Mateus 21
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ akɨmɨ tɨfɨrundühɨyomo asu ai ndeara Betfage ŋgoafambe Orif Nɨmɨ Wafukɨmɨ tükümefundɨ. Ai ranühɨ tüküyafundühɨyomo Sisas ai ahandɨ süŋgunerɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo hoafɨ ranɨ bɨtapɨre horombo koarɨhepɨrühɨ yahuya,
1 Quando se aproximaram de Jerusalém e chegaram a Betfagé, ao monte das Oliveiras, enviou Jesus dois discípulos, dizendo-lhes:
2 “Ŋgoafɨ akɨmɨ anaŋgo ranɨhünda ŋgafanɨ nɨmehünou hoeindɨneandanɨ doŋgi mamɨ ahandɨ nɨmorɨ ranɨdɨbo wofɨfihɨ kife hɨnɨŋgɨfimbɨ-mayo ra fufurɨndɨ-heneapɨrɨ mbundɨna wambo sowana ndowandɨfanɨ dügüfanɨ.
2 Ide à aldeia que aí está diante de vós e logo achareis presa uma jumenta e, com ela, um jumentinho. Desprendei-a e trazei-mos.
3 Asu nindou ŋgorü ai ranahambo nɨnɨ hoafɨ hoafɨnduanɨ ana, asu se hoafɨndafandühɨya, ‘Adükarɨ ai ranahambo hoafɨmayu-amboanehɨ,’ mbɨsafandanɨ anɨmbo asu ai moanɨ rande hɨnɨŋgɨndeandanɨ amboanɨ ndowandɨfanɨ dügüfanɨ,” mehu.
3 E, se alguém vos disser alguma coisa, respondei-lhe que o Senhor precisa deles. E logo os enviará.
4 Ranɨ-moatükunɨ ranana sapo horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ ai hoafɨmayu sɨmogodühɨ tüküfemboyo ramefeyo. Sapo ai yare horombo hoafɨyuhüya,
4 Ora, isto aconteceu para se cumprir o que foi dito por intermédio do profeta:
5 “Saion nindou ranaheimbo hoafɨndafɨndürühɨ anɨmboya,
5 Dizei à filha de Sião: Eis aí te vem o teu Rei, humilde, montado em jumento, num jumentinho, cria de animal de carga.
6 Ranɨyafanɨ asu ahambo süŋgurɨnerɨ rɨnandeimbɨ ai hafanɨ Sisas ai hoafɨmayupɨrɨ ranɨ-süŋgu ramarɨneandɨ.
6 Indo os discípulos e tendo feito como Jesus lhes ordenara,
7 Ranɨyafanɨ asu ai doŋgi hondɨ nɨmorɨ kameihɨ ra sowapɨndɨfanɨ hüfanɨ ahafandɨ hoearɨ ra ahafewamɨ nandɨne hɨnɨŋgɨmarɨneapɨra asu Sisas ai ranɨwamɨ farɨfi mamaru.
7 trouxeram a jumenta e o jumentinho. Então, puseram em cima deles as suas vestes, e sobre elas Jesus montou.
8 Ranɨyei nindou afɨndɨ safɨ ranai ahei warɨ hoandarɨ hoearɨ fufurühümündi nafɨnɨ korɨmarɨhinda asu bɨdɨfɨrɨ ai nɨmɨ warɨ emündɨ kameihɨ hutühümündi nafɨnɨ korɨmarɨhi hei.
8 E a maior parte da multidão estendeu as suas vestes pelo caminho, e outros cortavam ramos de árvores, espalhando-os pela estrada.
9 Nindou afɨndɨ bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ kefoehi hehi hei asu bɨdɨfɨrɨ süŋgunɨmayei ranai hoafɨ puküna karɨhehindühɨ hoafɨyeihü seiya,
9 E as multidões, tanto as que o precediam como as que o seguiam, clamavam: Hosana ao Filho de Davi! Bendito o que vem em nome do Senhor! Hosana nas maiores alturas!
10 Sisas ai Serusarem ŋgoafambe tükümefiyua asu ŋgoafɨ adükarɨ ranai hepünɨ kɨkɨrandühɨ nindou ranai düduyahindühɨ seiya, “Nindou düdi rana?” masei.
10 E, entrando ele em Jerusalém, toda a cidade se alvoroçou, e perguntavam: Quem é este?
11 Nindou afɨndɨ-mayei ranai hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou ndanana Nasaretɨhündɨ Gariri hɨfɨhündɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Sisas ani,” masei.
11 E as multidões clamavam: Este é o profeta Jesus, de Nazaré da Galileia!
12 Sisas ai Godɨndɨ Worɨkɨmɨ hüfu nindou ranühɨ sesɨ napo kakɨfihɨ sɨmborɨ sɨseyei wakɨrɨhindühɨ nɨnoumayei ranaheimbo bukürümafoarearü. Ranɨyu ai kakɨ sɨsefe rambo fondɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai wupufo nɨmarɨmombo sɨseru-rundeimbɨ nɨmarɨ fondɨ ra hɨhɨrɨmafoareapurɨ.
12 Tendo Jesus entrado no templo, expulsou todos os que ali vendiam e compravam; também derribou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Ranɨyu ai hoafɨyundürühü yahuya, “Sapo Baiborambe sürü mapaiaro ra yare hoafɨyohü yahoya, ‘Wandɨ worɨ ranana dɨdɨbafɨfe worane mbɨseimboyei,’ mehu. Ŋga asu se worɨ nda nɨmboe hümbuhünɨ nindouyei dɨbonapɨfe worɨmbo-arɨhinda?” mehupurɨ.
13 E disse-lhes: Está escrito:
14 Nindou hɨmboatɨharɨ asu nindou tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ranai Godɨndɨ worɨ ranambe tükümehinda Sisas ai aboedɨmareandürɨ.
14 Vieram a ele, no templo, cegos e coxos, e ele os curou.
15 Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo ranai hoeirundane, Sisas ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda asu nɨmoakɨdɨbou ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ Godɨndɨ worɨ ranambe seiya, “Defitɨndɨ ahuirɨ ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmboani,” maseiamboemo asu ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨmemo.
15 Mas, vendo os principais sacerdotes e os escribas as maravilhas que Jesus fazia e os meninos clamando: Hosana ao Filho de Davi!, indignaram-se e perguntaram-lhe:
16 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo düdururühɨ yahomoya, “Se nɨne-hoafɨ ai hoafayei ra hɨmborɨyafai?” mehomondamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Anɨhondane, ro ra hɨmborɨyamboanahɨ. Asu se moai hoafɨ Baiborambe meŋgoro nda hoeirundɨyo? Sapo ai yare hoafɨyowohü yahoya,
16 Ouves o que estes estão dizendo? Respondeu-lhes Jesus: Sim; nunca lestes:
17 Ranɨyu Sisas ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya Betani ŋgoafɨna ranühɨ apombo mahu.
17 E, deixando-os, saiu da cidade para Betânia, onde pernoitou.
18 Hapoadümbo siambe hondü Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi nafɨ huhüyu asu ai wembombomayu.
18 Cedo de manhã, ao voltar para a cidade, teve fome;
19 Ranɨyu ai huhünda nafɨkɨmɨ fik nɨmɨndɨ ranai manɨŋgowa hoeire haya ranɨ sowana mahu. Asu moai nɨmɨndɨ ranɨfihɨ fik hɨsɨ ranai kiaro, ŋga moanɨ emündɨ yaŋgɨrɨ manɨŋgowa hoeimareandɨ. Ranɨyu asu ai nɨmɨ ranahambo hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmɨ ndanɨmbafɨ ndanɨ se ŋgɨrɨ asükaindafɨ hɨsɨndafɨ,” mehua, asu nɨmɨ ranai moanɨ mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe nɨmbɨmayo.
19 e, vendo uma figueira à beira do caminho, aproximou-se dela; e, não tendo achado senão folhas, disse-lhe: Nunca mais nasça fruto de ti! E a figueira secou imediatamente.
20 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai ai ramareandɨ ranahambo hoeiru houmbo hepünafundühɨ düduyafundühɨ yahomoya, “Nüŋgumareandamboyo fik nɨmɨndɨ ranai moanɨ yahurai nɨmai hamɨndɨ nɨmbɨmayo rana?” mehomo.
20 Vendo isto os discípulos, admiraram-se e exclamaram: Como secou depressa a figueira!
21 Ranɨyu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, asu se anɨhondümbondundühɨ moanɨ yimbu hohoanɨmo-koateayomo ana, seamboanɨ ro nɨmɨ ndanahambo ramarɨheandɨ nou randumboemosɨ. Ŋga se hɨfɨ wafu ndanahambo hoafɨndɨmondühɨya, ‘Se fɨrɨhoefɨ hawa sɨhafɨhoarɨ hanɨfɨ sɨrɨwara hɨmo peyafɨ,’ ehomo ana, ra ai randɨfemboe.
21 Jesus, porém, lhes respondeu: Em verdade vos digo que, se tiverdes fé e não duvidardes, não somente fareis o que foi feito à figueira, mas até mesmo, se a este monte disserdes: Ergue-te e lança-te no mar, tal sucederá;
22 Asu se anɨhondümboru houmbo nɨnɨ-moatükunɨmboyo sɨhamundɨ dɨdɨbafɨfe ra hoafemo ana, asu se ranɨ-moatükunɨ ra ndowandümboemo,” mehupurɨ.
22 e tudo quanto pedirdes em oração, crendo, recebereis.
23 Sisas ai Godɨndɨ worɨmayo ranambe kefuai hu tüküfi nindou bɨdɨfɨrambo hoafɨ yamundeandürühɨ manɨŋgu. Ranɨyo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu nindouyei bogorɨ nindouyomo ranai ahambo-so tüküyafu düdururühɨ yahomoya, “Nüŋgu-nahurai ŋgɨnɨndɨyo se yahurai nda sowandɨfɨ hawa ndanɨ-moatükunɨ refembo rana? Nindou düdi sɨhambo ŋgɨnɨndɨ yahurai ra masaganɨn-a?” mehomondamboyu.
23 Tendo Jesus chegado ao templo, estando já ensinando, acercaram-se dele os principais sacerdotes e os anciãos do povo, perguntando: Com que autoridade fazes estas coisas? E quem te deu essa autoridade?
24 Asu sɨmborɨ Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-amboanɨ sɨhamumbo awi mamɨ düdufe düdundaheapurɨmboyahɨ. Asu se wandɨ düdufe ranahambo hoafɨ weindaharundɨ ana, sɨhamumbo nɨne-ŋgɨnɨndɨ ro sahamɨndɨ hehea ranɨ-moatükunɨ rarɨhe arɨhandɨ ranahambo hoafɨndahapurɨmboyahɨ.
24 E Jesus lhes respondeu: Eu também vos farei uma pergunta; se me responderdes, também eu vos direi com que autoridade faço estas coisas.
25 Asu dagüdamboe Son hɨmonɨ nindou hundürɨyo rambo hohoanɨmo masemündu rana? Ranɨ-moatükunɨ ra Godɨndɨ-mayo tüküfemboyo asu nindouyei-mayo tüküfemboyo?” mehupuramboemo. Ranɨyomo asu ai ahamundɨhoarɨ bogo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nɨnɨ hoafɨ sɨhɨrɨ ra hoafɨmandefa? Asu sɨhɨrɨ ahambo hoafɨyahundowohüya, Godɨndɨ-mayo tükümefeyo ane asefɨ ana, asu ai sɨmborɨ sɨhefɨmbo rande hoafɨndümunühɨya, Nɨmboe refe ana, asu se Sonɨmbo anɨhondümbofe-koatememoa? mbüsü düdundüfimunɨmbui.
25 Donde era o batismo de João, do céu ou dos homens? E discorriam entre si: Se dissermos: do céu, ele nos dirá: Então, por que não acreditastes nele?
26 Asu sɨhɨrɨ rarɨhu hoafɨyefühɨ, Ranɨ-moatükunɨ ra nindou-yafe-mayo tükümefeyo ane, asefɨ ana, asu nindou ranaheimbo yɨhɨmbo-ndɨhurɨmboyefɨ, nɨmboe sapo nindou ranai Sonɨmboya, Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ nindoumayu ani aseimbohünda,” mehomo.
26 E, se dissermos: dos homens, é para temer o povo, porque todos consideram João como profeta.
27 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ra ro moai fɨfɨrɨhundɨ,” mehomondamboyu. Asu ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Roamboanɨ ro ŋgɨrɨ sɨhamumbo hoafɨndahapurɨ dagüdamboe ro hohoanɨmo ra sahamɨndɨ hehea ranɨ-moatükunɨ rarɨhe arɨhandɨ ra,” mehu.
27 Então, responderam a Jesus: Não sabemos. E ele, por sua vez: Nem eu vos digo com que autoridade faço estas coisas.
28 Sisas ai yahuya, “Asu haponda se ra nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomoa? Mamɨmbo nindou mamɨ ai nindowenihɨ nɨmorɨ yimburapɨrɨ henüŋgumboyu. Ai hu ahandɨ amoŋgo nɨmorɨmayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Wandɨ nɨmorɨ nda, se ŋgafɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨndafɨ,’ mehu.
28 E que vos parece? Um homem tinha dois filhos. Chegando-se ao primeiro, disse: Filho, vai hoje trabalhar na vinha.
29 Asu nɨmorɨ ai yahuya, ‘Ro ratüpurɨmbo moei samboanahɨ,’ mehu, ŋga asu süŋgunambo hohoanɨmoyu hoeireanda mayoa ai ratüpurɨmbo mahu.
29 Ele respondeu: Sim, senhor; porém não foi.
30 Ranɨyu asu afɨndɨ ai akɨdambo sowana hu mamɨ hoafɨ yahurai yare hoafɨmayundo. Asu nɨmorɨ ai yahuya, ‘Yɨnɨ Ape, ro ŋgamboyahɨ ranɨ ratüpurɨmbo,’ mehu, ŋga asu süŋgunambo ai moai hu.
30 Dirigindo-se ao segundo, disse-lhe a mesma coisa. Mas este respondeu: Não quero; depois, arrependido, foi.
31 Nɨmorɨ yimbu ranai nahanɨyu sapo afɨndɨ ai hoafɨmayu süŋgu hɨmborɨyu haya ramareanda?” mehuamboemo. Asu nindou ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Amoŋgo nɨmorɨ ai,” mehomondamboyu. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo haponda hoafehapurɨ nda, Nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ asu nɨmorehɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyei rɨhündeimbɨ ranai sɨhamumbo ŋgasündɨhipurɨ hehi ai boatei God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe karefoehindɨ.
31 Qual dos dois fez a vontade do pai? Disseram: O segundo. Declarou-lhes Jesus: Em verdade vos digo que publicanos e meretrizes vos precedem no reino de Deus.
32 Ŋga nɨmboe Son sɨhamumbo sowahɨ tükümefiyu ra ai sɨhamumbo sapo nafɨ aboedɨ süŋgumbeyafunda yahumboyu nafuimayupurɨ. Ŋga asu se moai ahambo anɨhondümborüwurɨ. Ŋga asu nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-memoyomo, asu nɨmorehɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyei rɨhündeimbɨ ai yaŋgɨrɨyei ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ. Ranɨ-moatükunɨ ra se hoerundɨsɨ, ŋga asu se moai süŋgunambo yaru nɨŋgomo hohoanɨmoyomondanɨ wanɨ asu ahambo anɨhondümborüwurɨ,” mehu.
32 Porque João veio a vós outros no caminho da justiça, e não acreditastes nele; ao passo que publicanos e meretrizes creram. Vós, porém, mesmo vendo isto, não vos arrependestes, afinal, para acreditardes nele.
33 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi se ŋgorü kafoefe hoafɨ ranahambo hɨmborɨndɨmo. Mamɨmbo nindou mamɨ hɨfɨ aharambürɨ ai wofɨ hɨsɨ hɨfoare mbura ginɨrɨmayu. Asu nümbürɨ ranambe wofɨ hɨsɨ ra boboeyo-rambohünda hɨpɨrɨ nafɨmarandɨ. Asu nümbürɨ ranambe nɨmoamo hafo gɨgüdɨyo rambohünda yibadɨ ŋgerɨra hafu hɨnɨŋgɨmareandɨ. Ranɨyu asu ai muŋgu-moatükunɨ ra raraore mbura nindou kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ warambe hɨnɨŋgɨre haya, ŋgorü hɨfɨna aŋgunɨ mahu.
33 Atentai noutra parábola. Havia um homem, dono de casa, que plantou uma vinha. Cercou-a de uma sebe, construiu nela um lagar, edificou-lhe uma torre e arrendou-a a uns lavradores. Depois, se ausentou do país.
34 Ndeara wofɨ hɨsɨ ranai süfiyoanɨ nindou ranai ratüpurɨyomo rundeimbɨ ranahamumbo nindou nümbürambe ratüpurɨmemo ranahamumbo sowana koamarɨhepura mahomo wofɨ hɨsɨ ra semɨndɨmbo.
34 Ao tempo da colheita, enviou os seus servos aos lavradores, para receber os frutos que lhe tocavam.
35 Ranɨyomo asu nindou wofɨ hɨsɨ nümbürambe ratüpurɨyomondühɨ manɨŋgomo ranai nindou ahandɨ koamarɨhepura mahomo ranahamumbo mbumarɨpundümo. Ŋgorümbo bubururɨ, ŋgorümbo hɨfokoarüwurɨ asu ŋgorümbo nɨmoeinambo-marurɨ.
35 E os lavradores, agarrando os servos, espancaram a um, mataram a outro e a outro apedrejaram.
36 Ranɨyu asükaiyu nindou ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ afɨndɨ safɨ koarɨhepurane, nindou nümbürambe manɨŋgomo-memo ranai ahamumbo mamɨ horombo bɨdɨfɨrambo ramarüpurɨ nou yahurai ramarüpurɨ.
36 Enviou ainda outros servos em maior número; e trataram-nos da mesma sorte.
37 Ranɨyu nindou ranai bɨdɨfɨranambo hondü ahandɨ nɨmorɨ ranahambo ahamumbo sowana koamarɨheirü. Ranɨyu ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou ranai awi wandɨ nɨmorɨ ranahambo ndondüwurühɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨndɨmboemosɨ,’ mehu.
37 E, por último, enviou-lhes o seu próprio filho, dizendo: A meu filho respeitarão.
38 Ŋga asu ai ahandɨ nɨmorɨ ranahambo hoeirüwurühɨ ahamundɨhoarɨ yahomoya, ‘Nɨmorɨ ndanana sapo nümbürɨ aharambürɨndɨ nɨmor-ani. Awi sɨhɨrɨ ahambo haponda hɨfokoandɨhurühɨ anɨmbo asu sɨhɨrɨ ahandɨ-mayo napo ra fufundɨhumündefomboane,’ mehomo.
38 Mas os lavradores, vendo o filho, disseram entre si: Este é o herdeiro; ora, vamos, matemo-lo e apoderemo-nos da sua herança.
39 Ranɨyomo asu ai ahambo mburündümo nümbürambeahɨndɨ hɨmboranɨ pirüwurɨ houmbo houmbo hɨfokoamarüwurɨ.”
39 E, agarrando-o, lançaram-no fora da vinha e o mataram.
40 Sisas ai yare düdufihɨ yahuya, “Asu wofɨ hɨsɨ nümbürɨ aharambürɨ ai asükaindu tükündüfihɨ ra, nindou ahandɨ nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ ranahamumbo nüŋgumandeapura?” mehuamboemo.
40 Quando, pois, vier o senhor da vinha, que fará àqueles lavradores?
41 Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou moaruwai ranahamumbo nindou ranai hɨfokoa-ndeapurümbui. Rananɨmbo asu ai nindou bodɨmondambo ahandɨ nümbürɨ ra dagapuranɨ asu ai hɨfandundühɨ wofɨ hɨsɨ süfi-ambe nindou ranai nümbürɨ aharambürɨmbo bɨdɨfɨrɨ dabudomboemo,” mehomo.
41 Responderam-lhe: Fará perecer horrivelmente a estes malvados e arrendará a vinha a outros lavradores que lhe remetam os frutos nos seus devidos tempos.
42 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyuhüya, “Awi, se moai hoafɨ Baiborambe apenɨŋgo ra hoeirundɨyo? Hoafɨ ra yare hoafɨyowohüya,
42 Perguntou-lhes Jesus: Nunca lestes nas Escrituras:
43 Ranɨmboane asu sɨhamumbo hoafehapurɨ, ‘God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranamboanɨ sɨhamumbo saihündɨ-mayo ra ndemündü haya asu nindou dɨdɨyei ai hɨsɨ aboedɨ hɨfandarandambe tüküfembohünda ranaheimbo dagadürɨmbui.
43 Portanto, vos digo que o reino de Deus vos será tirado e será entregue a um povo que lhe produza os respectivos frutos.
44 Nindou düdi ai kambohoanɨ ranɨwamɨ pɨrayu ana, ai muŋguna hürühümbo yagudümbui. Asu kambohoanɨ ranai nindou ranahandɨ wamɨ pɨrayo ana, ranambo ndünɨnderɨmboe,” mehu.
44 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
45 Ranɨyomo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ nindou bogorɨyomo asu Farisi nindouyomo ranai Sisasɨndɨ kafoefe hoafɨ ranahamboya ‘Yɨhoefomboani yare kafoare hoafayu,’ yahomo fɨfɨrɨmarundɨ.
45 Os principais sacerdotes e os fariseus, ouvindo estas parábolas, entenderam que era a respeito deles que Jesus falava;
46 Ranɨyomo asu ai ahambo mbuimündümbo yahomo houmbo hohoanɨmomemo. Ŋga asu ai nindou afɨndɨ ahambo wakɨrerɨ meŋgoro ranaheimbo yɨhɨmbomarundürɨ, nɨmboe sapo ai Sisasɨmboya, Ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindoumbofimboani masei ranɨmbo wambo.
46 e, conquanto buscassem prendê-lo, temeram as multidões, porque estas o consideravam como profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.