Mateus 18
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai Sisasɨmbo-so tüküyafu düduyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nindou düdi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondayua?” mehomondamboyu.
1 Naquele momento os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Quem é o mais importante no
2 — ausente —
2 Jesus chamou uma criança, colocou-a na frente deles
3 — ausente —
3 e disse:
4 Nindou düdi ai moanɨ ahandɨ fi hɨfɨnamboreandühɨ nɨmorɨ akɨdou ndahuraiayu ana, nindou ranai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondü tükündüfimbui.
4 A pessoa mais importante no Reino do Céu é aquela que se humilha e fica igual a esta criança.
5 Nindou düdi ai wambohünda nɨmorɨ ndahuraimbo amboanɨ hohoanɨmoayundürɨ ana, asu ai wambo amboanɨ hohoanɨmoyundɨrühani,” mehu.
5 E aquele que, por ser meu seguidor, receber uma criança como esta estará recebendo a mim.
6 Ŋga asu nindou düdi ai nɨmorɨ akɨdɨbou mamɨ ndahurai wambo anɨhondümboareandɨrɨ ranahambo randeandanɨ nɨmorɨ ranai moaruwai hohoanɨmo süŋguareandɨ ana, awi nindou ranahambo nɨmoei hondü ra kife mburumbo ahandɨ amɨndasümoambe foefendo hefe sɨrɨwara hohoeambe safoefimbo ra aboedane.
6 — Quanto a estes pequeninos que creem em mim , se alguém for culpado de um deles me abandonar, seria melhor para essa pessoa que ela fosse jogada no lugar mais fundo do mar, com uma pedra grande amarrada no pescoço.
7 Hɨfɨ ndanühɨ moaruwai moatükunɨ afɨndɨ rareandanɨ nindou moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ. Anɨhondane hohoanɨmo ra tükündɨfe gedühɨ yagodomboesɨ, ŋga hɨpoanɨmboembou-anei nindou ranai rarɨhindanɨ moaruwai hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ.
7 Ai do mundo por causa das coisas que fazem com que as pessoas me abandonem! Essas coisas têm de acontecer, mas ai do culpado!
8 Sɨhafɨ warɨ, yirɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, kandandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Aboedane se warɨ mamümbɨyo asu yirɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgoweimbɨ semɨndɨ ra. Ŋga asu yirɨ yɨboboyopɨrɨ, warɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo hai koadürümbo koadürümbo horoweimbɨ-mayo ranambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane.
8 — Se uma das suas mãos ou um dos seus pés faz com que você peque, corte-o e jogue fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna sem uma das mãos ou sem um dos pés do que ter as duas mãos e os dois pés e ser jogado no fogo eterno.
9 Asu sɨhafɨ hɨmboarɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, hündandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Se hɨmboarɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra aboedane. Ŋga asu hɨmboarɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo haiambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane.
9 Se um dos seus olhos faz com que você peque, arranque-o e jogue fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna com um olho só do que ter os dois e ser jogado no fogo do inferno.
10 Se hɨbadümbo sapo akɨdɨbou ndahurai ranheimbo ŋgɨrɨ moanane yahomondühɨ hɨnɨŋgɨndundürɨ. Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, ahei sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ana muŋguambo si ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ ŋgusümboarɨ hoeirüwurɨ rundühanemo. [
10 — Cuidado, não desprezem nenhum destes pequeninos! Eu afirmo a vocês que os anjos deles estão sempre na presença do meu Pai, que está no céu.
11 Ŋga Nindou Hondü ana sapo dɨdɨyei ai awarɨhehindeimbɨ-mayei aheimbo aboedambofendürɨmboyu tükümefiyu.]
11 [Porque o
12 “Se nüŋguru hohoanɨmoyomo-ndühɨyomoa? Nindou mamɨ ai ahandɨ 100 sipsip moaŋgui fandandeimbɨhündɨ asu mamɨ ai afarɨhoayo ra nüŋgumandɨfia? Ai amurɨ 99 ranaheimbo rande hɨnɨŋgɨndeiaranɨ wafuwamɨ wohɨ dagüdi wakɨndɨhindanɨ anɨmbo asu ai ŋgorü mafarɨhoayo ranahambo kokonda wakɨndeambui.
12 — O que é que vocês acham que faz um homem que tem cem ovelhas, e uma delas se perde? Será que não deixa as noventa e nove pastando no monte e vai procurar a ovelha perdida?
13 Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou ranai sipsip mafarɨhoayo-mayo ra kokora hoeiareandɨ ana, ai ahandɨ sipsip ranahambo moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndümbui ŋga, asu ŋgɨrɨ amurɨ farɨhefe-koate burɨmayei ranaheimbo yahurai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndu.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quando ele a encontrar, ficará muito mais contente por causa dessa ovelha do que pelas noventa e nove que não se perderam.
14 Mare yahurai ane sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ai-amboanɨ akɨdɨmondou ndahurai ranaheimbo hohoanɨmoayu refe farɨhefepoanɨ yahu haya.”
14 Assim também o Pai de vocês, que está no céu, não quer que nenhum destes pequeninos se perca.
15 “Asu sɨhafɨ wandafɨ ranai sɨhambo moaruwai hohoanɨmonduanɨ ana, asu se ŋgafɨ ahambo-so tükündafo sapo nɨne-moatükunɨ ai hüti sɨhambo ramareandɨ ra nafuindafɨndo. Asu ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ dɨbo sɨhafandamboanɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo randɨneandɨ sɨhafandɨ mbusümo. Ai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborayunɨnɨ ana, asu se sɨhafɨ wandafɨ ranahambo aboedambo ŋgunindɨmboro sowarɨndɨfɨmbo-anafɨ.
15 — Se o seu irmão pecar contra você, vá e mostre-lhe o seu erro. Mas faça isso em particular, só entre vocês dois. Se essa pessoa ouvir o seu conselho, então você ganhou de volta o seu irmão.
16 Ŋga asu nindou ranai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨ-koatenduanɨ ana, asu se nindou mamɨnduanɨ, yimbundafandanɨ yahurai ndowapɨndɨfɨ hawa ŋgafɨ. Rananɨmbo asu ai sapo nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo anɨhondane mbɨseimboyei.
16 Mas, se não ouvir, leve com você uma ou duas pessoas, para fazer o que mandam as
17 Asu nindou ranai ahei hoafɨ hɨmborɨ-koatenduanɨ Kraisɨndɨ nendɨ-mayei muŋguambo fandɨhindanɨ ranaheimbo ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoafɨndafɨndürɨ. Bɨdɨfɨranɨ nindou ranai ahei hoafɨ ra hɨmborɨ-koate hɨmbosɨhɨmo-ndɨhoayuanɨ ana, ranahambo randɨhi hohoanɨmondeihɨya nindou ranai Godɨmbo anɨhondümbofe-koate nindou asu nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ nahurai-ani, mbɨsei-amboane,” mehu.
17 Mas, se a pessoa que pecou não ouvir essas pessoas, então conte tudo à igreja. E, se ela não ouvir a igreja, trate-a como um pagão ou como um cobrador de impostos.
18 “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahɨ nda. Nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se kɨkɨharündümo ranana asu God ai-amboanɨ sünambe kɨkɨhɨndamündɨmbui. Asu nɨne-moatükunɨ se hɨfɨ ndanühɨ moanɨ raru hɨnɨŋgarundɨ ranana asu God ai-amboanɨ sünambe moanɨ hɨnɨŋgɨndeambui.
18 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o que vocês proibirem na terra será proibido no céu, e o que permitirem na terra será permitido no céu.
19 Awi asükai sɨhamumbo hoafehapurɨ nda. Nɨnɨ-sɨmboanɨyo nindou yimbu se hɨfɨ ndanühɨ nɨmbafanɨmbo nɨnɨ-moatükunɨmboyo se refemboane safanɨ hena ranahambo Godɨmbo dɨdɨbafefɨneandɨ ana, ranɨ-moatükunɨ ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ warɨ süŋgu sɨhafanɨmbo tükündɨfepɨrɨmboe.
19 — E afirmo a vocês que isto também é verdade: todas as vezes que dois de vocês que estão na terra pedirem a mesma coisa em oração, isso será feito pelo meu Pai, que está no céu.
20 Ŋga nindou yimbu-yafe, ŋgɨmɨyei ranai wandɨ ndürɨnambo mamühɨyahindanɨ ana, ro ranühɨ ahei mbusümo nɨmboambo-anahɨ,” mehu.
20 Porque, onde dois ou três estão juntos em meu nome, eu estou ali com eles.
21 Ranɨyu asu Pita ai Sisasɨmbo-so tüküfi düdufi hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, asu wandɨ wandafɨ ai moaruwai hohoanɨmondupündunda ŋguwanɨ wambo ra, asu ro nüŋgunümbɨmbo ahambo amboawi mbɨsa hɨnɨŋgɨmandɨhina? 7 ambefimbɨ ramandɨhinɨyo?” mehuamboyu.
21 Então Pedro chegou perto de Jesus e perguntou: — Senhor, quantas vezes devo perdoar o meu irmão que peca contra mim? Sete vezes?
22 Asu Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Yowanɨ, 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ aho ra.
22 — Não! — respondeu Jesus. — Você não deve perdoar sete vezes, mas setenta e sete vezes.
23 Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ndahurai-ane. Adükarɨ bogorɨ nindou mamɨ ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranhamundɨ nɨnɨ-moatükunɨyo ahandɨ-mayo sowandümo marundɨ ra sɨmogodühɨ tümara hu.
23 Porque o
24 Ai hapoadümbo kakɨ nindou ahandɨ-mayo masowandümo ra dɨdɨboadoreandühɨ nɨmaru-ane, nindou mamɨ ahandɨ-mayo ten mirian (10,000,000) kakɨ semündümbɨmayu ranahambo sowaründümo tükümefundɨ.
24 Logo no começo trouxeram um que lhe devia milhões de moedas de prata.
25 Ŋga asu nindou ranai moai kakɨ yahurai sɨhendɨ asükaiyo sɨmborɨ ahambo segodɨmbo. Ranɨmboyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hoafɨyhüya, ‘Nindou ranahambo, ahandɨ aborüdɨ asu ahandɨ muŋgu moatükunɨ ra sahündürühɨ ranɨ fihɨndɨ kakɨ sɨmborɨ segodɨmbo mbɨsahümündi-amboane,’ mehu.
25 Mas o empregado não tinha dinheiro para pagar. Então, para pagar a dívida, o seu patrão, o rei, ordenou que fossem vendidos como escravos o empregado, a sua esposa e os seus filhos e que fosse vendido também tudo o que ele possuía.
26 Ranɨyu asu nindou ranai bogorɨ nindoumayu ranahandɨ fikɨmɨ yimündɨho kare pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhüya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ. Ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo muŋguambo moatükunɨ masahamɨndɨhɨ ra sɨhambo asükainda ndahanɨnɨmboyahɨ!’ yahu hüti-hoafɨmayundo.
26 Mas o empregado se ajoelhou diante do patrão e pediu: “Tenha paciência comigo, e eu pagarei tudo ao senhor.”
27 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hɨpoamborirühɨ ahandɨ sɨmborɨ segodɨmbo-mayo ra hɨnɨŋgɨre haya asu moanɨ aboedɨ koamarɨheira mahu.
27 — O patrão teve pena dele, perdoou a dívida e deixou que ele fosse embora.
28 Ranɨyu asu ai nafɨnɨ huhündamboyu ahandɨ ŋgorü afɨndɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ ai kakɨ akɨdou sɨmborɨ ahambo segodɨmbo eŋgoro ranahambo hoeimarirɨ. Ranɨyu asu ai ahambo mburümündü haya amɨndasümohü fufure waramberamündühü hoafɨyuhü yahuya, ‘Se wandɨ-mayo ŋgɨmɨ kina sɨmborɨ süŋgu ra ndawandɨrɨ!’ mehu.
28 O empregado saiu e encontrou um dos seus companheiros de trabalho que lhe devia cem moedas de prata. Ele pegou esse companheiro pelo pescoço e começou a sacudi-lo, dizendo: “Pague o que me deve!”
29 Ranɨyu asu ahandɨ ŋgorü afɨndɨmayu ranai ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho kare pusɨre nɨmarɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ, ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo masahamɨndɨhɨ ra sɨmborɨ hɨhɨrɨndɨhe ndahanɨnɨmboyahɨ,’ mehundo.
29 — Então o seu companheiro se ajoelhou e pediu: “Tenha paciência comigo, e eu lhe pagarei tudo.”
30 Ŋga asu ŋgorü afɨndɨ ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨ-koate refembo moei mehu. Ranɨyu asu ŋgorü afɨndambo serümündü hu karabusɨmarirɨ mamɨ ahandɨ kakɨ akɨdou ra dagadowanɨ anɨmbo hɨnɨŋgɨndirümbui.
30 — Mas ele não concordou. Pelo contrário, mandou pôr o outro na cadeia até que pagasse a dívida.
31 Asu ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ranahambo hoeiru houmbo ai ŋgɨnɨndɨ hoafɨmemo. Ranɨyomo asu ai bogorɨ nindoumayu ranahambo-so tüküyafu nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo wataporɨmbomarundɨ.
31 Quando os outros empregados viram o que havia acontecido, ficaram revoltados e foram contar tudo ao patrão.
32 Ranɨyu asu bogorɨ nindou ai ratüpurɨyu-randeimbɨmayu ranahambo mborai yahundo hühürirɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se ana nindou ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ moaruwai hamɨndanafɨ. Se wambo düdumefoandɨ asu ro afɨndɨ kakɨ se wandɨ-mayo masowandɨfɨ ranahambo i amboawi saheheya moanɨ hɨnɨŋgɨmarɨheanɨnɨ.
32 Aí o patrão chamou aquele empregado e disse: “Empregado miserável! Você me pediu, e por isso eu perdoei tudo o que você me devia.
33 Se sɨhafɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ-mayu ranahambo hɨpoamboroworühɨ amboawi safɨndosɨ sapo ro sɨhambo ramarɨheanɨnɨ süŋgumbo,’ mehundo.
33 Portanto, você deveria ter pena do seu companheiro, como eu tive pena de você.”
34 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai ahambo ŋgɨnɨndɨrürühɨ karabusambe asübusɨ semɨndɨmbo koamarɨheirɨ. Ai karabusambe nüŋgumbo-anɨmbo asu sɨmborɨ saimbo ra dagadombui,” Sisas ra-mehu.
34 — O patrão ficou com muita raiva e mandou o empregado para a cadeia a fim de ser castigado até que pagasse toda a dívida.
35 Ranɨyu Sisas ai hoafɨ moendɨreandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Moanɨ mamɨ yahurai safɨ wandɨ Ape sünambe amaru ranai nindou muŋguambo sɨhamumbo randeapurümbui se sɨhamundɨ ŋgusüfoambe sɨhamundɨ wandafɨ ranahambo amboawi yaho-koateayomo ana,” mehu.
35 E Jesus terminou, dizendo:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.