Mateus 17

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Refe haya 6 si ranai howane, asu ranambe Sisas ai Pita, asu Sems Son apodoho ranahamumbo sepurümündɨ haya hɨfɨ wafu nɨmoamo hamɨndɨ-mayo ranɨwamɨ moanɨ ahamund-amboanɨ mahafomo.
1 Seis dias depois, tomou Jesus consigo a Pedro e aos irmãos Tiago e João e os levou, em particular, a um alto monte.
2 Asu ai hɨmboyomondane ahamundɨ hɨmboahü Sisas ai moanɨ ranɨ-poanɨmbo fi tükümefendo. Ranɨyo asu ahandɨ ŋgusümboarɨ ranai hüfɨhamɨndɨ nahurai sɨsɨŋarambo randühɨyo asu hoearɨ magüdeandɨ ranai si nahurai kɨfohɨ hamɨndɨ tükümefeyo.
2 E foi transfigurado diante deles; o seu rosto resplandecia como o sol, e as suas vestes tornaram-se brancas como a luz.
3 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ŋgɨmɨ-memo ranai Moses Eraisa ai Sisas babɨdɨmbo wataporɨmemonda hoeimarüpurɨ.
3 E eis que lhes apareceram Moisés e Elias, falando com ele.
4 Ranɨyu asu Pita ai ranɨmbo Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, awi aboedɨ safanefɨ sɨhɨrɨ ndanühɨ sühifɨ anɨmboefɨ! Se refembo hohoanɨmoayafɨ ana, awi ro dago ŋgɨmɨ hüründɨhapurɨmboyahɨ, sɨhambo mamɨ, Mosesɨmbo mamɨ, asu Eraisambo mamɨ,” mehundo.
4 Então, disse Pedro a Jesus: Senhor, bom é estarmos aqui; se queres, farei aqui três tendas; uma será tua, outra para Moisés, outra para Elias.
5 Ranɨyo asu Pita ai hoafɨyuhü nüŋgu ane kɨfohɨ sɨsɨŋarambo-randeimbɨ mburüŋgai ranai ahamumbo gabudɨmafoareapurɨ asu hoafɨ mamɨ ranai mburüŋgai-ambeahɨndɨ tüküfihɨ hoafɨyowohü yahoya, “Nindou ndanana wandɨ nɨmorɨ hondü ro ahambo ŋgusüfo parɨhineimbani. Ro ahambo siaoyamboanahɨ, ŋga ahambo hɨmborɨndɨmondo,” meho.
5 Falava ele ainda, quando uma nuvem luminosa os envolveu; e eis, vindo da nuvem, uma voz que dizia: Este é o meu Filho amado, em quem me comprazo; a ele ouvi.
6 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo yɨhɨmboyomondühɨ hɨfɨnɨ hɨfambe mbɨro pütapɨmemo.
6 Ouvindo-a os discípulos, caíram de bruços, tomados de grande medo.
7 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo-so sünɨ sündiapurühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Boteyafu. Se yɨhɨmbondɨmboemo,” mehupuramboemo.
7 Aproximando-se deles, tocou-lhes Jesus, dizendo: Erguei-vos e não temais!
8 Ranɨyomo asu ai mbɨro faründümo hɨmboyomondane moai dɨdɨ ai ranühɨ nüŋgu, ŋga Sisas ai yaŋgɨrɨ manüŋgu.
8 Então, eles, levantando os olhos, a ninguém viram, senão Jesus.
9 Ranɨyomo asu hɨfɨ wafu-mayo ranɨ-wamɨnɨndɨ hɨfɨna hanɨmondühɨ nafɨnɨ Sisas ai ahamumbo yowanɨ hoafɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yowanɨ se nindou amurambo hoafɨndɨmboemo sapo nɨne-moatükunɨ tükümefeyoa hoeimarundɨ ranahambo. Ŋga ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ rande yagodɨ ŋgombo Nindou Hondü ranai yɨfɨhündɨ botɨfiyu-ambe tükümbɨfeyo-wamboane,” mehupurɨ.
9 E, descendo eles do monte, ordenou-lhes Jesus: A ninguém conteis a visão, até que o Filho do Homem ressuscite dentre os mortos.
10 Ranɨyomo asu ai sɨmborɨ ahambo düduyafundowohü yahomoya, “Asu nɨmboe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨya Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Eraisa boatei tükümbɨfiyu-wamboane mehomoa?” mehomondamboyu.
10 Mas os discípulos o interrogaram: Por que dizem, pois, os escribas ser necessário que Elias venha primeiro?
11 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Yɨnɨ, anɨhondane Eraisa ai boatei tüküfi muŋguambo moatükunɨ ra ai nafɨyɨmɨndɨ sɨhefemboani.
11 Então, Jesus respondeu: De fato, Elias virá e restaurará todas as coisas.
12 Ŋga asu ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, Eraisa ai ndeara tüküfimboani, ŋga asu nindou ai moai ahambo ndorɨhorɨ fɨfɨrɨhorɨ. Ŋga asu ai moanɨ ahambo ai hohoanɨmoayei ranɨ-süŋgurɨhorɨ mamɨkarɨ moatükunɨ raraoarɨhorɨ hei. Mamɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo Nindou Hondü ranahambo amboanɨ randɨhorɨ moaruwaimbo-ndɨhorɨmboyei,” mehu.
12 Eu, porém, vos declaro que Elias já veio, e não o reconheceram; antes, fizeram com ele tudo quanto quiseram. Assim também o Filho do Homem há de padecer nas mãos deles.
13 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ai Son sapo hundürüra-randeimbɨ-mayu ranahamboani wataporɨmboaramunɨ mehomo.
13 Então, os discípulos entenderam que lhes falara a respeito de João Batista.
14 Asu ai nindou afɨndɨ meŋgoro ranaheimbo sowana homo tüküyafundane, nindou mamɨ ai Sisasɨmbo-so tüküfi hu yirɨ yimbu pusɨreandühɨ hoafɨyundühɨ yahuya,
14 E, quando chegaram para junto da multidão, aproximou-se dele um homem, que se ajoelhou e disse:
15 “Adükarɨ, awi se wandɨ nɨmorɨ ranahambo hɨpoamborɨworɨ! Ai ana wunünümboyu randühɨ ranani asu ahandɨ fi moaruwai tüküfihɨ hɨmboawuwure piyu arandɨ asu ai afɨndɨmbo haiambe pɨyu asu hɨmonɨ pɨyu arandɨ.
15 Senhor, compadece-te de meu filho, porque é lunático e sofre muito; pois muitas vezes cai no fogo e outras muitas, na água.
16 Ro sɨhafɨ süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ-memo ranahamumbo-so sahümɨndɨ mahahɨ, ŋga asu ai ŋgɨrɨ ahambo aboedɨndüwurɨ,” mehundo-amboyu.
16 Apresentei-o a teus discípulos, mas eles não puderam curá-lo.
17 Ranɨyu asu Sisas ai nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Awi nindou se ana anɨhondümbofe hohoanɨmo-koateayei hehi hohoanɨmo ndofe kife-koate nindou-anei. Nüŋgunɨmbɨmbo ro se babɨdɨmbo manɨmboahɨ rana? Nüŋgunɨmbɨmbo ro ra awi hɨpoambomandɨheandüra? Ndühɨ se nɨmorɨ ra wambo sowana sahorɨmɨndei sühüsi,” mehundürɨ.
17 Jesus exclamou: Ó geração incrédula e perversa! Até quando estarei convosco? Até quando vos sofrerei? Trazei-me aqui o menino.
18 Ranɨyu asu Sisas ai moaruwai nendɨ nɨmorɨmayu ranahandɨ fiambe mamaro ranahambo andai ragu hafɨ mehundoa asu ai nɨmorɨndɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoai haya ragu mahoa, asu mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ nɨmorɨ ranai aboedɨmayu.
18 E Jesus repreendeu o demônio, e este saiu do menino; e, desde aquela hora, ficou o menino curado.
19 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo-so ai yaŋgɨrɨ tüküyafu düduyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nɨmboe asu ro moaruwai nendɨ ranahambo raguanambofe-koatemayefa?” mehomondamboyu.
19 Então, os discípulos, aproximando-se de Jesus, perguntaram em particular: Por que motivo não pudemos nós expulsá-lo?
20 — ausente —
20 E ele lhes respondeu: Por causa da pequenez da vossa fé. Pois em verdade vos digo que, se tiverdes fé como um grão de mostarda, direis a este monte: Passa daqui para acolá, e ele passará. Nada vos será impossível.
21 — ausente —
21 [Mas esta casta não se expele senão por meio de oração e jejum.]
22 — ausente —
22 Reunidos eles na Galileia, disse-lhes Jesus: O Filho do Homem está para ser entregue nas mãos dos homens;
23 — ausente —
23 e estes o matarão; mas, ao terceiro dia, ressuscitará. Então, os discípulos se entristeceram grandemente.
24 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Kaperneam ŋgoafɨhü tüküyafundane, Godɨndɨ worɨmbohünda nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ ai Pitambo-so tüküyafu düduwurühɨ yahomoya, “Sɨhafɨ yamunde-randeimbɨ nindou ranai Godɨndɨ worɨmbo takis kakɨ ra sɨhendai?” mehomondoamboyu.
24 Tendo eles chegado a Cafarnaum, dirigiram-se a Pedro os que cobravam o imposto das duas dracmas e perguntaram: Não paga o vosso Mestre as duas dracmas?
25 Asu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yɨnɨ, ai sɨhendɨsɨ,” mehu. Asu Pita ai worambe tükümefiyua, Sisas ai ranɨ hoafɨ boatei düdufihɨ yahuya, “Saimon, se sɨhafɨ hohoanɨmo ra nüŋgu-nahuraiyo-a? Hɨfɨ ndanühündambo bogorɨ nindou ra dadɨmayoyo mamɨkarambo takis ra sowandümo arunda? Ai ra nindou mamɨ ranɨ sɨrɨmayei ranahei-mayoyo asu nindou amurɨyei-mayoyo sowandümo arundɨ?” mehuamboyu.
25 Sim, respondeu ele. Ao entrar Pedro em casa, Jesus se lhe antecipou, dizendo: Simão, que te parece? De quem cobram os reis da terra impostos ou tributo: dos seus filhos ou dos estranhos?
26 Asu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou amurɨyei-mayo,” mehuamboyu. Ranɨyu asu Sisas ai asükaiyu hoafɨyuhü yahuya, “Refe anasɨ, nindou mamɨ ranɨ sɨrɨ ranai kakɨ ra sɨhefepoanɨsɨ, ŋga moanɨmboane.
26 Respondendo Pedro: Dos estranhos, Jesus lhe disse: Logo, estão isentos os filhos.
27 Ŋga asu sɨhɨrɨ takisɨmbo kakɨ sɨhefe-koateayefɨ ana, sɨhefɨmbo yɨboaruko-ndɨhimunɨmboyei. Ŋga se ŋgafɨ Gariri hoe ranambe batüründandanɨ kinɨ weaŋgurühɨ hürarɨhoefɨ ranahandɨ yahamo hɨmbondafanɨ kakɨ ŋgüsarɨmboe. Ranana waŋgei Godɨndɨ worɨ ranahambo kakɨ sɨhefembohünda ndearane. Rananɨmbo ndowandɨfɨ hawa ahamumbo dabapurɨ sɨhehɨ takisɨmbo sɨhefembohünda,” mehu.
27 Mas, para que não os escandalizemos, vai ao mar, lança o anzol, e o primeiro peixe que fisgar, tira-o; e, abrindo-lhe a boca, acharás um estáter. Toma-o e entrega-lhes por mim e por ti.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.