Mateus 21
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI
1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ akɨmɨ tɨfɨrundühɨyomo asu ai ndeara Betfage ŋgoafambe Orif Nɨmɨ Wafukɨmɨ tükümefundɨ. Ai ranühɨ tüküyafundühɨyomo Sisas ai ahandɨ süŋgunerɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo hoafɨ ranɨ bɨtapɨre horombo koarɨhepɨrühɨ yahuya,
1 Jesu ana bai’ufununayah bairi au Jerusalem hirun hinan, hina bar merar ta wabin Bethage hitit, Olive Oyawemaim, Jesu ana bai’ufununayah rou’ab wan iyunih
2 “Ŋgoafɨ akɨmɨ anaŋgo ranɨhünda ŋgafanɨ nɨmehünou hoeindɨneandanɨ doŋgi mamɨ ahandɨ nɨmorɨ ranɨdɨbo wofɨfihɨ kife hɨnɨŋgɨfimbɨ-mayo ra fufurɨndɨ-heneapɨrɨ mbundɨna wambo sowana ndowandɨfanɨ dügüfanɨ.
2 eo, “Kwanan bar merar nati namaim kwanatitit boro donkey hi’utan ebatabat kwana’itin naatu donkey boubun auman sisibinamaim ebatabat. Hairi kwanarufamen kwanabow kwanan.
3 Asu nindou ŋgorü ai ranahambo nɨnɨ hoafɨ hoafɨnduanɨ ana, asu se hoafɨndafandühɨya, ‘Adükarɨ ai ranahambo hoafɨmayu-amboanehɨ,’ mbɨsafandanɨ anɨmbo asu ai moanɨ rande hɨnɨŋgɨndeandanɨ amboanɨ ndowandɨfanɨ dügüfanɨ,” mehu.
3 Orot ta nati’imaim nabibatiyi ana tur kwana’owen, ‘Regah ekokok naatu boro nihamiyen kwanabow kwanan.’ Baise ana tur kwana’owen boro niyafarih hinamatabir maiye.”
4 Ranɨ-moatükunɨ ranana sapo horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ ai hoafɨmayu sɨmogodühɨ tüküfemboyo ramefeyo. Sapo ai yare horombo hoafɨyuhüya,
4 Iti sawar himamatar abisa God ana dinab orot eo kikirum ina i turobe.
5 “Saion nindou ranaheimbo hoafɨndafɨndürühɨ anɨmboya,
5 “Jerusalem sabuw hai tur kwana’owen, a aiwob enan kwa’itin, taiyuwin yare donkey afe’en mara’at enan, ana donkey boubun tafanamaim mara’at enan.”
6 Ranɨyafanɨ asu ahambo süŋgurɨnerɨ rɨnandeimbɨ ai hafanɨ Sisas ai hoafɨmayupɨrɨ ranɨ-süŋgu ramarɨneandɨ.
6 Basit Jesu ana bai’ufununayah eo baimanih na’at hin hisinaf.
7 Ranɨyafanɨ asu ai doŋgi hondɨ nɨmorɨ kameihɨ ra sowapɨndɨfanɨ hüfanɨ ahafandɨ hoearɨ ra ahafewamɨ nandɨne hɨnɨŋgɨmarɨneapɨra asu Sisas ai ranɨwamɨ farɨfi mamaru.
7 Donkey hibai hina hai faifuw tafah hibosairen hiyabar afa rabod rourih hi’afuw ef yan hiyabar.
8 Ranɨyei nindou afɨndɨ safɨ ranai ahei warɨ hoandarɨ hoearɨ fufurühümündi nafɨnɨ korɨmarɨhinda asu bɨdɨfɨrɨ ai nɨmɨ warɨ emündɨ kameihɨ hutühümündi nafɨnɨ korɨmarɨhi hei.
8 Sabuw rou’ay gagamin na’in hai faifuw hibosairen hiyabar afa ai raurih hi’afuw hiyabar.
9 Nindou afɨndɨ bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ kefoehi hehi hei asu bɨdɨfɨrɨ süŋgunɨmayei ranai hoafɨ puküna karɨhehindühɨ hoafɨyeihü seiya,
9 Sabuw Jesu nanane hinan, naatu ufunane hinan fanah sib hiwow hio,
10 Sisas ai Serusarem ŋgoafambe tükümefiyua asu ŋgoafɨ adükarɨ ranai hepünɨ kɨkɨrandühɨ nindou ranai düduyahindühɨ seiya, “Nindou düdi rana?” masei.
10 Jesu na Jerusalem rur, kawasa ra’at uruw giririf retenafut, sabuw hibatebat hio, “Iti orot yait?”
11 Nindou afɨndɨ-mayei ranai hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou ndanana Nasaretɨhündɨ Gariri hɨfɨhündɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Sisas ani,” masei.
11 Rou’ay gagamin hiyafutih hio, “God ana dinab orot wabin Jesu, Galilee wanawananamaim tafaram Nazareth orot.”
12 Sisas ai Godɨndɨ Worɨkɨmɨ hüfu nindou ranühɨ sesɨ napo kakɨfihɨ sɨmborɨ sɨseyei wakɨrɨhindühɨ nɨnoumayei ranaheimbo bukürümafoarearü. Ranɨyu ai kakɨ sɨsefe rambo fondɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai wupufo nɨmarɨmombo sɨseru-rundeimbɨ nɨmarɨ fondɨ ra hɨhɨrɨmafoareapurɨ.
12 Naatu Jesu na Tafaror Bar run. Sabuw iyab nati hima hai sawar hitotobon rauw nunih hai urama’ama, hai gemogem bora’aten, kabay hisuwa hire, urama’ama afe’eh hima mamu imak hitotobon bow israuwen ufun hitit.
13 Ranɨyu ai hoafɨyundürühü yahuya, “Sapo Baiborambe sürü mapaiaro ra yare hoafɨyohü yahoya, ‘Wandɨ worɨ ranana dɨdɨbafɨfe worane mbɨseimboyei,’ mehu. Ŋga asu se worɨ nda nɨmboe hümbuhünɨ nindouyei dɨbonapɨfe worɨmbo-arɨhinda?” mehupurɨ.
13 Naatu iuwih eo, “Buk Atamaninamaim God eo hikikirum i iti na’atube eo, ‘Ayu au Tafaror Bar i yoyoban ana bar,’ baise kwa abisa kwasisinaf i kwabotabir bainowah hai watu matar.”
14 Nindou hɨmboatɨharɨ asu nindou tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ranai Godɨndɨ worɨ ranambe tükümehinda Sisas ai aboedɨmareandürɨ.
14 Sabuw matah fim naatu ah umah kakafih hina Tafaror Bar hirun Jesu etei iyawasih.
15 Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo ranai hoeirundane, Sisas ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda asu nɨmoakɨdɨbou ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ Godɨndɨ worɨ ranambe seiya, “Defitɨndɨ ahuirɨ ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmboani,” maseiamboemo asu ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨmemo.
15 Firis ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah Jesu sawar gewasih sisinaf hi’itin yah so’ar. Kek auman Tafaror Bar wanawanan fanah sib Jesu hibora’ara’ah hio, “Orokaiwa David natun, ensairen.”
16 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo düdururühɨ yahomoya, “Se nɨne-hoafɨ ai hoafayei ra hɨmborɨyafai?” mehomondamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Anɨhondane, ro ra hɨmborɨyamboanahɨ. Asu se moai hoafɨ Baiborambe meŋgoro nda hoeirundɨyo? Sapo ai yare hoafɨyowohü yahoya,
16 Jesu hiu, “Iti kek teo kunonowar?” Jesu iyafutih eo, “Anonowar. Buk Atamaninamaim hikikirum kwaiyab kwa’itin, mi’itube hikirum?
17 Ranɨyu Sisas ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya Betani ŋgoafɨna ranühɨ apombo mahu.
17 Naatu nati’imaim ihamiyih hima i tit in Bethany bar merar imaim mar fo in.
18 Hapoadümbo siambe hondü Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi nafɨ huhüyu asu ai wembombomayu.
18 Mar auman Jesu au merar gagamin matabir inan, basit bayumih morob.
19 Ranɨyu ai huhünda nafɨkɨmɨ fik nɨmɨndɨ ranai manɨŋgowa hoeire haya ranɨ sowana mahu. Asu moai nɨmɨndɨ ranɨfihɨ fik hɨsɨ ranai kiaro, ŋga moanɨ emündɨ yaŋgɨrɨ manɨŋgowa hoeimareandɨ. Ranɨyu asu ai nɨmɨ ranahambo hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmɨ ndanɨmbafɨ ndanɨ se ŋgɨrɨ asükaindafɨ hɨsɨndafɨ,” mehua, asu nɨmɨ ranai moanɨ mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe nɨmbɨmayo.
19 Naatu ef rewanamaim ai fafou batabat itin, basit na ai an tit, baise men ro’on ta itin, raurinawat. Basit ai isan eo, “O i boro men iniw.” Mar ta’imonamo ai fenem.
20 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai ai ramareandɨ ranahambo hoeiru houmbo hepünafundühɨ düduyafundühɨ yahomoya, “Nüŋgumareandamboyo fik nɨmɨndɨ ranai moanɨ yahurai nɨmai hamɨndɨ nɨmbɨmayo rana?” mehomo.
20 Ana bai’ufununayah hi’itin hifofor men kafaita, naatu hio, “Ai fafou mi’itube’emih mar ta’imon fenem?”
21 Ranɨyu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, asu se anɨhondümbondundühɨ moanɨ yimbu hohoanɨmo-koateayomo ana, seamboanɨ ro nɨmɨ ndanahambo ramarɨheandɨ nou randumboemosɨ. Ŋga se hɨfɨ wafu ndanahambo hoafɨndɨmondühɨya, ‘Se fɨrɨhoefɨ hawa sɨhafɨhoarɨ hanɨfɨ sɨrɨwara hɨmo peyafɨ,’ ehomo ana, ra ai randɨfemboe.
21 Jesu iyafutih eo, “Anababatun a tur ao’owen. Men erekasiy auman kwanasinafumih, baise kwanitumatum. Karam abis iti boun ai fafou isan asisinaf boro kwanasinaf namatar. Baise men iti akisin. Karam oyaw isan kwanao, kumisir kwen riy yan kubat boro namatar.
22 Asu se anɨhondümboru houmbo nɨnɨ-moatükunɨmboyo sɨhamundɨ dɨdɨbafɨfe ra hoafemo ana, asu se ranɨ-moatükunɨ ra ndowandümboemo,” mehupurɨ.
22 Initumatum abisa isan kuyoyoban boro inab.”
23 Sisas ai Godɨndɨ worɨmayo ranambe kefuai hu tüküfi nindou bɨdɨfɨrambo hoafɨ yamundeandürühɨ manɨŋgu. Ranɨyo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu nindouyei bogorɨ nindouyomo ranai ahambo-so tüküyafu düdururühɨ yahomoya, “Nüŋgu-nahurai ŋgɨnɨndɨyo se yahurai nda sowandɨfɨ hawa ndanɨ-moatükunɨ refembo rana? Nindou düdi sɨhambo ŋgɨnɨndɨ yahurai ra masaganɨn-a?” mehomondamboyu.
23 Jesu matabir maiye Tafaror Baremaim run bat bi’obaibiyih. Basit Firis ukwarih naatu Jew hai orot ukwarih hina Jesu biyan hitit hibatiy hio, “O yait fair it iti sawar kusisinaf, naatu yait ibasit ina kubowabow?”
24 Asu sɨmborɨ Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-amboanɨ sɨhamumbo awi mamɨ düdufe düdundaheapurɨmboyahɨ. Asu se wandɨ düdufe ranahambo hoafɨ weindaharundɨ ana, sɨhamumbo nɨne-ŋgɨnɨndɨ ro sahamɨndɨ hehea ranɨ-moatükunɨ rarɨhe arɨhandɨ ranahambo hoafɨndahapurɨmboyahɨ.
24 Jesu iyafutih eo, “Ayu auman au baibat ta’imon kwa anibatiyi kwanao ananowar, imaibo ayu boro anao kwananowar, ayu fair menamaim abai abowabow.
25 Asu dagüdamboe Son hɨmonɨ nindou hundürɨyo rambo hohoanɨmo masemündu rana? Ranɨ-moatükunɨ ra Godɨndɨ-mayo tüküfemboyo asu nindouyei-mayo tüküfemboyo?” mehupuramboemo. Ranɨyomo asu ai ahamundɨhoarɨ bogo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nɨnɨ hoafɨ sɨhɨrɨ ra hoafɨmandefa? Asu sɨhɨrɨ ahambo hoafɨyahundowohüya, Godɨndɨ-mayo tükümefeyo ane asefɨ ana, asu ai sɨmborɨ sɨhefɨmbo rande hoafɨndümunühɨya, Nɨmboe refe ana, asu se Sonɨmbo anɨhondümbofe-koatememoa? mbüsü düdundüfimunɨmbui.
25 John ana fair menane bai sabuw bapataito itih Godane bai, ai orot maiyow biyahine bai?” Hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Mi’itube tanao? Godane tanao’o i boro nao bo aisim John men kwaitumitum.
26 Asu sɨhɨrɨ rarɨhu hoafɨyefühɨ, Ranɨ-moatükunɨ ra nindou-yafe-mayo tükümefeyo ane, asefɨ ana, asu nindou ranaheimbo yɨhɨmbo-ndɨhurɨmboyefɨ, nɨmboe sapo nindou ranai Sonɨmboya, Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ nindoumayu ani aseimbohünda,” mehomo.
26 Baise it orot biyanane fair bain tanao, sabuw isah tabirubir anayabin sabuw etei tebitumatum John i God ana dinab orot ta.”
27 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ra ro moai fɨfɨrɨhundɨ,” mehomondamboyu. Asu ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Roamboanɨ ro ŋgɨrɨ sɨhamumbo hoafɨndahapurɨ dagüdamboe ro hohoanɨmo ra sahamɨndɨ hehea ranɨ-moatükunɨ rarɨhe arɨhandɨ ra,” mehu.
27 Imih sabuw Jesu isan hiya’afut hio, “Aki men aso’ob.” Naatu Jesu iuwih eo, “Ayu auman boro men anao kwananowar, baibasit menane abai iti sawar asisinaf.
28 Sisas ai yahuya, “Asu haponda se ra nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomoa? Mamɨmbo nindou mamɨ ai nindowenihɨ nɨmorɨ yimburapɨrɨ henüŋgumboyu. Ai hu ahandɨ amoŋgo nɨmorɨmayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Wandɨ nɨmorɨ nda, se ŋgafɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨndafɨ,’ mehu.
28 “Kwa mi’itube kwanotanot? Ana veya ta orot natunatun bairi hima’am basit orot natun ain isan eo, ‘Aro ayu akokok boun inan grape ana masaw inabow.’
29 Asu nɨmorɨ ai yahuya, ‘Ro ratüpurɨmbo moei samboanahɨ,’ mehu, ŋga asu süŋgunambo hohoanɨmoyu hoeireanda mayoa ai ratüpurɨmbo mahu.
29 “Naatu kek tamah iya’afut eo, ‘Ayu men akokok.’ Baise ma kafai ana not botabir re in masaw bow.
30 Ranɨyu asu afɨndɨ ai akɨdambo sowana hu mamɨ hoafɨ yahurai yare hoafɨmayundo. Asu nɨmorɨ ai yahuya, ‘Yɨnɨ Ape, ro ŋgamboyahɨ ranɨ ratüpurɨmbo,’ mehu, ŋga asu süŋgunambo ai moai hu.
30 “Naatu orot na maiye natun uf isan tit tur i ta’imonaban eo, naatu kek rufut eo, ‘Basit, Regah boro anan.’ Baise kwahir bar ma men in masaw bowamih.
31 Nɨmorɨ yimbu ranai nahanɨyu sapo afɨndɨ ai hoafɨmayu süŋgu hɨmborɨyu haya ramareanda?” mehuamboemo. Asu nindou ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Amoŋgo nɨmorɨ ai,” mehomondamboyu. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo haponda hoafehapurɨ nda, Nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ asu nɨmorehɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyei rɨhündeimbɨ ranai sɨhamumbo ŋgasündɨhipurɨ hehi ai boatei God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe karefoehindɨ.
31 Naatu kek menatan i tamah fanan bai?”
32 Ŋga nɨmboe Son sɨhamumbo sowahɨ tükümefiyu ra ai sɨhamumbo sapo nafɨ aboedɨ süŋgumbeyafunda yahumboyu nafuimayupurɨ. Ŋga asu se moai ahambo anɨhondümborüwurɨ. Ŋga asu nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-memoyomo, asu nɨmorehɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyei rɨhündeimbɨ ai yaŋgɨrɨyei ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ. Ranɨ-moatükunɨ ra se hoerundɨsɨ, ŋga asu se moai süŋgunambo yaru nɨŋgomo hohoanɨmoyomondanɨ wanɨ asu ahambo anɨhondümborüwurɨ,” mehu.
32 Anayabin John Baptist na ef gewasin bai’ufnunin isan bi’obaiyi, kwa men kwaitumitumimih, baise kabay o’onayah, naatu sagasagadiy hitumitum, sawar i kwa’itin, baise men kafa’imo a not uf kwabotabir kwaitumitumimih.”
33 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi se ŋgorü kafoefe hoafɨ ranahambo hɨmborɨndɨmo. Mamɨmbo nindou mamɨ hɨfɨ aharambürɨ ai wofɨ hɨsɨ hɨfoare mbura ginɨrɨmayu. Asu nümbürɨ ranambe wofɨ hɨsɨ ra boboeyo-rambohünda hɨpɨrɨ nafɨmarandɨ. Asu nümbürɨ ranambe nɨmoamo hafo gɨgüdɨyo rambohünda yibadɨ ŋgerɨra hafu hɨnɨŋgɨmareandɨ. Ranɨyu asu ai muŋgu-moatükunɨ ra raraore mbura nindou kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ warambe hɨnɨŋgɨre haya, ŋgorü hɨfɨna aŋgunɨ mahu.
33 Jesu eo maiye, “Oroubon tabo kwananowar. Orot me matuwan ana veya ta masaw bo grape tanum, fur ear ituwafut naatu Wine bunubunuw ana hub bai naatu ana masaw sabuw bowayah uwih hima’uh hima i tafaram afa bai nanawanamih in.
34 Ndeara wofɨ hɨsɨ ranai süfiyoanɨ nindou ranai ratüpurɨyomo rundeimbɨ ranahamumbo nindou nümbürambe ratüpurɨmemo ranahamumbo sowana koamarɨhepura mahomo wofɨ hɨsɨ ra semɨndɨmbo.
34 Naatu grape hiyamur bairuhin ana veya kakabom, basit orot ana akir wairafih iyafarih hina bowayah biyah ibo au nowahine ai ro’oh bairut isan.
35 Ranɨyomo asu nindou wofɨ hɨsɨ nümbürambe ratüpurɨyomondühɨ manɨŋgomo ranai nindou ahandɨ koamarɨhepura mahomo ranahamumbo mbumarɨpundümo. Ŋgorümbo bubururɨ, ŋgorümbo hɨfokoarüwurɨ asu ŋgorümbo nɨmoeinambo-marurɨ.
35 “Baise bowayah himisir orot ana akir wairafih hibow, ta hibai hirab, ta hi’asabun morob, naatu ta kabayamaim hirab.
36 Ranɨyu asükaiyu nindou ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ afɨndɨ safɨ koarɨhepurane, nindou nümbürambe manɨŋgomo-memo ranai ahamumbo mamɨ horombo bɨdɨfɨrambo ramarüpurɨ nou yahurai ramarüpurɨ.
36 Orot ana akir wairafih afa’abo iyafarih hina, moumurihika men marasika biyafarih na’atube’emih, baise bowayah himisir akir wairafih hibow, wan hinan isah hisisinaf na’atube hisinaf hibow hirouw.
37 Ranɨyu nindou ranai bɨdɨfɨranambo hondü ahandɨ nɨmorɨ ranahambo ahamumbo sowana koamarɨheirü. Ranɨyu ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou ranai awi wandɨ nɨmorɨ ranahambo ndondüwurühɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨndɨmboemosɨ,’ mehu.
37 Uftoro’ot i natun iyun na bowayah isah, not eo, ‘Sabuw boro natu hinakakafiy.’
38 Ŋga asu ai ahandɨ nɨmorɨ ranahambo hoeirüwurühɨ ahamundɨhoarɨ yahomoya, ‘Nɨmorɨ ndanana sapo nümbürɨ aharambürɨndɨ nɨmor-ani. Awi sɨhɨrɨ ahambo haponda hɨfokoandɨhurühɨ anɨmbo asu sɨhɨrɨ ahandɨ-mayo napo ra fufundɨhumündefomboane,’ mehomo.
38 “Baise bowayah orot natun nan hi’itin hio, ‘Iti orot masaw matuwan natun enan kwanatabai tarab emorob, saise iti sawar etei boro it ata sawaramih tanabow.’
39 Ranɨyomo asu ai ahambo mburündümo nümbürambeahɨndɨ hɨmboranɨ pirüwurɨ houmbo houmbo hɨfokoamarüwurɨ.”
39 Hina kek hibai fur ufunane hirouw re hitit hibai hi’asabun morob.”
40 Sisas ai yare düdufihɨ yahuya, “Asu wofɨ hɨsɨ nümbürɨ aharambürɨ ai asükaindu tükündüfihɨ ra, nindou ahandɨ nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ ranahamumbo nüŋgumandeapura?” mehuamboemo.
40 Naatu Jesu ibatiyih eo, “Masaw matuwan namatabir nanan iti sabuw bowayah isah boro mi’itube nasinaf?”
41 Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou moaruwai ranahamumbo nindou ranai hɨfokoa-ndeapurümbui. Rananɨmbo asu ai nindou bodɨmondambo ahandɨ nümbürɨ ra dagapuranɨ asu ai hɨfandundühɨ wofɨ hɨsɨ süfi-ambe nindou ranai nümbürɨ aharambürɨmbo bɨdɨfɨrɨ dabudomboemo,” mehomo.
41 Hiya’afut hio, “Nati orot bowayah etei boro narauw hinamorob, naatu masaw boro nab sabuw afa nitih hinama hinakaif, saise ai ro’oh hinabiyamur bowayah boro hinirut ibo au nowan hinitin.”
42 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyuhüya, “Awi, se moai hoafɨ Baiborambe apenɨŋgo ra hoeirundɨyo? Hoafɨ ra yare hoafɨyowohüya,
42 Imaibo Jesu iuwih eo, “Buk Atamaninamaim hikirum inu’in kwaiyab kwa’itin.
43 Ranɨmboane asu sɨhamumbo hoafehapurɨ, ‘God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranamboanɨ sɨhamumbo saihündɨ-mayo ra ndemündü haya asu nindou dɨdɨyei ai hɨsɨ aboedɨ hɨfandarandambe tüküfembohünda ranaheimbo dagadürɨmbui.
43 “Isan imih a tur ao’owen. Mar ana aiwob kwa biyamaim tema’am boro nabosairen sabuw iyab ub gewasih hitanum teyey boro i nitih.
44 Nindou düdi ai kambohoanɨ ranɨwamɨ pɨrayu ana, ai muŋguna hürühümbo yagudümbui. Asu kambohoanɨ ranai nindou ranahandɨ wamɨ pɨrayo ana, ranambo ndünɨnderɨmboe,” mehu.
44 “Orot yait iti agim afe’en nare narabirab i boro natarsisib, baise agim nare orot babin narabirab boro mutufor nifofob.”
45 Ranɨyomo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ nindou bogorɨyomo asu Farisi nindouyomo ranai Sisasɨndɨ kafoefe hoafɨ ranahamboya ‘Yɨhoefomboani yare kafoare hoafayu,’ yahomo fɨfɨrɨmarundɨ.
45 Firis hai ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah Jesu ana oroubon eo hinowar hitatam.
46 Ranɨyomo asu ai ahambo mbuimündümbo yahomo houmbo hohoanɨmomemo. Ŋga asu ai nindou afɨndɨ ahambo wakɨrerɨ meŋgoro ranaheimbo yɨhɨmbomarundürɨ, nɨmboe sapo ai Sisasɨmboya, Ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindoumbofimboani masei ranɨmbo wambo.
46 Imih bain fatuminamih himisir, baise sabuw rou’ay hina hima’ama isah hibir. Anayabin sabuw etei Jesu hi’i’itin i God ana dinab orot ta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.