Mateus 14

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ranɨ-sɨmboanɨ Gariri hɨfɨ hɨfandɨra-randeimbɨ nindou ahandɨ ndürɨ Herot ranai Sisas nɨne-moatükunɨ ratüpurɨmayu ranɨ hoafɨ hɨmborɨmayu.
1 Quando Herodes Antipas ouviu falar de Jesus,
2 Ranɨyu asu ai ahandɨ hoarehɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ai ana sapo Son nindou hundürüra-randeimbɨmayu ranai ana yɨfɨhündɨ botɨfimboani. Ranɨmbo ani anasɨ ai ranɨ ŋgɨnɨndɨ ra semündü haya ranambo hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rawareandɨ,” mehupurɨ.
2 disse a seus conselheiros: “Deve ser João Batista que ressuscitou dos mortos! Por isso ele tem poder para fazer esses milagres”.
3 Nɨmboe sapo Horombo Herot ai Sonɨmbo karabusɨfimbo hoafɨmayu. Ranɨyomo Son ahambo mburundümo hɨputüpurɨhauwurɨ mburu karabusambe hɨnɨŋgɨmarüwurɨ. Sapo Herot ai ahandɨ akɨdɨ, ahandɨ ndürɨ Firip, ahandɨ nɨmorehɨ, ahandɨ ndürɨ Herodias, ra ndahamɨndɨ mehu.
3 Herodes havia mandado prender e encarcerar João para agradar Herodias, que era esposa de Filipe, seu irmão.
4 Horombo Son ai Herotɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Herot, se nɨmorehɨ ra asowandɨfɨ ana, aboedɨyopoanɨ,” mehundo.
4 João tinha dito repetidamente a Herodes: “É contra a lei que o senhor viva com ela”.
5 Ranɨyu asu ai Sonɨmbo hɨfokoandɨhinɨ yahu haya ramefiyu. Ŋga asu ai Sudambo yɨhɨmbomarandürɨ sapo ai Son ahamboyo Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbani sei hoafɨmayei.
5 Herodes queria matá-lo, mas tinha medo de provocar uma revolta, pois o povo acreditava que João era profeta.
6 Mamɨmbo Herotɨmbo hondɨ ai wakɨmarɨmɨndo si ranahambo hohoanɨmoyomondühɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai fandɨhi nɨmareimbo sesesɨmayei. Ranɨyo asu Herodiasɨndɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ ranai ahei haŋgɨfoanɨ moporɨyo wakɨmareandɨ. Ranɨyu asu Herot ai nɨmorehɨ moporɨmayo ranɨmbo siaomefiyu.
6 Contudo, numa festa de aniversário de Herodes, a filha de Herodias dançou diante dos convidados e agradou muito o rei,
7 Ranɨyu asu ai hoafɨyuhü yahuya, “Ro sɨhambo nda dabareheandɨ se nɨnɨ-moatükunɨmboyafɨ wambo düduwefoandɨ ra ndahanɨnɨmboyahɨ!” mehundo.
7 e ele prometeu, sob juramento, que lhe daria qualquer coisa que ela pedisse.
8 Nɨmorehɨ nɨmorɨ ranai ahandɨ hondɨ hoafɨmayo süŋgu nɨŋgombo Herotɨmbo hoafɨyohü yahoya, “Moanɨ haponda hamɨndɨ ndühɨ Son hundürüra-randeimbɨmayu ranahandɨ mbɨro pretɨwamɨ nando ndawandɨ,” mehoamboyu.
8 Instigada pela mãe, a moça disse: “Quero a cabeça de João Batista num prato!”.
9 Asu Herot ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya afɨndɨ hohoanɨmomayu. Ŋga asu sapo ai nɨmoamo ranɨfihɨ dükare dabarɨmefiyuwambo asu nindou afɨndɨ ai-babɨdɨmbo nɨmarei masahüsi ranɨmbo ai hoafɨyuhü yahuya, “Ahandɨ hohoanɨmo süŋgu-ndundɨ,” mehu.
9 O rei se arrependeu do que tinha dito, mas, por causa do juramento feito diante dos convidados, deu as ordens para que atendessem ao pedido.
10 Ranɨyu asu ai nindou ahandɨ hoarehɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo Sonɨndɨ mbɨro kɨkɨrɨhefimbo hoafɨmepura ai homo karabus-ambe-ahɨndɨ mbɨro kɨkɨmarɨhauwurɨ.
10 João foi decapitado na prisão,
11 Ranɨyomo ai ahandɨ mbɨro ra pretɨ-mayo ranɨwamɨ nandu sowandümo hɨfomo nɨmorehɨ nɨmorɨ-mayo ranahambo masabudoa ahandɨ hondɨ sowana semɨndɨ maho.
11 e sua cabeça foi trazida num prato e entregue à moça, que a levou à sua mãe.
12 Ranɨyomo asu Sonɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ranai homo ahandɨ fi nɨmoko sowaründümo homo hɨfɨkarɨwurɨ houmbo asu ai homo Sisasɨmbo hoafɨmemondo.
12 Os discípulos de João vieram, levaram seu corpo e o sepultaram. Em seguida, foram a Jesus e lhe contaram o que havia acontecido.
13 Sisas ai Son ramefiyu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, ranɨhünda botambe farɨfi haya moanɨ aimbo nindou kɨkɨfoefe-koatereandɨ hɨfɨnɨ mahu. Nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisas ranɨnɨ mahu hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi asu ai ahei ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhi hehi moanɨ hɨfɨ nafɨ süŋgumarɨhorɨ hei.
13 Logo que Jesus ouviu a notícia, partiu de barco para um lugar isolado, a fim de ficar só. As multidões, porém, descobriram para onde ele ia e o seguiram a pé, vindas de muitas cidades.
14 Sisas ai botambeahɨndɨ kusɨfoendane asu nindou afɨndɨ ranai gudihɨ meŋgorowa hoeireandürühɨ aheimbo ŋgusüfo afɨndɨ hɨpoamborandürühɨ ahei aŋgünɨ ra aboedɨmarearü.
14 Quando Jesus saiu do barco, viu a grande multidão, teve compaixão dela e curou os enfermos.
15 Mamɨ ranɨ nɨmbɨ hoafombo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai ahambo-so homo tüküyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Ndanana nindou koate-reandühane, ŋga ndeara hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndühane. Ŋga se nindou ranaheimbo koarɨhawandüranɨ anɨmbo ai ŋgoafɨna nɨmai ahei sesɨ kokofoefembo ndambeyahindɨ,” mehomondamboyu.
15 Ao entardecer, os discípulos foram até ele e disseram: “Este lugar é isolado, e já está ficando tarde. Mande as multidões embora, para que possam ir aos povoados e comprar comida”.
16 Asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ai ŋgɨrɨ botɨndahi hehi sesɨ kokombo ragu ŋgei. Ŋga seanɨmbo sɨhamundɨhoarɨ sesɨ ra ai sesɨmbo dabudürɨ!” mehuamboemo.
16 “Não há necessidade”, disse Jesus. “Providenciem vocês mesmos alimento para elas.”
17 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Roana hondahüfeimbɨ (5) bret anemo asu kinɨ akɨdou yimbu-anafanɨ ranɨ yaŋgɨrane sahumɨndfɨmboayefɨ,” mehomondamboyu.
17 Eles responderam: “Temos apenas cinco pães e dois peixes!”.
18 Asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Refe ana ndühɨ wambo sowana sesɨ ra sowandümo sɨfomo,” mehu.
18 “Tragam para cá”, disse ele.
19 Ranɨyu asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo wohɨwamɨ nɨmandei mehua mamarei. Ranɨyu asu ai mamɨ hondahüfimbɨ bretɨ-memo ranɨyomo asu kinɨ akɨdou yimbumefanɨ ranɨyafanɨ ra semündü haya sünambe hɨmboyu hafuhɨ Godɨmbo hɨhɨfɨmarürɨ. Refi mbura ai bretɨ-mayo ra hɨfɨtɨre ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo masagapura asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo yimbumarundürɨ.
19 Em seguida, mandou o povo sentar-se na grama. Tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, partiu os pães em pedaços e os entregou a seus discípulos, que distribuíram às multidões.
20 Muŋguambo nindou ai sesɨ ra sahüsimbo ndeara nafɨmarɨhümündi. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai sesɨ moanɨ bode meŋgoro ra 12 wambürɨ tüküfimbɨ masowandümo.
20 Todos comeram à vontade, e os discípulos recolheram doze cestos com as sobras.
21 Nɨmorehɨ, nɨmorɨ akɨdɨbou tapuife-koate nindowenihɨ yaŋgɨrɨ sesɨ ra masowasümo ranana ai 5,000 nahurai nindouyomo masowasümo.
21 Os que comeram foram cerca de cinco mil homens, sem contar mulheres e crianças.
22 Ranɨyu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo botambe fandafu houmbo se-boatei Gariri kurɨhoe ranɨ goesürünɨ ŋgomo mehuamboyu asu ai nɨmorehɨ nindowenihɨmbo ahei worɨnambo koarɨhefendürɨmbo mehu.
22 Logo em seguida, Jesus insistiu com seus discípulos que voltassem ao barco e atravessassem até o outro lado do mar, enquanto ele despedia as multidões.
23 Ai aheimbo koarɨhendürɨ haya hɨfɨ wafuwamɨ ahand-amboanɨ mahafu Godɨmbo dɨdɨbafɨfendombo. Ndeara nɨmbɨ ai akɨmɨyowohüyo asu Sisas ai moanɨ ahand-amboanɨ hamɨndɨ ranühɨ manüŋgu.
23 Depois de mandá-las para casa, Jesus subiu sozinho ao monte a fim de orar. Quando anoiteceu, ele ainda estava ali, sozinho.
24 Asu ranɨ-sɨmboanɨ bot ai ndeara aŋgunɨ hoe mbusümondühɨ werɨ ra haŋgɨfoanɨ sɨfohɨyo asu hoe ranai fandɨhoayohü bot ranahambo semɨndɨ pire semɨndɨ pire randühɨ maho.
24 Enquanto isso, os discípulos, distantes da terra firme, lutavam contra as ondas, pois um vento forte havia se levantado.
25 Ranɨyu asu Sisas ai si hoafombo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranhamumbo-so hoe haŋgɨfo süŋgu pütapɨyu hüfu tükümefiyu.
25 Por volta das três da madrugada, Jesus foi até eles, caminhando sobre as águas.
26 Asu ai ahambo hoeirüwura hoe haŋgɨfo süŋgu pütapɨmayu hüfuwa hɨhamɨndarɨyomondühɨ yɨhɨmboyondühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ranana yifiafane,” mehomo. Ranɨyomo ai yɨhɨmbombo hɨsɨheimemo.
26 Quando os discípulos o viram caminhando sobre as águas, ficaram aterrorizados. “É um fantasma!”, gritaram, cheios de medo.
27 Asu Sisas ai mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe hoafɨ karɨhoeihɨ yahuya, “Se ŋgɨnɨndɨ nɨŋgomo, roanahɨ nda, ŋga se yɨhɨmbondɨmboemo!” mehupuramboemo.
27 Imediatamente, porém, Jesus lhes disse: “Não tenham medo! Coragem, sou eu!”.
28 Ranɨyu asu Pita ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Adükarɨ, anɨhondü sendafühɨ ana, wambo hoafɨyafɨndɨra ro sɨhambo sowana hoe haŋgɨfo süŋgu pütapɨnda dügɨ,” mehundo-amboyu.
28 Então Pedro gritou: “Se é realmente o senhor, ordene que eu vá caminhando sobre as águas até onde está!”.
29 Asu Sisas ai Pitambo hoafɨyundowohü yahuya, “Se mborai sühüfɨ,” mehundo-amboyu. Ranɨyu asu ai botambeahɨndɨ tüküfi haya Sisas sowana hoe haŋgɨfo süŋgu mahüfu.
29 “Venha!”, respondeu Jesus. Então Pedro desceu do barco e caminhou sobre as águas em direção a Jesus.
30 Ŋga asu ai werɨ ra hoeireandanɨ mayowamboyu ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨmayoa yɨhɨmboyuhü ndeara hɨmonɨ tɨporɨkomefiyu hanu. Ranɨyu asu ai heiyuhü hoafɨyuhü yahuya, “Adükarɨ, se wambo aboeda farɨhawandɨrɨ!” mehundo-amboyu.
30 Mas, quando reparou no vento forte e nas ondas, ficou aterrorizado, começou a afundar e gritou: “Senhor, salva-me!”.
31 Ranɨyu asu Sisas ai nɨmai mamɨharɨ warɨfi hu kɨkɨhɨrümündühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Sɨhafɨ anɨhondümbofe ra akɨdou ane. Se nɨmboe hohoanɨmo yimbumbomarowanda?” mehundo.
31 No mesmo instante, Jesus estendeu a mão e o segurou. “Como é pequena a sua fé!”, disse ele. “Por que você duvidou?”
32 Asu ai yɨbobo botambe kefoeneandühɨmboyo asu werɨ ai afurɨmareandɨ.
32 Quando entraram no barco, o vento parou.
33 Ranɨyomo asu nindou botambe mamarɨmo ranai Sisasɨmbo Adükarɨ hondani yahomo hohoanɨmoyomondühɨ yahomoya, “Awi seana moanɨ Godɨndɨ Nɨmorɨ hond-anafɨ!” mehomondo.
33 Então os outros discípulos o adoraram e exclamaram: “De fato, o senhor é o Filho de Deus!”.
34 Ai botambe kurɨhoe ra barɨhoemo hou homo Genesaret hɨfambe tükümefundɨ.
34 Depois de atravessarem o mar, chegaram a Genesaré.
35 Ranɨyei asu nindou ranɨ hɨfɨhündɨ ai Sisasɨmbo fɨfɨrɨmarɨhorɨ. Ranɨyei asu nindou ranɨhündambo-mayei ranai ŋgoafɨ daburɨ wakɨmareandɨ ranaheimbo Sisas tüküfimboani hoafɨ ra hoafühɨmarɨhündɨ. Ranɨyei asu nindou ranai aŋgünümboyeimbɨ ranaheimbo fufurühümündi-hündürɨ mafandɨhindɨ Sisas sowana.
35 Quando o povo reconheceu Jesus, a notícia de sua chegada se espalhou rapidamente por toda a região, e trouxeram os enfermos para que fossem curados.
36 Ranɨyei asu nindou aŋgünümbɨyeimbɨ ai moanɨ Sisasɨndɨ hoearɨ ranahambo sündɨfimbo hoafɨmehündo habodei. Ranɨyo asu ai ranɨ hoearɨ ahandɨ ra sündɨhindühɨ ahei aŋgünɨ ra muŋguambo aboedɨmehindɨ.
36 Suplicavam que ele deixasse os enfermos apenas tocar na borda de seu manto, e todos que o tocavam eram curados.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.