Mateus 19
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Sisas ai ranɨ hoafɨ wataporɨmbomarandɨ ra moendɨre haya asu ai Gariri hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨre haya Sudia hɨfɨna Sodan hoe ŋgorü goesürɨnɨ barɨhoei mahu.
1 E aconteceu que, concluindo Jesus estas palavras, deixou a Galileia e foi para o território da Judeia, além do Jordão.
2 Ranɨ-sɨmboanɨ nindou afɨndɨ safɨ ranai ahandɨ süŋgu maheia asu aheimbo ranühɨ aboedɨmarearü.
2 Seguiram-no muitas multidões, e curou-as ali.
3 Ranɨyomo asu Farisi nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo-so tüküyafu ahambo refi hoeifimbo yahomo houmbo düdururühɨ yahomoya, “Nindou mamɨ ahandɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ ahandɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨfembo ehu ana, asu sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo waŋgeimandɨyo?” mehomondamboyu.
3 Vieram a ele alguns fariseus e o experimentavam, perguntando: É lícito ao marido repudiar a sua mulher por qualquer motivo?
4 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Awi se moai Baiborambe hoeirundɨyo sapo hoafɨ ranai yare hoafɨyowohüya ‘Weaŋgurühɨ hondü Nafɨra-randeimbɨ ai nɨmorehɨ nindowenihɨ nafɨmarapɨrɨ,’ meho ra?
4 Então, respondeu ele: Não tendes lido que o Criador, desde o princípio, os fez homem e mulher
5 Sapo God ai yare hoafɨyuhü, ‘Ranɨmbohündambo anɨmbo nindou ahandɨ hondɨ afɨndambo hɨnɨŋgɨndeapɨrɨ haya ahandɨ nɨmorehɨ ranɨ dɨbo mamɨ tapeimbɨ nɨmbafeihɨ asu yimbu ai moanɨ mamɨ tükündafɨne nɨmboambo-yafe,’ mehu.
5 e que disse:
6 Asu ŋgɨrɨ ai yimbundafe, ŋga ai fi mamanafe. Sapo God ai mamambere hɨnɨŋgɨmareandɨ ra asu nindou ai yükürübɨfepoanɨ,” mehupurɨ.
6 De modo que já não são mais dois, porém uma só carne. Portanto, o que Deus ajuntou não o separe o homem.
7 Ranɨyomo asu Farisi nindou ai Sisasɨmbo düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboe asu nindowenihɨ ranai ahandɨ nɨmorehɨ ranahambo moei-yaho hɨnɨŋgɨfe ranahambo Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranambe yare hoafɨyohüya ‘Se sɨhafɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgarowandɨ ana, ahambo moei yahombo sürü pando dabado,’” mehomondamboyu.
7 Replicaram-lhe: Por que mandou, então, Moisés dar carta de divórcio e repudiar?
8 Asu Sisas ai asükaiyu sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Se afɨndafɨndeimbanemo ranɨmboane asu Moses ai sɨhamundɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨfembo hohoanɨmo ranahambo moanɨ yare hɨmboana wamarapurɨ. Ŋga asu horombo hondü muŋgu-moatükunɨ God ai nafɨrandambe ana hohoanɨmo yahurai moai yaŋgoro.
8 Respondeu-lhes Jesus: Por causa da dureza do vosso coração é que Moisés vos permitiu repudiar vossa mulher; entretanto, não foi assim desde o princípio.
9 Asu ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, nindou mamɨ ai ahandɨ nɨmorehɨ ra nindowenihɨ ŋgorü-dɨbo hoanepoanɨ, ŋga ai moanɨ hoaŋgɨre haya nɨmorehɨ ranahambo moei yahu hɨnɨŋgɨre haya, asu ai nɨmorehɨ ŋgorü asemündu ana, nindou ranai nɨmorehɨ semɨndɨ hohoanɨmomayo ra moaruwaimbo-reandühani.”
9 Eu, porém, vos digo: quem repudiar sua mulher, não sendo por causa de relações sexuais ilícitas, e casar com outra comete adultério [e o que casar com a repudiada comete adultério].
10 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu nindowenihɨ nɨmorehühɨfembo hohoanɨmo yahurai rawefeyo ana, asu nindowenihɨ nɨmorehühɨfe-koate ra aboedane,” mehomondamboyu.
10 Disseram-lhe os discípulos: Se essa é a condição do homem relativamente à sua mulher, não convém casar.
11 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndanɨ hoafɨ nda muŋguambo nindou ranahamumbo hoafɨyowohüyopoanɨ, ŋga nindou sapo ahamumbo God ai ranɨ ŋgɨnɨndɨ masagapurɨ ranahamumboane hoafɨ ra.
11 Jesus, porém, lhes respondeu: Nem todos são aptos para receber este conceito, mas apenas aqueles a quem é dado.
12 Ŋga ranɨ-poanɨmbo hohoanɨmomboane nindou ai sapo nɨmorehɨ semɨndɨ-koate anɨŋgo ra. Nindou bɨdɨfɨrɨ ra nɨmboe sapo ai moanɨ yahurai nɨŋgombo boagɨrɨ ai masahüpurɨmɨndei, asu nindou bɨdɨfɨrɨ ra nɨmboe nindou ai ahamumbo moanɨ-poanɨmbo mbɨnüŋguwa seihehi tɨmoefɨ kamarɨhorɨ. Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai moanɨ God hɨfandarandɨ ranahambo hohoanɨmombo yaŋgɨrɨwambo ranɨmboane nɨmorehɨ semɨndɨkoateyomo arundɨ. Nindou düdi ndanɨ yamundɨfe hoafɨ ra semɨndɨmboayu ana, ai moanɨ mbɨsemündu-wamboane,” mehupurɨ.
12 Porque há eunucos de nascença; há outros a quem os homens fizeram tais; e há outros que a si mesmos se fizeram eunucos, por causa do reino dos céus. Quem é apto para o admitir admita.
13 Ranɨyei nindou ai Sisas sowana nɨmoakɨdɨbou ra fufurühmündi-hündürɨ tükümehindɨ, ai aheimbo ahandɨ warɨ nandearühɨ dɨdɨbafɨmbɨfindüra sei hehi. Ŋga asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨmarundürɨ.
13 Trouxeram-lhe, então, algumas crianças, para que lhes impusesse as mãos e orasse; mas os discípulos os repreendiam.
14 Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra ndühɨ aheimbo hɨnɨŋgɨrɨhindüra wambo sowana mbɨsühüsi, ŋga ŋgɨrɨ güdüwurɨ. Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nindou nɨmoakɨdɨbou ndahuraiyei-ane,” mehu.
14 Jesus, porém, disse: Deixai os pequeninos, não os embaraceis de vir a mim, porque dos tais é o reino dos céus.
15 Ranɨyu ai aheiwamɨ warɨ nandeandürɨ mbura asu ndamefiyu.
15 E, tendo-lhes imposto as mãos, retirou-se dali.
16 Nindou mamɨ ai mamɨmbo Sisasɨmbo-so tükümefiyu. Ai ahambo düdufi hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ro yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra semɨndɨmbo mbɨsambo asu nɨnɨ aboedɨ moatükunɨ ramandɨhea?” mehundo-amboyu.
16 E eis que alguém, aproximando-se, lhe perguntou: Mestre, que farei eu de bom, para alcançar a vida eterna?
17 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe wambo nɨnɨ-moatükunɨ ai aboedayo ranahambo hoafɨyafühɨ düduwefoandɨr-a? Aboedɨ mamɨ-yaŋgɨrani moanɨ aboedayu. Se gedühɨ aboedɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmondafühɨ ana, se moanɨ sapo ahɨnümbɨ hohoanɨmomayo muŋgu ranɨmbo kɨkɨhɨsafɨndandɨfɨ,” mehundo-amboyu.
17 Respondeu-lhe Jesus: Por que me perguntas acerca do que é bom? Bom só existe um. Se queres, porém, entrar na vida, guarda os mandamentos.
18 Asu nindou-mayu ranai düdufinduhɨ yahuya, “Nɨne ahɨnümbɨ hoafɨ rana?” mehundo-amboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nindou hɨfokoefepoanɨ, se nɨmorehɨ sɨsɨhɨmopoanɨ, se hümbuhünɨpoanɨ, se nindou ŋgorümbo tɨkefehefe papɨ hoafɨpoanɨ,
18 E ele lhe perguntou: Quais? Respondeu Jesus: Não matarás, não adulterarás, não furtarás, não dirás falso testemunho;
19 se sɨhafɨ meapembo ndondondɨwapɨrühɨ ahafe hoafɨ hɨmborɨndafɨ, se sɨhafɨ wandafɨ mamɨmbo ŋgusüfo pandoworü sɨhafɨ fimbo ŋgusüfo pararowandɨ nou,” mehuamboyu.
19 honra a teu pai e a tua mãe e amarás o teu próximo como a ti mesmo.
20 Asu nindou hoarɨfɨmayu ranai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro muŋguambo ranɨ ahɨnümbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨya süŋgurɨheambo-anahɨ. Asu ŋgorü nɨnɨ-moatükunɨ ramandɨhe-a?” mehundo-amboyu.
20 Replicou-lhe o jovem: Tudo isso tenho observado; que me falta ainda?
21 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Asu se moanɨ aboedɨ nindou hondü nɨŋgombo mbɨsafombo ana, se ŋgafɨ sɨhafɨ muŋgu-moatükunɨ masɨhoefɨ ra nindou ŋgorümbo fufundawandühɨ ranɨ-fihɨndɨ kakɨ ndowandɨfɨ mbunda, nindou moaruwai napokoate-mayei ranaheimbo kakɨ ra dabadürɨ. Rananɨmbo asu se sünambe napo afɨndeimbɨ-ndamboyafɨ. Ŋga asu se mborai wandɨ süŋgu,” mehundo.
21 Disse-lhe Jesus: Se queres ser perfeito, vai, vende os teus bens, dá aos pobres e terás um tesouro no céu; depois, vem e segue-me.
22 Ranɨyu asu nindou hoarɨfɨ-mayu ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya afɨndɨ hohoanɨmo kapeihɨ ndamefiyu sapo ahandɨ napo afɨndɨ ranɨmbo wambo.
22 Tendo, porém, o jovem ouvido esta palavra, retirou-se triste, por ser dono de muitas propriedades.
23 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro nda sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, nindou napo afɨndeimbɨ ranai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana, awi tɨŋümbɨ safane.
23 Então, disse Jesus a seus discípulos: Em verdade vos digo que um rico dificilmente entrará no reino dos céus.
24 Asükai ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, kemor, adükarɨ nɨnɨhondɨ hos nahurai, ranai ana hoearɨ kakɨmbo nür ambe akɨdou ranɨ nafɨ kefoefembo ana, ahambo tɨŋümb-ane, ŋga nindou napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefe hɨfombo tɨŋümbɨ safane,” mehupurɨ.
24 E ainda vos digo que é mais fácil passar um camelo pelo fundo de uma agulha do que entrar um rico no reino de Deus.
25 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asu ranɨmbo mahepünafundɨ. Ranɨyomo asu ai ahambo düdururühɨ yahomoya, “Asu nindou dɨdɨ ai refe ana, aboedambomandɨfi?” mehomondamboyu.
25 Ouvindo isto, os discípulos ficaram grandemente maravilhados e disseram: Sendo assim, quem pode ser salvo?
26 Sisas ai ahamumbo hɨmboarɨ pareapurühɨ sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndanɨ moatükunɨ ranana nindou ai refembo tɨŋümbɨ safane, ŋga God ai refembo ana, muŋgu-moatükunɨ ra tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehuamboyu.
26 Jesus, fitando neles o olhar, disse-lhes: Isto é impossível aos homens, mas para Deus tudo é possível.
27 Ranɨyu asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Awi se ndühɨ hɨmboyafɨ, ro muŋguambo moatükunɨ rarɨhu kokosɨfoarɨhu hohu sɨhafɨ süŋgufemboanefɨ, ŋga nɨnɨ takɨnɨ mandahumɨndefa?” mehuamboyu.
27 Então, lhe falou Pedro: Eis que nós tudo deixamos e te seguimos; que será, pois, de nós?
28 Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ nda, hɨfɨ sɨmborɨ tüküfemboayo ranɨ sihɨ Nindou Hondü ranai sürühoeyoweimbɨ nɨmarɨ fondɨ ranɨwamɨ nɨmanduanɨ, asu wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ se-amboanɨ mamɨ nɨmarɨ fondɨ 12 ranɨwamɨ nɨmandɨmboemo 12 mamɨsɨrɨ Israerɨhündɨ ranaheimbo hɨfandɨyondürɨmbohünda.
28 Jesus lhes respondeu: Em verdade vos digo que vós, os que me seguistes, quando, na regeneração, o Filho do Homem se assentar no trono da sua glória, também vos assentareis em doze tronos para julgar as doze tribos de Israel.
29 Rananɨmbo asu nindou muŋguambo dɨdɨyei ai ahei worɨ, akohoandɨ, rehɨ mamɨ, hondafɨndɨ, nɨmorɨ, asu nümbürɨ ra wambohünda rarɨhi hɨnɨŋgarɨhindɨ ana, asu ai 100 yimbumbondɨhi ndahümündihɨ asu aheimbo yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo-mayo ra God ai dagadürɨmbui.
29 E todo aquele que tiver deixado casas, ou irmãos, ou irmãs, ou pai, ou mãe [ou mulher], ou filhos, ou campos, por causa do meu nome, receberá muitas vezes mais e herdará a vida eterna.
30 Ŋga nindou afɨndɨ dɨdɨyei ai haponda adükarɨmbofemboayei ana, süŋgunambo ai akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga asu nindou afɨndɨ dɨdɨyei ai haponda akɨdou-mboehindɨ ana, asu ai süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu.
30 Porém muitos primeiros serão últimos; e os últimos, primeiros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.