroh tamoh tamohm ayak rikohnomm.” Yudbat rpa rpa hik tubatuyafmoumm.
34 apagaram chamas de fogo e escaparam de morrer pela espada. Sua fraqueza foi transformada em força. Tornaram-se poderosos na batalha e fizeram fugir exércitos inteiros.
35 Rroh womm bi nohetm tfit sinyamotm mmemrom yindhormom. Womm yahr kmimn kiminysafmoumm. Memoum, “Inji nakahtnomm Bro Nkifrar mong trohrahmr.” To nhai, rroh yima yuhum Bro Nkifrarparn kakitohmoum. Nhai yafho thurmoamr. Duka memom, “Tamoh nefm atoh bmtanom kto tu dborioh rhu nmbuharpat rhu nkifrani-rahnom hefenrn.” Nd dukeftpno yimam finji namoahat yak marsisatamoatm tabot nohmoumm.
35 Mulheres receberam de volta seus queridos que haviam morrido. Outros, porém, foram torturados, recusando-se a ser libertos, e depositaram sua esperança na ressurreição para uma vida melhor.
36 Bok yimam nhai be rpahtet krhopam yakrmom. Womm tat noh bonohtahato kfo snouhato kuninfari wunamoumm. Womm sene fohm kanjo mkiyakmoamm kalabus htamoumm.
36 Alguns foram alvo de zombaria e açoites, e outros, acorrentados em prisões.
37 Womm fohm kanjo tahiye tahiye fryebhoh nohmoumm wom kmimn sinyahato. Womm mim kanjo buha soim tmbhomoumm soye. Womm gon nyisofm kanjo bainate rithuhato hanysekrmoumm. Womm be inji foh nungam kanjo be inji yifamn toh habrimoum. Sifsif meme tham nyuhmoum rmontha mim. Be inji yeshri duha tamoh wuskapa duha be inji toh mmbrafinysamoum. Nhai wom yuhatn hifa rhu nmbuhat yakrmom. Tu be nhai mif. Yima yuhenm nur finynimoumm. Yimam faso fasoh fak bebtamoumm. Nhai tu hifa nefm narmoamm.
37 Alguns morreram apedrejados, outros foram serrados ao meio, e outros ainda, mortos à espada. Alguns andavam vestidos com peles de ovelhas e cabras, necessitados, afligidos e maltratados.
38 Ndnetmn be inji toh habrisamoum yima toh duha tkitmn yo womnam yura kminysofm yimoum. Nhai kuny juha be inji tahi muhmn o tahi yengongmn toh habri-samoum. Womnam be inji yiro bb muhmn tohmoum kmbrum kanjo. Romn sinyahato hifa hifa nefm namoumm kmi thofm. Tawo kmi thofm nhai tawo hifa nefm narmoamm. Romrpamn memoum, “Ka nmoh yima yuheteme, nom hifa nefm anakah-tnomm ndt htiruhamn tawo hti dukarahmnom.” To nhai, fasoh hti srthumoumm. Kmi thofm nhai wofnrmoam Bro Nkifrar hiket yimam-pno tohneft. Ndnetmn yauyenm kanjo tabohikmoumm.
38 Este mundo não era digno deles. Vagaram por desertos e montes, escondendo-se em cavernas e buracos na terra.
39 Nd yima yimaroh mrofkom nom bi wany hnem nd yimam Bro Nkifrar kfoyuk mrokfom wany yakiomoumm. Ndnetmn Bro Nkifrar yindhorhato rroh toh rhu wiyauyau nmbuham fak marnyamourm. Nd rom yima nfrim tohhato wany hnamoa hifa rhu nmbuhat Bro Nkifrar kfomoat, bi nohniyetmn nd hifa rhu nmbuhat yakyuk yihotat Jisasr hingrnamort. Nhai hti htanirmomt.
39 Todos eles obtiveram aprovação por causa de sua fé; no entanto, nenhum deles recebeu tudo que havia sido prometido.
40 Ndt nhai be sfno inji rhurmot. Bro Nkifrar duka memor, “Kto nd hifa rhu nmbuhat yakyuk yihotat hingrnarhoyantn be rpa yiharpa nd bingot nkiframpno tohhato nanhu mrokfefm hikmoam yo arihathum be rpa yiharpa yak nhafo-hakrhoyanm be nanpno toh nkifra-nirahm.” Bro Nkifrar inji dukamor.
40 Pois Deus tinha algo melhor preparado para nós, de modo que, sem nós, eles não chegassem à perfeição.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.