Lucas 7

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ ranɨ hoafɨ ra hoafɨyundürɨ mbura Kaperneamühɨ hu tükümefiyu.
1 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas ao povo, foi para a cidade de Cafarnaum.
2 Nindou mamɨ Romɨhündɨ ami-yafe bogorɨ ranɨhü manüŋgu. Ranɨyu ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ŋgusüfohündɨ ranai aŋgünümboyuhü yɨfɨmbo yaŋgɨrɨmayu.
2 Havia ali um oficial romano que tinha um empregado a quem estimava muito. O empregado estava gravemente doente, quase morto.
3 Ami-yafe bogorɨ ai Sisas ranɨhü anüŋgu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya ranɨyu ai Suda-yafe bogorɨ bɨdɨfɨrɨ koamarɨhepura ahambo hoafɨmbo mahɨfomo. Rananɨmbo ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ra aboedɨmbɨrir-amboane yahu haya.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, enviou alguns líderes judeus para pedirem a ele que viesse curar o seu empregado.
4 Ai homo Sisas sowahɨ tüküyafu watɨharürühɨ yahomoya, “Ai nindou aboed-ani, ŋga se ahambo fandɨhaworɨ.
4 Eles foram falar com Jesus e lhe pediram com insistência: — Esse homem merece, de fato, a sua ajuda,
5 Ŋga ai Suda yɨhoefɨmbo ŋgusüfohü pareamunɨ-randeimb-ani. Ŋga aiyu yɨhoefɨ rotu worɨ ra worɨmbomarandɨ,” mehomondamboyu.
5 pois estima muito o nosso povo e até construiu uma sinagoga para nós.
6 Ranɨyu Sisas ai ranɨ-babɨdɨ hu worɨkɨmɨ tüküfiyuanɨ ami-yafe bogorɨ ai ahandɨ ŋgunindɨ Sisasɨmbo hoafɨmbo koamarɨ-hepura homo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, ambe se tɨŋɨrɨfondamboyafɨ, ŋga ro nindou aboedɨyahɨ anɨmbo wandɨ worambe madügüfɨ, ŋga ro moai muŋguna wandɨ worɨna dɨdɨfɨ sahehea hohoanɨmoyahɨ.
6 Então Jesus foi com eles. Porém, quando já estava perto da casa, o oficial romano mandou alguns amigos dizerem a Jesus: — Senhor, não se incomode, pois eu não mereço que entre na minha casa.
7 Ranɨmboanahɨ ro aboedɨ hamɨndɨ-yahanɨmbo sɨhambo sowana madɨdɨhɨ. Ŋga moanɨ se hoafɨ-yaŋgɨrɨ hoafɨndafanɨ wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ai aboedɨmbiyu-wamboane.
7 E acho também que não mereço a honra de falar pessoalmente com o senhor. Dê somente uma ordem, e o meu empregado ficará bom.
8 Nɨmboe ro-amboanɨ nindou wandɨ nɨmoamo ndüreimbɨ-memo ranahamundɨ hoarehanahɨ, ŋga asu ami-anemo wandɨ hoarehemo. Ŋgorümbo hoafɨndahühɨ, ‘Se hafɨ,’ mbɨsahanɨ ai hu randühani. Asu ŋgorümbo hoafɨndahühɨ ‘Se sɨnɨfɨ,’ mbɨsahanɨ ai sünɨ randühani. Asu wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨmbo hoafɨndaha-ndowohümbo, ‘Ranɨ-moatükunɨ raro,’ sahanɨ, ai rareandühani,” mehu.
8 Eu também estou debaixo da autoridade de oficiais superiores e tenho soldados que obedecem às minhas ordens. Digo para um: “Vá lá”, e ele vai. Digo para outro: “Venha cá”, e ele vem. E digo também para o meu empregado: “Faça isto”, e ele faz.
9 Asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya nindou ranahambo afɨndɨ mahepünɨfiyu. Ranɨyu hɨhɨrɨfi nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sɨheimbo hoafayahɨ. Ro moai anɨhondümbofe ndahurai ndühɨ hoeirɨheandɨ, Israerɨhündɨ amboanɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
9 Jesus ficou muito admirado quando ouviu isso. Então virou-se e disse para a multidão que o seguia:
10 Ŋga sapo nindou ami-yafe bogorɨ ai koamarɨhepurɨ ranai homo worambe hoeirüwurane asu aboedɨmayu.
10 Aí os amigos do oficial voltaram para a casa dele e encontraram o empregado curado.
11 Refe hayamboyoane, asu süŋgunambo ranambe nɨmai Sisas ai ŋgoafɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Nen ranɨnambo botɨfi mahafu. Ahambo süŋgururü-rundeimbɨyomo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨmayei ranɨyei ai mamɨ mahahüsi.
11 Pouco tempo depois Jesus foi para uma cidade chamada Naim. Os seus discípulos e uma grande multidão foram com ele.
12 Sisas ai ndeara ŋgoafɨ ginɨrɨ nafɨtambekɨmɨ tüküfiyuane asu ŋgoafambe-ahɨndɨ aranɨhoafɨ yasɨmondɨ ranai tükümefeyo. Yɨfɨ nɨmoko ranana sapo nɨmorehɨ kai-mayo ranahandɨ nindowenihɨ nɨmorɨ moanɨ mamɨ hamɨndɨ-mayu ranaiyu. Ranɨyo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai nɨmorehɨ ranɨ-babɨdɨmbo mamarei.
12 Quando ele estava chegando perto do portão da cidade, ia saindo um enterro. O defunto era filho único de uma viúva, e muita gente da cidade ia com ela.
13 Asu Adükarɨ ai nɨmorehɨ ranahambo hoeireanda mayoa asu ahambo ŋgusüfoambe afɨndɨ hɨpoamboreandühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yowanɨ aranɨndafɨndo-mboyafɨ,” mehundo.
13 Quando o Senhor a viu, ficou com muita pena dela e disse:
14 Ranɨyu Sisas ai hu yɨfɨ safɨsendɨ-mayo ra sündɨmareanda asu nindou yɨfɨ nɨmoko masowandümo-memo ranai ŋgɨŋgɨnɨru manɨŋgomo. Ranɨyu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou hoarɨfɨ ro sɨhambo hoafehanɨnɨ se haponda botɨyafo,” mehundo.
14 Então ele chegou mais perto e tocou no caixão. E os que o estavam carregando pararam. Então Jesus disse:
15 Ranɨyu asu yɨfɨyumbɨ nindou-mayu ranai botɨfi nɨmarümbo wataporɨmayuamboyu asu Sisas ai nɨmorɨ ra ahandɨ hondandɨ warɨhümarirɨ.
15 O moço sentou-se no caixão e começou a falar, e Jesus o entregou à mãe.
16 Ranɨyo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ŋgusüfo kɨkɨfoarɨhindühɨ Godɨmboya aiana aboed-ani sei hoafɨyahündowohü seiya, “Ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ adükarɨ hamɨndɨ ai yɨhoefɨ mbusümo tükümefiyu! Ai ahandɨ nendɨ ranaheimbo aboedambofe-ndürɨmbo tükümefiyu-ane!” masei.
16 Todos ficaram com muito medo e louvavam a Deus, dizendo: — Que grande
17 Sisas ai ranɨ-moatükunɨ rawareandɨ hoafɨ ranai muŋguambo Sudia hɨfɨ asu ranɨ hɨfɨkɨmɨ adaburo ranambe yaŋgorɨ wakɨmareanda hɨmborɨmayei.
17 Essas notícias a respeito de Jesus se espalharam por todo o país e pelas regiões vizinhas.
18 Sonɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai muŋgu moatükunɨ tükümefeyo ra ahambo wataporɨmbomarurɨ.
18 Os discípulos de João Batista contaram tudo isso a ele. Aí João chamou dois deles
19 Ranɨyu asu Son ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ nindou yimbu mborai yahupɨrɨ hürühepɨrɨ haya Adükarɨmbo düdufimbohünda ahambo sowana koamarɨhepɨrɨ. Ahandɨ Adükarɨmbo düdufe hoafɨ ra yahuraiyo, ‘Nindou nda horombo ro tükündüfimbui masahɨ ranɨyafɨ, asu ŋgorü tükündɨfimbui mbɨsefɨ hohu hɨmbomandefɨyo?’
19 e os enviou ao Senhor Jesus para perguntarem: “O senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?”
20 Asu ai Sisasɨmbo-so tüküyafɨneandühɨ hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Son hundürüra-randeimbɨ ai sɨhambo refe düdufenɨnɨmbo yɨhoehɨmbo koamarɨhemuna masɨnehɨ. Se nindou tükündüfimbui mehuyafɨ, asu ŋgorü tükündüfimbui mbɨsefɨ hohu hɨmbomandefɨyo,” masafanɨ.
20 Então eles foram até o lugar onde Jesus estava e disseram: — João Batista nos mandou perguntar o seguinte: o senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?
21 Moanɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ ranɨhü Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ fi moaruwaimbü, aŋgünümbɨ, moaruwai nendɨ nɨmarümbɨ ranaheimbo aboedɨreandürɨ asu hɨmboatɨharɨ afɨndɨ ranaheimbo hɨmboarɨ bɨrɨhendüranɨ asükai hɨmboarɨyei rarao marɨhündɨ.
21 Naquele momento Jesus curou muitas pessoas das suas doenças e dos seus sofrimentos, expulsou espíritos maus e também curou muitos cegos.
22 Sisas ai Sonɨmbo süŋgurɨnɨrɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo sɨmborɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ŋgafanɨ Sonɨmbo hoafɨndafanɨ se nɨne-moatükunɨ hoeirɨne hɨmborɨyafanɨ marɨnandɨ ra: Ranɨ-moatükunɨ ra sapo hɨmboatɨharɨ ai asükai hɨmboarɨ bɨrɨhehi hɨmboarɨyei, tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ai botɨyahi hei, fi moaruwaimbü, mɨmanɨho masɨmeimbɨ ai aboedɨ popoatapo-foarɨhi. Hɨmbotühüfo ai asükai hoafɨ hɨmborɨ-yei, yɨfɨyeimbɨ ai yaŋgɨrɨ botɨyahi asu aboedɨ hoafɨ ra nindou napokoate-yeimbɨ-mayei aheimbo wataporɨmboyo ramarandɨ ranahambo.
22 Depois respondeu aos discípulos de João:
23 Nindou dɨdɨyei wambo anɨhondümbo-arɨhindɨrɨ ai-ana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeiyei-amboane!” mehu.
23 E felizes são as pessoas que não duvidam de mim!
24 Sonɨmbo süŋgurɨne-rɨnandeimbɨ mefanɨ ranai hafandane süŋgunambo Sisas ai Sonɨmbo nɨmorehɨ nindowenihɨ-mayei ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya: “Sapo se Son sowana nɨmɨwohɨ furɨkoate-reandühɨ heihü ra se nɨnɨ-moatükunɨmboyei tüküfeyoanɨ hoeifembo sei hehi hohoanɨmomayei a? Awi se boabodarɨ emündü werɨnambo mboahurɨ-hendanɨ ra hoeifemboyei mahei?
24 Quando os discípulos de João foram embora, Jesus começou a dizer ao povo o seguinte a respeito de João:
25 Nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei se mahei rana? Awi nindou hoearɨ moanɨ ranɨ-poanɨmbo aboedɨ hoearɨ yihuruyu haya nüŋguwanɨ hoeifemboyei mahei? Ra wanɨ. Nindou yahurai hoearɨ aboedɨ yihuru-rɨhümündeimbɨ ana, adükarɨ bogorɨndɨ worambe-ane nɨmboei arɨhündɨ.
25 O que foram ver? Um homem bem-vestido? Ora, os que se vestem bem e vivem no luxo moram nos palácios!
26 Se wambo ndühɨ yarɨhi hoafɨyahündɨrɨ sapo se nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei mahei ra? Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo hoeifimboyei? Yɨnɨ ra anɨhond-ane Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbanisɨ, ŋga ro nda sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahandürɨ. Son aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo ŋgasündireimb-ani.
26 Então me digam: o que foram ver? Um
27 Son ranahamboyo Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Ro nindou mamɨ wandɨ hoafɨ semɨndɨ hombohünda koandɨhehinanɨ, ai boatei se hokoate-yafambe ŋgumbui sɨhafɨ nafɨ nafɨrɨhefembohünda,’ meho,” mehu.
27 Porque João é aquele a respeito de quem as
28 Sisas ai bɨdɨfɨrɨ hoafɨ pareandühɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Son ana nindou moanɨ adükarɨ hamɨndɨyu haya asu ai nindou horombo manɨŋgomo ahamumbo ŋgasündeapureimb-ani. Ŋga asu nindou düdi ai sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambeahɨndɨ akɨdou aiyu aiana Sonɨmbo ŋgasündirümboani,” mehundürɨ.
28 — Eu digo a vocês que de todos os homens que já nasceram João é o maior. Porém quem é o menor no
29 Muŋguambo nindou ai Sonɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei hehi asu takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou-amboanɨ muŋguambo rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨnɨ, Godɨndɨ hohoanɨmo ranana anɨhondü hondü mbumundane,” masei. Ranɨyei asu süŋgunambo ai ahandɨ warɨhü hundürümayei.
29 Os cobradores de impostos e todo o povo ouviram isso. Eles eram aqueles que haviam obedecido às ordens justas de Deus e tinham sido batizados por João.
30 Ŋga Farisi nindou-yomo asu Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ranai ahamundɨhoarɨ Godɨndɨ hohoanɨmo ra hɨmborɨ-yowohü süŋgufembo moei mehomo. Ranɨmboemo ai moai Sonɨndɨ warɨhü hundürüyomo.
30 Mas os fariseus e os mestres da Lei não quiseram ser batizados por João e assim rejeitaram o plano de Deus para eles.
31 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmorehɨ nindowenihɨ hapodanambe anɨmboei ndanaheimbo ro nɨnɨ-moatükunɨfihɨ sɨmoŋgorɨndɨhe hoeimandɨheara? Nindou nda ai nüŋgunahurai nindouyei ndana?
31 E Jesus terminou, dizendo:
32 Nindou ndanai ana sapo nɨmorɨ akɨdɨbou ŋgoafɨhü nɨnouyeimbo nahurai-anei. Sapo ai nɨmareimbo bodɨmondɨ nɨmoakɨdɨboumbo rarɨhi hoafɨyeihɨya, ‘Ro sɨheimbo fufuŋɨnambo fufuŋɨ-mehundürɨ, ŋga asu se moai botɨyahi yirɨwarɨ moporɨyei! Ro sɨheimbo weŋgɨsahoafɨnambo marɨhundürɨ, ŋga asu se moai aranɨhoafɨrɨhündɨ ranɨ ranɨmayei!’ nahurai-anei.
32 Elas são como crianças sentadas na praça. Um grupo grita para o outro:
33 Son sapo nindou hundürüra-randeimbɨ-mayu ranana tüküfi sesɨ sesü, wain hoe sɨmɨndɨ rakoate-mayua, asu se hoafɨyehüya, ‘Ahandɨ fiambe ana moaruwai nendɨ nɨmarɨmboane,’ masei!
33 João Batista jejua e não bebe vinho, e vocês dizem: “Ele está dominado por um demônio.”
34 Asu Nindou Hondü ai tüküfi sesɨ sesü, hoe sümündɨ marandambo, asu se hoafɨyeihɨya, ‘Nindou ranahambo hoeirɨhorɨ! Aiana sesɨ afɨndɨ sesü asu ŋgɨnɨndɨ wain hoe sümündɨ arandɨ. Aiana nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimb-anemo asu nindou moaruwai wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyomo-rundeimb-anemo ranahamundɨ ŋgunind-ani!’ masei.
34 O
35 Ŋga asu nindou dɨdɨyei Godɨndɨ-mayo fɨfɨrɨfe ra anɨhond-ane sei sahümündimbɨ aiana ranɨ fɨfɨrɨfe ra anɨhondümbo nafuiyeihanei,” mehu.
35 Mas aqueles que aceitam a sabedoria de Deus mostram que ela é verdadeira.
36 Farisi nindou ai Sisasɨmbo sesɨmbohünda ro-dɨbo dowadɨfɨ mehundo-wamboyu asu Sisas ai ahandɨ worambe hu farɨfi hafu mamaru.
36 Um fariseu convidou Jesus para jantar. Jesus foi até a casa dele e sentou-se para comer.
37 Ranɨ ŋgoafɨhü nɨmorehɨ mamɨ ai nindowenihɨ bɨrabɨrɨ hohoanɨmoyo-randeimbɨ manɨŋgo. Sisas ai Farisi nindoundɨ worambe sesɨ sesühɨ amaru hoafɨ ra hɨmborɨyo haya, asu ai arabasta nɨmoei kakɨ afɨndɨ fihɨ semɨndümbɨ hɨpɨrambe fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ hɨpɨrɨ tüküre semɨndɨ haya maho.
37 Naquela cidade morava uma mulher de má fama. Ela soube que Jesus estava jantando na casa do fariseu. Então pegou um frasco feito de alabastro , cheio de perfume,
38 Ranɨyo ai ho Sisasɨndɨ daboadanɨ yirɨkɨmɨ nɨŋgombo aranɨyowohü Sisasɨndɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ aranɨhɨmboaho-mayo ranambo popoaimarandɨ. Ranɨyo asu ai Sisasɨndɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ mbɨrɨnaŋɨ ranambo nɨŋombɨrɨhoayoa yahohaya gedühai mbura wakɨkɨhɨrapɨrühɨ fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ ra tɨŋarɨ yimbumefanɨ ranɨwamɨ kamafoareandɨ.
38 e ficou aos pés de Jesus, por trás. Ela chorava e as suas lágrimas molhavam os pés dele. Então ela os enxugou com os seus próprios cabelos. Ela beijava os pés de Jesus e derramava o perfume neles.
39 Asu Farisi nindou Sisasɨmbo mborai mehundo ranai ranɨ-moatükunɨ ramareanda hoeire haya ahandɨ fimbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou nda anɨhondü Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbayu ana, ai nɨne nɨmorehɨ ahambo sündarerɨ nda fɨfɨrɨndeambui. Asu moaruwai yahurai nindowenihɨ bɨrabɨrümbɨ nɨmorehɨ anɨŋgo ranahambo fɨfɨrɨndeambui,” mehu.
39 Quando o fariseu viu isso, pensou assim: “Se este homem fosse, de fato, um profeta , saberia quem é esta mulher que está tocando nele e a vida de pecado que ela leva.”
40 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Saimon, ro sɨhambo hoafɨyonɨnɨmbo hoafɨ moai sɨheheandɨ,” mehundowamboyu. Asu Saimon ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Yɨnɨ, Yamundo-randeimbɨ nindou se wambo ndühɨ hoafɨyafɨndɨrɨ,” mehuamboyu.
40 Jesus então disse ao fariseu: — Fale, Mestre! — respondeu Simão.
41 Asu Sisas ai piyu haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou yimbu nɨmbafanɨ henamboyafanɨ ai nindou ŋgoründɨ-mayo kakɨ sɨmborɨ hɨhɨndɨho ndehoamboehɨ safanɨ hena masowandɨfanɨ. Nindou ŋgorü ai sapo kakɨ sairandeimbɨ-mayu ranahandɨ-mayo 500 kakɨ hoarɨ semündu süŋgunambo sɨmborɨ saimbohünda asu nindou ŋgorü-mayu ranai 50 kakɨ hoarɨ semündu süŋgunambo sɨmborɨ saimbohünda.
41 Jesus disse:
42 Nindou yimbu ranai kakɨ masowandɨfanɨ ra sɨmborɨ hɨhɨrɨfe saimbo kakɨkoate-mefandamboyu asu nindou ranai ambe mehupɨrɨ. Nindou yimbu ra dɨdɨ ai nindou-mayu ranahambo ŋgusüfo afɨndɨ pamandira?” mehuamboyu.
42 mas nenhum dos dois podia pagar ao homem que havia emprestado. Então ele perdoou a dívida de cada um. Qual deles vai estimá-lo mais?
43 Asu Saimon ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro rarɨhe hohoanɨmoayahɨ ana, nindou sapo ahambo kakɨ adükarɨ masagado ranai-anɨmbo afɨndɨ hamɨndɨ ŋgusüfo pandirümbui.” Ranɨyu Sisas ai yahuya, “Yɨnɨ, se anɨhondümboanafɨ hoafayafɨ,” mehu.
43 — Eu acho que é aquele que foi mais perdoado! — respondeu Simão.
44 Ranɨyu asu ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo sowana hɨhɨrɨfihɨ Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nɨmorehɨ ndanahambo moai hoeirowandɨyo? Ro sɨhafɨ worambe mafareheandɨ, ŋga asu se moai wambo hoe sawandɨrɨ wandɨ tɨŋarɨ popoaimbohünda. Ŋga asu nɨmorehɨ ndanaiyo wandɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ aranɨhɨmboahonambo popoaira mbura ahandɨ mbɨrɨnaŋɨnambo gedümarandɨrɨ.
44 Então virou-se para a mulher e disse a Simão:
45 Seana moai wambo sowandɨfɨndɨrɨ worɨnɨrowandɨrühɨ wakɨkɨhɨrandɨrɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nɨmorehɨ ndanai ana ro sühühambe peyo haya wandɨ tɨŋarɨ ra moai wakɨkɨhɨ hɨnɨŋgɨreandɨ, ŋga wakɨkɨhɨ hoafɨna hohombo haponda tükefeyo.
45 Você não me beijou quando cheguei; ela, porém, não para de beijar os meus pés desde que entrei.
46 Se moai wambo mbɨroambe kefembohünda orif nɨmɨ hɨsɨ boboe dɨdɨboadɨro sɨhawandɨ, ŋga nɨmorehɨ aiyo wandɨ tɨŋarɨ ra fɨsɨŋarümbü moatükunɨ ranambo kamareandɨrɨ.
46 Você não pôs azeite perfumado na minha cabeça , porém ela derramou perfume nos meus pés.
47 Ranɨmboanahɨ ro sɨhambo hoafehanɨnɨ, nɨmorehɨ ndanai ahandɨ hohoanɨmo moaruwai afɨnd-ane, ŋga ranahambo God ai amboawi mehu. Nɨmboe sapo ai wambo ŋgusüfo afɨndɨ pamareandɨrɨ. Ŋga asu nindou daboe ahambo moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ amboawi yahoweimbɨ nindou ana ai moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ ŋgusüfo pareandɨrühani,” mehu.
47 Eu afirmo a você, então, que o grande amor que ela mostrou prova que os seus muitos pecados já foram perdoados. Mas onde pouco é perdoado, pouco amor é mostrado.
48 Ranɨyu asu Sisas ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hohoanɨmo moaruwai ranana ro amboawi samboanahɨ,” mehundo.
48 Então Jesus disse à mulher:
49 Ranɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ sesɨ fondɨkɨmɨ mamarɨmo ranai ahamundɨ mbusümo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou nda düdi moaruwai hohoanɨmo amboawi yahu aranda?” mehomo.
49 Os que estavam sentados à mesa começaram a perguntar: — Que homem é esse que até perdoa pecados?
50 Ŋga asu Sisas ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo hoafɨyundühɨya, “Sɨhafɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranamboyo sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranambeahɨndɨ aboedambo-marɨheanɨnɨ, ŋga se ŋgusüfo afurɨndo kündo hawa ŋgafɨ,” mehundo.
50 Mas Jesus disse à mulher:

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.