Mateus 18
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs BKJ
1 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai Sisasɨmbo-so tüküyafu düduyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nindou düdi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondayua?” mehomondamboyu.
1 Naquela mesma hora chegaram-se a Jesus os seus discípulos e perguntaram: Quem é o maior no reino do céu?
2 — ausente —
2 E Jesus, chamando uma criancinha, colocou-a no meio deles,
3 — ausente —
3 e disse: Na verdade eu vos digo que, se não vos converterdes e não vos tornardes como criancinhas, de modo algum entrareis no reino do céu.
4 Nindou düdi ai moanɨ ahandɨ fi hɨfɨnamboreandühɨ nɨmorɨ akɨdou ndahuraiayu ana, nindou ranai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondü tükündüfimbui.
4 Portanto, todo aquele que se humilhar como esta criancinha, esse é o maior no reino do céu.
5 Nindou düdi ai wambohünda nɨmorɨ ndahuraimbo amboanɨ hohoanɨmoayundürɨ ana, asu ai wambo amboanɨ hohoanɨmoyundɨrühani,” mehu.
5 E quem receber em meu nome uma criancinha, tal como esta, recebe a mim.
6 Ŋga asu nindou düdi ai nɨmorɨ akɨdɨbou mamɨ ndahurai wambo anɨhondümboareandɨrɨ ranahambo randeandanɨ nɨmorɨ ranai moaruwai hohoanɨmo süŋguareandɨ ana, awi nindou ranahambo nɨmoei hondü ra kife mburumbo ahandɨ amɨndasümoambe foefendo hefe sɨrɨwara hohoeambe safoefimbo ra aboedane.
6 Mas, quem ofender um destes pequeninos que creem em mim, seria melhor para ele que pendurasse ao pescoço uma pedra de moinho, e que se afogasse no fundo do mar.
7 Hɨfɨ ndanühɨ moaruwai moatükunɨ afɨndɨ rareandanɨ nindou moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ. Anɨhondane hohoanɨmo ra tükündɨfe gedühɨ yagodomboesɨ, ŋga hɨpoanɨmboembou-anei nindou ranai rarɨhindanɨ moaruwai hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ.
7 Ai do mundo, por causa das ofensas! Pois é necessário que venham ofensas; mas ai do homem por quem vem a ofensa!
8 Sɨhafɨ warɨ, yirɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, kandandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Aboedane se warɨ mamümbɨyo asu yirɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgoweimbɨ semɨndɨ ra. Ŋga asu yirɨ yɨboboyopɨrɨ, warɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo hai koadürümbo koadürümbo horoweimbɨ-mayo ranambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane.
8 Portanto, se a tua mão ou o teu pé te ofender, corta-o, e lança-o para longe de ti; é melhor para ti entrar na vida coxo ou aleijado, do que, tendo duas mãos ou dois pés, seres lançado no fogo eterno.
9 Asu sɨhafɨ hɨmboarɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, hündandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Se hɨmboarɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra aboedane. Ŋga asu hɨmboarɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo haiambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane.
9 E, se o teu olho te ofender, arranca-o, e lança-o para longe de ti; é melhor para ti entrar na vida com um olho só, do que, tendo dois olhos, seres lançado no fogo do inferno.
10 Se hɨbadümbo sapo akɨdɨbou ndahurai ranheimbo ŋgɨrɨ moanane yahomondühɨ hɨnɨŋgɨndundürɨ. Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, ahei sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ana muŋguambo si ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ ŋgusümboarɨ hoeirüwurɨ rundühanemo. [
10 Vede, não desprezeis a nenhum destes pequeninos, porque eu vos digo que os seus anjos no céu sempre veem a face de meu Pai que está no céu.
11 Ŋga Nindou Hondü ana sapo dɨdɨyei ai awarɨhehindeimbɨ-mayei aheimbo aboedambofendürɨmboyu tükümefiyu.]
11 Portanto o Filho do homem veio salvar o que estava perdido.
12 “Se nüŋguru hohoanɨmoyomo-ndühɨyomoa? Nindou mamɨ ai ahandɨ 100 sipsip moaŋgui fandandeimbɨhündɨ asu mamɨ ai afarɨhoayo ra nüŋgumandɨfia? Ai amurɨ 99 ranaheimbo rande hɨnɨŋgɨndeiaranɨ wafuwamɨ wohɨ dagüdi wakɨndɨhindanɨ anɨmbo asu ai ŋgorü mafarɨhoayo ranahambo kokonda wakɨndeambui.
12 O que vos parece? Se algum homem tiver cem ovelhas, e uma delas se desgarrar, ele não irá pelos montes, deixando as noventa e nove, em busca da que se desgarrou?
13 Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou ranai sipsip mafarɨhoayo-mayo ra kokora hoeiareandɨ ana, ai ahandɨ sipsip ranahambo moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndümbui ŋga, asu ŋgɨrɨ amurɨ farɨhefe-koate burɨmayei ranaheimbo yahurai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndu.
13 E, se porventura a encontra, na verdade eu vos digo que ele se regozijará mais com aquela ovelha, do que pelas noventa e nove que não se desgarraram.
14 Mare yahurai ane sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ai-amboanɨ akɨdɨmondou ndahurai ranaheimbo hohoanɨmoayu refe farɨhefepoanɨ yahu haya.”
14 Assim também, não é a vontade de vosso Pai que está no céu, que se pereça um destes pequeninos.
15 “Asu sɨhafɨ wandafɨ ranai sɨhambo moaruwai hohoanɨmonduanɨ ana, asu se ŋgafɨ ahambo-so tükündafo sapo nɨne-moatükunɨ ai hüti sɨhambo ramareandɨ ra nafuindafɨndo. Asu ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ dɨbo sɨhafandamboanɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo randɨneandɨ sɨhafandɨ mbusümo. Ai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborayunɨnɨ ana, asu se sɨhafɨ wandafɨ ranahambo aboedambo ŋgunindɨmboro sowarɨndɨfɨmbo-anafɨ.
15 Além disso, se teu irmão pecar contra ti, vai, e diz-lhe a sua culpa entre ti e ele somente; se ele te ouvir, ganhaste a teu irmão.
16 Ŋga asu nindou ranai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨ-koatenduanɨ ana, asu se nindou mamɨnduanɨ, yimbundafandanɨ yahurai ndowapɨndɨfɨ hawa ŋgafɨ. Rananɨmbo asu ai sapo nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo anɨhondane mbɨseimboyei.
16 Se, porém, ele não te ouvir, então leva contigo mais um ou dois, para que pela boca de duas ou três testemunhas cada palavra seja confirmada.
17 Asu nindou ranai ahei hoafɨ hɨmborɨ-koatenduanɨ Kraisɨndɨ nendɨ-mayei muŋguambo fandɨhindanɨ ranaheimbo ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoafɨndafɨndürɨ. Bɨdɨfɨranɨ nindou ranai ahei hoafɨ ra hɨmborɨ-koate hɨmbosɨhɨmo-ndɨhoayuanɨ ana, ranahambo randɨhi hohoanɨmondeihɨya nindou ranai Godɨmbo anɨhondümbofe-koate nindou asu nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ nahurai-ani, mbɨsei-amboane,” mehu.
17 E, se ele recusar ouvi-los, dize-o à igreja; mas se recusar ouvir a igreja, seja ele para ti como um homem gentio e um publicano.
18 “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahɨ nda. Nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se kɨkɨharündümo ranana asu God ai-amboanɨ sünambe kɨkɨhɨndamündɨmbui. Asu nɨne-moatükunɨ se hɨfɨ ndanühɨ moanɨ raru hɨnɨŋgarundɨ ranana asu God ai-amboanɨ sünambe moanɨ hɨnɨŋgɨndeambui.
18 Na verdade eu vos digo: Tudo o que ligardes na terra será ligado no céu, e tudo o que desligardes na terra será desligado no céu.
19 Awi asükai sɨhamumbo hoafehapurɨ nda. Nɨnɨ-sɨmboanɨyo nindou yimbu se hɨfɨ ndanühɨ nɨmbafanɨmbo nɨnɨ-moatükunɨmboyo se refemboane safanɨ hena ranahambo Godɨmbo dɨdɨbafefɨneandɨ ana, ranɨ-moatükunɨ ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ warɨ süŋgu sɨhafanɨmbo tükündɨfepɨrɨmboe.
19 Ainda eu vos digo que, se dois de vós concordarem na terra acerca de qualquer coisa que pedirem, isso lhes será feito por meu Pai que está no céu.
20 Ŋga nindou yimbu-yafe, ŋgɨmɨyei ranai wandɨ ndürɨnambo mamühɨyahindanɨ ana, ro ranühɨ ahei mbusümo nɨmboambo-anahɨ,” mehu.
20 Porque, onde estiverem dois ou três reunidos em meu nome, ali estou eu no meio deles.
21 Ranɨyu asu Pita ai Sisasɨmbo-so tüküfi düdufi hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, asu wandɨ wandafɨ ai moaruwai hohoanɨmondupündunda ŋguwanɨ wambo ra, asu ro nüŋgunümbɨmbo ahambo amboawi mbɨsa hɨnɨŋgɨmandɨhina? 7 ambefimbɨ ramandɨhinɨyo?” mehuamboyu.
21 Então Pedro, aproximando-se dele, disse: Senhor, até quantas vezes o meu irmão pecará contra mim, e eu o perdoarei? Até sete vezes?
22 Asu Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Yowanɨ, 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ aho ra.
22 Jesus lhe disse: Eu não te digo que até sete vezes; mas até setenta vezes sete.
23 Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ndahurai-ane. Adükarɨ bogorɨ nindou mamɨ ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranhamundɨ nɨnɨ-moatükunɨyo ahandɨ-mayo sowandümo marundɨ ra sɨmogodühɨ tümara hu.
23 Portanto, o reino do céu é semelhante a certo rei, que quis acertar contas com os seus servos.
24 Ai hapoadümbo kakɨ nindou ahandɨ-mayo masowandümo ra dɨdɨboadoreandühɨ nɨmaru-ane, nindou mamɨ ahandɨ-mayo ten mirian (10,000,000) kakɨ semündümbɨmayu ranahambo sowaründümo tükümefundɨ.
24 E, começando a acertá-las, foi-lhe apresentado um que lhe devia dez mil talentos.
25 Ŋga asu nindou ranai moai kakɨ yahurai sɨhendɨ asükaiyo sɨmborɨ ahambo segodɨmbo. Ranɨmboyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hoafɨyhüya, ‘Nindou ranahambo, ahandɨ aborüdɨ asu ahandɨ muŋgu moatükunɨ ra sahündürühɨ ranɨ fihɨndɨ kakɨ sɨmborɨ segodɨmbo mbɨsahümündi-amboane,’ mehu.
25 Porém, não tendo ele com que pagar, ordenou seu senhor que fossem vendidos ele, e sua esposa e seus filhos, e tudo que ele tinha, e que o pagamento fosse feito.
26 Ranɨyu asu nindou ranai bogorɨ nindoumayu ranahandɨ fikɨmɨ yimündɨho kare pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhüya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ. Ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo muŋguambo moatükunɨ masahamɨndɨhɨ ra sɨhambo asükainda ndahanɨnɨmboyahɨ!’ yahu hüti-hoafɨmayundo.
26 Então o servo se prostrou, e o adorou, dizendo: Senhor, tem paciência comigo, e eu tudo te pagarei.
27 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hɨpoamborirühɨ ahandɨ sɨmborɨ segodɨmbo-mayo ra hɨnɨŋgɨre haya asu moanɨ aboedɨ koamarɨheira mahu.
27 Então, movido de compaixão, o senhor do servo soltou-o e perdoou-lhe a dívida.
28 Ranɨyu asu ai nafɨnɨ huhündamboyu ahandɨ ŋgorü afɨndɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ ai kakɨ akɨdou sɨmborɨ ahambo segodɨmbo eŋgoro ranahambo hoeimarirɨ. Ranɨyu asu ai ahambo mburümündü haya amɨndasümohü fufure waramberamündühü hoafɨyuhü yahuya, ‘Se wandɨ-mayo ŋgɨmɨ kina sɨmborɨ süŋgu ra ndawandɨrɨ!’ mehu.
28 Saindo, porém, este servo, encontrou um dos seus conservos, que lhe devia cem denários; e, lançando mão dele, tomou-o pela garganta, dizendo: Paga-me o que tu me deves.
29 Ranɨyu asu ahandɨ ŋgorü afɨndɨmayu ranai ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho kare pusɨre nɨmarɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ, ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo masahamɨndɨhɨ ra sɨmborɨ hɨhɨrɨndɨhe ndahanɨnɨmboyahɨ,’ mehundo.
29 Então o seu conservo, caindo-lhe aos pés, pediu-lhe, dizendo: Tem paciência comigo, e eu te pagarei tudo.
30 Ŋga asu ŋgorü afɨndɨ ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨ-koate refembo moei mehu. Ranɨyu asu ŋgorü afɨndambo serümündü hu karabusɨmarirɨ mamɨ ahandɨ kakɨ akɨdou ra dagadowanɨ anɨmbo hɨnɨŋgɨndirümbui.
30 Ele, porém, não quis; antes, lançou-o na prisão, até que pagasse a dívida.
31 Asu ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ranahambo hoeiru houmbo ai ŋgɨnɨndɨ hoafɨmemo. Ranɨyomo asu ai bogorɨ nindoumayu ranahambo-so tüküyafu nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo wataporɨmbomarundɨ.
31 Vendo, pois, os seus conservos o que foi feito, entristeceram-se muito, e foram contar a seu senhor tudo o que foi feito.
32 Ranɨyu asu bogorɨ nindou ai ratüpurɨyu-randeimbɨmayu ranahambo mborai yahundo hühürirɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se ana nindou ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ moaruwai hamɨndanafɨ. Se wambo düdumefoandɨ asu ro afɨndɨ kakɨ se wandɨ-mayo masowandɨfɨ ranahambo i amboawi saheheya moanɨ hɨnɨŋgɨmarɨheanɨnɨ.
32 Seu senhor então, chamando-o, disse-lhe: Servo perverso, perdoei-te toda aquela dívida, porque tu me suplicaste.
33 Se sɨhafɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ-mayu ranahambo hɨpoamboroworühɨ amboawi safɨndosɨ sapo ro sɨhambo ramarɨheanɨnɨ süŋgumbo,’ mehundo.
33 Não devias tu, igualmente, ter compaixão do teu conservo, como eu também tive misericórdia de ti?
34 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai ahambo ŋgɨnɨndɨrürühɨ karabusambe asübusɨ semɨndɨmbo koamarɨheirɨ. Ai karabusambe nüŋgumbo-anɨmbo asu sɨmborɨ saimbo ra dagadombui,” Sisas ra-mehu.
34 E, indignado, o seu senhor o entregou aos atormentadores, até que ele pagasse tudo o que lhe devia.
35 Ranɨyu Sisas ai hoafɨ moendɨreandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Moanɨ mamɨ yahurai safɨ wandɨ Ape sünambe amaru ranai nindou muŋguambo sɨhamumbo randeapurümbui se sɨhamundɨ ŋgusüfoambe sɨhamundɨ wandafɨ ranahambo amboawi yaho-koateayomo ana,” mehu.
35 Assim também meu Pai celeste fará convosco, se de coração não perdoardes cada um as ofensas do seu irmão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.