Marcos 15
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ACF
1 Siambe hondü Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ, hɨfandɨrundeimbɨ nindou, ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ muŋguambo kansɨr ai hoafɨ mamamberu masɨhoundɨ. Ranɨyo asu süŋgunambo Sisasɨmbo warɨ hüputüpurundümo mburumbo Pairat sowanambo sowaründümo mahomo.
1 E, logo ao amanhecer, os principais dos sacerdotes, com os anciãos, e os escribas, e todo o Sinédrio, tiveram conselho; e, ligando Jesus, o levaram e entregaram a Pilatos.
2 Asu Pairat ai Sisasɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Se Suda-yei adükarɨ bogorɨyafɨ?” Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨya, “Se sɨhafɨhoarɨ hoafayafɨsɨ,” mehu.
2 E Pilatos lhe perguntou: Tu és o Rei dos Judeus? E ele, respondendo, disse-lhe: Tu o dizes.
3 — ausente —
3 E os principais dos sacerdotes o acusavam de muitas coisas; porém ele nada respondia.
4 — ausente —
4 E Pilatos o interrogou outra vez, dizendo: Nada respondes? Vê quantas coisas testificam contra ti.
5 Asükai Sisas ai akɨdou amboanɨ hoafɨ-koatemayua Pairat ai mahepünɨfiyu.
5 Mas Jesus nada mais respondeu, de maneira que Pilatos se maravilhava.
6 Muŋgu hɨmbanɨ Pasofa sesesɨ si tüküfeyoambe Pairat ai karabusambeahɨndɨ nindou mamɨ aboedambo hɨnɨŋgɨrirɨ-marandɨ. Nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai aheihoarɨ ndürɨ dükarɨhoranane hɨnɨŋgɨrerü marandɨ.
6 Ora, no dia da festa costumava soltar-lhes um preso qualquer que eles pedissem.
7 Ranɨsɨmboanɨ nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Barabas ai nindou bɨdɨfɨrɨ sepurɨmündü haya gafman babɨdɨmbo yifiarɨyomo nindou hɨfokoamarunda karabusɨmarüpurɨ.
7 E havia um chamado Barrabás, que, preso com outros amotinado- res, tinha num motim cometido uma morte.
8 Nindou afɨndɨ ranai gugureandühɨyo Pairatɨmbo horombo aheimbo yaremarandɨ rasüŋgufembo düdumehindɨ.
8 E a multidão, dando gritos, começou a pedir que fizesse como sempre lhes tinha feito.
9 Asu Pairat ai düdurerühɨ yahuya, “Se hohoanɨmoyeiyanɨ sɨheimbo sowana Suda-yei adükarɨ bogorɨ ra aboedambo koandɨhehinɨmboyo?” mehu.
9 E Pilatos lhes respondeu, dizendo: Quereis que vos solte o Rei dos Judeus?
10 Sapo Pairat ai ndore fɨfɨreandɨ Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ ai Sisasɨmbo ŋgusüfoambe moaruwaiyomondühɨyo ahambo sowana koamarɨhawurɨ.
10 Porque ele bem sabia que por inveja os principais dos sacerdotes o tinham entregado.
11 Ŋga Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ai nindou afɨndɨ ranaheimbo hohoanɨmo botɨmarundürɨ Sisasɨmbo ana yowanɨ aboedambofipoanɨ, ŋga Barabasɨmbo anɨmbo, yahomo houmbo.
11 Mas os principais dos sacerdotes incitaram a multidão para que fosse solto antes Barrabás.
12 Asükai Pairat ai düdureandürühɨ yahuya, “Se hohoanɨmoyeiyanɨ, ro nɨnɨ-nünüŋgu mandɨhinɨ se Suda-yei adükarɨ bogorɨ sei arɨhündɨ ranahambo-a?” mehuamboyei.
12 E Pilatos, respondendo, lhes disse outra vez: Que quereis, pois, que faça daquele a quem chamais Rei dos Judeus?
13 Asu ai asükai hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, “Nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ tɨkoemündü pefimboani,” masei.
13 E eles tornaram a clamar: Crucifica-o.
14 Asu Pairat ai düdureandürühɨ yahuya, “Ŋga asu nɨne-moaruwai ramareanda?” mehuamboyei. Asu ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, “Nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ tɨkoemündü pefimboani,” maseiamboyu.
14 Mas Pilatos lhes disse: Mas que mal fez? E eles cada vez clamavam mais: Crucifica-o.
15 Ranɨyo nindou afɨndɨ ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyeia yahu haya aheimbo sowana Barabasɨmbo koamarɨheirü. Asu amimbo hoafɨmayua Sisasɨmbo ndüfurɨ ndüfurɨrurɨ mburumbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ tɨkoemündɨ pefimbohünda ami-yomondɨ warɨhümarirɨ.
15 Então Pilatos, querendo satisfazer a multidão, soltou-lhe Barrabás e, açoitado Jesus, o entregou para ser crucificado.
16 Ami ai Sisasɨmbo sowaründümo homo Rom gafmanɨ-yomondɨ adükarɨ worɨ, Pretoriam seimarɨhündɨ, ranambe hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo ami bɨdɨfɨrambo hoafɨmemonda gugurɨmefundɨ.
16 E os soldados o levaram dentro à sala, que é a da audiência, e convocaram toda a coorte.
17 Ranɨyomo hoearɨ yimɨndɨbadɨ-hounduwohüyo hamburɨ hoearɨ güdɨndo mburumbo tɨhoarɨ tɨhoarümbɨ wofɨnambo at nahurai nafɨru mbɨroambe kɨkɨmafoarundo.
17 E vestiram-no de púrpura, e tecendo uma coroa de espinhos, lha puseram na cabeça.
18 Ranɨyo ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨya, “Suda-yafe adükarɨ bogorɨ, karɨhasɨ,” mehomo.
18 E começaram a saudá-lo, dizendo: Salve, Rei dos Judeus!
19 Ranɨyo ahambo nɨmɨharɨnambo mbɨrowohü harɨyomondo, ŋgurɨ tɨfɨyafundo, adükarɨmbo hohoanɨmombo rawefundɨ nou tɨkaruhou yimɨndɨhona nɨmarɨmo raraomarundɨ.
19 E feriram-no na cabeça com uma cana, e cuspiram nele e, postos de joelhos, o adoraram.
20 Ai ahambo tɨrɨfoefi hoafɨmbo muŋgua-moatükunɨ ra raru mburu asu hamburɨ hoearɨ gudɨmaründo ra yimɨndɨ-ründümondühɨ asükai ahandɨ hondü ra güdɨmarundo. Muŋgu-moatükunɨ raraoru mburu nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ tɨkoemündɨ pefimbo sowaründümo mahomo.
20 E, havendo-o escarnecido, despiram-lhe a púrpura, e o vestiram com as suas próprias vestes; e o levaram para fora a fim de o crucificarem.
21 Sisasɨmbo sowaründümo houmbo heihüyei Sairinihündɨ nindou mamɨ, ahandɨ ndürɨ Saimon, Areksander Rufus-yafandɨ afɨndɨ ai adükarɨ ŋgoafɨnambo masüfuwa hoeimarɨhorɨ. Ranɨyo ami ai sowaründümo houmbo hoafɨmemondoa Sisasɨndɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ra masemündu.
21 E constrangeram um certo Simão, cireneu, pai de Alexandre e de Rufo, que por ali passava, vindo do campo, a que levasse a cruz.
22 Ranɨyo Sisasɨmbo sowaründümo homo Gorgota sei arɨhündɨ ranɨhü tükümehindɨ. Gorgota ranahandɨ nɨmɨndɨ ra mbɨrɨhapɨrɨ-ane.
22 E levaram-no ao lugar doGólgota, que se traduz por lugar da Caveira.
23 Ranühɨyo ami ai Sisasɨmbo wain hoeambe hühütimbü marasen fanduyamundu mburu masabudo, ŋga ai moai sümündu.
23 E deram-lhe a beber vinho com mirra, mas ele não o tomou.
24 Ranɨyo ami ai ahambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimb-fihɨ parüwurɨ mburumbo ahandɨmayo hoearɨ-napo ra yimbuemɨndɨmbo yahomo hou satu piraimemo.
24 E, havendo-o crucificado, repartiram as suas vestes, lançando sobre elas sortes, para saber o que cada um levaria.
25 Sapo Sisasɨmbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimb-fihɨ pamarüwurɨ ra siambeahɨ hüfɨhamɨndɨ kehurɨ süfuambeyo.
25 E era a hora terceira, e o crucificaram.
26 Ahambo papɨ hoafɨ sürü paru mburu ranai yare hoafɨyowohü yahoya, “SUDA-YAFE ADÜKARƗ BOGORƗ,” meho.
26 E por cima dele estava escrita a sua acusação: O REI DOS JUDEUS.
27 — ausente —
27 E crucificaram com ele dois salteadores, um à sua direita, e outro à esquerda.
28 — ausente —
28 E cumprindo-se a escritura que diz: E com os malfeitores foi contado.
29 Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai ŋgasündɨhorɨ heiheirühündühɨ mbɨro hɨrɨhɨrɨhündühɨ ahambo tɨrɨfoefe hoafɨ hoafɨyeihɨ “Sapo se safɨya ‘Godɨndɨ worɨ bɨrɨfoefe hefe ŋgɨmɨ sihɨ yaŋgɨrɨ worɨmbondɨhɨ hɨnɨŋgɨndɨheamboyahɨ,’ masafɨ.
29 E os que passavam blasfemavam dele, meneando as suas cabeças, e dizendo: Ah! tu que derrubas o templo, e em três dias o edificas,
30 Hapondanɨ se sɨhafɨ fimbo farɨhoefɨ. Se nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨndɨ foarefoa hawambo kosafɨ,” masei.
30 Salva-te a ti mesmo, e desce da cruz.
31 Asükai mamɨ yahurai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ai-amboanɨ tɨrɨfoefe hoafɨmarurɨ. Ai ahamundɨhoarɨ raru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ai nindou amurambo aboedamboreandürɨ-marandɨ, ŋga asu moai ahandɨ fimbo aboedamboreandɨ.
31 E da mesma maneira também os principais dos sacerdotes, com os escribas, diziam uns para os outros, zombando: Salvou os outros, e não pode salvar-se a si mesmo.
32 Krais Israerɨyei adükarɨ bogorɨ ranai nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ra hɨnɨŋgɨre haya mbɨkusɨfuendɨ. Rananɨmbo sɨhɨrɨ hoeindɨhurühɨ ahambo anɨhondümbo-ndɨhurɨmboane,” mehomo. Nindou yimbu Sisasɨndɨ fikɨmɨ pamarupɨrɨ ai-amboanɨ mamɨ yahurai Sisasɨmbo tɨrɨmafoarɨnerɨ.
32 O Cristo, o Rei de Israel, desça agora da cruz, para que o vejamos e acreditemos. Também os que com ele foram crucificados o injuriavam.
33 Hüfɨnɨmbo ranɨ hɨfɨhü nɨmbɨ ranai peyo haya ho hombo hüfɨhamɨndɨ wuwurɨyuambe tükümefeyo.
33 E, chegada a hora sexta, houve trevas sobre toda a terra até a hora nona.
34 Hüfɨhamɨndɨ wuwurɨyuambe Sisas ai puküna heiyuhü yahuya, “Eri, eri, rema sabaktani?” mehu. Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra ndahuraiane: Wandɨ God, wandɨ God, nɨmboe se wambo hɨnɨŋgɨmarowandɨrɨ.
34 E, à hora nona, Jesus exclamou com grande voz, dizendo: Eloí, Eloí, lamá sabactâni? que, traduzido, é: Deus meu, Deus meu, por que me desamparaste?
35 Nindou bɨdɨfɨrɨ akɨmɨ manɨmboei ranai hɨmborɨyei hehi hoafɨyeihɨ seiya, “Hɨmborɨyei, ai Eraisamboani mɨŋgayu,” masei.
35 E alguns dos que ali estavam, ouvindo isto, diziam: Eis que chama por Elias.
36 Ahei mbusümonɨndɨ nindou mamɨ ai pɨpɨyu hu poposɨ moatükunɨ nahurai semündü mbura wain hoe ranambe foare mbura nɨmɨharɨfihɨ pare hɨmondamündɨ haya masagado. Ŋga asu bodɨmondɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Awi hoeindɨhu mbundɨhumbo, Eraisa ai ahambo farɨhefimbo tükümandɨfiyu, wanɨmandɨyo?” masei.
36 E um deles correu a embeber uma esponja em vinagre e, pondo-a numa cana, deu-lho a beber, dizendo: Deixai, vejamos se virá Elias tirá-lo.
37 Asu Sisas ai asükai puküna heiyu mbura yɨfɨmayu.
37 E Jesus, dando um grande brado, expirou.
38 Refihɨyu asu Godɨndɨ worambe hoearɨ kümarundɨ ranai nɨmoamo ŋgahɨ peyo haya bure hanɨmbo gebü hɨfɨnɨ türeandühɨ yimbumbore bumareandɨ.
38 E o véu do templo se rasgou em dois, de alto a baixo.
39 Asu ami-yomondɨ bogorɨ Sisasɨndɨ fikɨmɨ manüŋgu ranai ai yɨfɨmayu ra hoeireanda mayoa hoafɨyuhɨ yahuya, “Anɨhondane, nindou nda Godɨndɨ nɨmor-ani,” mehu.
39 E o centurião, que estava defronte dele, vendo que assim clamando expirara, disse: Verdadeiramente este homem era o Filho de Deus.
40 Nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ ai akɨdou aŋgunɨ safɨ nɨboadei hɨmboapomayei. Ahei mbusümo ra Maria Makdarahündɨyo, Maria, Sems Sosep-yafandɨ hondɨyo asu Saromeyo.
40 E também ali estavam algumas mulheres, olhando de longe, entre as quais também Maria Madalena, e Maria, mãe de Tiago, o menor, e de José, e Salomé;
41 Sapo Sisas ai Garirihɨ nüŋguambe nɨmorehɨ ranɨyei Sisasɨmbo süŋgurɨhorühɨ farɨhehorɨ marɨhündɨ. Asu amurɨ bɨdɨfɨrɨ nɨmorehɨ Sisas babɨdɨmbo Serusaremɨnambo mahei ai-amboanɨ ranühɨ manɨmboei.
41 As quais também o seguiam, e o serviam, quando estava na Galiléia; e muitas outras, que tinham subido com ele a Jerusalém.
42 — ausente —
42 E, chegada a tarde, porquanto era o dia da preparação, isto é, a véspera do sábado,
43 — ausente —
43 Chegou José de Arimatéia, senador honrado, que também esperava o reino de Deus, e ousadamente foi a Pilatos, e pediu o corpo de Jesus.
44 Pairat ai Sisas yɨfɨmayu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya hepünɨmefiyu. Ranɨyo ami-yomondɨ bogorɨmbo mborai mehuamboyu mahua Sisas ai yɨfɨmbaiyu wanɨyo yahu haya düdumarirɨ.
44 E Pilatos se maravilhou de que já estivesse morto. E, chamando o centurião, perguntou-lhe se já havia muito que tinha morrido.
45 Ami-yomondɨ bogorɨ ranai hoafɨmayua hɨmborɨyu haya Pairat ai Sosepɨmboya yɨfɨ nɨmoko ra ndoarɨndɨfɨ, mehundo.
45 E, tendo-se certificado pelo centurião, deu o corpo a José;
46 Sosep ai hu kɨfohɨ hoearɨ mamɨ pemɨyu mbura Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko foarümündɨ hoearambe parirɨ ŋgamondɨfoarirɨ mbura serümündɨ hu hoŋguambe masɨheirɨ. Hoŋgu ra nɨmoei nɨmarɨweimbɨndambo nindou hüti wowondɨmarundɨyo. Ranɨyo Sosep ai nɨmoei adükarɨ ŋgorü gügüra hu hoŋgu nafɨtambe ra güre pare hɨnɨŋgɨmareandɨ.
46 O qual comprara um lençol fino, e, tirando-o da cruz, o envolveu nele, e o depositou num sepulcro lavrado numa rocha; e revolveu uma pedra para a porta do sepulcro.
47 Ranɨyo Maria Makdarahündɨyo asu Maria Sosepɨndɨ hondɨyo ai Sisasɨmbo masɨhawurɨ ra nɨmbafe hɨmboapomayafe.
47 E Maria Madalena e Maria, mãe de José, observavam onde o punham.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.