Mateus 20

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana sapo nindou mamɨ nümbürɨ aharambürɨ nahurai-ane. Ranani asu ai siambe hamɨndɨ hu nindou ahandɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨmbo masepurɨmündu.
1 Porque o reino dos céus é semelhante a um dono de casa que saiu de madrugada para assalariar trabalhadores para a sua vinha.
2 Nindou ranai ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranɨ-babɨdɨmbo mamamɨ si mamamɨ kakɨ ra ai segopurɨmbo hoafɨ mamühɨru houmbo asu ahamumbo ahandɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨmbo koamarɨhepurɨ.
2 E, tendo ajustado com os trabalhadores a um denário por dia, mandou-os para a vinha.
3 Asükaiyu ai hüfɨhamɨndɨ ŋgɨnɨndɨyuambe safɨ huane nindou bɨdɨfɨrɨ ai maketambe moanɨ ratüpurɨ-koate burɨmemonda hoeimareapurɨ.
3 Saindo pela terceira hora, viu, na praça, outros que estavam desocupados
4 Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühüya, ‘Seamboanɨ ŋgomo wandɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨndɨmo. Ŋga ro sɨhamumbo kakɨ ndeara segopurɨmbo-mayo ranɨ-sɨmogodühɨ ndahapurɨmboyahɨ,’ mehupurɨ.
4 e disse-lhes: Ide vós também para a vinha, e vos darei o que for justo. Eles foram.
5 Ranɨyomo asu ai ratüpurɨmbo mahomo. Hüfɨnɨmbo asükaiyu nɨmbambe safɨ ai hu mamɨ ranɨ-süŋgumareandɨ.
5 Tendo saído outra vez, perto da hora sexta e da nona, procedeu da mesma forma,
6 Ndeara nɨmbambe hondü hu hoeireapuranɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai moanɨ ratüpurɨ-koate ranühɨ yaru manɨŋgomondamboyu. Ranɨyu asu ai ahamumbo düdureapurühü yahuya, ‘Se ra nɨmboe moanɨ ndanühɨ ratüpurɨ-koate hüfɨhamɨndɨ gebuai afɨndɨ ra manɨŋgomo rana?’ mehuamboemo.
6 e, saindo por volta da hora undécima, encontrou outros que estavam desocupados e perguntou-lhes: Por que estivestes aqui desocupados o dia todo?
7 Asu ai ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Yɨhoefɨmbo nindou ai ratüpurɨ saikoate-memo-ndamboanefɨ anɨmboefɨ,’ mehomondamboyu. Asu ai hoafɨyupurühü yahuya, ‘I refe anasɨ, se-amboanɨ ŋgomo wandɨ nümbürambe ratüpurɨndɨmo,’ mehupurɨ.
7 Responderam-lhe: Porque ninguém nos contratou. Então, lhes disse ele: Ide também vós para a vinha.
8 Ndeara bɨdɨfɨrana kɨnɨnɨ hoafambe nümbürɨ aharambürɨ bogorɨ-mayu ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨmbo bogorɨmbofi hɨfandapurɨ randeimbɨ-mayu ranahambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranahamumbo mborai mbɨsafɨpurɨ hawa ahamundɨ kakɨ ra dabapurɨ. Nindou bɨdɨfɨranɨ süŋgunambo hondü ratüpurɨ masahapurɨ ranhamundɨ fihɨ pɨndafɨ hawa ŋgafɨ weaŋgurühɨ ratüpurɨmemo ranhamundɨ fihɨ tündowandɨ,’ mehundo.
8 Ao cair da tarde, disse o senhor da vinha ao seu administrador: Chama os trabalhadores e paga-lhes o salário, começando pelos últimos, indo até aos primeiros.
9 Ranɨyo asu nindou ndeara nɨmbambe hondü peyomo houmbo ratüpurɨmemo ranai kakɨ mamamɨru masowandümo.
9 Vindo os da hora undécima, recebeu cada um deles um denário.
10 Ranɨyomo asu nindou weaŋgurühɨ peyomo houmbo ratüpurɨmemo ranai-amboanɨ kakɨ semɨndɨmbo tükümefundɨ. Ndanana ro afɨndɨ safɨ ndahumɨndemboyefɨ yahomo houmbo. Ŋga asu ai-amboanɨ moanɨ mamɨ yahurai kakɨ mamamɨru masowandümo.
10 Ao chegarem os primeiros, pensaram que receberiam mais; porém também estes receberam um denário cada um.
11 Ranɨyomo ai kakɨ ra sowandümo houmbo asu ratüpurɨ masagapurɨ nindoumayu ranahambo ‘Kakɨ ranɨmbo nɨmboe ndahurai masawamunɨ,’ yahomo houmbo ŋɨŋepomemo.
11 Mas, tendo-o recebido, murmuravam contra o dono da casa,
12 Ai yahomoya, ‘Nindou süŋgunɨ se ratüpurɨ masagapura moanɨ bodɨfombo yaŋgɨrɨ ratüpurɨmemo-anemo asu se ahamumbo kakɨ ra yɨhoefɨmbo masawamunɨ nahurai masabapurɨ. Roana siambe peyefɨ hohu hüfünɨ gebuai ra ratüpurɨ tɨŋɨrɨfomayefɨ hüfɨhamɨndɨ kɨkɨrɨhundühɨ,’ mehomondamboyu.
12 dizendo: Estes últimos trabalharam apenas uma hora; contudo, os igualaste a nós, que suportamos a fadiga e o calor do dia.
13 Nümbürɨ aharambürɨ ai nindou ŋgorümayu ranahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Wandafɨ, se hɨmborɨyafɨ, ro sɨhamumbo moai moaruwai dɨbo nɨnüŋgurɨheapurɨ, ŋga wanɨ. Asu sapo sɨhɨrɨ moai mamɨ si ratüpurɨmbo weaŋgurühɨ mamɨ si ratüpurɨyowohü, kakɨ mamamɨfe semɨndɨmbo hoafɨ mamɨ süŋgurɨhundɨyo?
13 Mas o proprietário, respondendo, disse a um deles: Amigo, não te faço injustiça; não combinaste comigo um denário?
14 Haponda hamɨndɨ se sɨhafɨ kakɨ ra ndowandɨfɨ hawambo ŋgoafɨnambo ŋgafɨ. Sapo ro kakɨ sɨhamumbo masahapurɨ yahurai nindou süŋgunɨ ratüpurɨmemo ranahamumbo amboanɨ segopurɨmbo saheheamboyahɨ masahapurɨ.
14 Toma o que é teu e vai-te; pois quero dar a este último tanto quanto a ti.
15 Awi wandɨ kakɨ ra ro hohoanɨmomayahɨ süŋgu refembo ra wanɨmandɨyo? Ranɨ-moatükunɨ ranana ai moanɨ wandɨ moatükunɨ yaŋgɨrane. Ro sapo aboedɨ moatükunɨ ramarɨheanda asu se ranɨmbo wambo garɨbɨrowandɨrühüyafɨ?’ mehu.”
15 Porventura, não me é lícito fazer o que quero do que é meu? Ou são maus os teus olhos porque eu sou bom?
16 Sisas ai ndeara hoafɨ moendɨfembo yahumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋga nindou dɨdɨyei ai haponda adükarɨmbo-femboayei ana, süŋgunambo ai akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga asu nindou dɨdɨyei ai haponda akɨdoumboehindɨ ana, asu ai süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu.
16 Assim, os últimos serão primeiros, e os primeiros serão últimos [porque muitos são chamados, mas poucos escolhidos].
17 — ausente —
17 Estando Jesus para subir a Jerusalém, chamou à parte os doze e, em caminho, lhes disse:
18 — ausente —
18 Eis que subimos para Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas. Eles o condenarão à morte.
19 Rananɨmbo asu ai ahambo nindou amurɨ ranahei warambe hɨnɨŋgɨndurümboemo. Rananɨmbo asu nindou amurɨ ranai ahambo nindou hɨmboahü tɨkɨfɨnambondɨhorɨ habudihü ahambo ndüfurɨ ndüfurɨboadüwurɨmboemo. Asu ahambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ pandüwurɨmboemo. Ŋga asu randɨfe hayambondoanɨ süŋgunambo ŋgɨmɨ sindu mbunda asükaindu yaŋgɨrɨ botɨndɨfimbui,” mehupurɨ.
19 E o entregarão aos gentios para ser escarnecido, açoitado e crucificado; mas, ao terceiro dia, ressurgirá.
20 Ranɨyo asu Sebedindɨ nɨmorehɨ ahandɨ nɨmorɨ yimbu babɨdɨ Sisasɨmbo-so tüküfe ahandɨ haŋgɨfoanɨ peyo yirɨ kakɨre nɨmarɨmbo ai mamɨ-moatükunɨ rambɨreandɨ yaho haya düdumarerɨ.
20 Então, se chegou a ele a mulher de Zebedeu, com seus filhos, e, adorando-o, pediu-lhe um favor.
21 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo düdureandühɨ yahuya, “Nɨmorehɨ ra se nɨnɨ-moatükunɨmboyafɨ rana?” mehundo-amboyo. Asu ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyondowohü yahoya, “Se wambo randɨheamboyahɨ mbɨsafɨndɨrɨ se bogorɨmbofeyoanɨ asu wandɨ nɨmorɨ yimbu nda sɨhafɨ warɨ-hondünɨ nɨmarɨ, sɨhafɨ kadüdanɨ nɨmarɨ rambohünda,” mehoamboyu.
21 Perguntou-lhe ele: Que queres? Ela respondeu: Manda que, no teu reino, estes meus dois filhos se assentem, um à tua direita, e o outro à tua esquerda.
22 Ranɨyu asu Sisas ai tɨŋɨrɨfo ahambo tüküfemboayo ranɨmbo nɨmorɨ yimbumbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se-ana moai fɨfɨrɨneandɨ se nɨnɨ-mboyafanɨ düduefɨneandɨ ranɨmbo. Se ra ro tɨŋɨrɨfo semɨndɨmboyahɨ ra mandowandɨfanɨyo?” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Yɨnɨ, ro randɨhoamboyehɨsɨ,” masafanɨ.
22 Mas Jesus respondeu: Não sabeis o que pedis. Podeis vós beber o cálice que eu estou para beber? Responderam-lhe: Podemos.
23 Sisas ai ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühü yahuya, “Yɨnɨ, wandɨ tɨŋɨrɨfo ndowandɨmboyafanɨsɨ. Ŋga asu ro sɨhafanɨmbo hoafɨndahapɨrɨ, düdi wandɨ warɨ-hondünɨ nɨmarɨ asu kadüdanɨ nɨmarɨ rambo ra ŋgɨrɨndahɨ, ŋga wanɨ. Fondɨ ranana wandɨ Ape ai nindoumbo dɨdɨboadoramündɨ hɨnɨŋgɨmareandane,” mehu.
23 Então, lhes disse: Bebereis o meu cálice; mas o assentar-se à minha direita e à minha esquerda não me compete concedê-lo; é, porém, para aqueles a quem está preparado por meu Pai.
24 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ 10 memo ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asu ai apodoho yimbumefanɨ ahafanɨmbo ŋgɨnɨndɨmarupɨrɨ.
24 Ora, ouvindo isto os dez, indignaram-se contra os dois irmãos.
25 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo mamɨ gugureapurɨ mbura hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se awi ranahambo fɨfɨrumbo-anemo, ŋgorü sɨrambeahɨndɨ-mayei ranahei bogorɨ nindou ranai ana nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrundürühanemo. Rananemo asu ahei adükarɨ nindou ranai-amboanɨ ŋgɨnɨndɨ aheimbo hɨfandarundürɨ.
25 Então, Jesus, chamando-os, disse: Sabeis que os governadores dos povos os dominam e que os maiorais exercem autoridade sobre eles.
26 Ŋga awi ndahurai hohoanɨmo ndanana sɨhamundɨ mbusümo yaŋgorɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai adükarɨmbofe tüküfembo hohoanɨmoayu ana, asu ranai nindou sɨhamundɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋgu-wamboane.
26 Não é assim entre vós; pelo contrário, quem quiser tornar-se grande entre vós, será esse o que vos sirva;
27 Asu nindou mamɨ ai sɨhamundɨ mbusümo ro horombonɨpoedɨ nindou-anahɨ yahu anüŋgu ana, nindou ranai sɨhamundɨ moanɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋgu-wamboane.
27 e quem quiser ser o primeiro entre vós será vosso servo;
28 Sapo rahurai ane Nindou Hondü aiana hɨfɨnambo makusu ra ahambo nindou ai farɨhefimboyupoanɨ. Ŋga ai nindou afɨndɨ ranaheimbo aboedambo-fendürɨmbo-hündamboyu yɨfɨmbo makusu,” mehu.
28 tal como o Filho do Homem, que não veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos.
29 Ranɨyomo ai Seriko ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨru hou mahomonda, asu nindou afɨndɨ safɨ ranai Sisasɨmbo süŋgumarɨhorɨ hei.
29 Saindo eles de Jericó, uma grande multidão o acompanhava.
30 Hɨmboatɨharɨ nindou yimbu ranai nafɨkɨmɨ nɨmarɨfanɨ hɨmborɨyafandane, Sisas ai mahuwamboyafanɨ, asu ai hoafɨ puküna karɨhoefɨneandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Defitɨndɨ ahuirɨ! Adükarɨ, se yɨhoehɨmbo hɨpoambo-rowamunɨ,” masafanɨ.
30 E eis que dois cegos, assentados à beira do caminho, tendo ouvido que Jesus passava, clamaram: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós!
31 Nindou afɨndɨ ranai ahafanɨmbo se moanɨ yafambe kɨkɨhandɨfanɨ sei hehi ŋgɨnɨndɨ hoafɨmehüpɨrɨ. Ŋga asu ai moanɨ puküna hamɨndɨ hoafɨ karɨhoefɨ-neandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Defitɨndɨ ahuirɨ! Adükarɨ, se yɨhoehɨmbo hɨpoamborowamunɨ,” masafanɨ.
31 Mas a multidão os repreendia para que se calassem; eles, porém, gritavam cada vez mais: Senhor, Filho de Davi, tem misericórdia de nós!
32 Ranɨyu asu Sisas ai ranühɨ ŋgɨnɨnɨmareandɨ. Asu ai ahafanɨmbo düdureapɨrühɨ yahuya, “Ro sɨhafanɨmbo nɨnɨ nünüŋgufepɨrɨmboyahɨ asu se ranɨmbo hohoanɨmoayafana?” mehupɨramboyafanɨ.
32 Então, parando Jesus, chamou-os e perguntou: Que quereis que eu vos faça?
33 Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyafɨ-nandowohü safanɨya, “Adükarɨ, se yɨhoehɨ hɨmboarɨ aboedɨ bɨrɨhawamunɨ semboanehɨ hohoanɨmoayehɨ,” masafanɨ.
33 Responderam: Senhor, que se nos abram os olhos.
34 Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo hɨpoamboreapɨrɨ haya warɨ ahafandɨ hɨmboarambe pamareapɨra moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ hɨmboarɨ aboedɨ bɨrɨmarɨhoayopɨra hɨmboarɨyafandühɨ, asu ai Sisasɨndɨ süŋgu mahafanɨ.
34 Condoído, Jesus tocou-lhes os olhos, e imediatamente recuperaram a vista e o foram seguindo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.