Mateus 9
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Sisas ai asükaiyu botambe farɨfi haya Gariri kurɨhoe ra barɨhoei haya ahandɨ ŋgoafɨ Kaperneamɨna mahu.
1 Jesus entrou num barco, voltou para o lado oeste do lago e chegou à sua cidade .
2 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisas sowana nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü fondɨwamɨ manaŋguwa sahorɨmɨndei mahei. Sisas ai nindou ranahei anɨhondümbofe ra hoeire haya asu nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ, ŋgusüfoambe afurɨndo kündowandɨ. Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi sambo-anahɨ,” mehu.
2 Então algumas pessoas trouxeram um paralítico deitado numa cama. Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
3 Ranɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ranai moanɨ ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanai ana Godɨmbo moaruwaimbofe hoafɨ hoafɨmayu,” yahomo dɨbo hoafɨmemo.
3 Aí alguns mestres da Lei começaram a pensar: — Este homem está
4 Sisas ai fɨfɨreandɨ nɨne-moatükunɨ nindou ranai ahamundɨ hohoanɨmoambe wataporɨmboarundɨ ranɨmbo. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmboe se hohoanɨmo moaruwai ra yahurai yaru ŋgusüfoambe hohoanɨmoemo rana?
4 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
5 Ro hoafɨyahühɨ sahɨya ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi,’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo hawa hafɨ,’ asahɨyo, yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimbanahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe.
5 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
6 Ŋga Nindou Hondü hɨfɨ ndanühɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi yaho hoafɨ ra ŋgɨnɨndɨ hɨfandamboayu ranahambo ra anɨhondümbo nafuindamboyahɨ,” mehupurɨ. Ranɨyu asu ai nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se botɨyafo sɨhafɨ fondɨ ra sowandɨfɨ hawa worɨnambo ŋgafɨ,” mehundo-amboyu.
6 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
7 Asu nindou ranai aboedɨ botɨfi haya ahandɨ worɨna mahu.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Nindou afɨndɨ ranühɨ burɨmayei ranai Sisas ramareandɨ moatükunɨ ranahambo hoeirɨhi hehi yɨhɨmbo sɨsɨrɨmehindɨ. Ranɨyei asu ai Godɨmbo adükarani sei hoafɨmehündo moanɨ yahurai hamɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ra nindoumbo masendɨ sei hehi.
8 Quando o povo viu isso, ficou com medo e louvou a Deus por dar esse poder a seres humanos.
9 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya nafɨnɨ huhündamboyu, nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Matyu takis kakɨ semündü-randeimbɨ ranai ahandɨ ratüpurɨ worambe mamaruwa hoeimarirɨ. Ranɨyu Sisas ai yahuya, “Se wambo süŋgurandɨrɨ,” mehundu-amboyu. Asu ai botɨfi haya ahandɨ süŋgu ndamefiyu.
9 Jesus saiu dali e, no caminho, viu um cobrador de impostos, chamado Mateus, sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse: Mateus se levantou e foi com ele.
10 Mamɨ Sisas ai worambe nɨmarümbo sesɨ sesühɨ nɨmaru-ane, takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou afɨndɨ ranɨyomo asu nindou moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ ranɨyomo ranai tükümefundɨ. Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo mamɨ sesɨ fondɨ-mayo ranɨkɨmɨ gugurɨyafu mamarɨmo.
10 Mais tarde, enquanto Jesus estava jantando na casa de Mateus, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram e sentaram-se à mesa com Jesus e os seus discípulos.
11 Ranɨyomo Farisi nindou ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoeirunda mayoa, asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo düduyafupurühɨ yahomoya, “Nɨmboe sɨhamundɨ yamunde-randeimbɨ ranai yahurai nindou babɨdɨmbo mamɨ nɨmarɨmombo asesu rana?” mehomondamboyu.
11 Alguns fariseus viram isso e perguntaram aos discípulos: — Por que é que o mestre de vocês come com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
12 Asu Sisas ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou aŋgünɨ-koate ana, dokta sowana moai hei rɨhündɨ, ŋga nindou aŋgüneimbanei dokta sowanambo hei arɨhündɨ.
12 Jesus ouviu a pergunta e respondeu:
13 Awi se ŋgomo Bukambe hoafɨ ndare hoafɨmayo ranahambo türüboadundɨ. Hoafɨ ranai ndare hoafɨyowohü yahoya, ‘Hɨpoambofe hohoanɨmo ranɨmbo-anahɨ ro yifirayahɨ, ŋga sesɨ moanɨ sɨhefe hohoanɨmo ranɨmboyahɨpoanɨ,’ God ra-mehu. Ro tükümeheandɨ nda nindou aheihoarɨmbo mbumundɨ hohoanɨmoyefeimbanefɨ asei ranaheimbo mborai yahomboyahɨpoanɨ, ŋga moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou ranaheimbo mborai yahomboyahɨ tükümeheandɨ,” mehu.
13 Vão e procurem entender o que quer dizer este trecho das
14 Asu Son hundürɨrarü-randeimbɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ nindou ai Sisasɨmbo-so tüküyafu düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboe Farisi nindou babɨdɨmbo ro sesɨ ra wehɨsaoayefɨ, ŋga asu sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ nindou aiana moai wehɨsaoyomo rundɨ?” mehomo.
14 Então os discípulos de João Batista chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que nós e os
15 Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai nɨmorehɨ sɨmborɨ ndemündü haya asu ahandɨ ŋgunindɨ sesesɨyeihɨ ranɨ-babɨdɨmbo nɨboadei-ambe ranai nindou ranahambo afɨndɨ hohoanɨmo-mandahünduyo? Awi ra ai ŋgɨrɨ randahindɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ŋgorü nindou ranai sesɨ ranambeahɨndɨ ndowarɨndümo ŋgorünambonduranɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo ahandɨ ŋgunindɨ-mayei ranai sesɨ wehɨsaondeimboyei.
15 Jesus respondeu:
16 Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai wamɨndafɨ hoearɨ ranai ambe nɨŋgowanɨ asu sɨmborɨ hoearɨ bɨdɨfɨrɨ kɨkamündɨ ambe ranahambo pare kakɨyu randɨ. Nindou ai sɨmborɨ kɨkamündɨü wamɨndafɨfihɨ parareandɨ ana, asu wamɨndafɨ hoearɨ ranai ambe afɨndɨ hamɨndɨ nɨŋgomboe.
16 — Ninguém usa um retalho de pano novo para remendar uma roupa velha; pois o remendo novo encolhe e rasga a roupa velha, aumentando o buraco.
17 Asu nindou ai sɨmborɨ wain hoe ra wamɨndafɨ wain hoe nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ ranambe karareandɨ ana, asu hɨpɨrɨ ranai tɨpondɨfeyowohü asu wain hoe ranai keboendühɨ hɨpɨrɨ ranai moaruwaimbo-ndɨfemboe. Ŋga sɨmborɨ wain hoe ranana sɨmborɨ hɨpɨrambe anɨmbo kefeyoanɨ amboanɨ asu yɨboboambo moanɨ aboedɨ nɨmboamboyafe,” mehu.
17 Ninguém põe vinho novo em
18 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyuhü nüŋgu ane, Suda-yomondɨ bogorɨ nindou mamɨ ahambo-so sünɨ yirɨ yimbu pusɨre nɨmarümbo ahandɨ haŋgɨfoanɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ ai ndeara yɨfɨyo haya mbeŋgorɨ. Ŋga asu se sɨnɨfɨ sɨhafɨ warɨ ahandɨ wamɨ nandowandanɨ anɨmbo asu ai aboedɨ yaŋgɨrɨ botɨfe mbɨnɨŋgo-wamboane,” mehundu-amboyu.
18 Enquanto Jesus estava falando ao povo, um chefe religioso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — A minha filha morreu agora mesmo! Venha e ponha as mãos sobre ela para que viva de novo.
19 Ranɨyu asu Sisas ai botɨfi haya nindou ranahambo süŋgumarürɨ huamboemo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai botɨyafu houmbo Sisas babɨdɨ mahomo.
19 Então Jesus foi com ele, e os seus discípulos também foram.
20 Nɨmorehɨ mamɨ ai nɨŋgo hayamboyo 12 hɨmbanɨ amoamo watɨkoafɨra marandɨ ranai sɨnɨ Sisasɨndɨ daboadanɨ nɨŋgombo ahandɨ hoearɨ bɨdɨfɨrɨ-mayo ranɨfihɨ masündeandɨ.
20 Certa mulher, que fazia doze anos que estava com uma hemorragia, veio por trás de Jesus e tocou na barra da capa dele.
21 Ai ahandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ yare hoafɨyowohü yahoya, “Ro moanɨ ahandɨ hoearɨ ranɨ-yaŋgɨrɨ asündɨheandɨ amboanɨ aboedɨndaheamboyahɨ,” meho.
21 Pois ela pensava assim: “Se eu apenas tocar na capa dele, ficarei curada.”
22 Sisas ai hɨhɨrɨfihɨ hoeireandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ, se moanɨ ŋgusüfo afurɨndo kündowandɨ. Sɨhafɨ anɨhondümbofe ranambo aboedɨreanɨnɨ-mboane,” mehundo-amboyo. Asu moanɨ mamɨ ranɨ sɨmboanɨ hamɨndɨ nɨmorehɨ ranai aboedɨmayo.
22 Jesus virou, viu a mulher e disse: E naquele momento a mulher ficou curada.
23 Ranɨyu Sisas ai bogorɨ nindou-mayu ranahandɨ worɨna mahu. Ranühɨ ai hoeireandane nindou yɨnafoai tütüre haya meŋgoro nɨmorehɨ nɨmorɨ ai yifɨmayoambo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai hoafɨ afɨndɨ afɨndɨyei wakɨmarɨhindɨ.
23 Depois Jesus foi para a casa do chefe religioso. Quando viu os que tocavam música fúnebre e viu a multidão numa confusão geral,
24 Ranɨyu asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou se ragu andai! Nɨmorɨ akɨdou ndanana moai yɨfeyo, ŋga ai moanɨ apomboane ana,” mehu-amboyei. Asu muŋguambo nindou ranai ahambo tɨkɨfɨnambo-marɨhorɨ.
24 disse: Então começaram a caçoar dele.
25 Nindou afɨndɨ ranaheimbo bukürɨmafoareandüra nɨmorɨ akɨdou-mayo ranahandɨ fondanɨ kefuai hüfu warühɨ kümefindoa aboedɨ botɨmefeyo.
25 Logo que a multidão saiu, Jesus entrou no quarto em que a menina estava, pegou-a pela mão, e ela se levantou.
26 Sisas ai ahambo ramareandɨ hoafɨ ranai muŋgu ranɨ hɨfɨhü nindou amarei ranai hɨmborɨyei pamarɨhindɨ.
26 E a notícia a respeito disso se espalhou por toda aquela região.
27 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya nafɨnɨ hu ane, nindou yimbu hɨmboatɨharɨ ranai ahambo süŋgumarɨnɨrɨ hafanɨ. Ai hafanɨ Sisas ranahambo puküna hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Defitɨndɨ nɨmorɨ, yɨhoehɨmbo se hɨpoambondowamunɨ,” masafɨnando.
27 Jesus saiu daquele lugar, e no caminho dois cegos começaram a segui-lo, gritando: —
28 Sisas ai worambe kefuai hüfu ane hɨmboatɨharɨ nindou yimbumefanɨ ai ahambo-so tükümefɨneanda, asu ai ahafanɨmbo düdureapɨrühɨ yahuya, “Se wamboya, Ai yɨhoehɨmbo aboedɨndeamunümbui safanɨ hena anɨhondümbo-rɨneandai?” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Yɨnɨ, Adükarɨ,” masafandamboyu.
28 Assim que Jesus entrou em casa, os cegos chegaram perto dele. Então ele perguntou: — Sim, senhor! Nós cremos! — responderam eles.
29 Asu Sisas ai ahafandɨ hɨmboarɨ ra sündeapɨrühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se sɨhafandɨ anɨhondümbofe ranɨmbohünda ranɨ-moatükunɨ ranai sɨhafanɨmbo aboedɨmbeyopɨramboane,” mehupɨrɨ.
29 Jesus tocou nos olhos deles e disse:
30 Ranɨyo asu ahafandɨ hɨmboarɨ ranai bɨrɨmarɨhoepɨrɨ. Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo ahɨnɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ndanɨ-moatükunɨ ndanahambo nindou amurambo weindahɨ hoafɨndamboyafanɨ,” mehupɨrɨyosɨ.
30 E os olhos deles ficaram curados. Aí Jesus ordenou com severidade:
31 Ŋga asu ai ranɨhünda botɨyafɨne hena hafanɨ ranɨ hoafɨ ranahambo, muŋguambo ranɨ hɨfɨhü nindou ranaheimbo hoafühɨmarɨneanda hɨmborɨyei pamarɨhindɨ.
31 Porém eles foram embora e espalharam as notícias a respeito de Jesus por toda aquela região.
32 Ai ranɨhünda botɨyafɨne henambo nafɨ hafandane, nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ nɨmarɨ hayambo ranɨmbohünda hoafɨ-koateayu-randeimbɨ ranahambo Sisas sowana sahorɨmɨndei tükümehindɨ.
32 Quando eles foram embora, algumas pessoas levaram a Jesus um homem que não podia falar porque estava dominado por um demônio.
33 Sisas ai nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ra raguanambo-mareanda asu moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ nindou ranai hoafɨ wataporɨmayua muŋguambo nindou ranai mahepünehindɨ. Ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Ro moai Israer hɨfambe yahurai moatükunɨ horombo tüküfeyoanɨ hoeirɨhundɨ,” masei.
33 Logo que o demônio foi expulso, o homem começou a falar. Todos ficaram admirados e afirmavam: — Nunca vimos em Israel uma coisa assim!
34 Ŋga asu Farisi nindou ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Moaruwai nendɨ-yafe bogorani ai ahandɨ ŋgɨnɨndɨ ranambo moaruwai nendɨ ranaheimbo hemafoarearü,” mehomo.
34 Mas os fariseus diziam: — O chefe dos demônios é quem dá a esse homem poder para expulsar demônios.
35 Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨ asu akɨdou ŋgoafɨ ranambe ndüfosi ndüfosiyuhü hoahoaŋgu wakɨmareandɨ. Ai refihɨ muŋguambo Suda-yafe rotu worambe nindoumbo yamundɨreandürühɨ Aboedɨ Hoafɨ sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo bokarɨhendürɨ marandɨ. Asu nindou moanɨ ranɨ-poanɨmbo ranɨ-poanɨmbo aŋgünümbɨ ranaheimbo aboedɨreandürɨ marandɨ.
35 Jesus andava visitando todas as cidades e povoados. Ele ensinava nas sinagogas , anunciava a boa notícia sobre o Reino e curava todo tipo de enfermidades e doenças graves das pessoas.
36 Asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo hoeireandürühɨ ahandɨ ŋgusüfo ranai aheimbo hɨpoambo afɨndɨ hɨpoamborandürɨ marandɨ. Nɨmboe sapo ai afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ moanɨ fehefe nindou-koateayei sapo sipsip aheimbo hɨfandɨ-koate burɨyei wakarɨhindɨ nou ramehindɨ.
36 Quando Jesus viu a multidão, ficou com muita pena daquela gente porque eles estavam aflitos e abandonados, como ovelhas sem pastor.
37 Ranɨyu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Sesɨ ra yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo ranana afɨndane anɨŋgo, ŋga asu yimuŋgurɨ yɨmɨndɨ nindou ranana moanɨ yɨkoarɨfo-ane.
37 Então disse aos discípulos:
38 Yimuŋgurɨ Aharambürɨ ahambo dɨdɨbafɨfeyoanɨ anɨmbo asu ai yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo nindou bɨdɨfɨrɨ koandɨhenda ahandɨ yimuŋgurɨ ra yimuŋgurɨhümündi mbüsühüsi-amboane,” mehupurɨ.
38 Peçam ao dono da plantação que mande mais trabalhadores para fazerem a colheita.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.