Mateus 19

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sisas ai ranɨ hoafɨ wataporɨmbomarandɨ ra moendɨre haya asu ai Gariri hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨre haya Sudia hɨfɨna Sodan hoe ŋgorü goesürɨnɨ barɨhoei mahu.
1 Depois de dizer isso, Jesus saiu da Galileia e foi para a região da Judeia que fica no lado leste do rio Jordão.
2 Ranɨ-sɨmboanɨ nindou afɨndɨ safɨ ranai ahandɨ süŋgu maheia asu aheimbo ranühɨ aboedɨmarearü.
2 Uma grande multidão o seguiu, e ali ele curou os doentes.
3 Ranɨyomo asu Farisi nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo-so tüküyafu ahambo refi hoeifimbo yahomo houmbo düdururühɨ yahomoya, “Nindou mamɨ ahandɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ ahandɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨfembo ehu ana, asu sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo waŋgeimandɨyo?” mehomondamboyu.
3 Alguns fariseus chegaram perto dele e, querendo conseguir alguma prova contra ele, perguntaram: — Será que pela nossa
4 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Awi se moai Baiborambe hoeirundɨyo sapo hoafɨ ranai yare hoafɨyowohüya ‘Weaŋgurühɨ hondü Nafɨra-randeimbɨ ai nɨmorehɨ nindowenihɨ nafɨmarapɨrɨ,’ meho ra?
4 Jesus respondeu:
5 Sapo God ai yare hoafɨyuhü, ‘Ranɨmbohündambo anɨmbo nindou ahandɨ hondɨ afɨndambo hɨnɨŋgɨndeapɨrɨ haya ahandɨ nɨmorehɨ ranɨ dɨbo mamɨ tapeimbɨ nɨmbafeihɨ asu yimbu ai moanɨ mamɨ tükündafɨne nɨmboambo-yafe,’ mehu.
5 E Deus disse: “Por isso o homem deixa o seu pai e a sua mãe para se unir com a sua mulher, e os dois se tornam uma só pessoa.”
6 Asu ŋgɨrɨ ai yimbundafe, ŋga ai fi mamanafe. Sapo God ai mamambere hɨnɨŋgɨmareandɨ ra asu nindou ai yükürübɨfepoanɨ,” mehupurɨ.
6 Assim já não são duas pessoas, mas uma só. Portanto, que ninguém separe o que Deus uniu.
7 Ranɨyomo asu Farisi nindou ai Sisasɨmbo düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboe asu nindowenihɨ ranai ahandɨ nɨmorehɨ ranahambo moei-yaho hɨnɨŋgɨfe ranahambo Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranambe yare hoafɨyohüya ‘Se sɨhafɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgarowandɨ ana, ahambo moei yahombo sürü pando dabado,’” mehomondamboyu.
7 Os fariseus perguntaram: — Nesse caso, por que é que Moisés permitiu ao homem mandar a sua esposa embora se der a ela um documento de divórcio?
8 Asu Sisas ai asükaiyu sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Se afɨndafɨndeimbanemo ranɨmboane asu Moses ai sɨhamundɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨfembo hohoanɨmo ranahambo moanɨ yare hɨmboana wamarapurɨ. Ŋga asu horombo hondü muŋgu-moatükunɨ God ai nafɨrandambe ana hohoanɨmo yahurai moai yaŋgoro.
8 Jesus respondeu:
9 Asu ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, nindou mamɨ ai ahandɨ nɨmorehɨ ra nindowenihɨ ŋgorü-dɨbo hoanepoanɨ, ŋga ai moanɨ hoaŋgɨre haya nɨmorehɨ ranahambo moei yahu hɨnɨŋgɨre haya, asu ai nɨmorehɨ ŋgorü asemündu ana, nindou ranai nɨmorehɨ semɨndɨ hohoanɨmomayo ra moaruwaimbo-reandühani.”
9 Portanto, eu afirmo a vocês o seguinte: o homem que mandar a sua esposa embora, a não ser em caso de adultério, se tornará adúltero se casar com outra mulher.
10 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu nindowenihɨ nɨmorehühɨfembo hohoanɨmo yahurai rawefeyo ana, asu nindowenihɨ nɨmorehühɨfe-koate ra aboedane,” mehomondamboyu.
10 Os discípulos de Jesus disseram: — Se é esta a situação entre o homem e a sua esposa, então é melhor não casar.
11 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndanɨ hoafɨ nda muŋguambo nindou ranahamumbo hoafɨyowohüyopoanɨ, ŋga nindou sapo ahamumbo God ai ranɨ ŋgɨnɨndɨ masagapurɨ ranahamumboane hoafɨ ra.
11 Jesus respondeu:
12 Ŋga ranɨ-poanɨmbo hohoanɨmomboane nindou ai sapo nɨmorehɨ semɨndɨ-koate anɨŋgo ra. Nindou bɨdɨfɨrɨ ra nɨmboe sapo ai moanɨ yahurai nɨŋgombo boagɨrɨ ai masahüpurɨmɨndei, asu nindou bɨdɨfɨrɨ ra nɨmboe nindou ai ahamumbo moanɨ-poanɨmbo mbɨnüŋguwa seihehi tɨmoefɨ kamarɨhorɨ. Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai moanɨ God hɨfandarandɨ ranahambo hohoanɨmombo yaŋgɨrɨwambo ranɨmboane nɨmorehɨ semɨndɨkoateyomo arundɨ. Nindou düdi ndanɨ yamundɨfe hoafɨ ra semɨndɨmboayu ana, ai moanɨ mbɨsemündu-wamboane,” mehupurɨ.
12 Pois há razões diferentes que tornam alguns homens incapazes para o casamento: uns, porque nasceram assim; outros, porque foram castrados; e outros ainda não casam por causa do
13 Ranɨyei nindou ai Sisas sowana nɨmoakɨdɨbou ra fufurühmündi-hündürɨ tükümehindɨ, ai aheimbo ahandɨ warɨ nandearühɨ dɨdɨbafɨmbɨfindüra sei hehi. Ŋga asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨmarundürɨ.
13 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças para Jesus pôr as mãos sobre elas e orar, mas os discípulos repreenderam as pessoas que fizeram isso.
14 Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra ndühɨ aheimbo hɨnɨŋgɨrɨhindüra wambo sowana mbɨsühüsi, ŋga ŋgɨrɨ güdüwurɨ. Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nindou nɨmoakɨdɨbou ndahuraiyei-ane,” mehu.
14 Aí ele disse:
15 Ranɨyu ai aheiwamɨ warɨ nandeandürɨ mbura asu ndamefiyu.
15 Então Jesus pôs as mãos sobre elas e foi embora.
16 Nindou mamɨ ai mamɨmbo Sisasɨmbo-so tükümefiyu. Ai ahambo düdufi hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ro yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra semɨndɨmbo mbɨsambo asu nɨnɨ aboedɨ moatükunɨ ramandɨhea?” mehundo-amboyu.
16 Certa vez um homem chegou perto de Jesus e perguntou: — Mestre, o que devo fazer de bom para conseguir a vida eterna?
17 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe wambo nɨnɨ-moatükunɨ ai aboedayo ranahambo hoafɨyafühɨ düduwefoandɨr-a? Aboedɨ mamɨ-yaŋgɨrani moanɨ aboedayu. Se gedühɨ aboedɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmondafühɨ ana, se moanɨ sapo ahɨnümbɨ hohoanɨmomayo muŋgu ranɨmbo kɨkɨhɨsafɨndandɨfɨ,” mehundo-amboyu.
17 Jesus respondeu:
18 Asu nindou-mayu ranai düdufinduhɨ yahuya, “Nɨne ahɨnümbɨ hoafɨ rana?” mehundo-amboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nindou hɨfokoefepoanɨ, se nɨmorehɨ sɨsɨhɨmopoanɨ, se hümbuhünɨpoanɨ, se nindou ŋgorümbo tɨkefehefe papɨ hoafɨpoanɨ,
18 — Que mandamentos? — perguntou ele. Jesus respondeu:
19 se sɨhafɨ meapembo ndondondɨwapɨrühɨ ahafe hoafɨ hɨmborɨndafɨ, se sɨhafɨ wandafɨ mamɨmbo ŋgusüfo pandoworü sɨhafɨ fimbo ŋgusüfo pararowandɨ nou,” mehuamboyu.
19 respeite o seu pai e a sua mãe e ame os outros como você ama a você mesmo.”
20 Asu nindou hoarɨfɨmayu ranai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro muŋguambo ranɨ ahɨnümbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨya süŋgurɨheambo-anahɨ. Asu ŋgorü nɨnɨ-moatükunɨ ramandɨhe-a?” mehundo-amboyu.
20 — Eu tenho obedecido a todos esses mandamentos! — respondeu o moço. — O que mais me falta fazer?
21 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Asu se moanɨ aboedɨ nindou hondü nɨŋgombo mbɨsafombo ana, se ŋgafɨ sɨhafɨ muŋgu-moatükunɨ masɨhoefɨ ra nindou ŋgorümbo fufundawandühɨ ranɨ-fihɨndɨ kakɨ ndowandɨfɨ mbunda, nindou moaruwai napokoate-mayei ranaheimbo kakɨ ra dabadürɨ. Rananɨmbo asu se sünambe napo afɨndeimbɨ-ndamboyafɨ. Ŋga asu se mborai wandɨ süŋgu,” mehundo.
21 Jesus respondeu:
22 Ranɨyu asu nindou hoarɨfɨ-mayu ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya afɨndɨ hohoanɨmo kapeihɨ ndamefiyu sapo ahandɨ napo afɨndɨ ranɨmbo wambo.
22 Quando o moço ouviu isso, foi embora triste, pois era muito rico.
23 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro nda sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, nindou napo afɨndeimbɨ ranai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana, awi tɨŋümbɨ safane.
23 Jesus então disse aos discípulos:
24 Asükai ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, kemor, adükarɨ nɨnɨhondɨ hos nahurai, ranai ana hoearɨ kakɨmbo nür ambe akɨdou ranɨ nafɨ kefoefembo ana, ahambo tɨŋümb-ane, ŋga nindou napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefe hɨfombo tɨŋümbɨ safane,” mehupurɨ.
24 E digo ainda que é mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
25 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asu ranɨmbo mahepünafundɨ. Ranɨyomo asu ai ahambo düdururühɨ yahomoya, “Asu nindou dɨdɨ ai refe ana, aboedambomandɨfi?” mehomondamboyu.
25 Quando ouviram isso, os discípulos ficaram muito admirados e perguntavam: — Então, quem é que pode se salvar?
26 Sisas ai ahamumbo hɨmboarɨ pareapurühɨ sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndanɨ moatükunɨ ranana nindou ai refembo tɨŋümbɨ safane, ŋga God ai refembo ana, muŋgu-moatükunɨ ra tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehuamboyu.
26 Jesus olhou para eles e respondeu:
27 Ranɨyu asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Awi se ndühɨ hɨmboyafɨ, ro muŋguambo moatükunɨ rarɨhu kokosɨfoarɨhu hohu sɨhafɨ süŋgufemboanefɨ, ŋga nɨnɨ takɨnɨ mandahumɨndefa?” mehuamboyu.
27 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos tudo e seguimos o senhor. O que é que nós vamos ganhar?
28 Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ nda, hɨfɨ sɨmborɨ tüküfemboayo ranɨ sihɨ Nindou Hondü ranai sürühoeyoweimbɨ nɨmarɨ fondɨ ranɨwamɨ nɨmanduanɨ, asu wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ se-amboanɨ mamɨ nɨmarɨ fondɨ 12 ranɨwamɨ nɨmandɨmboemo 12 mamɨsɨrɨ Israerɨhündɨ ranaheimbo hɨfandɨyondürɨmbohünda.
28 Jesus respondeu:
29 Rananɨmbo asu nindou muŋguambo dɨdɨyei ai ahei worɨ, akohoandɨ, rehɨ mamɨ, hondafɨndɨ, nɨmorɨ, asu nümbürɨ ra wambohünda rarɨhi hɨnɨŋgarɨhindɨ ana, asu ai 100 yimbumbondɨhi ndahümündihɨ asu aheimbo yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo-mayo ra God ai dagadürɨmbui.
29 E todos os que, por minha causa, deixarem casas, irmãos, irmãs, pai, mãe, filhos ou terras receberão cem vezes mais e também a vida eterna.
30 Ŋga nindou afɨndɨ dɨdɨyei ai haponda adükarɨmbofemboayei ana, süŋgunambo ai akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga asu nindou afɨndɨ dɨdɨyei ai haponda akɨdou-mboehindɨ ana, asu ai süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu.
30 Muitos que agora são os primeiros serão os últimos, e muitos que agora são os últimos serão os primeiros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.