Mateus 11
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12 ranahamumbo ra-süŋgundundɨ hoafɨ ra yahu sagapurɨ haya, ranɨhünda botɨfi haya nindou ranɨ ŋgoafɨkɨmɨ amarei ranaheimbo Aboedɨ Hoafɨ bokarɨhefendürɨmbo asu yamundɨfindürɨmbo ahei ŋgoafɨna mahu.
1 Quando acabou de dar essas ordens aos seus doze discípulos, Jesus saiu daquele lugar e foi ensinar e anunciar a sua mensagem nas cidades que ficavam perto dali.
2 Son hundürɨrarü-randeimbɨ ai karabusambe nüŋgumbo nɨne-moatükunɨ ratüpurɨ Krais ai ratüpurayu ranahambo hɨmborɨyu haya, asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo koarɨhepura ahambo sowana mahomo.
2 João Batista estava na cadeia e, quando ouviu falar do que Cristo fazia, mandou que alguns dos seus discípulos
3 Ai homo Sisasɨmbo düduyafundowohü yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨmunɨ. Son ai hoafɨyuhüya, ‘Awi nindou wandɨ süŋgu düdümbui,’ mehu ranɨyafɨ se ndane asu ro nindou ŋgorümbo tükündüfimbui mbɨsefɨ hoahu hɨmbomandefɨyo?” mehomondamboyu.
3 fossem perguntar a ele: — O senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?
4 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se nɨnɨ-moatükunɨyo hɨmborayomo-ane asu hoeiarundɨ ranane ranɨ-moatükunɨ ranahambo hɨhɨrɨndafu ŋgomo Sonɨmbo hoafɨndɨmondo.
4 Jesus respondeu:
5 Nindou hɨmboatɨharɨ ai aboedɨ hɨmboarayei, tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ai asükaiyei aboedɨ ahahabodei, nindou nɨmanɨho fi hoearɨ-mayei ai fi aboedayei asu nindou hɨmbotühüfu güreareimbɨ-mayei ai asükaiyei hoafɨ hɨmborayei. Nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ ai yaŋgɨrɨ botehindɨ asu nindou napo-koateyeimbɨ ranai Godɨndɨ Aboedɨ Hoafɨ ra aheimbo bokarɨhefendüra ai hɨmborayei.
5 Digam a ele que os cegos veem, os coxos andam, os leprosos são curados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados, e os pobres recebem o
6 Nindou ai wambo yimbu hohoanɨmo-koatendühɨ ana, nindou ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨiyu-wamboane,” mehu.
6 E felizes são aqueles que não abandonam a sua fé em mim!
7 Sonɨndɨ süŋgururü-rundeimbɨ ranai ndamefundamboyu mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai nindou afɨndɨ burɨmayei ranaheimbo Sonɨmbohünda hoafɨyundürühɨ yahuya, “Sapo se nɨmɨ wohɨ furɨ-koateyoweimbɨ hɨfɨhü Son sowana mahei ra nɨnɨ-moatükunɨmboyei tüküfeyoanɨ hoeifemboane maseia? Awi se werɨnambo boabodarɨ momoaŋgorü-marandamboyo hoeifembo maheia?
7 Quando os discípulos de João foram embora, Jesus começou a dizer ao povo o seguinte a respeito de João:
8 Asu se nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei ranɨnɨ mahei rana? Nindou ai moanɨ ranɨ-poanɨmbo hoearɨ yihururamündü haya manüŋgu ranɨ hoeifemboyei mahei? Nindou yahurai hoearɨ yihururündümondeimbɨ ana bogorɨ adükarɨ nindou-yomondɨ worɨ ranambe-ane nɨŋgomo arundɨ.
8 O que foram ver? Um homem bem-vestido? Ora, os que se vestem bem moram nos palácios!
9 Se nɨnɨ-moatükunɨ ranahambo hoeifemboyei ranɨnɨ mahei rana? Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ranahambo hoeifemboyei? Yɨnɨ, ro sɨheimbo hoafehandürɨ nindou se hoeimarɨhorɨ ranana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo ŋgasündireimbɨ adükarɨ hamɨndɨyu se ahambo hoeimarɨhorɨ.
9 Então me digam: o que esperavam ver? Um
10 Ŋga Son ranahamboyo Baiborambe God ai hoafɨyuhü yahuya,
10 Porque João é aquele a respeito de quem as
11 Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ nda, Son hundürɨrarü-randeimbɨ aiana sapo nindou muŋgu ndanɨ hɨfɨhü manɨmboadei ranaheimbo ŋgasündeandürɨ haya moanɨ adükarɨ hamɨndani. Ŋga asu nindou moanɨ akɨdou ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe anɨmboei ana, ranai Sonɨmbo ŋgasündɨhorɨmboanei.
11 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: de todos os homens que já nasceram, João Batista é o maior. Porém quem é menor no
12 Son hundürɨrarü-randeimbɨ ai ranɨ-sɨmboanɨ ranambe piyu haya ho ho hombo hapondanambe-amboanɨ, nindou ai seiya, Sɨhɨrɨ yifiarɨ yifiarɨndefanɨ anɨmbo God ŋgɨnɨndɨ sünambe hɨfandarandɨ ra tükündɨfemboe, masei.
12 Desde os dias em que João anunciava a sua mensagem, até hoje, o Reino do Céu tem sido atacado com violência, e as pessoas violentas tentam conquistá-lo.
13 Ho ho hombo Son ai nüŋguambeyo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨyomo asu Mosesɨndɨ-mayo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranɨyo muŋguambo ranɨ-moatükunɨ tükündɨfemboe yahomo ranahambo wataporɨmbo-marundɨ.
13 Até o tempo de João, todos os
14 Ŋga asu se wandɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨmboayei ana, hɨmborɨndei. Son aiana Eraisa-ani nindou awi tükümbɨfiyuwambo-ane masei horombo.
14 E, se vocês querem crer na mensagem deles, João é Elias, que estava para vir.
15 Se hɨmboambeimbɨndeihɨ ana, awi se hoafɨ nda hɨmborɨndei.
15 Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.
16 Nindou hapo ndanambe burayei ndanaheimbo ra nɨnɨ-moatükunɨ fihɨ aheimbo pandɨhe sɨmoŋgorɨndɨhe hoeimandɨheiara? Nindou ndanai ana nɨmorɨ bɨdɨfɨrɨ nahurai-anei. Nɨmorɨ akɨdɨbou maket fikɨmɨ nɨmareimbo, ahei bodɨmondambo hoafɨyeihüya.
16 — Mas com quem posso comparar as pessoas de hoje? São como crianças sentadas na praça. Um grupo grita para o outro:
17 Ro sɨheimbo fufuŋɨ fufuŋayefɨ,
17 “Nós tocamos músicas de casamento,
18 Son ai tüküfihɨ sesɨ wehɨyuhü wain hoe ranamboanɨ sɨmɨndɨ-koatemayu-amboyei, asu ahambo muŋguambo nindou ranai hoafɨyhündowohü seiya, Ahandɨ fiambe ana moaruwai nendɨ nɨmarɨndo-mboane! masahündo.
18 João Batista jejua e não bebe vinho, e todos dizem: “Ele está dominado por um demônio.”
19 Asu Nindou Hondü ai tüküfi sesɨ ra sesü asu wain hoe ra sümündɨ raraomarandamboyei, asu muŋguambo nindou ranai hoafɨyeihɨ seiya, ‘Awi se nindou ndanahambo hoeirɨhorɨ! Nindou ndanai ana sesɨ afɨndeimbɨyu, asu wain hoe sɨmɨndɨ afɨndeimbani. Aiana takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou-anemo asu moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ nindou-anemo ranahamundɨ ŋgunindani,’ masei. Ŋga asu God ai dɨboadore fɨfɨrɨre haya rareandanɨ aboedɨ moatükunɨ tükefeyo ranühündambo nindou ai ranɨ-moatükunɨ anɨhondane mbɨsei fɨfɨrɨndɨhimboyei,” mehu.
19 O
20 Sisas ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ afɨndɨ safɨ bɨdɨfɨrɨ adükarɨ ŋgoafɨhü ramareandɨ, ŋga ranɨ ŋgoafɨhündɨ nindou ranai ana moai ahei moaruwai hohoanɨmo ra daboadanambo-rɨhindɨ. Ranɨyu asu Sisas ai ranɨ ŋgoafɨ ranahambo watɨkoafɨmarandɨ.
20 Então Jesus começou a acusar as cidades onde tinha feito muitos milagres. Ele fez isso porque os seus moradores não haviam se arrependido dos seus pecados. Jesus disse:
21 Ai yare aheimbo hoafɨyuhü yahuya, “Korasin se hɨpoanɨmbembou-anei! Betsaida se hɨpoanɨmbembou-anei! Sɨheimbo tɨŋɨrɨfo adükarɨ safɨ tükündɨfendürɨmboe! Nindou ŋgorü ai Tair Saidon ŋgoafambe hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rambarea-mbonana sapo ro sɨhei ŋgoafambe ramarɨheandɨ nou, ranana asu Tair, Saidon ranai horombo hasüfɨ parɨhi sɨso sɨsoweimbɨ hoearɨ güdühi hehi nɨmarei ahei moaruwai hohoanɨmo daboadanambo-fembo nafuimbohünda.
21 — Ai de você, cidade de Corazim! Ai de você, cidade de Betsaida! Porque, se os milagres que foram feitos em vocês tivessem sido feitos nas cidades de Tiro e de Sidom, os seus moradores já teriam abandonado os seus pecados há muito tempo. E, para mostrarem que estavam arrependidos, teriam vestido roupa feita de pano grosseiro e teriam jogado cinzas na cabeça!
22 Ŋga ro sɨheimbo hoafehandürɨ nda, Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, Tair, Saidon ŋgoafɨhündɨ nindou ranaheimbo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükündɨfemboesɨ, ŋga sɨheimbo ana moanɨ adükarɨ hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo anɨmbo tükündɨfemboe.
22 Pois eu afirmo a vocês que, no Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida.
23 Asu Kaperneam se ra. Asu sünambe botɨfe hafombo hohoanɨmoyeiyai? Ŋga seana Haiambe hɨfɨnɨ gadeimboyei. Nindou ŋgorü ai Sodom ŋgoafambe hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rambarea-mbonana sapo ro sɨhei ŋgoafambe ramarɨheandɨ nou, Sodom ai aboedɨ yaŋgɨrɨ yare ho.
23 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
24 Ŋga ro sɨheimbo hoafehandürɨ nda, Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana Sodom ŋgoafɨhündɨ nindou ranaheimbo tɨŋɨrɨfo tükündɨfemboesɨ, ŋga sɨheimbo ana moanɨ adükarɨ hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo anɨmbo tükündɨfemboe,” mehu.
24 Pois eu afirmo a vocês que, no Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Sodoma do que de você, Cafarnaum.
25 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Ape, sünü hɨfɨ ranahandɨ Adükarɨ bogorɨ, ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ. Sapo se sɨhafɨ hohoanɨmo ra nindou hohoanɨmo fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranahei hɨmboahü dɨbonapɨro mbura asu nɨmorɨ akɨdɨbou ranaheimbo nafuiyafɨndürɨ-mboanafɨ.
25 Naquela ocasião Jesus disse:
26 Yɨnɨ Ape, seana ranɨ-moatükunɨ ra yahurai yare tükümbɨfeyo safɨ hawamboyafɨ hohoanɨmomayafɨ.
26 Sim, ó Pai, tu tiveste prazer em fazer isso.
27 Muŋguambo moatükunɨ ra wambo wandɨ Ape ranai wandɨ warɨwamɨ manandeandɨ. Nindou düdi ŋgorü ai moai Nɨmorɨmbo fɨfɨrirɨ, ŋga moanɨ Afɨndɨ ai yaŋgɨrani fɨfɨrirɨmboayu. Asu nindou düdi ŋgorü ai moai Afɨndambo fɨfɨrirɨ, ŋga moanɨ Nɨmorɨ ai yaŋgɨrani fɨfɨrirɨmboayu. Asu nindou bɨdɨfɨrambo Nɨmorɨ ai ahandɨhoarɨ Afɨndambo nafuimbo yahumbo rananɨmbo ai-amboanɨ Afɨndambo fɨfɨrirɨmboayu.
27 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
28 Nindou se dɨdɨyei afɨndɨ tɨŋɨrɨfoayeihɨ fiambe yɨboarukoarandürɨ habodei ranana se mborai wambo sowana ndühɨ dügüsianɨ anɨmbo ro sɨheimbo afurɨndɨhe hɨnɨŋgɨndɨheandürɨmboyahɨ. Asu wandɨ nɨmborɨ nɨmühɨ kündɨho se rodɨbo yɨbobondahoamɨnde.
28 — Venham a mim, todos vocês que estão cansados de carregar as suas pesadas cargas, e eu lhes darei descanso.
29 Rananɨmbo asu wambo fɨfɨrɨndɨ-hindɨrɨmboyei, nɨmboe sapo roana nindoumbo hɨmboarɨ hoafendühɨ hɨnɨŋgɨrou safɨ rarɨhearühanahɨ asu wandɨhoarɨ fi hɨfɨnambo-rɨheandühanahɨ. Rananɨmbo asu se sɨhei ŋgusüfo ranahambo afurɨfe kifembo hoeindɨhimboyei.
29 Sejam meus seguidores e aprendam comigo porque sou bondoso e tenho um coração humilde; e vocês encontrarão descanso.
30 Ŋga nɨmɨ ro sɨheimbo segodürɨmboyahɨ ranana tɨŋümbɨyopoanɨ, ŋga ro sɨheimbo semɨndɨmbo asahandürɨ ranana ai nɨmboreimbɨyopoanɨ,” mehu.
30 Os deveres que eu exijo de vocês são fáceis, e a carga que eu ponho sobre vocês é leve.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.