Mateus 13
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai worɨ ra hɨnɨŋgɨre haya kurɨhoe-mayo ranɨ hɨmborɨkɨmɨ hu mamaru.
1 Naquele dia, saiu Jesus e sentou-se à beira do lago.
2 Nindou afɨndɨ ahambo wakɨmarɨhorɨ ranai afɨndɨwambo fondɨ tɨre koamarandamboyu Sisas ai botambe kefuai nɨmaru ane asu nindou afɨndɨ ranai gudihɨ hoekɨmɨ burɨmayei.
2 Acercou-se dele, porém, uma tal multidão, que precisou entrar numa barca. Nela se assentou, enquanto a multidão ficava à margem.
3 Ranɨyu asu ai afɨndɨ kafoefe hoafɨ ranambo aheimbo hoafɨmayu. Ranɨyu ai aheimbo yare hoafɨyuhü yahuya, “Nindou mamɨ ai mamɨmbo sesɨ ahurɨ bubumbo ahandɨ nümbürɨna mahu.
3 E seus discursos foram uma série de parábolas.
4 Ai hu sesɨ ahurɨ ra buburandane bɨdɨfɨrɨ ai nafɨnɨ pütapɨmayoa ndu ai tüküyahi fufumarɨhüsi.
4 Disse ele: Um semeador saiu a semear. E, semeando, parte da semente caiu ao longo do caminho; os pássaros vieram e a comeram.
5 Bɨdɨfɨrɨ hɨfɨ akɨdou yaŋgɨrɨ nɨŋgo-ambe nɨmoei yahafɨ safambe pütapɨyo. Hɨfɨ ranai ragu hanɨ-koate nɨŋgo-ambe. Hɨfɨ ranai ragu han-koate-wambo sesɨ ahurɨ ranai nɨmai tütükɨmayo.
5 Outra parte caiu em solo pedregoso, onde não havia muita terra, e nasceu logo, porque a terra era pouco profunda.
6 Asu hüfɨhamɨndɨ ai peyowohüyo ranambo ahurɨ hapoadümbo maforo ranahambo sore-soremarandɨ. Sapo ahasɨharɨ ai ragu hɨfambe hanɨ hanɨ ra-koateyo hayambo-wambo ranɨyo asu ai muŋgu yapatɨparɨmayo.
6 Logo, porém, que o sol nasceu, queimou-se, por falta de raízes.
7 Asu bɨdɨfɨrɨ ahurɨ ranai tɨhoarɨ-tɨhoarümbɨ wofambe pütapɨyo haya, asu tɨhoarɨ ranambo gabudandühɨ moaruwaimbo-mareanda hɨsɨ-koatemayo.
7 Outras sementes caíram entre os espinhos: os espinhos cresceram e as sufocaram.
8 Asu ahurɨ bɨdɨfɨrɨ ai hɨfɨ aboedambe safɨ pütapɨyowohü ai aboedɨ hɨsɨmayo. Nɨmɨndɨ mamɨ ranahandambo bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨyo, bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨyo, asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨyo marandɨ,” mehu.
8 Outras, enfim, caíram em terra boa: deram frutos, cem por um, sessenta por um, trinta por um.
9 Sisas ai hoafɨ moendɨfembo yahumbo hoafɨyuhü yahuya, “Hɨmboambeimbɨndeihɨ ana, hɨmborɨmbeyei-amboane” mehundürɨ.
9 Aquele que tem ouvidos, ouça.
10 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai Sisas sowana sɨfomo ahambo düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboyafɨ se nindou ranaheimbo wataporɨmborarühɨ kafoefe hoafɨmefɨndüra?” mehomondo-amboyu.
10 Os discípulos aproximaram-se dele, então, para dizer-lhe: Por que lhes falas em parábolas?
11 Asu sɨmborɨ Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahandɨ hoafɨ dɨbo eŋgoro ahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo sɨhamumboyo masayo, ŋga asu nindou ranaheimbo moai sayo.
11 Respondeu Jesus: Porque a vós é dado compreender os mistérios do Reino dos céus, mas a eles não.
12 Nindou düdi ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ asɨhendɨ ana, asu God ai ahambo bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ranɨwamɨ dagadombui. Rananɨmbo asu ai ranɨ-moatükunɨ ndearɨndümbui. Ŋga asu nindou düdi ai ranɨ-koateayu ana God ai nɨne-moatükunɨ sapo akɨdou masɨhendɨ ra muŋgu hɨhɨnde ndemündümbui.
12 Ao que tem, se lhe dará e terá em abundância, mas ao que não tem será tirado até mesmo o que tem.
13 Ranɨmboane asu ro aheimbo kafoefe hoafɨnambo wataporɨmbo-marɨhandürɨ.
13 Eis por que lhes falo em parábolas: para que, vendo, não vejam e, ouvindo, não ouçam nem compreendam.
14 Nindou ranaheimboyo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Aisaia hoafɨmayu hoafɨ ra hapoana anɨhondü tükümefeyo. Hoafɨ ranai yare hoafɨyowohü yahoya,
14 Assim se cumpre para eles o que foi dito pelo profeta Isaías: Ouvireis com vossos ouvidos e não entendereis, olhareis com vossos olhos e não vereis,
15 Sapo nindou ranai ahei hohoanɨmo ra tapɨhamɨyondürɨ,
15 porque o coração deste povo se endureceu: taparam os seus ouvidos e fecharam os seus olhos, para que seus olhos não vejam e seus ouvidos não ouçam, nem seu coração compreenda; para que não se convertam e eu os sare {Is 6,9s}.
16 Ŋga asu moanɨ seana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmo. Sɨhamundɨ hɨmboarɨ ranai ana hoeireandühɨ türüfoareandühane. Asu sɨhamundɨ hɨmboambe ranai-amboanɨ nɨnɨ hoafɨyo ranahambo hɨmborɨyowohü fɨfɨreandühane.
16 Mas, quanto a vós, bem-aventurados os vossos olhos, porque vêem! Ditosos os vossos ouvidos, porque ouvem!
17 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ. Horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou afɨndɨ asu mbumundɨ nindou afɨndɨ ai nɨne-moatükunɨ se hoeiarundɨ ranahambo hoeifembo masei, ŋga asu ai moai hoeirɨhindɨ. Asu se nɨne-moatükunɨ hoafɨ hɨmborayei ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbo masei, ŋga asu ai moai hɨmborɨyei.”
17 Eu vos declaro, em verdade: muitos profetas e justos desejaram ver o que vedes e não o viram, ouvir o que ouvis e não ouviram.
18 “Se ndühɨ hɨmborɨndei. Nindou sesɨ ahurɨ bubumarandɨ kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra türüboadɨhindɨ.
18 Ouvi, pois, o sentido da parábola do semeador:
19 Nindou sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi asu ndofe türüfoefe-koateayei nindou ranana sapo sesɨ ahurɨ nafɨnɨ pütapɨmayo nahurai-ane. Nɨne-moatükunɨ ahei ŋgusüfoambe sesɨ ahurɨ nou bubumayo ra moaruwai nendɨ-mayu Satan ranai tüküfi kosamündühani.
19 quando um homem ouve a palavra do Reino e não a entende, o Maligno vem e arranca o que foi semeado no seu coração. Este é aquele que recebeu a semente à beira do caminho.
20 Sapo sesɨ ahurɨ nɨmoeiwamɨ pütapɨmayo ranana nindou sapo hoafɨ hɨmborɨyu sɨmboanɨ ai nɨmai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyuhü masemündu nahurai-ane.
20 O solo pedregoso em que ela caiu é aquele que acolhe com alegria a palavra ouvida,
21 Ŋga ai ahurɨ ahasɨharɨ-koate nahurai hoafɨ ranai moai ahandɨ ŋgusüfoambe ŋgɨnɨndɨ nɨmarondowohü ai moai gedambo ŋgɨnɨndɨ nüŋgu. Ranɨmboane nindou ranai afɨndɨ hohoanɨmoyo asu papɨ hoafɨyo ranai Aboedɨ Hoafɨ ra süŋgufembo tükündɨfendoanɨ asu ai ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ra nɨmai hɨnɨŋgɨmareandɨ.
21 mas não tem raízes, é inconstante: sobrevindo uma tribulação ou uma perseguição por causa da palavra, logo encontra uma ocasião de queda.
22 Sesɨ ahurɨ tɨhoarɨ tɨhoarɨyoweimbɨ wofambe pütapɨmayo ranana, sapo nindou ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya mɨtanaramündu nahurai-ani. Hɨfɨnɨndɨ moatükunɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyuhü asu napo afɨndɨ sɨhefembo ranahambo ŋgusüfo pareandühɨ ranɨ-moatükunɨ ranai Godɨndɨ hoafɨ ranahambo gabudɨmareandɨ, asu ahurɨ ranai ŋgɨrɨ hɨsɨndo.
22 O terreno que recebeu a semente entre os espinhos representa aquele que ouviu bem a palavra, mas nele os cuidados do mundo e a sedução das riquezas a sufocam e a tornam infrutuosa.
23 Ŋga asu sesɨ ahurɨ hɨfɨ aboedambe bubumayoa aboedɨ tükümefeyo ranana, sapo nindou düdi ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya asu ai hoafɨ ranahambo fɨfɨreandühɨ tümafoareandɨ nahurai-ane. Ranɨyo ai hɨsɨ aboedɨ hɨsɨmayo. Bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨmayo, bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨmayo asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨmayo,” mehu.
23 A terra boa semeada é aquele que ouve a palavra e a compreende, e produz fruto: cem por um, sessenta por um, trinta por um.
24 Sisas ai aheimbo ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana nindou ai aboedɨ sesɨ ahurɨ ahandɨ nümbürambe bubuarandɨ nahurai-ane.
24 Jesus propôs-lhes outra parábola: O Reino dos céus é semelhante a um homem que tinha semeado boa semente em seu campo.
25 Mamɨmbo nɨmbokoanɨ muŋguambo nindou ai apusɨyei-ane, hürütümbɨ nindou moaruwai ranai tüküfi wohɨ ahurɨ ra nindou sapo wit ahurɨ bubumarandɨ ranambe bubura hɨnɨŋgɨre haya ndamefiyu.
25 Na hora, porém, em que os homens repousavam, veio o seu inimigo, semeou joio no meio do trigo e partiu.
26 Wit maŋgɨrɨ ranai tütükɨyowohüyo asu hɨsɨ ranai ndeara tüküfe-tüküfe marandɨ. Ranɨyo asu ranɨ mbusümo wohɨ ahurɨ amboanɨ tükümefeyo.
26 O trigo cresceu e deu fruto, mas apareceu também o joio.
27 Nümbürɨ aharambürɨ-mayu ranahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ-memo ranai nindou ahambo-so tüküyafu hoafɨyomondühɨya, ‘Nindou adükarɨ, se sapo sesɨ ahurɨ ra moaruwaiyopoanɨ, ŋga aboedɨyo sɨhafɨ nümbürambe bubumarandɨsɨ. Asu dagüda wohɨ ra tüküfemboyo furayo rana?’ mehomondamboyu.
27 Os servidores do pai de família vieram e disseram-lhe: - Senhor, não semeaste bom trigo em teu campo? Donde vem, pois, o joio?
28 Asu nindoumayu ranai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhüya, ‘Nindou hürütümbɨ ai dɨbo tüküfi wohɨ ahurɨ ra bubumarandane furayo,’ mehu-amboemo. Asu ai sɨmborɨ ahambo düdurüwurühɨ yahomoya, ‘Ro wohɨ ra ho wohɨrɨhefembo se hohoanɨmoyafai?’ mehomondamboyu.
28 Disse-lhes ele: - Foi um inimigo que fez isto! Replicaram-lhe: - Queres que vamos e o arranquemos?
29 Asu sɨmborɨ ai ahamumbo hoafɨyuhüya, ‘Yowanɨ refepoanɨ! Se wohɨ dɨgoundühɨ wit maŋgɨrɨ ra wohɨ bɨtapɨndu fɨrɨbadɨgoumboemo, ŋga ambe.
29 - Não, disse ele; arrancando o joio, arriscais a tirar também o trigo.
30 Wohɨ ranai moanɨ rande wit bɨtapɨnde mamɨ tütükɨndo ŋgombo asu sesɨ ra yimuŋgurɨyɨmɨnd-ambe fɨrɨbadhefemboane. Ra-sɨmboanɨ ro nindou yimuŋgurɨndümo-rundeimbɨ ranahamumbo wohɨ ra boatei wohɨ dɨgau mbundu hüputüpundu haiambe fufusɨndundühɨ, asu moanɨ wit safɨ ranɨ yaŋgɨrɨ gururɨndu wandɨ sesɨ sɨhefe worambe kurɨndundɨ mbɨsamboyahɨ!’ mehupurɨ,” mehu.
30 Deixai-os crescer juntos até a colheita. No tempo da colheita, direi aos ceifadores: arrancai primeiro o joio e atai-o em feixes para o queimar. Recolhei depois o trigo no meu celeiro.
31 Sisas ai ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨmayundürɨ. Ai yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nindou ai mastet hoarɨ hambomo nahurai ra semündü haya ahandɨ nümbürambe hɨfɨ karirühani.
31 Em seguida, propôs-lhes outra parábola: O Reino dos céus é comparado a um grão de mostarda que um homem toma e semeia em seu campo.
32 Hoarɨ ra ai moanɨ moaruwai akɨdou tɨkaimboanisɨ, ŋga asu ai hɨfambeahɨndɨ tüküfe nɨmoamo ahafo ranana moanɨ ŋgasündeandeimbɨ moatükunɨ ane, asu muŋguambo ndu ranai tükündahi nɨmɨ düdüdü ranɨwamɨ ŋgerɨ ahei ŋgerambo-ndühümboyei,” mehu.
32 É esta a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, torna-se um arbusto maior que todas as hortaliças, de sorte que os pássaros vêm aninhar-se em seus ramos.
33 Sisas ai kafoefe hoafɨ ŋgorü hoafɨmayu. Ai hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nɨmorehɨ ai bret mandɨfembo yahombo ana, ai sapo fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ, ahandɨ ndürɨ yis, ra akɨdou yaŋgɨrɨ praua adükarɨ ranambe bubufoare haya fande yamunderandanɨ muŋguambo praua ranai nɨmoamo fufudɨgoyo hafohane.”
33 Disse-lhes, por fim, esta outra parábola. O Reino dos céus é comparado ao fermento que uma mulher toma e mistura em três medidas de farinha e que faz fermentar toda a massa.
34 Sisas ai kafoefe hoafɨnambo muŋguambo moatükunɨ ranahambo nindou afɨndɨ ranaheimbo hoafɨmayundürɨ. Ŋga asu ai ŋgɨrɨ nɨne-hoafɨ aheimbo hoafombo mbüsümbo ra kafoefe hoafɨnambo hoafɨ-koate hoafɨndundürɨ, ŋga wanɨ.
34 Tudo isto disse Jesus à multidão em forma de parábola. De outro modo não lhe falava,
35 Horombo, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ai hoafɨmayu ranɨ sɨmogodühɨ yahurai tüküfemboyu Sisas ai yare kafoare hoafɨmayu ra. Sapo nindou ranai yare hoafɨyuhü yahuya,
35 para que se cumprisse a profecia: Abrirei a boca para ensinar em parábolas; revelarei coisas ocultas desde a criação {Sl 77,2}.
36 Ranɨyu Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo ranühɨ yare hɨnɨŋgɨrearü haya worambe kefuai mahüfu. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo-so kefoau hɨfomo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo nümbürambe wohɨ tükümefeyo ranahandɨ kafoefe hoafɨ nɨmɨndɨ ranahambo türüfoaro hoafɨyafɨmunɨ,” mehomondamboyu.
36 Então despediu a multidão. Em seguida, entrou de novo na casa e seus discípulos agruparam-se ao redor dele para perguntar-lhe: Explica-nos a parábola do joio no campo.
37 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou düdi ai sapo sesɨ ahurɨ aboedɨ nümbürambe bubumarandɨ ranana Nindou Hondü ranani.
37 Jesus respondeu: O que semeia a boa semente é o Filho do Homem.
38 Ŋga asu nümbürɨ ana hɨfɨ ndanane. Ahurɨ aboedɨ ranana nindou sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe anɨboadei ranane. Ŋga asu wohɨ moaruwai ranana nindou sapo Satanɨndayei ranane.
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino. O joio são os filhos do Maligno.
39 Ŋga asu hürütümbɨ nindou wohɨ ahurɨ bubumarandɨ ranana Satan-ani. Asu yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo si ranana hɨfɨ ndanai muŋgumbo si-ane. Ŋga asu yimuŋgurɨndümo-rundeimbɨ nindou ranana Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ rananemo.
39 O inimigo, que o semeia, é o demônio. A colheita é o fim do mundo. Os ceifadores são os anjos.
40 Sapo ai wohɨ ra fɨru hüputüpuru haiambe fufusarundɨ yahurai-anɨmbo hɨfɨ nda muŋguyo-ambe nindoumbo tükündɨfemboe.
40 E assim como se recolhe o joio para jogá-lo no fogo, assim será no fim do mundo.
41 Rananɨmbo Nindou Hondü ranai ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ koandɨhepurümbui. Asu ai muŋgu moatükunɨ nindouyei anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo moaruwaimbo-reandürɨ arandɨ asu nindou bɨdɨfɨrɨ moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ rananei aheimbo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ-ambeahɨndɨ fufundündɨmo raguanambo-ndundürɨmboemo.
41 O Filho do Homem enviará seus anjos, que retirarão de seu Reino todos os escândalos e todos os que fazem o mal
42 Rananɨmbo aheimbo hai hüfɨ afɨndɨ ranambe pinduwuranɨ ranühɨ ai ahei yahafɨ hɨtɨhündühɨ hasɨheindeimboyei.
42 e os lançarão na fornalha ardente, onde haverá choro e ranger de dentes.
43 Rananɨmbo asu Godɨndɨ nindou mbumundɨ-mayei ranai ahei Ape ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe hüfɨhamɨndɨ nou si boakɨboadɨhimboyei. Se hɨmboambembündeihɨ ana, hɨmborɨndei.
43 Então, no Reino de seu Pai, os justos resplandecerão como o sol. Aquele que tem ouvidos, ouça.
44 God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nindou ai ŋgɨnɨndɨ napo dɨbo hɨfambe samboeroa hoeireandühɨ ana, asu ai dɨbo yare gabude sɨhendüh-ani. Ranani asu ai ranɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨfi haya asu hu muŋgu moatükunɨ ai masɨhendɨ ra nindou ŋgorümbo fufusendühɨ ranɨhündɨ kakɨ semündü haya asu ai hɨhɨrɨfi hu ŋgɨnɨndɨ napo yaŋgoroweimbɨ hɨfɨ ra pemɨmayu.”
44 O Reino dos céus é também semelhante a um tesouro escondido num campo. Um homem o encontra, mas o esconde de novo. E, cheio de alegria, vai, vende tudo o que tem para comprar aquele campo.
45 “Asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndahurai ane. Nindou ai moanɨ ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ boagɨrɨ kakɨ nahurai ranahambo kokora randühani.
45 O Reino dos céus é ainda semelhante a um negociante que procura pérolas preciosas.
46 Asu ai ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ aboedɨ hamɨndɨ hoeireandühɨ anɨmbo asu ai hu muŋgu moatükunɨ ai masɨhendɨ ra nindou ŋgorümbo fufusendühɨ ranɨhündɨ kakɨ semündü haya asu kakɨ ra pemɨmayu.”
46 Encontrando uma de grande valor, vai, vende tudo o que possui e a compra.
47 “Asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndahurai-ane. Nindou bɨdɨfɨrɨ kinɨ wowarɨyomo-rundeimbɨ ai ahamundɨ andürɨ ranambo hɨmonɨ safoarundühɨ mamɨkarambo kinɨ gümarüwurɨ.
47 O Reino dos céus é semelhante ainda a uma rede que, jogada ao mar, recolhe peixes de toda espécie.
48 Asu andürɨ ranai kinɨ ranambo tüküfeyo-anɨ ane ai gudianɨ hüründümo sɨhoemo houmbo kinɨ ra yɨboboarundɨ. Rananemo asu ai nɨmarɨmombo kinɨ aboedɨ aboedɨ ra wambürambe wambürɨhɨrundühɨ asu moaruwai moaruwai moanɨ yaŋgorombo ra ragu moenda pütiyefu arundɨ.
48 Quando está repleta, os pescadores puxam-na para a praia, sentam-se e separam nos cestos o que é bom e jogam fora o que não presta.
49 Hɨfɨ nda bɨdɨfɨranɨ si ranɨ-sɨmboanɨ moanɨ yahurai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe. Rananɨmbo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai nindou moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ ranaheimbo gugundüwurü mamɨnɨndüwurümboemo aboedɨ-mayei ranambeahɨndɨ.
49 Assim será no fim do mundo: os anjos virão separar os maus do meio dos justos
50 Rananɨmbo aheimbo hai hüfɨ afɨndɨ ranambe pinduwuranɨ ai ahei yahafɨ hɨtɨhündühɨ hasɨheindeimboyei.”
50 e os arrojarão na fornalha, onde haverá choro e ranger de dentes.
51 Sisas ai ahamumbo düdufipurühɨ yahuya, “Se ndanɨ-moatükunɨ ranahambo fɨfɨru türüfoarundai?” mehuamboemo. Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yɨnɨ, ro fɨfɨrɨhumboanefɨ,” mehomondamboyu.
51 Compreendestes tudo isto? Sim, Senhor, responderam eles.
52 Asu asükaiyu ahamumbo yahuya, “Ranɨ-mboane asu muŋguambo nindou ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-memo ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo ndoru fɨfɨrarundɨ ranai worɨ aharambürɨ nahurai anemo. Ai kefuai hüfu ahandɨ napo worɨ-mayo ranambeahɨndɨ sɨmborɨ napo asu wamɨndafɨ napo fufuaramündu nahurai anemo.”
52 Por isso, todo escriba instruído nas coisas do Reino dos céus é comparado a um pai de família que tira de seu tesouro coisas novas e velhas.
53 Sisas ai ranɨ kafoefe hoafɨ ra hoafɨyu moendɨre haya, ranühɨnda botɨfi haya ahandɨ ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi mahafu.
53 Após ter exposto as parábolas, Jesus partiu.
54 Ai hafu ahei rotu worɨ ranambe hoafɨ yamundɨ-mareandüra nindou ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmayei ranai ranɨmbo mahepünehindɨ. Ai düduyahindühɨ seiya, “Ai dagüdamboe fɨfɨrɨfe ra yahurai masemündu-a? Asu ahandɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ranambo-ana?
54 Foi para a sua cidade e ensinava na sinagoga, de modo que todos diziam admirados: Donde lhe vem esta sabedoria e esta força miraculosa?
55 Nindou nda dadɨ nɨmorɨyua? Ai awi nindou worɨmbora randeimbɨndɨ nɨmorɨmbeyu? Asu awi Maria ana ahandɨ hondɨmbai? Awi Sems, Sosep, Saimon, Sudas ra ahandɨ akohoandɨmbemo?
55 Não é este o filho do carpinteiro? Não é Maria sua mãe? Não são seus irmãos Tiago, José, Simão e Judas?
56 Awi ahandɨ muŋguambo rehɨhoandɨ ranai ndanühɨ nɨmboeiai? Asu ai dagüdamboe muŋguambo ranɨ-moatükunɨ ra masemündu rana?” rarɨhi hoafɨmayei.
56 E suas irmãs, não vivem todas entre nós? Donde lhe vem, pois, tudo isso?
57 Ranɨyei asu ai Sisas ahambo yɨboaruko-marɨhorɨ. Ranɨyu asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo muŋguambo nindou ai ahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyeihɨ nindou adükar-ani sahündo arɨhündɨ, ŋga asu ahandɨ ŋgoafɨhündɨ ai ana wanɨ,” mehu.
57 E não sabiam o que dizer dele. Disse-lhes, porém, Jesus: É só em sua pátria e em sua família que um profeta é menosprezado.
58 Nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ ai anɨhondümbofe hohoanɨmo-koatemayei-amboyu asu ai moai ranühɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ afɨndɨ ahei hɨmboahü rareandɨ.
58 E, por causa da falta de confiança deles, operou ali poucos milagres.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.