Mateus 25

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 “Ranɨ-sɨmboanɨ ana God ŋgɨnɨndɨ sünambe hɨfandarandɨ ra ndahurai anɨmbo tükündɨfemboe. Mamɨmbo yihoarɨfamborɨ 10 ranai nindou mamɨ nɨmorehɨ semündü haya masüfuwa asu ai ahei ram hai ra fufurühümündi hehi ahambo nafɨnɨ nafoarɨfiho fihambo mahei.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Hondahüyahindeimbɨ-mayei (5) ranai moanɨ hohoanɨmo-koateyei, ŋga asu ŋgorü hondahüyahindeimbɨ-mayei (5) ranai aboedɨ fɨfɨrɨhindeimbɨyei.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Sapo nɨmorehɨ hohoanɨmo-koate-mayei ranai ahei ram ra sahümündi, ŋga asu moai ram hoe bɨdɨfɨrɨ fuihümündi.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Ŋga asu nɨmorehɨ dɨboadɨre fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranai ahei hoe hɨpɨrɨ-mayo ranambe hoe fuihümündihɨ ahei ram dɨboadorɨhi masahümündi.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Ranɨyei asu sapo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ranai nɨmai tüküfe-koatemayuwamboyei asu aheimbo yapombo hɨmbo-marandüramboyei moanɨ rarɨhi yapombo boarɨhehi hehi kurɨmayei.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Ranɨyo hombo nɨmbɨ mbusümondühɨ nindou mamɨ ranai mɨŋgɨyowuhü yahuya, ‘Sapo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ana nda! Ŋga asu se ahambo sühüsi nafoarɨhorɨ fihɨrɨhorɨmɨndei!’ mehu.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Ranɨyei nɨmorehɨ-mayei ranai muŋgu botɨyahindühɨ ahei ram hai ra yimundɨfembo dɨdɨboadomafandɨhündɨ.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ranɨyei asu nɨmorehɨ hohoanɨmo-koateyeimbɨ-mayei ranai nɨmorehɨ aboedɨ fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranai hoafɨyeihü seiya, ‘Awi se yɨhoefɨmbo ndühɨ sɨhei-mayo hoe bɨdɨfɨrɨ fuisehi, ŋga yɨhoefɨ ana hümaraso,’ maseiamboyei.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Asu nɨmorehɨ aboedɨ fɨfɨrɨhi-rɨhündeimbɨ ranai hoafɨyeihü seiya, ‘Yowanɨ, ŋgɨrɨ ndehundɨ. Hoe ndanana sɨheimboane asu yɨhoefɨmboane ra ŋgɨrɨ sɨmoŋgoründamɨndɨmunɨ. Ŋga awi hɨhɨrɨndahi ŋgei stoa worambeahɨndɨ se-amboanɨ sɨheipoanɨmbo pemɨndei,’ masahündüramboyei.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Asu ranɨyei hohoanɨmo-koate nɨmorehɨ-mayei ranai stoanambo hoe pemɨmbo hɨhɨrɨyahi mbahei nou ranambo amoŋgonɨmbo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ranai tükümefiyu. Ranɨyei asu hondahüyahindeimbɨ nɨmorehɨ nafɨrɨhümündimbü-mayei ranai nɨmorehɨ semɨndɨmbo sesesɨ fondɨ-mayo ranambe nindou-mayu ranɨ-babɨdɨ kefoehi mahüsi. Ranɨyo asu ranambe kefoefe hombo yipurɨ ra pamaiaro.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Ranɨyei asu süŋgunambo hondahüyahindeimbɨ nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ-mayei ranai tükümehindɨ. Ranɨyei asu ai rarɨhi puküna hoafɨyeihü seiya, ‘Adükarɨ, Adükarɨ, se yɨhoefɨmbo yipurɨ sübüdühawamunɨ dɨgifo,’ sei hoafɨmayei.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Ranɨyu asu nindou ranai sɨmborɨ aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, se ŋgɨrɨ keboehindɨ, ŋga roana moai sɨheimbo fɨfɨrɨhearü,’ mehundürɨ.”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Sisas ai ndeara hoafɨ moendɨreandühɨ yahuya, “Awi se hɨbadümbo, ŋga moai se Nindou Hondü ai tüküfembo si ane asu ranɨ sɨmboanane ra fɨfɨrundɨ,” mehu.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Sisas ai asükai hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨ si tüküfe sɨmboanɨ ranana ndahurai-ane. Mamɨ sɨmboanɨ nindou mamɨ ai ahandɨ worɨ ra hɨnɨŋgɨfe hefe ŋgorü hɨfɨna hombo mehu. Ranɨyu asu ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ahamumbo mborai yahupurɨ mbura ahandɨ muŋguambo moatükunɨ ahamundɨ warambe hɨnɨŋgɨmareandɨ.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Nindou-mayu ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ ŋgusüfo ŋgɨnɨndɨ küru hohoanɨmoemo ranɨ sɨmogodühɨ kakɨ hoarɨ ra ahamumbo yɨbobore yimbumareapurɨ. Nindou ŋgorümbo 5,000 kakɨ hoarɨ sagado. Ŋgorümbo 2,000 kakɨ hoarɨ sagado. Asu ŋgorü-mayu ranahambo 1,000 kakɨ hoarɨ ra sagado marandɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya ŋgorünamefiyu.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou sapo 5,000 kakɨ hoarɨ masemündu-mayu ranai nɨmehünou kakɨ ranambo kakɨ semɨndɨ ratüpurambe sɨhai haya ratüpurɨyuhü ranɨ-fihɨndɨ 5,000 asükaiyu ranɨwamɨ masemündu.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Asu mamɨ yahurai safɨ nindou sapo 2,000 kakɨ hoarɨ masemündu-mayu ranai kakɨ ranɨ-fihɨndɨ 2,000 asükaiyu ranɨwamɨ masemündu.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Ŋga asu nindou sapo 1,000 masemündu-mayu ranai ahandɨ bogorɨndɨ kakɨ ra semündü hu hɨfambe kakɨrɨhai mbura hɨfambe dɨbo samboare hɨnɨŋgɨmareandɨ.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Nindou ranahamundɨ bogorɨ-mayu ranai aŋgunɨ hu gedühɨ nüŋgu nüŋgumbo asu ai ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi hu tükümefiyu. Ranɨyu asu ai ahandɨ kakɨ nindoumbo yɨbobomareapurɨ-mayo ranahambo nindou ranɨ babɨdɨmbo hoafɨ dɨboadondɨheapurɨ yahu haya.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Nindou 5,000 kakɨ masemündu-mayu ranai tüküfi ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranahambo 5,000 ŋgorü-mayo ra masagado. Asu ai ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, se wambo 5,000 kakɨ masowandɨrɨ, ŋga awi se nda hoeiro. 5,000 kakɨ-mayo se masawandɨrɨ ranɨ-fihɨndɨ ro ŋgorü 5,000 kakɨ masahamɨndɨhɨ nda,’ mehuamboyu.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se aboedɨ hamɨndɨ ramarowandɨ. Seana aboedɨ asu anɨhondümbo hondü ratüpurɨyafɨ-randeimbanafɨ. Seana moanɨ akɨdou moatükunɨ dɨboadɨro-randeimbanafɨ. Ŋga asu ranɨmbohündambo anɨmbo hapondanɨ ana sɨhambo ro adükarɨ moatükunɨ hɨfandɨmbo amboanɨ bogorɨmbondɨhe hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨmboyahɨ. Asu se mborai sühüfɨ ranahambo rodɨbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨnde,’ mehundo.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Ranɨyu asu nindou 2,000 kakɨ masemündu-mayu ranai-amboanɨ tüküfi ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, se wambo 2,000 kakɨ masawandɨrɨ, ŋga awi se nda hoeiro. 2,000 kakɨ-mayo se masawandɨrɨ ranɨ-fihɨndɨ ro ŋgorü 2,000 kakɨ masahamɨndɨhɨ nda,’ mehuamboyu.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se aboedɨ hamɨndɨ ramarowandɨ. Seana aboedɨ asu anɨhondümbo hondü ratüpurɨyafɨ-randeimbanafɨ. Seana moanɨ akɨdou moatükunɨ dɨboadɨro-randeimbanafɨ. Ŋga asu ranɨmbohündambo anɨmbo hapondanɨ ana sɨhambo ro adükarɨ moatükunɨ hɨfandɨmbo amboanɨ bogorɨmbondɨhe hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨmboyahɨ. Asu se mborai sühüfɨ ranahambo rodɨbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨnde,’ mehundo.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Ranɨyu asu nindou 1,000 kakɨ masemündu-mayu ranai-amboanɨ tüküfi bogorɨ nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, ro sɨhambo fɨfɨrɨheanɨnɨmboanahɨ. Seana nindou awi hɨmboarɨ handinɨ-yafeimbɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndanafɨ. Seana nɨne-moatükunɨ se hɨfɨrowandeimbɨ-hündɨyopoanɨ nümbürambeahɨndɨ sesɨ ra yimuŋgurandɨfɨ arandɨ. Asu nindou amurɨ ai nɨnɨ-moatükunɨ maŋgɨrɨyo bubufoarhindeimbɨhündane seana sesɨ ra guguro arandɨ.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Ranɨmboyahɨ asu ro sɨhambo yɨhɨmbombo sɨhafɨ kakɨ ra sahamɨndɨ ha hɨfambe kakɨrɨhɨ dɨbo masamboarɨheandɨ. Sɨhafɨ muŋguambo kakɨ ini nda, ŋga se rando hoeindowandɨ,’ mehundo-amboyu.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Awi se ana ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ nindou moaruwai, ratüpurɨ-koate yɨboaruko yɨboaruko-yafeimbɨ nindouanafɨ. Nindou ŋgorü ai ratüpurɨyumbü ranahandɨ ro sesɨ yimuŋgurahamɨndɨ asu nindou ai nɨne ahurɨ buburandeimbɨ ranahandambohündɨ ro sesɨ ra yimuŋgurɨhamɨndɨ gugurɨhe arɨhandɨ ranahambo awi se wambo ndoro fɨfɨrɨwandɨrɨmbo-wamboyafɨ?
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Asu awi refe anasɨ, se kakɨ wandɨ ra sapo kakɨ sɨhefe arandɨ worambe sɨhoefanɨ anɨmbo, asu ro tükündaheandühɨ amboanɨ kakɨ bɨdɨfɨrɨ ranɨwamɨ nandɨhe ndahamɨndɨmbohündɨsɨ.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Haponda ahandɨ warambeahɨndɨ kakɨ ra ndowandümo mbundu nindou sapo 5,000 kakümbɨ-mayu ranahambo dabudo.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Ŋga ai sapo nɨne-moatükunɨ sɨmoŋgorɨ-maramündu ranɨfihɨ bɨdɨfɨrɨ pandeamboe. Ŋga asu nindou düdi ai nɨnɨ-moatükunɨyo ranahambo wanayu ana, asu ai nɨnɨ-moatükunɨyo ai akɨdou asɨhendɨ ra ahandɨ-mayo muŋgu fufuimɨndɨmboane.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Ŋga yɨboaruko-yɨboarukoyumbü nindou ranahambo weindanɨ hondü nɨmbɨ nɨmaroambe pinduwurü. Rananɨmbo ai ranambe nɨmandümbo heinduhü yahafɨ sɨsɨnderɨmboe,’” mehu.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Süŋgunambo Nindou Hondü ranai bogorɨmbondüfi tükündüfihü ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranɨ-babɨdɨmbo ana, asu ai ahandɨ muŋguambo moatükunɨ hɨfandɨmbo nɨmarɨ fondɨ ranɨwamɨ nɨmandümbui.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Rananɨmbo asu muŋguambo hɨfɨ ranɨ-hündambo nindou ranai ahandɨ haŋgɨfohü gugurɨndearümbui. Rananɨmbo asu nindou ranaheimbo sapo sipsip hɨfandɨrandeimbɨ nindou sipsip ŋgorünɨnɨ yɨbobore asu meme ŋgorünɨnɨ yɨbobore arandɨ nou rande yimbumbonde yɨbobondearümbui.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Randeandühɨ anɨmbo ai sipsip ahandɨ warɨ hondünɨ hɨnɨŋgɨndearühɨ asu meme ahandɨ warɨ kadüdanɨ hɨnɨŋgɨndearümbui.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Rananɨmbo asu Bogorɨ nindou ai nindou ahandɨ warɨ hondünɨ amarei ranaheimbo hoafɨndundürühɨ anɨmboya, ‘Se ana sɨheimbo wandɨ Ape ai aboedɨ-aboedɨmareandürane, ŋga se mborai sühüsi. Rananɨmbo asu se sühüsi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranahambo sapo wandɨ Ape ai sɨheimbo semɨndɨmbo horombo hɨfɨ sünü hapoadümbo sɨmborɨyoambe raraore nafɨramündü masɨhendɨ ra sahümündi.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Sapo ro wembomboyahanɨ asu se wambo sesɨ masehindɨrɨ. Ro amɨndanɨŋomboyahanɨ asu se wambo hoe sɨmɨndɨmbo masehindɨrɨ. Ro nindou amurɨ tüküyaheandanɨ asu se wambo sahümündihündɨrɨ sɨhei worɨnɨmarɨhindɨrɨ.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Ro hoearɨ-koate nɨmboahanɨ asu se wambo hoearɨnambo yihurumarɨhindɨrɨ. Ro aŋgünümboyahanɨ asu se wambo hɨfandɨmarɨhündɨrɨ. Ro karabusambe nɨmboahanɨ asu se wambo hei wakɨmafoarɨhindɨrɨ. Ro hoearɨ napo-koateyahanɨ se wambo hoearɨnambo wandɨ fi yihurumarɨhindɨrɨ,’ mehu.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Nindou mbumundɨ-mayei ranai ahambo sɨmborɨ hoafɨndahɨndowohü anɨmboya, ‘Adükarɨ, nüŋgu-sümboanɨyo sɨhambo hoeirɨhunɨna wembombomefa sesɨ masahunɨnɨ, asu sɨhambo hoeirɨhunɨna amɨndanɨŋombomefa hoe sɨmɨndɨmbo mafuihunɨnɨ ra?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Nüŋgu-sɨmboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨna nindou amurɨmboyafo tüküyafoanda sahumɨndefɨnɨnɨ yɨhoefɨ worɨnɨrɨhunɨnɨ, asu hoearɨ-koateyafanɨ hoearɨ yihurumarɨhunɨna?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Asu nüŋgu-sümboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨna aŋgünümboyafɨ asu karabusambe nɨmbafɨ randanɨ ro hefɨ wakɨmafoarɨhunɨna?’ mbɨseimboyei.
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Asu Bogorɨ nindou ai aheimbo sɨmborɨ hoafɨnduhü anɨmboya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahandürɨ, nɨne-moatükunɨ se moanɨ ndürɨ-koateyeimbɨ nindou wandɨ ranahambo se ramarɨhindɨ ranana wambo rɨhündɨrɨ rarɨhi marɨhündɨrɨ!’ mbüsümbui.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Rananɨmbo asu ai nindou ahandɨ warɨ kadüdanɨ anɨmboei ranaheimbo hoafɨndundürühɨ anɨmboya, ‘Se awarɨhehindeimbɨ nindou-anei. Andai se wambo hɨnɨŋgɨrɨhindɨrɨ ragu ŋgei! Seana hai moanɨ yare koadürümbo horoweimbɨ God ai dɨdɨboadore nafamündü Satan asu ahandɨ nendɨ ranahamumbo hɨnɨŋgɨmareandɨ ranambe ŋgei!
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Sapo ro wembomboyahanɨ ra se moai wambo sesɨ sehindɨrɨ. Ro amɨndanɨŋomboyahanɨ se moai wambo hoe sɨmɨndɨmbo sehindɨrɨ.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Ro nindou amurɨmboyahe heheya tüküyahindanɨ se moai wambo sahümündi-hündɨrɨ sɨhei worɨnɨrɨhindɨrɨ. Ro hoearɨ-koate nɨmboahanɨ se moai wambo hoearɨnambo yihururɨhindɨrɨ. Ro aŋgünɨmboya, karabusambe nɨmboaha raraorɨhanda se moai wambo farɨhehindɨrɨ rɨhündɨ,’ mbüsümbui.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Asu ai-amboanɨ sɨmborɨ ahambo hoafɨndahɨndowohü anɨmboya, ‘Adükarɨ, nüŋgu-sümboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨnanɨ se wembomboyafɨ, hoeimbo amɨndanɨŋomboyafɨ, nindou amurɨmboyafo tüküyafo, hoearɨ-koate nɨmbafɨ, aŋgünümboyafɨ asu karabusambe nɨmbafanɨ ro sɨhambo farɨhefenɨnɨ-koatemayefa?’ mbɨseimboyei.
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Asu Bogorɨ nindou ai aheimbo sɨmborɨ hoafɨndühɨ anɨmboya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ, se sapo moanɨ ndürɨ-koateyeimbɨ nindou wandɨ ranaheimbo farɨhefendürɨmbo moei asei ranana asu se wambo amboanɨ farɨhefendɨrɨmbo moei seihane!’ mbüsümbui.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Rananɨmbo asu nindou ndanai koadürümbo koadürümbo tɨŋɨrɨfo adükarɨ nɨŋgoweimbɨ ranambe mbɨhei-amboane, ŋga asu nindou aboedɨ mbumundɨ-mayei ranai-anɨmbo yaŋgɨrɨ koadürümbo koadürümbo nɨŋgoweimbɨ ranambe mbɨhei-amboane,” mehu.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.