Mateus 13
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai worɨ ra hɨnɨŋgɨre haya kurɨhoe-mayo ranɨ hɨmborɨkɨmɨ hu mamaru.
1 Naquele mesmo dia Jesus saiu de casa, foi para a beira do lago da Galileia, sentou-se ali e começou a ensinar.
2 Nindou afɨndɨ ahambo wakɨmarɨhorɨ ranai afɨndɨwambo fondɨ tɨre koamarandamboyu Sisas ai botambe kefuai nɨmaru ane asu nindou afɨndɨ ranai gudihɨ hoekɨmɨ burɨmayei.
2 A multidão que se ajuntou em volta dele era tão grande, que ele entrou num barco e sentou-se; e o povo ficou em pé na praia.
3 Ranɨyu asu ai afɨndɨ kafoefe hoafɨ ranambo aheimbo hoafɨmayu. Ranɨyu ai aheimbo yare hoafɨyuhü yahuya, “Nindou mamɨ ai mamɨmbo sesɨ ahurɨ bubumbo ahandɨ nümbürɨna mahu.
3 Jesus usou parábolas para ensinar muitas coisas. Ele disse:
4 Ai hu sesɨ ahurɨ ra buburandane bɨdɨfɨrɨ ai nafɨnɨ pütapɨmayoa ndu ai tüküyahi fufumarɨhüsi.
4 Quando estava espalhando as sementes, algumas caíram na beira do caminho, e os passarinhos comeram tudo.
5 Bɨdɨfɨrɨ hɨfɨ akɨdou yaŋgɨrɨ nɨŋgo-ambe nɨmoei yahafɨ safambe pütapɨyo. Hɨfɨ ranai ragu hanɨ-koate nɨŋgo-ambe. Hɨfɨ ranai ragu han-koate-wambo sesɨ ahurɨ ranai nɨmai tütükɨmayo.
5 Outra parte das sementes caiu num lugar onde havia muitas pedras e pouca terra. As sementes brotaram logo porque a terra não era funda.
6 Asu hüfɨhamɨndɨ ai peyowohüyo ranambo ahurɨ hapoadümbo maforo ranahambo sore-soremarandɨ. Sapo ahasɨharɨ ai ragu hɨfambe hanɨ hanɨ ra-koateyo hayambo-wambo ranɨyo asu ai muŋgu yapatɨparɨmayo.
6 Mas, quando o sol apareceu, queimou as plantas, e elas secaram porque não tinham raízes.
7 Asu bɨdɨfɨrɨ ahurɨ ranai tɨhoarɨ-tɨhoarümbɨ wofambe pütapɨyo haya, asu tɨhoarɨ ranambo gabudandühɨ moaruwaimbo-mareanda hɨsɨ-koatemayo.
7 Outras sementes caíram no meio de espinhos, que cresceram e sufocaram as plantas.
8 Asu ahurɨ bɨdɨfɨrɨ ai hɨfɨ aboedambe safɨ pütapɨyowohü ai aboedɨ hɨsɨmayo. Nɨmɨndɨ mamɨ ranahandambo bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨyo, bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨyo, asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨyo marandɨ,” mehu.
8 Mas as sementes que caíram em terra boa produziram na base de cem, de sessenta e de trinta grãos por um.
9 Sisas ai hoafɨ moendɨfembo yahumbo hoafɨyuhü yahuya, “Hɨmboambeimbɨndeihɨ ana, hɨmborɨmbeyei-amboane” mehundürɨ.
9 E Jesus terminou, dizendo:
10 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai Sisas sowana sɨfomo ahambo düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboyafɨ se nindou ranaheimbo wataporɨmborarühɨ kafoefe hoafɨmefɨndüra?” mehomondo-amboyu.
10 Então os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que o senhor usa
11 Asu sɨmborɨ Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahandɨ hoafɨ dɨbo eŋgoro ahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo sɨhamumboyo masayo, ŋga asu nindou ranaheimbo moai sayo.
11 Jesus respondeu:
12 Nindou düdi ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ asɨhendɨ ana, asu God ai ahambo bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ranɨwamɨ dagadombui. Rananɨmbo asu ai ranɨ-moatükunɨ ndearɨndümbui. Ŋga asu nindou düdi ai ranɨ-koateayu ana God ai nɨne-moatükunɨ sapo akɨdou masɨhendɨ ra muŋgu hɨhɨnde ndemündümbui.
12 Pois quem tem receberá mais, para que tenha mais ainda. Mas quem não tem, até o pouco que tem lhe será tirado.
13 Ranɨmboane asu ro aheimbo kafoefe hoafɨnambo wataporɨmbo-marɨhandürɨ.
13 É por isso que eu uso parábolas para falar com essas pessoas. Porque elas olham e não enxergam; escutam e não ouvem, nem entendem.
14 Nindou ranaheimboyo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Aisaia hoafɨmayu hoafɨ ra hapoana anɨhondü tükümefeyo. Hoafɨ ranai yare hoafɨyowohü yahoya,
14 E assim acontece com essas pessoas o que disse o
15 Sapo nindou ranai ahei hohoanɨmo ra tapɨhamɨyondürɨ,
15 Pois a mente deste povo está fechada:
16 Ŋga asu moanɨ seana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmo. Sɨhamundɨ hɨmboarɨ ranai ana hoeireandühɨ türüfoareandühane. Asu sɨhamundɨ hɨmboambe ranai-amboanɨ nɨnɨ hoafɨyo ranahambo hɨmborɨyowohü fɨfɨreandühane.
16 Jesus continuou, dizendo:
17 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ. Horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou afɨndɨ asu mbumundɨ nindou afɨndɨ ai nɨne-moatükunɨ se hoeiarundɨ ranahambo hoeifembo masei, ŋga asu ai moai hoeirɨhindɨ. Asu se nɨne-moatükunɨ hoafɨ hɨmborayei ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbo masei, ŋga asu ai moai hɨmborɨyei.”
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: muitos profetas e muitas outras pessoas do povo de Deus gostariam de ver o que vocês estão vendo, mas não puderam; e gostariam de ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 “Se ndühɨ hɨmborɨndei. Nindou sesɨ ahurɨ bubumarandɨ kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra türüboadɨhindɨ.
18 — Então escutem e aprendam o que a
19 Nindou sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi asu ndofe türüfoefe-koateayei nindou ranana sapo sesɨ ahurɨ nafɨnɨ pütapɨmayo nahurai-ane. Nɨne-moatükunɨ ahei ŋgusüfoambe sesɨ ahurɨ nou bubumayo ra moaruwai nendɨ-mayu Satan ranai tüküfi kosamündühani.
19 As pessoas que ouvem a mensagem do vem e tira o que foi semeado no coração delas.
20 Sapo sesɨ ahurɨ nɨmoeiwamɨ pütapɨmayo ranana nindou sapo hoafɨ hɨmborɨyu sɨmboanɨ ai nɨmai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyuhü masemündu nahurai-ane.
20 As sementes que foram semeadas onde havia muitas pedras são as pessoas que ouvem a mensagem e a aceitam logo com alegria,
21 Ŋga ai ahurɨ ahasɨharɨ-koate nahurai hoafɨ ranai moai ahandɨ ŋgusüfoambe ŋgɨnɨndɨ nɨmarondowohü ai moai gedambo ŋgɨnɨndɨ nüŋgu. Ranɨmboane nindou ranai afɨndɨ hohoanɨmoyo asu papɨ hoafɨyo ranai Aboedɨ Hoafɨ ra süŋgufembo tükündɨfendoanɨ asu ai ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ra nɨmai hɨnɨŋgɨmareandɨ.
21 mas duram pouco porque não têm raiz. E, quando por causa da mensagem chegam os sofrimentos e as perseguições, elas logo abandonam a sua fé.
22 Sesɨ ahurɨ tɨhoarɨ tɨhoarɨyoweimbɨ wofambe pütapɨmayo ranana, sapo nindou ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya mɨtanaramündu nahurai-ani. Hɨfɨnɨndɨ moatükunɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyuhü asu napo afɨndɨ sɨhefembo ranahambo ŋgusüfo pareandühɨ ranɨ-moatükunɨ ranai Godɨndɨ hoafɨ ranahambo gabudɨmareandɨ, asu ahurɨ ranai ŋgɨrɨ hɨsɨndo.
22 Outras pessoas são parecidas com as sementes que foram semeadas no meio dos espinhos. Elas ouvem a mensagem, mas as preocupações deste mundo e a ilusão das riquezas sufocam a mensagem, e essas pessoas não produzem frutos.
23 Ŋga asu sesɨ ahurɨ hɨfɨ aboedambe bubumayoa aboedɨ tükümefeyo ranana, sapo nindou düdi ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya asu ai hoafɨ ranahambo fɨfɨreandühɨ tümafoareandɨ nahurai-ane. Ranɨyo ai hɨsɨ aboedɨ hɨsɨmayo. Bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨmayo, bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨmayo asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨmayo,” mehu.
23 E as sementes que foram semeadas em terra boa são aquelas pessoas que ouvem, e entendem a mensagem, e produzem uma grande colheita: umas, cem; outras, sessenta; e ainda outras, trinta vezes mais do que foi semeado.
24 Sisas ai aheimbo ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana nindou ai aboedɨ sesɨ ahurɨ ahandɨ nümbürambe bubuarandɨ nahurai-ane.
24 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
25 Mamɨmbo nɨmbokoanɨ muŋguambo nindou ai apusɨyei-ane, hürütümbɨ nindou moaruwai ranai tüküfi wohɨ ahurɨ ra nindou sapo wit ahurɨ bubumarandɨ ranambe bubura hɨnɨŋgɨre haya ndamefiyu.
25 Certa noite, quando todos estavam dormindo, veio um inimigo, semeou no meio do trigo uma erva ruim, chamada joio, e depois foi embora.
26 Wit maŋgɨrɨ ranai tütükɨyowohüyo asu hɨsɨ ranai ndeara tüküfe-tüküfe marandɨ. Ranɨyo asu ranɨ mbusümo wohɨ ahurɨ amboanɨ tükümefeyo.
26 Quando as plantas cresceram, e se formaram as espigas, o joio apareceu.
27 Nümbürɨ aharambürɨ-mayu ranahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ-memo ranai nindou ahambo-so tüküyafu hoafɨyomondühɨya, ‘Nindou adükarɨ, se sapo sesɨ ahurɨ ra moaruwaiyopoanɨ, ŋga aboedɨyo sɨhafɨ nümbürambe bubumarandɨsɨ. Asu dagüda wohɨ ra tüküfemboyo furayo rana?’ mehomondamboyu.
27 Aí os empregados do dono das terras chegaram e disseram: “Patrão, o senhor semeou sementes boas nas suas terras. De onde será que veio este joio?”
28 Asu nindoumayu ranai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhüya, ‘Nindou hürütümbɨ ai dɨbo tüküfi wohɨ ahurɨ ra bubumarandane furayo,’ mehu-amboemo. Asu ai sɨmborɨ ahambo düdurüwurühɨ yahomoya, ‘Ro wohɨ ra ho wohɨrɨhefembo se hohoanɨmoyafai?’ mehomondamboyu.
28 — “Foi algum inimigo que fez isso!”, respondeu ele.
29 Asu sɨmborɨ ai ahamumbo hoafɨyuhüya, ‘Yowanɨ refepoanɨ! Se wohɨ dɨgoundühɨ wit maŋgɨrɨ ra wohɨ bɨtapɨndu fɨrɨbadɨgoumboemo, ŋga ambe.
29 — “Não”, respondeu ele, “porque, quando vocês forem tirar o joio, poderão arrancar também o trigo.
30 Wohɨ ranai moanɨ rande wit bɨtapɨnde mamɨ tütükɨndo ŋgombo asu sesɨ ra yimuŋgurɨyɨmɨnd-ambe fɨrɨbadhefemboane. Ra-sɨmboanɨ ro nindou yimuŋgurɨndümo-rundeimbɨ ranahamumbo wohɨ ra boatei wohɨ dɨgau mbundu hüputüpundu haiambe fufusɨndundühɨ, asu moanɨ wit safɨ ranɨ yaŋgɨrɨ gururɨndu wandɨ sesɨ sɨhefe worambe kurɨndundɨ mbɨsamboyahɨ!’ mehupurɨ,” mehu.
30 Deixem o trigo e o joio crescerem juntos até o tempo da colheita. Então eu direi aos trabalhadores que vão fazer a colheita: ‘Arranquem primeiro o joio e amarrem em feixes para ser queimado. Depois colham o trigo e ponham no meu depósito.’ ”
31 Sisas ai ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨmayundürɨ. Ai yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nindou ai mastet hoarɨ hambomo nahurai ra semündü haya ahandɨ nümbürambe hɨfɨ karirühani.
31 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
32 Hoarɨ ra ai moanɨ moaruwai akɨdou tɨkaimboanisɨ, ŋga asu ai hɨfambeahɨndɨ tüküfe nɨmoamo ahafo ranana moanɨ ŋgasündeandeimbɨ moatükunɨ ane, asu muŋguambo ndu ranai tükündahi nɨmɨ düdüdü ranɨwamɨ ŋgerɨ ahei ŋgerambo-ndühümboyei,” mehu.
32 Ela é a menor de todas as sementes; mas, quando cresce, torna-se a maior de todas as plantas. Ela até chega a ser uma árvore, de modo que os passarinhos vêm e fazem ninhos nos seus ramos.
33 Sisas ai kafoefe hoafɨ ŋgorü hoafɨmayu. Ai hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nɨmorehɨ ai bret mandɨfembo yahombo ana, ai sapo fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ, ahandɨ ndürɨ yis, ra akɨdou yaŋgɨrɨ praua adükarɨ ranambe bubufoare haya fande yamunderandanɨ muŋguambo praua ranai nɨmoamo fufudɨgoyo hafohane.”
33 Jesus contou mais esta parábola para o povo:
34 Sisas ai kafoefe hoafɨnambo muŋguambo moatükunɨ ranahambo nindou afɨndɨ ranaheimbo hoafɨmayundürɨ. Ŋga asu ai ŋgɨrɨ nɨne-hoafɨ aheimbo hoafombo mbüsümbo ra kafoefe hoafɨnambo hoafɨ-koate hoafɨndundürɨ, ŋga wanɨ.
34 Jesus usava parábolas para dizer tudo isso ao povo. Ele não dizia nada a eles sem ser por meio de parábolas.
35 Horombo, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ai hoafɨmayu ranɨ sɨmogodühɨ yahurai tüküfemboyu Sisas ai yare kafoare hoafɨmayu ra. Sapo nindou ranai yare hoafɨyuhü yahuya,
35 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito: “Usarei parábolas quando falar com esse povo e explicarei coisas desconhecidas desde a criação do mundo.”
36 Ranɨyu Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo ranühɨ yare hɨnɨŋgɨrearü haya worambe kefuai mahüfu. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo-so kefoau hɨfomo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo nümbürambe wohɨ tükümefeyo ranahandɨ kafoefe hoafɨ nɨmɨndɨ ranahambo türüfoaro hoafɨyafɨmunɨ,” mehomondamboyu.
36 Então Jesus deixou a multidão e voltou para casa. Os discípulos chegaram perto dele e perguntaram: — Conte para nós o que quer dizer a
37 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou düdi ai sapo sesɨ ahurɨ aboedɨ nümbürambe bubumarandɨ ranana Nindou Hondü ranani.
37 Jesus respondeu:
38 Ŋga asu nümbürɨ ana hɨfɨ ndanane. Ahurɨ aboedɨ ranana nindou sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe anɨboadei ranane. Ŋga asu wohɨ moaruwai ranana nindou sapo Satanɨndayei ranane.
38 O terreno é o mundo. As sementes boas são as pessoas que pertencem ao .
39 Ŋga asu hürütümbɨ nindou wohɨ ahurɨ bubumarandɨ ranana Satan-ani. Asu yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo si ranana hɨfɨ ndanai muŋgumbo si-ane. Ŋga asu yimuŋgurɨndümo-rundeimbɨ nindou ranana Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ rananemo.
39 O inimigo que semeia o joio é o próprio Diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os que fazem a colheita são os anjos.
40 Sapo ai wohɨ ra fɨru hüputüpuru haiambe fufusarundɨ yahurai-anɨmbo hɨfɨ nda muŋguyo-ambe nindoumbo tükündɨfemboe.
40 Assim como o joio é ajuntado e jogado no fogo, assim também será no fim dos tempos.
41 Rananɨmbo Nindou Hondü ranai ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ koandɨhepurümbui. Asu ai muŋgu moatükunɨ nindouyei anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo moaruwaimbo-reandürɨ arandɨ asu nindou bɨdɨfɨrɨ moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ rananei aheimbo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ-ambeahɨndɨ fufundündɨmo raguanambo-ndundürɨmboemo.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, e eles ajuntarão e tirarão do seu Reino todos os que fazem com que os outros pequem e também todos os que praticam o mal.
42 Rananɨmbo aheimbo hai hüfɨ afɨndɨ ranambe pinduwuranɨ ranühɨ ai ahei yahafɨ hɨtɨhündühɨ hasɨheindeimboyei.
42 Depois os anjos jogarão essas pessoas na fornalha de fogo, onde vão chorar e ranger os dentes de desespero.
43 Rananɨmbo asu Godɨndɨ nindou mbumundɨ-mayei ranai ahei Ape ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe hüfɨhamɨndɨ nou si boakɨboadɨhimboyei. Se hɨmboambembündeihɨ ana, hɨmborɨndei.
43 Então o povo de Deus brilhará como o sol no Reino do seu Pai. Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.
44 God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nindou ai ŋgɨnɨndɨ napo dɨbo hɨfambe samboeroa hoeireandühɨ ana, asu ai dɨbo yare gabude sɨhendüh-ani. Ranani asu ai ranɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨfi haya asu hu muŋgu moatükunɨ ai masɨhendɨ ra nindou ŋgorümbo fufusendühɨ ranɨhündɨ kakɨ semündü haya asu ai hɨhɨrɨfi hu ŋgɨnɨndɨ napo yaŋgoroweimbɨ hɨfɨ ra pemɨmayu.”
44 — O
45 “Asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndahurai ane. Nindou ai moanɨ ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ boagɨrɨ kakɨ nahurai ranahambo kokora randühani.
45 — O
46 Asu ai ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ aboedɨ hamɨndɨ hoeireandühɨ anɨmbo asu ai hu muŋgu moatükunɨ ai masɨhendɨ ra nindou ŋgorümbo fufusendühɨ ranɨhündɨ kakɨ semündü haya asu kakɨ ra pemɨmayu.”
46 Quando encontra uma pérola que é mesmo de grande valor, ele vai, vende tudo o que tem e compra a pérola.
47 “Asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndahurai-ane. Nindou bɨdɨfɨrɨ kinɨ wowarɨyomo-rundeimbɨ ai ahamundɨ andürɨ ranambo hɨmonɨ safoarundühɨ mamɨkarambo kinɨ gümarüwurɨ.
47 — O
48 Asu andürɨ ranai kinɨ ranambo tüküfeyo-anɨ ane ai gudianɨ hüründümo sɨhoemo houmbo kinɨ ra yɨboboarundɨ. Rananemo asu ai nɨmarɨmombo kinɨ aboedɨ aboedɨ ra wambürambe wambürɨhɨrundühɨ asu moaruwai moaruwai moanɨ yaŋgorombo ra ragu moenda pütiyefu arundɨ.
48 E, quando está cheia, os pescadores a arrastam para a praia e sentam para separar os peixes: os que prestam são postos dentro dos cestos, e os que não prestam são jogados fora.
49 Hɨfɨ nda bɨdɨfɨranɨ si ranɨ-sɨmboanɨ moanɨ yahurai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe. Rananɨmbo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai nindou moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ ranaheimbo gugundüwurü mamɨnɨndüwurümboemo aboedɨ-mayei ranambeahɨndɨ.
49 No fim dos tempos também será assim: os anjos sairão, e separarão as pessoas más das boas,
50 Rananɨmbo aheimbo hai hüfɨ afɨndɨ ranambe pinduwuranɨ ai ahei yahafɨ hɨtɨhündühɨ hasɨheindeimboyei.”
50 e jogarão as pessoas más na fornalha de fogo. E ali elas vão chorar e ranger os dentes de desespero.
51 Sisas ai ahamumbo düdufipurühɨ yahuya, “Se ndanɨ-moatükunɨ ranahambo fɨfɨru türüfoarundai?” mehuamboemo. Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yɨnɨ, ro fɨfɨrɨhumboanefɨ,” mehomondamboyu.
51 Então Jesus perguntou aos discípulos: — Sim! — responderam eles.
52 Asu asükaiyu ahamumbo yahuya, “Ranɨ-mboane asu muŋguambo nindou ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-memo ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo ndoru fɨfɨrarundɨ ranai worɨ aharambürɨ nahurai anemo. Ai kefuai hüfu ahandɨ napo worɨ-mayo ranambeahɨndɨ sɨmborɨ napo asu wamɨndafɨ napo fufuaramündu nahurai anemo.”
52 Jesus disse:
53 Sisas ai ranɨ kafoefe hoafɨ ra hoafɨyu moendɨre haya, ranühɨnda botɨfi haya ahandɨ ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi mahafu.
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas , saiu dali
54 Ai hafu ahei rotu worɨ ranambe hoafɨ yamundɨ-mareandüra nindou ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmayei ranai ranɨmbo mahepünehindɨ. Ai düduyahindühɨ seiya, “Ai dagüdamboe fɨfɨrɨfe ra yahurai masemündu-a? Asu ahandɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ranambo-ana?
54 e voltou para a cidade de Nazaré, onde ele tinha morado. Ele ensinava na sinagoga , e os que o ouviam ficavam admirados e perguntavam: — De onde vêm a sabedoria dele e o poder que ele tem para fazer milagres?
55 Nindou nda dadɨ nɨmorɨyua? Ai awi nindou worɨmbora randeimbɨndɨ nɨmorɨmbeyu? Asu awi Maria ana ahandɨ hondɨmbai? Awi Sems, Sosep, Saimon, Sudas ra ahandɨ akohoandɨmbemo?
55 Por acaso ele não é o filho do carpinteiro? A sua mãe não é Maria? Ele não é irmão de Tiago, José, Simão e Judas?
56 Awi ahandɨ muŋguambo rehɨhoandɨ ranai ndanühɨ nɨmboeiai? Asu ai dagüdamboe muŋguambo ranɨ-moatükunɨ ra masemündu rana?” rarɨhi hoafɨmayei.
56 Todas as suas irmãs não moram aqui? De onde é que ele consegue tudo isso?
57 Ranɨyei asu ai Sisas ahambo yɨboaruko-marɨhorɨ. Ranɨyu asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo muŋguambo nindou ai ahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyeihɨ nindou adükar-ani sahündo arɨhündɨ, ŋga asu ahandɨ ŋgoafɨhündɨ ai ana wanɨ,” mehu.
57 Por isso ficaram desiludidos com ele. Mas Jesus disse:
58 Nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ ai anɨhondümbofe hohoanɨmo-koatemayei-amboyu asu ai moai ranühɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ afɨndɨ ahei hɨmboahü rareandɨ.
58 Jesus não pôde fazer muitos milagres ali porque eles não tinham fé.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.