Marcos 14
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 God ai Israerɨmbo Aboedambo-mareandüra aboedɨ manɨmboei si (Pasofa) asu bret yisɨkoate sesɨmbo si ra tüküfembo yimbu si manɨŋgo. Ranɨyo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundurundeimbɨ ai Sisasɨmbo kɨkɨhimündɨ hɨfokoefimbo hohoanɨmomemo. Ranɨyo ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ nɨnɨ-süŋgundɨhu Sisasɨmbo wosɨhoaforɨ hoafɨ ndɨhurɨ mbunduhu kɨkɨhɨndɨhurɨmɨndefɨ hoahu hɨfokoamandɨhurɨ,” mehomo.
1 Dois dias depois seria celebrada a Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento. Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de prender Jesus, à traição, para matá-lo.
2 Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ adükarɨ sihɨ ana refepoanɨ, ŋga nindou ai ŋgɨnɨndɨndeihɨ sɨhefɨ mbusümo yifiarɨ botɨndɨhimboyei,” mehomo.
2 Pois diziam: — Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
3 Sisas ai Betani ŋgoafɨhü Saimon horombo mɨmanɨho masɨmeimboyoweimbɨ ahandɨ worambe mamaru. Sisas ai nindou ranahandɨ worambe sesühɨ nɨmaruane, nɨmorehɨ mamɨ ai nɨmoei hɨpɨrambe sanda aboedɨ fɨsɨŋarümbü kakɨ afɨndɨ fihɨ semɨndeimbɨ semɨndɨ haya tükümefeyo. Ranɨyo Sisas ai sesühɨ nɨmaruane ai hɨpɨrɨ ra boborehaya sanda ra ahandɨ mbɨrowamɨ kamareando.
3 Quando Jesus estava em Betânia, fazendo uma refeição na casa de Simão, o leproso, veio uma mulher, trazendo um frasco feito de alabastro com um perfume muito valioso, de nardo puro; e, quebrando o frasco, derramou o perfume sobre a cabeça de Jesus.
4 Ŋga asu nindou bɨdɨfɨrɨ mamarümo ranai ŋgɨnɨndɨyomondühɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nɨmboe sanda ra yatɨkɨrɨ-yatɨkɨrɨ aranda?
4 Alguns dos que estavam ali ficaram indignados e diziam entre si: — Para que este desperdício de perfume?
5 Nindou ai sanda ra kakɨnambo mbasahümündi-mbonana 300 kakɨ hoarɨnambo anɨmbo sahümündihɨ kakɨ ra nindou napokoate-yeimbɨmbo sahundürɨ,” mehomo. Ranɨmboemo ai nɨmorehɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨmarundɨ.
5 Este perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentos denários, para ser dado aos pobres. E murmuravam contra ela.
6 Ŋga Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmorehɨ ra ambe, ŋga nɨmboe se ahambo ŋgɨnɨndarunda? Ai aboedɨ moatükunɨyo wambo ramareandɨ.
6 Mas Jesus disse:
7 Nindou napokoateyeimbɨ ana muŋguambo si sebabɨdɨmbo nɨmandeimboyei. Se nɨnɨ-sɨmboanɨyo aheimbo fehefendürɨmbo hohoanɨmoayei ra fandɨhehindürɨ. Ŋga ro ana ŋgɨrɨ muŋguambo si se-babɨdɨmbo nɨmboahɨ.
7 Porque os pobres estarão sempre com vocês, e, quando quiserem, podem fazer-lhes o bem, mas a mim vocês nem sempre terão.
8 Nɨmorehɨ ndanai nɨnɨ-moatükunɨyo ai refembomayo ranɨyo ramareandɨ. Ai wandɨ fi sandanambo hundürümarandɨ ra yɨfɨndahanɨ hɨfɨkefendɨrɨmbomayo ranɨmboyo ranɨ boatei ramareandɨ.
8 Ela fez o que pôde: ungiu o meu corpo antecipadamente para a sepultura.
9 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, muŋguambo hɨfɨ aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbondundühɨ nɨmorehɨ ai ramareandɨ ranahambo hoafɨndɨmonda ahambo hohoanɨmondeimboyei,” mehu.
9 Em verdade lhes digo que, onde for pregado em todo o mundo o evangelho, também será contado o que ela fez, para memória dela.
10 Ranɨsɨmboanɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ mamɨ Sudas Iskariot ai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ sowana Sisasɨmbo ahamundɨ warɨhüfimbo mahu.
10 E Judas Iscariotes, um dos doze, foi falar com os principais sacerdotes, para lhes entregar Jesus.
11 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyomondühɨ Sudasɨmbo bɨdɨfɨrɨ kakɨ segodombo hoafɨmemo. Ranɨyo Sudas ai Sisasɨmbo ahamundɨ warɨhüfimbo nɨnüŋgumandɨhe yahuhayambo hohoanɨmomayu.
11 Eles, ouvindo isto, se alegraram e prometeram dar dinheiro a ele; nesse meio-tempo, Judas buscava uma boa ocasião para entregar Jesus.
12 Bret yisɨkoate sesɨmbo si ranai weaŋgurühɨ tükümefeyo. Ranɨsɨmboanɨ ra Pasofa sipsip nɨmorɨ sesɨmbohünda hɨfokoarɨhi arɨhündɨ. Asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai düduyafundowohü yahomoya, “Se hohoanɨmoyafanɨ ro sesesɨmbo ra sɨhambo nahü ŋgefɨ dɨdɨboado-mandɨhunda?” mehomondamboyu.
12 E, no primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando se fazia o sacrifício do cordeiro pascal, os discípulos de Jesus lhe perguntaram: — Onde quer que façamos os preparativos para que o senhor possa comer a Páscoa?
13 Asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ yimbu koarɨhepɨrühɨ yahuya, “Se adükarɨ ŋgoafɨnambo ŋgafanɨ. Ranühɨ nindou mamɨ hoe hɨpɨrambe ndemündü haya nafɨnɨ düdɨ tükündüfimbui. Ahambo anɨmbo se süŋgundɨnɨrɨ.
13 Então Jesus enviou dois dos seus discípulos, dizendo-lhes:
14 Se hoeindɨneranɨ nɨnɨ-worɨnamboyu afarɨfiyu ra se worɨ aharambürɨ ranahambo düdundafɨneandühɨ anɨmboya, ‘Nindou yamunde-randeimbɨ ai düdufihɨya, ‘Worɨ nahanambe Pasofa si sesɨ ra sesesɨmandefɨ?’ mehuamboanehɨ,’ mbɨsafanɨ.
14 Sigam esse homem e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre pergunta: “Onde fica o meu aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?”
15 Rananɨmbo adükarɨ nɨmoamondɨ worɨ nafɨrɨndümo hɨnɨŋgɨmarundɨ ra nafuindümbui. Ranühɨ anɨmbo se sesɨ ra sɨndɨndɨneandɨ,” mehu.
15 E ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado e pronto; ali façam os preparativos.
16 Süŋgurɨnerɨ-rɨnandeimbɨ ranai hafanɨ ŋgoafɨ ranühɨ hoeirɨneandane, muŋgu-moatükunɨ ai hoafɨmayu süŋgure meŋgoro. Ranɨyo ranühɨ sesesɨmbo sesɨ ra sɨndɨmarɨneandɨ.
16 Os discípulos saíram, foram à cidade e, achando tudo como Jesus lhes tinha dito, prepararam a Páscoa.
17 Ndeara nɨmbɨhoafɨ-mayoamboyo Sisas ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ 12 ranɨbabɨdɨmbo mahomo.
17 Ao cair da tarde, Jesus chegou com os doze.
18 Ai sesɨ sowasümondühɨ nɨmarɨmombo Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ. Nindou mamɨ seambeahɨndɨ anɨmbo wambo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhündeandɨrɨmbui. Nindou ranai hapondanɨ ro-dɨbombo sesɨ asesu,” mehu.
18 Quando estavam à mesa e comiam, Jesus disse:
19 Süŋgururü-rundeimbɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ŋgusüfoambe moaruwaimarapurɨ. Ranɨyo mamai mamaiyomondühɨ düdururühɨ yahomoya, “Awi rombayahɨpoanɨ?” ranɨranɨmemo.
19 E eles começaram a entristecer-se e a perguntar-lhe, um por um: — Por acaso seria eu?
20 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ranana seambeahɨndani. Ai bret semündü haya rodɨbo hɨpɨrambe afoarɨhoandɨ.
20 Jesus respondeu:
21 Anɨhondane Nindou Hondü ai yɨfɨmbiyuamboane. Baiborambe hoafɨyohüya, yɨfɨndümbui, meho süŋgu. Ŋga nindou düdi Nindou Hondü hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨharirɨ ranai hɨpoanɨmboembouani. Mamɨharɨ hondɨ ai ahambo ana wakemündɨkoate mbeyowamboyo.” mehu.
21 Pois o Filho do Homem vai, como está escrito a seu respeito; mas ai daquele por quem o Filho do Homem está sendo traído! Melhor seria para ele se nunca tivesse nascido!
22 Sowasümondühɨ nɨmarümombo Sisas ai bret semündü hɨfɨtɨre Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo yimbumareapurɨ. Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sowandümo, ŋga nda wandɨ fi safane,” mehu.
22 E, enquanto comiam, Jesus pegou um pão e, abençoando-o, o partiu e lhes deu, dizendo:
23 Asükai wain hoe kapambe semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura masagapura ai muŋguambo masɨmɨndɨmo.
23 A seguir, Jesus pegou um cálice e, tendo dado graças, o deu aos seus discípulos; e todos beberam dele.
24 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nda wandɨ horane God hoafɨ fɨramündü masɨhendɨ ra ŋgɨnemɨndɨmbo. Wandɨ horɨ karefoendɨ ra muŋguambo nindoumbo fehefembo-hündamboane.
24 Então lhes disse:
25 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, Ro ŋgɨrɨ asükainda wain hoe ndɨmɨndɨhɨ, ŋga moanɨ ŋga ŋgambo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe sɨmborɨ wain hoe ndɨmɨndɨmboyahɨ,” mehu.
25 Em verdade lhes digo que nunca mais beberei do fruto da videira, até aquele dia em que beberei o vinho novo, no Reino de Deus.
26 Ranɨyo herü mamɨ herüyomondühɨ adükarɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨru houmbo Orif hɨfɨ wafuanambo mahafomo.
26 E, tendo cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
27 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se muŋguambo sɨhamundɨ anɨhondümbofe hɨnɨŋgɨndumboemo. Nɨmboe sapo Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya,
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 Ŋga yɨfɨhündɨ botɨndahe hehea roboakorɨ Gariri hɨfɨnambo ŋgümboyahɨ,” mehu
28 Mas, depois da minha ressurreição, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 Pita ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou ai sɨhambo anɨhondümbofe hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndumboemo. Ŋga roana ŋgɨrɨ hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨ,” mehu.
29 Então Pedro disse a Jesus: — Ainda que o senhor venha a ser um tropeço para todos, não o será para mim!
30 Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro sɨhambo anɨhondümboanahɨ hoafehanɨnɨ, ndanɨ nɨmbokoanɨ kakaro ai yimbumbo hoafɨkoateayuambe anɨmbo se ŋgɨmɨmbo hoafɨndafühɨya, ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ mbɨsamboyafɨ,” mehundo.
30 Mas Jesus lhe disse:
31 Ŋga Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro ŋgɨrɨ moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsahɨ, ŋga sedɨbo yɨfɨndamboyahɨ,” mehuamboemo. Asu bɨdɨfɨrɨ süŋgururü-rundeimbɨ ai-amboanɨ mamɨ yahurai hoafɨmemo.
31 Mas Pedro insistia com mais veemência: — Ainda que me seja necessário morrer com o senhor, de modo nenhum o negarei. E todos os outros diziam a mesma coisa.
32 Ai homo Getsemani seiarɨhündɨ ranühɨ tüküyafu ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ndühɨ nɨmandümo, ŋga ro Godɨmbo dɨdɨbafɨnda samboanahɨ,” mehupurɨ.
32 Então foram a um lugar chamado Getsêmani. Ali, Jesus disse aos seus discípulos:
33 Asu ai Pita, Sems, Son ahamumbo yaŋgɨrɨ sepurɨmündü haya mahu. Ranɨyu asu Sisas ai ŋgusüfo pukɨrɨrɨhü ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmomarɨrɨ.
33 E, levando consigo Pedro, Tiago e João, começou a sentir-se tomado de pavor e de angústia.
34 Ranɨyu hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ ŋgusüfoambe pukɨrandɨrühɨ yɨfɨmbo yaŋgɨrayahɨ. Ŋga se ndühɨ ndondu nɨmandɨmo hɨbadündɨ,” mehu
34 E lhes disse:
35 Ai akɨdou sühüfi hu hɨfɨnɨ amoembü amoearümbo nafɨ yagodohü ana, tɨŋɨrɨfo ra gübüsɨmbɨfoareandɨra yahu haya dɨdɨbafɨmefiyu.
35 E, adiantando-se um pouco, prostrou-se em terra; e orava para que, se possível, lhe fosse poupada aquela hora.
36 Ai ndare dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, “Ape, wandɨ Ape, se yifirayafɨ ana wambo tɨŋɨrɨfoembü moatükunɨ ra raguanambo-ndowandɨ. Ŋga se yowanɨ wandɨ yifirɨ süŋgufepoanɨ, ŋga sɨhafɨ yifirɨ süŋgundowandɨ,” mehu
36 E dizia:
37 Ai hɨhɨrɨfi hu hɨmboyuwane ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai mapomondamboyu. Ai Pitambo hoafɨyundowohü yahuya, “Saimon, se apafühɨyafɨ? Asu se awi mamɨ awa amboanɨ yaŋgɨrɨ nɨmarɨmbo ra wanɨyo?” mehu.
37 E, voltando, achou-os dormindo. E disse a Pedro:
38 Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se hɨbadu nɨŋgomombo dɨdɨbafɨndafundɨ, ŋga sɨhamumbo refe hoeifepurɨmbo tükündɨfeyoanɨ pɨndɨmboemo. Anɨhondane, ŋgusüfo ana refembo hohoanɨmoayosɨ, ŋga fiane nɨmborayo,” mehu.
38 Vigiem e orem, para que não caiam em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
39 Asükai Sisas ai hɨhɨrɨfi hüfo weaŋgurühɨ dɨdɨbafɨmefiyu nahurai dɨdɨbafɨmefiyu.
39 Retirando-se de novo, orou repetindo as mesmas palavras.
40 Ai asükai hɨhɨrɨfi hu hɨmboyuwanɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai yapombo hɨmbomarapura mapomo. Ranɨyo yaŋgɨrɨmareapura, asu moai nɨnɨ-hoafɨ ahambo hoafɨmbo fɨfɨrundɨ.
40 E voltando, achou-os outra vez dormindo, porque os olhos deles estavam pesados; e não sabiam o que lhe responder.
41 Sisas ai asükai ŋgɨmɨ noufimbɨ hɨhɨrɨfi sünɨ hɨmboyuwane ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai apusɨmemo. Ranɨyo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se fiharu apomomboemo? Ndearambo ranɨ-moatükunɨ ranai tüküfehü Nindou Hondümbo moaruwai hohoanɨmoyomondeimbɨ-yomondɨ warɨhü-rüwurɨmboanemo.
41 E, quando voltou pela terceira vez, Jesus lhes disse:
42 Hoeiru, nindou-yomondɨ warɨhüfendɨrɨmbo nindou-mayu ranai tüküfimboani. Ŋga botɨyafu houmbo ŋgefo,” mehu.
42 Levantem-se, vamos embora! Eis que o traidor se aproxima.
43 Sisas ai wataporɨmborandühɨ nüŋguane Sudas süŋgururü-rundeimbɨ 12 ambeahɨndɨ mamɨ ai tükümefiyu. Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu Suda-yafe bogorɨ nindouyomo ranai nindou afɨndɨ safɨ ranahamumbo koamarɨhoupura pisao yihɨmɨndɨ asu nɨmɨharɨ fufuründümo houmbo ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ babɨdɨmbo mahomo.
43 E logo, enquanto Jesus ainda falava, chegou Judas, um dos doze, e, com ele, uma multidão com espadas e porretes, vinda da parte dos principais sacerdotes, escribas e anciãos.
44 Nindou sapo Sisasɨmbo nindouyomond warɨhüfimbomayu ranai nindou afɨndɨ ranahamumbo dɨbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ro wakɨkɨhɨndɨhünanɨ anɨmbo aiani, ŋga se ahambo mbundürɨndɨmo houmbo ndondu hɨbadürɨ ŋgomo,” mehupurɨ.
44 Ora, o traidor tinha dado a eles um sinal: “Aquele que eu beijar, é esse; prendam e levem-no com segurança.”
45 Ranɨyo Sudas ai nɨmehünou hu Sisasɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, “Yamundo-randeimbɨ,” yahuhü wakɨkɨhɨmarürɨ.
45 E logo que chegou, aproximando-se de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Ranɨyo nindou ranai Sisasɨmbo warɨyomo homo mbumaründümo.
46 Então eles agarraram Jesus e o prenderam.
47 Nindou akɨmɨ burɨmemo ranambeahɨndɨ mamɨ ranai ahandɨ pisao hüramündɨ haya Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyu randeimbɨmbo harɨmeindo. Ranɨyo ahandɨ ŋgorü hɨmbo hoearɨ mafoafoareando.
47 Nisto, um dos que estavam ali, sacando da espada, feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha.
48 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se pisao asu nɨmɨharɨ fufuründümo houmbo wambo kɨkɨhemɨndɨrɨmbo masɨfomo ra hümbuhünümbɨ nindoumbo kɨkɨhimɨndɨmbo nahuraianemo.
48 Jesus lhes disse:
49 Ro si mamamɨ-rɨhandühɨ sebabɨdɨmbo nɨmarɨmbo Godɨndɨ worambe nindou yamundɨhearü marɨhandɨ ra asu se moai wambo kɨkɨhɨründümondɨrɨ. Ŋga Baiborambe hoafɨmayo ra anɨhondü tükümbɨfeyoamboane,” mehu.
49 Todos os dias eu estava com vocês no templo, ensinando, e vocês não me prenderam; mas isto é para que se cumprissem as Escrituras.
50 Ranɨyo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo pomefoundɨ.
50 Então todos o deixaram e fugiram.
51 — ausente —
51 Um jovem, coberto unicamente com um lençol, seguia Jesus. Eles o agarraram,
52 — ausente —
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 Sisasɨmbo mburündümo mburumbo Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ hondündɨ worambe, Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ, bogorɨ nindou asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ gugureafu nɨmarɨmondanɨ sowaründümo mahomo.
53 E levaram Jesus ao sumo sacerdote, e então se reuniram todos os principais sacerdotes, os anciãos e os escribas.
54 Sowaründümo mahomondamboyo Pita ai akɨdou aŋgunɨsafɨ süŋgumarapurɨ hu. Ai hu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ-yomondɨ bogorɨ hondündɨ worambe kefuai prisman babɨdɨmbo haihü mamarɨmo.
54 Pedro seguiu Jesus de longe até o interior do pátio do sumo sacerdote e estava assentado entre os servos, aquentando-se ao fogo.
55 Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu muŋguambo kansɨr ai nɨnɨ-moaruwai moatükunɨrandɨ Sisas ai ramareandɨ ra fɨfɨrɨfembo-hünda kokomarundɨ. Ahambo hɨfokoefimbo-hünda ahandɨ moaruwai hohoanɨmo fɨfɨrɨfembo-hünda kokomarundɨ, ŋga ai moai nɨnɨ-akɨdou amboanɨ moaruwai rareanda fɨfɨrundɨ.
55 E os principais sacerdotes e todo o Sinédrio procuravam algum testemunho contra Jesus para o condenar à morte, mas não achavam nada.
56 Nindou afɨndɨ ahambo tɨkarɨhorɨ hehi papɨ hoafɨmarɨhorɨ, ŋga ahei hoafɨ ra yimbusümoane.
56 Pois muitos testemunhavam falsamente contra Jesus, mas os depoimentos não eram coerentes.
57 — ausente —
57 E, levantando-se alguns, testemunhavam falsamente, dizendo:
58 — ausente —
58 — Nós o ouvimos declarar: “Eu destruirei este santuário edificado por mãos humanas e, em três dias, construirei outro, não por mãos humanas.”
59 Ŋga asu ahamundɨ hoafɨ wataporɨmbomarundɨ ranai sɨmogodühɨ hoafɨkoate mamɨkarɨ wataporɨmboru wakɨmarundɨ.
59 Nem assim o testemunho deles era coerente.
60 Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ai kansrɨyomondɨ hɨmboahü botɨfi nüŋgumbo Sisasɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Nɨmboe papɨ hoafarunɨnɨ ranahambo sɨmborɨ hoafɨkoateayafa?” mehundo.
60 E, levantando-se o sumo sacerdote, no meio, perguntou a Jesus: — Você não diz nada em resposta ao que estes depõem contra você?
61 Ŋga Sisas ai ahamumbo moai nɨnɨ akɨdou amboanɨ hoafɨyupurɨ. Asükai sesɨ sɨhai-randeimbɨ ai düdurirühɨ yahuya, “Se God aboedani sei rɨhündeimbɨ ahandɨ nɨmorɨ Kraisɨ-yafɨ, wanɨyo?” mehu.
61 Jesus, porém, guardou silêncio e nada respondeu. O sumo sacerdote tornou a interrogá-lo: — Você é o Cristo, o Filho do Deus Bendito?
62 Asu Sisas ai hoafɨyuhɨya, “Rananahɨ. Rananɨmbo se muŋguambo hoeindɨhoranɨ Nindou Hondü ai God Ŋgɨnɨndeimbɨndɨ warɨhondü waranɨ nɨmandümbui asu sünambeahɨndɨ mburɨŋgai dɨbonde kudümbui,” mehu.
62 Jesus respondeu:
63 Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ranai ahandɨ fihɨndɨ hoearɨ hɨreandühɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋgɨrɨ nindou ŋgorü ai moaruwai ramareandɨ ranahambo hoafɨndu.
63 O sumo sacerdote, rasgando as suas vestes, disse: — Por que ainda precisamos de testemunhas?
64 Se hɨmborɨ-yomondanɨ ai Godɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨmayu. Se hohoanɨmoyomondanɨ sɨhɨrɨ ahambo nɨnɨ-nünüŋgu-mandɨhura?” mehuamboemo. Asu muŋguambo ai hoafɨyomondühɨ yahomya, “Ai moaruwai ramareandɨ ranɨmbohünda yɨfɨmbiyu-wamboane,” mehomo.
64 Vocês ouviram a blasfêmia. Qual é o parecer de vocês? E todos o julgaram réu de morte.
65 Bɨdɨfɨrɨ ai ŋgurɨ tɨfɨyafundo asu hoearɨnambo hɨmboarɨ gabudɨfoaru mburumbo harɨmemondo. Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Hoafɨyafɨ düdi sɨhambo harɨmayu ra,” mehomo. Ranɨyo asu prisman ai sowaründümo houmbo harɨmemondo.
65 Alguns começaram a cuspir nele, a cobrir-lhe o rosto, a bater nele e a dizer-lhe: — Profetize! E os guardas davam-lhe bofetadas.
66 Pita ai hoafɨ yɨbobofe worɨ ginɨrɨ mbusümondühɨ nɨmaruwane Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyo randeimbɨ yihoarɨfɨ ai tükümefeyo.
66 Estando Pedro embaixo no pátio, veio uma das empregadas do sumo sacerdote
67 Ai hoeirerane Pita ai haihü mamaruwa hɨmboarɨ parerɨ nɨŋgombo hoafɨyohü yahoya, “Seamboanɨ Sisas Nasaretɨhündɨ dɨbombo manɨmbafane,” mehoamboyu.
67 e, vendo Pedro, que se aquecia, fixou os olhos nele e disse: — Você também estava com Jesus, o Nazareno.
68 Asu Pita ai wanɨ yahu hoafɨyuhɨ yahuya, “Se hoafayafɨ ranana ro moai fɨfɨrɨheandɨ,” yahu haya worɨ yipurɨkɨmɨ mahu.
68 Mas ele negou, dizendo: — Não o conheço, nem compreendo o que você está falando. E saiu para o pórtico. E o galo cantou.
69 Asu ratüpurɨyo randeimbɨ ranai asükai hoeirerɨ haya nindou akɨmɨ manɨŋgomo ranahamumbo hoafɨyopurühɨ yahoya, “Nindou ndanai amboanɨ ai dɨborɨhɨndani,” meho.
69 E a empregada, vendo-o, tornou a dizer aos que estavam ali: — Este é um deles.
70 Ŋga asükaiyu Pita ai dɨdɨmoyuhü wanɨ mehu. Akɨdou hɨhɨnɨŋgɨre mbura nindou manɨŋgomo ranai Pitambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Anɨhondü, seamboanɨ Garirihünd-anafɨ, ŋga se ai dɨborɨhɨnd-anafɨ,” mehomo.
70 Mas ele negou outra vez. E, pouco depois, os que estavam ali disseram outra vez a Pedro: — Com certeza você é um deles, porque também é galileu.
71 Asu asükai ai dabarɨfihɨ yahuya, “Se nindou wataporɨmboarɨhorɨ ranana ro moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehu.
71 Ele, porém, começou a praguejar e a jurar: — Não conheço esse homem de quem vocês estão falando!
72 Ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu hayamboyuane, nɨmehünou kakaro ai asükai hoafɨmayu. Ranɨyo Sisas ai Pitambo hoafɨyundowohüya, “Kakaro ai yimbumbo hoafɨkoate-ayuambe anɨmbo ŋgɨmɨmbo wamboya moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsamboyafɨ,” mehu ra hohoanɨmoyuhɨ asu Pita ai afɨndɨ aranɨmayu.
72 E no mesmo instante o galo cantou pela segunda vez. Então Pedro se lembrou da palavra que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você me negará três vezes.” E, caindo em si, começou a chorar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.