Mateus 9
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVI
1 Sisas ai asükaiyu botambe farɨfi haya Gariri kurɨhoe ra barɨhoei haya ahandɨ ŋgoafɨ Kaperneamɨna mahu.
1 Entrando Jesus num barco, atravessou o mar e foi para a sua própria cidade.
2 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisas sowana nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü fondɨwamɨ manaŋguwa sahorɨmɨndei mahei. Sisas ai nindou ranahei anɨhondümbofe ra hoeire haya asu nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ, ŋgusüfoambe afurɨndo kündowandɨ. Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi sambo-anahɨ,” mehu.
2 Alguns homens trouxeram-lhe um paralítico, deitado numa cama. Vendo a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: "Tenha bom ânimo, filho; os seus pecados estão perdoados".
3 Ranɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ranai moanɨ ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanai ana Godɨmbo moaruwaimbofe hoafɨ hoafɨmayu,” yahomo dɨbo hoafɨmemo.
3 Diante disso, alguns mestres da lei disseram a si mesmos: "Este homem está blasfemando! "
4 Sisas ai fɨfɨreandɨ nɨne-moatükunɨ nindou ranai ahamundɨ hohoanɨmoambe wataporɨmboarundɨ ranɨmbo. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmboe se hohoanɨmo moaruwai ra yahurai yaru ŋgusüfoambe hohoanɨmoemo rana?
4 Conhecendo Jesus seus pensamentos, disse-lhes: "Por que vocês pensam maldosamente em seus corações?
5 Ro hoafɨyahühɨ sahɨya ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi,’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo hawa hafɨ,’ asahɨyo, yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimbanahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe.
5 Que é mais fácil dizer: ‘Os seus pecados estão perdoados’, ou: ‘Levante-se e ande’?
6 Ŋga Nindou Hondü hɨfɨ ndanühɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi yaho hoafɨ ra ŋgɨnɨndɨ hɨfandamboayu ranahambo ra anɨhondümbo nafuindamboyahɨ,” mehupurɨ. Ranɨyu asu ai nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se botɨyafo sɨhafɨ fondɨ ra sowandɨfɨ hawa worɨnambo ŋgafɨ,” mehundo-amboyu.
6 Mas, para que vocês saibam que o Filho do homem tem na terra autoridade para perdoar pecados" — disse ao paralítico: "Levante-se, pegue a sua maca e vá para casa".
7 Asu nindou ranai aboedɨ botɨfi haya ahandɨ worɨna mahu.
7 Ele se levantou e foi.
8 Nindou afɨndɨ ranühɨ burɨmayei ranai Sisas ramareandɨ moatükunɨ ranahambo hoeirɨhi hehi yɨhɨmbo sɨsɨrɨmehindɨ. Ranɨyei asu ai Godɨmbo adükarani sei hoafɨmehündo moanɨ yahurai hamɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ra nindoumbo masendɨ sei hehi.
8 Vendo isso, a multidão ficou cheia de temor e glorificou a Deus, que dera tal autoridade aos homens.
9 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya nafɨnɨ huhündamboyu, nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Matyu takis kakɨ semündü-randeimbɨ ranai ahandɨ ratüpurɨ worambe mamaruwa hoeimarirɨ. Ranɨyu Sisas ai yahuya, “Se wambo süŋgurandɨrɨ,” mehundu-amboyu. Asu ai botɨfi haya ahandɨ süŋgu ndamefiyu.
9 Passando por ali, Jesus viu um homem chamado Mateus, sentado na coletoria, e disse-lhe: "Siga-me". Mateus levantou-se e o seguiu.
10 Mamɨ Sisas ai worambe nɨmarümbo sesɨ sesühɨ nɨmaru-ane, takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou afɨndɨ ranɨyomo asu nindou moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ ranɨyomo ranai tükümefundɨ. Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo mamɨ sesɨ fondɨ-mayo ranɨkɨmɨ gugurɨyafu mamarɨmo.
10 Estando Jesus em casa, foram comer com ele e seus discípulos muitos publicanos e "pecadores".
11 Ranɨyomo Farisi nindou ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoeirunda mayoa, asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo düduyafupurühɨ yahomoya, “Nɨmboe sɨhamundɨ yamunde-randeimbɨ ranai yahurai nindou babɨdɨmbo mamɨ nɨmarɨmombo asesu rana?” mehomondamboyu.
11 Vendo isso, os fariseus perguntaram aos discípulos dele: "Por que o mestre de vocês come com publicanos e ‘pecadores’? "
12 Asu Sisas ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou aŋgünɨ-koate ana, dokta sowana moai hei rɨhündɨ, ŋga nindou aŋgüneimbanei dokta sowanambo hei arɨhündɨ.
12 Ouvindo isso, Jesus disse: "Não são os que têm saúde que precisam de médico, mas sim os doentes.
13 Awi se ŋgomo Bukambe hoafɨ ndare hoafɨmayo ranahambo türüboadundɨ. Hoafɨ ranai ndare hoafɨyowohü yahoya, ‘Hɨpoambofe hohoanɨmo ranɨmbo-anahɨ ro yifirayahɨ, ŋga sesɨ moanɨ sɨhefe hohoanɨmo ranɨmboyahɨpoanɨ,’ God ra-mehu. Ro tükümeheandɨ nda nindou aheihoarɨmbo mbumundɨ hohoanɨmoyefeimbanefɨ asei ranaheimbo mborai yahomboyahɨpoanɨ, ŋga moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou ranaheimbo mborai yahomboyahɨ tükümeheandɨ,” mehu.
13 Vão aprender o que significa isto: ‘Desejo misericórdia, não sacrifícios’. Pois eu não vim chamar justos, mas pecadores".
14 Asu Son hundürɨrarü-randeimbɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ nindou ai Sisasɨmbo-so tüküyafu düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboe Farisi nindou babɨdɨmbo ro sesɨ ra wehɨsaoayefɨ, ŋga asu sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ nindou aiana moai wehɨsaoyomo rundɨ?” mehomo.
14 Então os discípulos de João vieram perguntar-lhe: "Por que nós e os fariseus jejuamos, mas os teus discípulos não? "
15 Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai nɨmorehɨ sɨmborɨ ndemündü haya asu ahandɨ ŋgunindɨ sesesɨyeihɨ ranɨ-babɨdɨmbo nɨboadei-ambe ranai nindou ranahambo afɨndɨ hohoanɨmo-mandahünduyo? Awi ra ai ŋgɨrɨ randahindɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ŋgorü nindou ranai sesɨ ranambeahɨndɨ ndowarɨndümo ŋgorünambonduranɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo ahandɨ ŋgunindɨ-mayei ranai sesɨ wehɨsaondeimboyei.
15 Jesus respondeu: "Como podem os convidados do noivo ficar de luto enquanto o noivo está com eles? Virão dias quando o noivo lhes será tirado; então jejuarão.
16 Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai wamɨndafɨ hoearɨ ranai ambe nɨŋgowanɨ asu sɨmborɨ hoearɨ bɨdɨfɨrɨ kɨkamündɨ ambe ranahambo pare kakɨyu randɨ. Nindou ai sɨmborɨ kɨkamündɨü wamɨndafɨfihɨ parareandɨ ana, asu wamɨndafɨ hoearɨ ranai ambe afɨndɨ hamɨndɨ nɨŋgomboe.
16 "Ninguém põe remendo de pano novo em roupa velha, pois o remendo forçará a roupa, tornando pior o rasgo.
17 Asu nindou ai sɨmborɨ wain hoe ra wamɨndafɨ wain hoe nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ ranambe karareandɨ ana, asu hɨpɨrɨ ranai tɨpondɨfeyowohü asu wain hoe ranai keboendühɨ hɨpɨrɨ ranai moaruwaimbo-ndɨfemboe. Ŋga sɨmborɨ wain hoe ranana sɨmborɨ hɨpɨrambe anɨmbo kefeyoanɨ amboanɨ asu yɨboboambo moanɨ aboedɨ nɨmboamboyafe,” mehu.
17 Nem se põe vinho novo em vasilhas de couro velhas; se o fizer, as vasilhas se rebentarão, o vinho se derramará e as vasilhas se estragarão. Pelo contrário, põe-se vinho novo em vasilhas de couro novas; e ambos se conservam".
18 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyuhü nüŋgu ane, Suda-yomondɨ bogorɨ nindou mamɨ ahambo-so sünɨ yirɨ yimbu pusɨre nɨmarümbo ahandɨ haŋgɨfoanɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ ai ndeara yɨfɨyo haya mbeŋgorɨ. Ŋga asu se sɨnɨfɨ sɨhafɨ warɨ ahandɨ wamɨ nandowandanɨ anɨmbo asu ai aboedɨ yaŋgɨrɨ botɨfe mbɨnɨŋgo-wamboane,” mehundu-amboyu.
18 Falava ele ainda quando um dos dirigentes da sinagoga chegou, ajoelhou-se diante dele e disse: "Minha filha acaba de morrer. Vem e impõe a tua mão sobre ela, e ela viverá".
19 Ranɨyu asu Sisas ai botɨfi haya nindou ranahambo süŋgumarürɨ huamboemo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai botɨyafu houmbo Sisas babɨdɨ mahomo.
19 Jesus levantou-se e foi com ele, e também os seus discípulos.
20 Nɨmorehɨ mamɨ ai nɨŋgo hayamboyo 12 hɨmbanɨ amoamo watɨkoafɨra marandɨ ranai sɨnɨ Sisasɨndɨ daboadanɨ nɨŋgombo ahandɨ hoearɨ bɨdɨfɨrɨ-mayo ranɨfihɨ masündeandɨ.
20 Nisso uma mulher que havia doze anos vinha sofrendo de uma hemorragia, chegou por trás dele e tocou na borda do seu manto,
21 Ai ahandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ yare hoafɨyowohü yahoya, “Ro moanɨ ahandɨ hoearɨ ranɨ-yaŋgɨrɨ asündɨheandɨ amboanɨ aboedɨndaheamboyahɨ,” meho.
21 pois dizia a si mesma: "Se eu tão-somente tocar em seu manto, ficarei curada".
22 Sisas ai hɨhɨrɨfihɨ hoeireandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ, se moanɨ ŋgusüfo afurɨndo kündowandɨ. Sɨhafɨ anɨhondümbofe ranambo aboedɨreanɨnɨ-mboane,” mehundo-amboyo. Asu moanɨ mamɨ ranɨ sɨmboanɨ hamɨndɨ nɨmorehɨ ranai aboedɨmayo.
22 Voltando-se, Jesus a viu e disse: "Ânimo, filha, a sua fé a curou! " E desde aquele instante a mulher ficou curada.
23 Ranɨyu Sisas ai bogorɨ nindou-mayu ranahandɨ worɨna mahu. Ranühɨ ai hoeireandane nindou yɨnafoai tütüre haya meŋgoro nɨmorehɨ nɨmorɨ ai yifɨmayoambo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai hoafɨ afɨndɨ afɨndɨyei wakɨmarɨhindɨ.
23 Quando ele chegou à casa do dirigente da sinagoga e viu os flautistas e a multidão agitada,
24 Ranɨyu asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou se ragu andai! Nɨmorɨ akɨdou ndanana moai yɨfeyo, ŋga ai moanɨ apomboane ana,” mehu-amboyei. Asu muŋguambo nindou ranai ahambo tɨkɨfɨnambo-marɨhorɨ.
24 disse: "Saiam! A menina não está morta, mas dorme". Todos começaram a rir dele.
25 Nindou afɨndɨ ranaheimbo bukürɨmafoareandüra nɨmorɨ akɨdou-mayo ranahandɨ fondanɨ kefuai hüfu warühɨ kümefindoa aboedɨ botɨmefeyo.
25 Depois que a multidão se afastou, ele entrou e tomou a menina pela mão, e ela se levantou.
26 Sisas ai ahambo ramareandɨ hoafɨ ranai muŋgu ranɨ hɨfɨhü nindou amarei ranai hɨmborɨyei pamarɨhindɨ.
26 A notícia deste acontecimento espalhou-se por toda aquela região.
27 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya nafɨnɨ hu ane, nindou yimbu hɨmboatɨharɨ ranai ahambo süŋgumarɨnɨrɨ hafanɨ. Ai hafanɨ Sisas ranahambo puküna hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Defitɨndɨ nɨmorɨ, yɨhoehɨmbo se hɨpoambondowamunɨ,” masafɨnando.
27 Saindo Jesus dali, dois cegos o seguiram, clamando: "Filho de Davi, tem misericórdia de nós! "
28 Sisas ai worambe kefuai hüfu ane hɨmboatɨharɨ nindou yimbumefanɨ ai ahambo-so tükümefɨneanda, asu ai ahafanɨmbo düdureapɨrühɨ yahuya, “Se wamboya, Ai yɨhoehɨmbo aboedɨndeamunümbui safanɨ hena anɨhondümbo-rɨneandai?” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Yɨnɨ, Adükarɨ,” masafandamboyu.
28 Entrando ele em casa, os cegos se aproximaram, e ele lhes perguntou: "Vocês crêem que eu sou capaz de fazer isso? " Eles responderam: "Sim, Senhor! "
29 Asu Sisas ai ahafandɨ hɨmboarɨ ra sündeapɨrühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se sɨhafandɨ anɨhondümbofe ranɨmbohünda ranɨ-moatükunɨ ranai sɨhafanɨmbo aboedɨmbeyopɨramboane,” mehupɨrɨ.
29 E ele, tocando nos olhos deles, disse: "Que lhes seja feito segundo a fé que vocês têm! "
30 Ranɨyo asu ahafandɨ hɨmboarɨ ranai bɨrɨmarɨhoepɨrɨ. Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo ahɨnɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ndanɨ-moatükunɨ ndanahambo nindou amurambo weindahɨ hoafɨndamboyafanɨ,” mehupɨrɨyosɨ.
30 E a visão deles foi restaurada. Então Jesus os advertiu severamente: "Cuidem para que ninguém saiba disso".
31 Ŋga asu ai ranɨhünda botɨyafɨne hena hafanɨ ranɨ hoafɨ ranahambo, muŋguambo ranɨ hɨfɨhü nindou ranaheimbo hoafühɨmarɨneanda hɨmborɨyei pamarɨhindɨ.
31 Eles, porém, saíram e espalharam a notícia por toda aquela região.
32 Ai ranɨhünda botɨyafɨne henambo nafɨ hafandane, nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ nɨmarɨ hayambo ranɨmbohünda hoafɨ-koateayu-randeimbɨ ranahambo Sisas sowana sahorɨmɨndei tükümehindɨ.
32 Enquanto eles se retiravam, foi levado a Jesus um homem endemoninhado que não podia falar.
33 Sisas ai nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ra raguanambo-mareanda asu moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ nindou ranai hoafɨ wataporɨmayua muŋguambo nindou ranai mahepünehindɨ. Ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Ro moai Israer hɨfambe yahurai moatükunɨ horombo tüküfeyoanɨ hoeirɨhundɨ,” masei.
33 Quando o demônio foi expulso, o mudo começou a falar. A multidão ficou admirada e disse: "Nunca se viu nada parecido em Israel! "
34 Ŋga asu Farisi nindou ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Moaruwai nendɨ-yafe bogorani ai ahandɨ ŋgɨnɨndɨ ranambo moaruwai nendɨ ranaheimbo hemafoarearü,” mehomo.
34 Mas os fariseus diziam: "É pelo príncipe dos demônios que ele expulsa demônios".
35 Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨ asu akɨdou ŋgoafɨ ranambe ndüfosi ndüfosiyuhü hoahoaŋgu wakɨmareandɨ. Ai refihɨ muŋguambo Suda-yafe rotu worambe nindoumbo yamundɨreandürühɨ Aboedɨ Hoafɨ sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo bokarɨhendürɨ marandɨ. Asu nindou moanɨ ranɨ-poanɨmbo ranɨ-poanɨmbo aŋgünümbɨ ranaheimbo aboedɨreandürɨ marandɨ.
35 Jesus ia passando por todas as cidades e povoados, ensinando nas sinagogas, pregando as boas novas do Reino e curando todas as enfermidades e doenças.
36 Asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo hoeireandürühɨ ahandɨ ŋgusüfo ranai aheimbo hɨpoambo afɨndɨ hɨpoamborandürɨ marandɨ. Nɨmboe sapo ai afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ moanɨ fehefe nindou-koateayei sapo sipsip aheimbo hɨfandɨ-koate burɨyei wakarɨhindɨ nou ramehindɨ.
36 Ao ver as multidões, teve compaixão delas, porque estavam aflitas e desamparadas, como ovelhas sem pastor.
37 Ranɨyu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Sesɨ ra yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo ranana afɨndane anɨŋgo, ŋga asu yimuŋgurɨ yɨmɨndɨ nindou ranana moanɨ yɨkoarɨfo-ane.
37 Então disse aos seus discípulos: "A seara é grande, mas os trabalhadores são poucos.
38 Yimuŋgurɨ Aharambürɨ ahambo dɨdɨbafɨfeyoanɨ anɨmbo asu ai yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo nindou bɨdɨfɨrɨ koandɨhenda ahandɨ yimuŋgurɨ ra yimuŋgurɨhümündi mbüsühüsi-amboane,” mehupurɨ.
38 Peçam, pois, ao Senhor da seara que envie trabalhadores para a sua seara".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.