Mateus 25
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 “Ranɨ-sɨmboanɨ ana God ŋgɨnɨndɨ sünambe hɨfandarandɨ ra ndahurai anɨmbo tükündɨfemboe. Mamɨmbo yihoarɨfamborɨ 10 ranai nindou mamɨ nɨmorehɨ semündü haya masüfuwa asu ai ahei ram hai ra fufurühümündi hehi ahambo nafɨnɨ nafoarɨfiho fihambo mahei.
1 — Então o Reino dos Céus será semelhante a dez virgens que, pegando as suas lamparinas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 Hondahüyahindeimbɨ-mayei (5) ranai moanɨ hohoanɨmo-koateyei, ŋga asu ŋgorü hondahüyahindeimbɨ-mayei (5) ranai aboedɨ fɨfɨrɨhindeimbɨyei.
2 Cinco delas eram imprudentes, e cinco, prudentes.
3 Sapo nɨmorehɨ hohoanɨmo-koate-mayei ranai ahei ram ra sahümündi, ŋga asu moai ram hoe bɨdɨfɨrɨ fuihümündi.
3 As imprudentes, ao pegar as suas lamparinas, não levaram óleo consigo,
4 Ŋga asu nɨmorehɨ dɨboadɨre fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranai ahei hoe hɨpɨrɨ-mayo ranambe hoe fuihümündihɨ ahei ram dɨboadorɨhi masahümündi.
4 mas as prudentes, além das lamparinas, levaram óleo nas vasilhas.
5 Ranɨyei asu sapo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ranai nɨmai tüküfe-koatemayuwamboyei asu aheimbo yapombo hɨmbo-marandüramboyei moanɨ rarɨhi yapombo boarɨhehi hehi kurɨmayei.
5 E, como o noivo estava demorando, todas ficaram sonolentas e adormeceram.
6 Ranɨyo hombo nɨmbɨ mbusümondühɨ nindou mamɨ ranai mɨŋgɨyowuhü yahuya, ‘Sapo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ana nda! Ŋga asu se ahambo sühüsi nafoarɨhorɨ fihɨrɨhorɨmɨndei!’ mehu.
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: “Eis o noivo! Saiam ao encontro dele!”
7 Ranɨyei nɨmorehɨ-mayei ranai muŋgu botɨyahindühɨ ahei ram hai ra yimundɨfembo dɨdɨboadomafandɨhündɨ.
7 — Então todas aquelas virgens se levantaram e prepararam as suas lamparinas.
8 Ranɨyei asu nɨmorehɨ hohoanɨmo-koateyeimbɨ-mayei ranai nɨmorehɨ aboedɨ fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranai hoafɨyeihü seiya, ‘Awi se yɨhoefɨmbo ndühɨ sɨhei-mayo hoe bɨdɨfɨrɨ fuisehi, ŋga yɨhoefɨ ana hümaraso,’ maseiamboyei.
8 E as imprudentes disseram às prudentes: “Deem a nós um pouco do óleo que vocês trouxeram, porque as nossas lamparinas estão se apagando.”
9 Asu nɨmorehɨ aboedɨ fɨfɨrɨhi-rɨhündeimbɨ ranai hoafɨyeihü seiya, ‘Yowanɨ, ŋgɨrɨ ndehundɨ. Hoe ndanana sɨheimboane asu yɨhoefɨmboane ra ŋgɨrɨ sɨmoŋgoründamɨndɨmunɨ. Ŋga awi hɨhɨrɨndahi ŋgei stoa worambeahɨndɨ se-amboanɨ sɨheipoanɨmbo pemɨndei,’ masahündüramboyei.
9 Mas as prudentes responderam: “Não! Porque então vai faltar tanto para nós como para vocês! Vão aos que o vendem e comprem óleo para vocês.”
10 Asu ranɨyei hohoanɨmo-koate nɨmorehɨ-mayei ranai stoanambo hoe pemɨmbo hɨhɨrɨyahi mbahei nou ranambo amoŋgonɨmbo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ranai tükümefiyu. Ranɨyei asu hondahüyahindeimbɨ nɨmorehɨ nafɨrɨhümündimbü-mayei ranai nɨmorehɨ semɨndɨmbo sesesɨ fondɨ-mayo ranambe nindou-mayu ranɨ-babɨdɨ kefoehi mahüsi. Ranɨyo asu ranambe kefoefe hombo yipurɨ ra pamaiaro.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam preparadas entraram com ele para a festa do casamento. E fechou-se a porta.
11 Ranɨyei asu süŋgunambo hondahüyahindeimbɨ nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ-mayei ranai tükümehindɨ. Ranɨyei asu ai rarɨhi puküna hoafɨyeihü seiya, ‘Adükarɨ, Adükarɨ, se yɨhoefɨmbo yipurɨ sübüdühawamunɨ dɨgifo,’ sei hoafɨmayei.
11 Mais tarde, chegaram as virgens imprudentes, dizendo: “Senhor, senhor, abra a porta para nós!”
12 Ranɨyu asu nindou ranai sɨmborɨ aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, se ŋgɨrɨ keboehindɨ, ŋga roana moai sɨheimbo fɨfɨrɨhearü,’ mehundürɨ.”
12 Mas o noivo respondeu: “Em verdade lhes digo que não as conheço.”
13 Sisas ai ndeara hoafɨ moendɨreandühɨ yahuya, “Awi se hɨbadümbo, ŋga moai se Nindou Hondü ai tüküfembo si ane asu ranɨ sɨmboanane ra fɨfɨrundɨ,” mehu.
13 Portanto, vigiem, porque vocês não sabem o dia nem a hora.
14 Sisas ai asükai hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨ si tüküfe sɨmboanɨ ranana ndahurai-ane. Mamɨ sɨmboanɨ nindou mamɨ ai ahandɨ worɨ ra hɨnɨŋgɨfe hefe ŋgorü hɨfɨna hombo mehu. Ranɨyu asu ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ahamumbo mborai yahupurɨ mbura ahandɨ muŋguambo moatükunɨ ahamundɨ warambe hɨnɨŋgɨmareandɨ.
14 — Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 Nindou-mayu ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ ŋgusüfo ŋgɨnɨndɨ küru hohoanɨmoemo ranɨ sɨmogodühɨ kakɨ hoarɨ ra ahamumbo yɨbobore yimbumareapurɨ. Nindou ŋgorümbo 5,000 kakɨ hoarɨ sagado. Ŋgorümbo 2,000 kakɨ hoarɨ sagado. Asu ŋgorü-mayu ranahambo 1,000 kakɨ hoarɨ ra sagado marandɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya ŋgorünamefiyu.
15 A um deu cinco talentos, a outro deu dois e a outro deu um, de acordo com a capacidade de cada um deles; e então partiu.
16 Ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou sapo 5,000 kakɨ hoarɨ masemündu-mayu ranai nɨmehünou kakɨ ranambo kakɨ semɨndɨ ratüpurambe sɨhai haya ratüpurɨyuhü ranɨ-fihɨndɨ 5,000 asükaiyu ranɨwamɨ masemündu.
16 O servo que tinha recebido cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 Asu mamɨ yahurai safɨ nindou sapo 2,000 kakɨ hoarɨ masemündu-mayu ranai kakɨ ranɨ-fihɨndɨ 2,000 asükaiyu ranɨwamɨ masemündu.
17 Do mesmo modo, o que tinha recebido dois ganhou outros dois.
18 Ŋga asu nindou sapo 1,000 masemündu-mayu ranai ahandɨ bogorɨndɨ kakɨ ra semündü hu hɨfambe kakɨrɨhai mbura hɨfambe dɨbo samboare hɨnɨŋgɨmareandɨ.
18 Mas o servo que tinha recebido um talento, saindo, fez um buraco na terra e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 Nindou ranahamundɨ bogorɨ-mayu ranai aŋgunɨ hu gedühɨ nüŋgu nüŋgumbo asu ai ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi hu tükümefiyu. Ranɨyu asu ai ahandɨ kakɨ nindoumbo yɨbobomareapurɨ-mayo ranahambo nindou ranɨ babɨdɨmbo hoafɨ dɨboadondɨheapurɨ yahu haya.
19 — Depois de muito tempo, o senhor daqueles servos voltou e fez um ajuste de contas com eles.
20 Nindou 5,000 kakɨ masemündu-mayu ranai tüküfi ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranahambo 5,000 ŋgorü-mayo ra masagado. Asu ai ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, se wambo 5,000 kakɨ masowandɨrɨ, ŋga awi se nda hoeiro. 5,000 kakɨ-mayo se masawandɨrɨ ranɨ-fihɨndɨ ro ŋgorü 5,000 kakɨ masahamɨndɨhɨ nda,’ mehuamboyu.
20 Aproximando-se o que tinha recebido cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: “O senhor me confiou cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.”
21 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se aboedɨ hamɨndɨ ramarowandɨ. Seana aboedɨ asu anɨhondümbo hondü ratüpurɨyafɨ-randeimbanafɨ. Seana moanɨ akɨdou moatükunɨ dɨboadɨro-randeimbanafɨ. Ŋga asu ranɨmbohündambo anɨmbo hapondanɨ ana sɨhambo ro adükarɨ moatükunɨ hɨfandɨmbo amboanɨ bogorɨmbondɨhe hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨmboyahɨ. Asu se mborai sühüfɨ ranahambo rodɨbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨnde,’ mehundo.
21 O senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
22 Ranɨyu asu nindou 2,000 kakɨ masemündu-mayu ranai-amboanɨ tüküfi ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, se wambo 2,000 kakɨ masawandɨrɨ, ŋga awi se nda hoeiro. 2,000 kakɨ-mayo se masawandɨrɨ ranɨ-fihɨndɨ ro ŋgorü 2,000 kakɨ masahamɨndɨhɨ nda,’ mehuamboyu.
22 — E, aproximando-se também o que tinha recebido dois talentos, disse: “O senhor me confiou dois talentos; eis aqui outros dois que ganhei.”
23 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se aboedɨ hamɨndɨ ramarowandɨ. Seana aboedɨ asu anɨhondümbo hondü ratüpurɨyafɨ-randeimbanafɨ. Seana moanɨ akɨdou moatükunɨ dɨboadɨro-randeimbanafɨ. Ŋga asu ranɨmbohündambo anɨmbo hapondanɨ ana sɨhambo ro adükarɨ moatükunɨ hɨfandɨmbo amboanɨ bogorɨmbondɨhe hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨmboyahɨ. Asu se mborai sühüfɨ ranahambo rodɨbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨnde,’ mehundo.
23 Então o senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
24 Ranɨyu asu nindou 1,000 kakɨ masemündu-mayu ranai-amboanɨ tüküfi bogorɨ nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, ro sɨhambo fɨfɨrɨheanɨnɨmboanahɨ. Seana nindou awi hɨmboarɨ handinɨ-yafeimbɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndanafɨ. Seana nɨne-moatükunɨ se hɨfɨrowandeimbɨ-hündɨyopoanɨ nümbürambeahɨndɨ sesɨ ra yimuŋgurandɨfɨ arandɨ. Asu nindou amurɨ ai nɨnɨ-moatükunɨ maŋgɨrɨyo bubufoarhindeimbɨhündane seana sesɨ ra guguro arandɨ.
24 — Chegando, por fim, o que tinha recebido um talento, disse: “Sabendo que o senhor é um homem severo, que colhe onde não plantou e ajunta onde não espalhou,
25 Ranɨmboyahɨ asu ro sɨhambo yɨhɨmbombo sɨhafɨ kakɨ ra sahamɨndɨ ha hɨfambe kakɨrɨhɨ dɨbo masamboarɨheandɨ. Sɨhafɨ muŋguambo kakɨ ini nda, ŋga se rando hoeindowandɨ,’ mehundo-amboyu.
25 fiquei com medo e escondi o seu talento na terra; aqui está o que é seu.”
26 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Awi se ana ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ nindou moaruwai, ratüpurɨ-koate yɨboaruko yɨboaruko-yafeimbɨ nindouanafɨ. Nindou ŋgorü ai ratüpurɨyumbü ranahandɨ ro sesɨ yimuŋgurahamɨndɨ asu nindou ai nɨne ahurɨ buburandeimbɨ ranahandambohündɨ ro sesɨ ra yimuŋgurɨhamɨndɨ gugurɨhe arɨhandɨ ranahambo awi se wambo ndoro fɨfɨrɨwandɨrɨmbo-wamboyafɨ?
26 Mas o senhor respondeu: “Servo mau e preguiçoso! Você sabia que eu colho onde não plantei e ajunto onde não espalhei?
27 Asu awi refe anasɨ, se kakɨ wandɨ ra sapo kakɨ sɨhefe arandɨ worambe sɨhoefanɨ anɨmbo, asu ro tükündaheandühɨ amboanɨ kakɨ bɨdɨfɨrɨ ranɨwamɨ nandɨhe ndahamɨndɨmbohündɨsɨ.
27 Então você devia ter entregado o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.”
28 Haponda ahandɨ warambeahɨndɨ kakɨ ra ndowandümo mbundu nindou sapo 5,000 kakümbɨ-mayu ranahambo dabudo.
28 — “Portanto, tirem dele o talento e deem ao que tem dez.
29 Ŋga ai sapo nɨne-moatükunɨ sɨmoŋgorɨ-maramündu ranɨfihɨ bɨdɨfɨrɨ pandeamboe. Ŋga asu nindou düdi ai nɨnɨ-moatükunɨyo ranahambo wanayu ana, asu ai nɨnɨ-moatükunɨyo ai akɨdou asɨhendɨ ra ahandɨ-mayo muŋgu fufuimɨndɨmboane.
29 Porque a todo o que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 Ŋga yɨboaruko-yɨboarukoyumbü nindou ranahambo weindanɨ hondü nɨmbɨ nɨmaroambe pinduwurü. Rananɨmbo ai ranambe nɨmandümbo heinduhü yahafɨ sɨsɨnderɨmboe,’” mehu.
30 Quanto ao servo inútil, lancem-no para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.”
31 “Süŋgunambo Nindou Hondü ranai bogorɨmbondüfi tükündüfihü ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranɨ-babɨdɨmbo ana, asu ai ahandɨ muŋguambo moatükunɨ hɨfandɨmbo nɨmarɨ fondɨ ranɨwamɨ nɨmandümbui.
31 — Quando o Filho do Homem vier na sua majestade e todos os anjos com ele, então se assentará no trono da sua glória.
32 Rananɨmbo asu muŋguambo hɨfɨ ranɨ-hündambo nindou ranai ahandɨ haŋgɨfohü gugurɨndearümbui. Rananɨmbo asu nindou ranaheimbo sapo sipsip hɨfandɨrandeimbɨ nindou sipsip ŋgorünɨnɨ yɨbobore asu meme ŋgorünɨnɨ yɨbobore arandɨ nou rande yimbumbonde yɨbobondearümbui.
32 Todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos:
33 Randeandühɨ anɨmbo ai sipsip ahandɨ warɨ hondünɨ hɨnɨŋgɨndearühɨ asu meme ahandɨ warɨ kadüdanɨ hɨnɨŋgɨndearümbui.
33 porá as ovelhas à sua direita e os cabritos, à sua esquerda.
34 Rananɨmbo asu Bogorɨ nindou ai nindou ahandɨ warɨ hondünɨ amarei ranaheimbo hoafɨndundürühɨ anɨmboya, ‘Se ana sɨheimbo wandɨ Ape ai aboedɨ-aboedɨmareandürane, ŋga se mborai sühüsi. Rananɨmbo asu se sühüsi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranahambo sapo wandɨ Ape ai sɨheimbo semɨndɨmbo horombo hɨfɨ sünü hapoadümbo sɨmborɨyoambe raraore nafɨramündü masɨhendɨ ra sahümündi.
34 — Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: “Venham, benditos de meu Pai! Venham herdar o Reino que está preparado para vocês desde a fundação do mundo.
35 Sapo ro wembomboyahanɨ asu se wambo sesɨ masehindɨrɨ. Ro amɨndanɨŋomboyahanɨ asu se wambo hoe sɨmɨndɨmbo masehindɨrɨ. Ro nindou amurɨ tüküyaheandanɨ asu se wambo sahümündihündɨrɨ sɨhei worɨnɨmarɨhindɨrɨ.
35 Porque tive fome, e vocês me deram de comer; tive sede, e vocês me deram de beber; eu era forasteiro, e vocês me hospedaram;
36 Ro hoearɨ-koate nɨmboahanɨ asu se wambo hoearɨnambo yihurumarɨhindɨrɨ. Ro aŋgünümboyahanɨ asu se wambo hɨfandɨmarɨhündɨrɨ. Ro karabusambe nɨmboahanɨ asu se wambo hei wakɨmafoarɨhindɨrɨ. Ro hoearɨ napo-koateyahanɨ se wambo hoearɨnambo wandɨ fi yihurumarɨhindɨrɨ,’ mehu.
36 eu estava nu, e vocês me vestiram; enfermo, e me visitaram; preso, e foram me ver.”
37 Nindou mbumundɨ-mayei ranai ahambo sɨmborɨ hoafɨndahɨndowohü anɨmboya, ‘Adükarɨ, nüŋgu-sümboanɨyo sɨhambo hoeirɨhunɨna wembombomefa sesɨ masahunɨnɨ, asu sɨhambo hoeirɨhunɨna amɨndanɨŋombomefa hoe sɨmɨndɨmbo mafuihunɨnɨ ra?
37 — Então os justos perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome e lhe demos de comer? Ou com sede e lhe demos de beber?
38 Nüŋgu-sɨmboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨna nindou amurɨmboyafo tüküyafoanda sahumɨndefɨnɨnɨ yɨhoefɨ worɨnɨrɨhunɨnɨ, asu hoearɨ-koateyafanɨ hoearɨ yihurumarɨhunɨna?
38 E quando foi que vimos o senhor como forasteiro e o hospedamos? Ou nu e o vestimos?
39 Asu nüŋgu-sümboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨna aŋgünümboyafɨ asu karabusambe nɨmbafɨ randanɨ ro hefɨ wakɨmafoarɨhunɨna?’ mbɨseimboyei.
39 E quando foi que vimos o senhor enfermo ou preso e fomos visitá-lo?”
40 Asu Bogorɨ nindou ai aheimbo sɨmborɨ hoafɨnduhü anɨmboya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahandürɨ, nɨne-moatükunɨ se moanɨ ndürɨ-koateyeimbɨ nindou wandɨ ranahambo se ramarɨhindɨ ranana wambo rɨhündɨrɨ rarɨhi marɨhündɨrɨ!’ mbüsümbui.
40 — O Rei, respondendo, lhes dirá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o fizeram a um destes meus pequeninos irmãos, foi a mim que o fizeram.”
41 Rananɨmbo asu ai nindou ahandɨ warɨ kadüdanɨ anɨmboei ranaheimbo hoafɨndundürühɨ anɨmboya, ‘Se awarɨhehindeimbɨ nindou-anei. Andai se wambo hɨnɨŋgɨrɨhindɨrɨ ragu ŋgei! Seana hai moanɨ yare koadürümbo horoweimbɨ God ai dɨdɨboadore nafamündü Satan asu ahandɨ nendɨ ranahamumbo hɨnɨŋgɨmareandɨ ranambe ŋgei!
41 — Então o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: “Afastem-se de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 Sapo ro wembomboyahanɨ ra se moai wambo sesɨ sehindɨrɨ. Ro amɨndanɨŋomboyahanɨ se moai wambo hoe sɨmɨndɨmbo sehindɨrɨ.
42 Porque tive fome, e vocês não me deram de comer; tive sede, e vocês não me deram de beber;
43 Ro nindou amurɨmboyahe heheya tüküyahindanɨ se moai wambo sahümündi-hündɨrɨ sɨhei worɨnɨrɨhindɨrɨ. Ro hoearɨ-koate nɨmboahanɨ se moai wambo hoearɨnambo yihururɨhindɨrɨ. Ro aŋgünɨmboya, karabusambe nɨmboaha raraorɨhanda se moai wambo farɨhehindɨrɨ rɨhündɨ,’ mbüsümbui.
43 sendo forasteiro, vocês não me hospedaram; estando nu, vocês não me vestiram; achando-me enfermo e preso, vocês não foram me ver.”
44 Asu ai-amboanɨ sɨmborɨ ahambo hoafɨndahɨndowohü anɨmboya, ‘Adükarɨ, nüŋgu-sümboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨnanɨ se wembomboyafɨ, hoeimbo amɨndanɨŋomboyafɨ, nindou amurɨmboyafo tüküyafo, hoearɨ-koate nɨmbafɨ, aŋgünümboyafɨ asu karabusambe nɨmbafanɨ ro sɨhambo farɨhefenɨnɨ-koatemayefa?’ mbɨseimboyei.
44 — E eles lhe perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não o socorremos?”
45 Asu Bogorɨ nindou ai aheimbo sɨmborɨ hoafɨndühɨ anɨmboya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ, se sapo moanɨ ndürɨ-koateyeimbɨ nindou wandɨ ranaheimbo farɨhefendürɨmbo moei asei ranana asu se wambo amboanɨ farɨhefendɨrɨmbo moei seihane!’ mbüsümbui.
45 — Então o Rei responderá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o deixaram de fazer a um destes mais pequeninos, foi a mim que o deixaram de fazer.”
46 Rananɨmbo asu nindou ndanai koadürümbo koadürümbo tɨŋɨrɨfo adükarɨ nɨŋgoweimbɨ ranambe mbɨhei-amboane, ŋga asu nindou aboedɨ mbumundɨ-mayei ranai-anɨmbo yaŋgɨrɨ koadürümbo koadürümbo nɨŋgoweimbɨ ranambe mbɨhei-amboane,” mehu.
46 E estes irão para o castigo eterno, porém os justos irão para a vida eterna.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.