Lucas 7
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ ranɨ hoafɨ ra hoafɨyundürɨ mbura Kaperneamühɨ hu tükümefiyu.
1 Tendo Jesus concluído todas as suas palavras dirigidas ao povo, entrou em Cafarnaum.
2 Nindou mamɨ Romɨhündɨ ami-yafe bogorɨ ranɨhü manüŋgu. Ranɨyu ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ŋgusüfohündɨ ranai aŋgünümboyuhü yɨfɨmbo yaŋgɨrɨmayu.
2 E o servo de um centurião, a quem este muito estimava, estava doente, quase à morte.
3 Ami-yafe bogorɨ ai Sisas ranɨhü anüŋgu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya ranɨyu ai Suda-yafe bogorɨ bɨdɨfɨrɨ koamarɨhepura ahambo hoafɨmbo mahɨfomo. Rananɨmbo ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ra aboedɨmbɨrir-amboane yahu haya.
3 Quando o centurião ouviu falar a respeito de Jesus, enviou-lhe alguns anciãos dos judeus, pedindo-lhe que viesse curar o seu servo.
4 Ai homo Sisas sowahɨ tüküyafu watɨharürühɨ yahomoya, “Ai nindou aboed-ani, ŋga se ahambo fandɨhaworɨ.
4 Estes, aproximando-se de Jesus, lhe pediram com insistência: — Ele merece a sua ajuda,
5 Ŋga ai Suda yɨhoefɨmbo ŋgusüfohü pareamunɨ-randeimb-ani. Ŋga aiyu yɨhoefɨ rotu worɨ ra worɨmbomarandɨ,” mehomondamboyu.
5 porque é amigo do nosso povo, e ele mesmo construiu a nossa sinagoga.
6 Ranɨyu Sisas ai ranɨ-babɨdɨ hu worɨkɨmɨ tüküfiyuanɨ ami-yafe bogorɨ ai ahandɨ ŋgunindɨ Sisasɨmbo hoafɨmbo koamarɨ-hepura homo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, ambe se tɨŋɨrɨfondamboyafɨ, ŋga ro nindou aboedɨyahɨ anɨmbo wandɨ worambe madügüfɨ, ŋga ro moai muŋguna wandɨ worɨna dɨdɨfɨ sahehea hohoanɨmoyahɨ.
6 Então Jesus foi com eles. Quando Jesus já estava perto da casa, o centurião enviou-lhe alguns amigos, dizendo: — Senhor, não se incomode, porque não sou digno de recebê-lo em minha casa.
7 Ranɨmboanahɨ ro aboedɨ hamɨndɨ-yahanɨmbo sɨhambo sowana madɨdɨhɨ. Ŋga moanɨ se hoafɨ-yaŋgɨrɨ hoafɨndafanɨ wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ai aboedɨmbiyu-wamboane.
7 Por isso, não me julguei digno de ir falar pessoalmente com o senhor; porém diga uma palavra, e o meu servo será curado.
8 Nɨmboe ro-amboanɨ nindou wandɨ nɨmoamo ndüreimbɨ-memo ranahamundɨ hoarehanahɨ, ŋga asu ami-anemo wandɨ hoarehemo. Ŋgorümbo hoafɨndahühɨ, ‘Se hafɨ,’ mbɨsahanɨ ai hu randühani. Asu ŋgorümbo hoafɨndahühɨ ‘Se sɨnɨfɨ,’ mbɨsahanɨ ai sünɨ randühani. Asu wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨmbo hoafɨndaha-ndowohümbo, ‘Ranɨ-moatükunɨ raro,’ sahanɨ, ai rareandühani,” mehu.
8 Porque também eu sou homem sujeito à autoridade, tenho soldados às minhas ordens e digo a este: “Vá”, e ele vai; e a outro: “Venha”, e ele vem; e ao meu servo: “Faça isto”, e ele o faz.
9 Asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya nindou ranahambo afɨndɨ mahepünɨfiyu. Ranɨyu hɨhɨrɨfi nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sɨheimbo hoafayahɨ. Ro moai anɨhondümbofe ndahurai ndühɨ hoeirɨheandɨ, Israerɨhündɨ amboanɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
9 Ao ouvir estas palavras, Jesus ficou admirado com aquele homem e, voltando-se para o povo que o acompanhava, disse:
10 Ŋga sapo nindou ami-yafe bogorɨ ai koamarɨhepurɨ ranai homo worambe hoeirüwurane asu aboedɨmayu.
10 E, quando os que tinham sido enviados voltaram para casa, encontraram o servo curado.
11 Refe hayamboyoane, asu süŋgunambo ranambe nɨmai Sisas ai ŋgoafɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Nen ranɨnambo botɨfi mahafu. Ahambo süŋgururü-rundeimbɨyomo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨmayei ranɨyei ai mamɨ mahahüsi.
11 Pouco depois, Jesus foi para uma cidade chamada Naim, e os seus discípulos e numerosa multidão iam com ele.
12 Sisas ai ndeara ŋgoafɨ ginɨrɨ nafɨtambekɨmɨ tüküfiyuane asu ŋgoafambe-ahɨndɨ aranɨhoafɨ yasɨmondɨ ranai tükümefeyo. Yɨfɨ nɨmoko ranana sapo nɨmorehɨ kai-mayo ranahandɨ nindowenihɨ nɨmorɨ moanɨ mamɨ hamɨndɨ-mayu ranaiyu. Ranɨyo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai nɨmorehɨ ranɨ-babɨdɨmbo mamarei.
12 Ao aproximar-se do portão da cidade, eis que saía o enterro do filho único de uma viúva; e grande multidão da cidade ia com ela.
13 Asu Adükarɨ ai nɨmorehɨ ranahambo hoeireanda mayoa asu ahambo ŋgusüfoambe afɨndɨ hɨpoamboreandühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yowanɨ aranɨndafɨndo-mboyafɨ,” mehundo.
13 Ao vê-la, o Senhor se compadeceu dela e lhe disse:
14 Ranɨyu Sisas ai hu yɨfɨ safɨsendɨ-mayo ra sündɨmareanda asu nindou yɨfɨ nɨmoko masowandümo-memo ranai ŋgɨŋgɨnɨru manɨŋgomo. Ranɨyu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou hoarɨfɨ ro sɨhambo hoafehanɨnɨ se haponda botɨyafo,” mehundo.
14 Chegando-se, tocou no caixão e os que o estavam carregando pararam. Então Jesus disse:
15 Ranɨyu asu yɨfɨyumbɨ nindou-mayu ranai botɨfi nɨmarümbo wataporɨmayuamboyu asu Sisas ai nɨmorɨ ra ahandɨ hondandɨ warɨhümarirɨ.
15 O que estava morto sentou-se e passou a falar; e Jesus o restituiu à sua mãe.
16 Ranɨyo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ŋgusüfo kɨkɨfoarɨhindühɨ Godɨmboya aiana aboed-ani sei hoafɨyahündowohü seiya, “Ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ adükarɨ hamɨndɨ ai yɨhoefɨ mbusümo tükümefiyu! Ai ahandɨ nendɨ ranaheimbo aboedambofe-ndürɨmbo tükümefiyu-ane!” masei.
16 Todos ficaram possuídos de temor e glorificavam a Deus, dizendo: — Grande profeta se levantou entre nós. Deus visitou o seu povo.
17 Sisas ai ranɨ-moatükunɨ rawareandɨ hoafɨ ranai muŋguambo Sudia hɨfɨ asu ranɨ hɨfɨkɨmɨ adaburo ranambe yaŋgorɨ wakɨmareanda hɨmborɨmayei.
17 Esta notícia a respeito de Jesus se espalhou por toda a Judeia e por toda aquela região.
18 Sonɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai muŋgu moatükunɨ tükümefeyo ra ahambo wataporɨmbomarurɨ.
18 Todas estas coisas foram relatadas a João pelos seus discípulos. E João, chamando dois deles,
19 Ranɨyu asu Son ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ nindou yimbu mborai yahupɨrɨ hürühepɨrɨ haya Adükarɨmbo düdufimbohünda ahambo sowana koamarɨhepɨrɨ. Ahandɨ Adükarɨmbo düdufe hoafɨ ra yahuraiyo, ‘Nindou nda horombo ro tükündüfimbui masahɨ ranɨyafɨ, asu ŋgorü tükündɨfimbui mbɨsefɨ hohu hɨmbomandefɨyo?’
19 enviou-os ao Senhor para perguntar: — Você é aquele que estava para vir ou devemos esperar outro?
20 Asu ai Sisasɨmbo-so tüküyafɨneandühɨ hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Son hundürüra-randeimbɨ ai sɨhambo refe düdufenɨnɨmbo yɨhoehɨmbo koamarɨhemuna masɨnehɨ. Se nindou tükündüfimbui mehuyafɨ, asu ŋgorü tükündüfimbui mbɨsefɨ hohu hɨmbomandefɨyo,” masafanɨ.
20 Quando os homens chegaram a Jesus, disseram: — João Batista nos enviou para perguntar: O senhor é aquele que estava para vir ou devemos esperar outro?
21 Moanɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ ranɨhü Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ fi moaruwaimbü, aŋgünümbɨ, moaruwai nendɨ nɨmarümbɨ ranaheimbo aboedɨreandürɨ asu hɨmboatɨharɨ afɨndɨ ranaheimbo hɨmboarɨ bɨrɨhendüranɨ asükai hɨmboarɨyei rarao marɨhündɨ.
21 Naquela mesma hora, Jesus curou muitas pessoas de doenças, de sofrimentos e de espíritos malignos; e deu vista a muitos cegos.
22 Sisas ai Sonɨmbo süŋgurɨnɨrɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo sɨmborɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ŋgafanɨ Sonɨmbo hoafɨndafanɨ se nɨne-moatükunɨ hoeirɨne hɨmborɨyafanɨ marɨnandɨ ra: Ranɨ-moatükunɨ ra sapo hɨmboatɨharɨ ai asükai hɨmboarɨ bɨrɨhehi hɨmboarɨyei, tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ai botɨyahi hei, fi moaruwaimbü, mɨmanɨho masɨmeimbɨ ai aboedɨ popoatapo-foarɨhi. Hɨmbotühüfo ai asükai hoafɨ hɨmborɨ-yei, yɨfɨyeimbɨ ai yaŋgɨrɨ botɨyahi asu aboedɨ hoafɨ ra nindou napokoate-yeimbɨ-mayei aheimbo wataporɨmboyo ramarandɨ ranahambo.
22 Então Jesus lhes respondeu:
23 Nindou dɨdɨyei wambo anɨhondümbo-arɨhindɨrɨ ai-ana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeiyei-amboane!” mehu.
23 E bem-aventurado é aquele que não achar em mim motivo de tropeço.
24 Sonɨmbo süŋgurɨne-rɨnandeimbɨ mefanɨ ranai hafandane süŋgunambo Sisas ai Sonɨmbo nɨmorehɨ nindowenihɨ-mayei ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya: “Sapo se Son sowana nɨmɨwohɨ furɨkoate-reandühɨ heihü ra se nɨnɨ-moatükunɨmboyei tüküfeyoanɨ hoeifembo sei hehi hohoanɨmomayei a? Awi se boabodarɨ emündü werɨnambo mboahurɨ-hendanɨ ra hoeifemboyei mahei?
24 Quando os mensageiros de João se retiraram, Jesus começou a dizer ao povo a respeito de João:
25 Nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei se mahei rana? Awi nindou hoearɨ moanɨ ranɨ-poanɨmbo aboedɨ hoearɨ yihuruyu haya nüŋguwanɨ hoeifemboyei mahei? Ra wanɨ. Nindou yahurai hoearɨ aboedɨ yihuru-rɨhümündeimbɨ ana, adükarɨ bogorɨndɨ worambe-ane nɨmboei arɨhündɨ.
25 O que vocês foram ver? Um homem vestido de roupas finas? Os que se vestem bem e vivem no luxo moram nos palácios reais.
26 Se wambo ndühɨ yarɨhi hoafɨyahündɨrɨ sapo se nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei mahei ra? Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo hoeifimboyei? Yɨnɨ ra anɨhond-ane Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbanisɨ, ŋga ro nda sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahandürɨ. Son aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo ŋgasündireimb-ani.
26 Sim, o que foram ver? Um profeta? Sim, eu lhes digo, e muito mais do que um profeta.
27 Son ranahamboyo Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Ro nindou mamɨ wandɨ hoafɨ semɨndɨ hombohünda koandɨhehinanɨ, ai boatei se hokoate-yafambe ŋgumbui sɨhafɨ nafɨ nafɨrɨhefembohünda,’ meho,” mehu.
27 Este é aquele de quem está escrito: “Eis que envio adiante de você o meu mensageiro, o qual preparará o caminho diante de você.”
28 Sisas ai bɨdɨfɨrɨ hoafɨ pareandühɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Son ana nindou moanɨ adükarɨ hamɨndɨyu haya asu ai nindou horombo manɨŋgomo ahamumbo ŋgasündeapureimb-ani. Ŋga asu nindou düdi ai sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambeahɨndɨ akɨdou aiyu aiana Sonɨmbo ŋgasündirümboani,” mehundürɨ.
28 — E eu lhes digo: entre os nascidos de mulher, ninguém é maior do que João; mas o menor no Reino de Deus é maior do que ele.
29 Muŋguambo nindou ai Sonɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei hehi asu takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou-amboanɨ muŋguambo rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨnɨ, Godɨndɨ hohoanɨmo ranana anɨhondü hondü mbumundane,” masei. Ranɨyei asu süŋgunambo ai ahandɨ warɨhü hundürümayei.
29 Todo o povo que o ouviu e até os publicanos reconheceram a justiça de Deus, tendo sido batizados com o batismo de João;
30 Ŋga Farisi nindou-yomo asu Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ranai ahamundɨhoarɨ Godɨndɨ hohoanɨmo ra hɨmborɨ-yowohü süŋgufembo moei mehomo. Ranɨmboemo ai moai Sonɨndɨ warɨhü hundürüyomo.
30 mas os fariseus e os intérpretes da Lei rejeitaram, quanto a si mesmos, o plano de Deus, não tendo sido batizados por ele.
31 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmorehɨ nindowenihɨ hapodanambe anɨmboei ndanaheimbo ro nɨnɨ-moatükunɨfihɨ sɨmoŋgorɨndɨhe hoeimandɨheara? Nindou nda ai nüŋgunahurai nindouyei ndana?
31 E Jesus continuou:
32 Nindou ndanai ana sapo nɨmorɨ akɨdɨbou ŋgoafɨhü nɨnouyeimbo nahurai-anei. Sapo ai nɨmareimbo bodɨmondɨ nɨmoakɨdɨboumbo rarɨhi hoafɨyeihɨya, ‘Ro sɨheimbo fufuŋɨnambo fufuŋɨ-mehundürɨ, ŋga asu se moai botɨyahi yirɨwarɨ moporɨyei! Ro sɨheimbo weŋgɨsahoafɨnambo marɨhundürɨ, ŋga asu se moai aranɨhoafɨrɨhündɨ ranɨ ranɨmayei!’ nahurai-anei.
32 São semelhantes a meninos que, sentados na praça, gritam uns para os outros:
33 Son sapo nindou hundürüra-randeimbɨ-mayu ranana tüküfi sesɨ sesü, wain hoe sɨmɨndɨ rakoate-mayua, asu se hoafɨyehüya, ‘Ahandɨ fiambe ana moaruwai nendɨ nɨmarɨmboane,’ masei!
33 — Pois veio João Batista, não comendo pão nem bebendo vinho, e vocês dizem: “Ele tem demônio!”
34 Asu Nindou Hondü ai tüküfi sesɨ sesü, hoe sümündɨ marandambo, asu se hoafɨyeihɨya, ‘Nindou ranahambo hoeirɨhorɨ! Aiana sesɨ afɨndɨ sesü asu ŋgɨnɨndɨ wain hoe sümündɨ arandɨ. Aiana nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimb-anemo asu nindou moaruwai wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyomo-rundeimb-anemo ranahamundɨ ŋgunind-ani!’ masei.
34 Veio o Filho do Homem, comendo e bebendo, e vocês dizem: “Eis aí um glutão e bebedor de vinho, amigo de publicanos e pecadores!”
35 Ŋga asu nindou dɨdɨyei Godɨndɨ-mayo fɨfɨrɨfe ra anɨhond-ane sei sahümündimbɨ aiana ranɨ fɨfɨrɨfe ra anɨhondümbo nafuiyeihanei,” mehu.
35 Mas a sabedoria é justificada por todos os seus filhos.
36 Farisi nindou ai Sisasɨmbo sesɨmbohünda ro-dɨbo dowadɨfɨ mehundo-wamboyu asu Sisas ai ahandɨ worambe hu farɨfi hafu mamaru.
36 Um dos fariseus convidou Jesus para que fosse jantar com ele. Jesus, entrando na casa do fariseu, tomou lugar à mesa.
37 Ranɨ ŋgoafɨhü nɨmorehɨ mamɨ ai nindowenihɨ bɨrabɨrɨ hohoanɨmoyo-randeimbɨ manɨŋgo. Sisas ai Farisi nindoundɨ worambe sesɨ sesühɨ amaru hoafɨ ra hɨmborɨyo haya, asu ai arabasta nɨmoei kakɨ afɨndɨ fihɨ semɨndümbɨ hɨpɨrambe fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ hɨpɨrɨ tüküre semɨndɨ haya maho.
37 E eis que uma mulher da cidade, pecadora, sabendo que ele estava jantando na casa do fariseu, foi até lá com um frasco feito de alabastro cheio de perfume.
38 Ranɨyo ai ho Sisasɨndɨ daboadanɨ yirɨkɨmɨ nɨŋgombo aranɨyowohü Sisasɨndɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ aranɨhɨmboaho-mayo ranambo popoaimarandɨ. Ranɨyo asu ai Sisasɨndɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ mbɨrɨnaŋɨ ranambo nɨŋombɨrɨhoayoa yahohaya gedühai mbura wakɨkɨhɨrapɨrühɨ fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ ra tɨŋarɨ yimbumefanɨ ranɨwamɨ kamafoareandɨ.
38 E, estando por detrás, aos pés de Jesus, chorando, molhava-os com as suas lágrimas e os enxugava com os próprios cabelos. Ela beijava os pés de Jesus e os ungia com o perfume.
39 Asu Farisi nindou Sisasɨmbo mborai mehundo ranai ranɨ-moatükunɨ ramareanda hoeire haya ahandɨ fimbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou nda anɨhondü Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbayu ana, ai nɨne nɨmorehɨ ahambo sündarerɨ nda fɨfɨrɨndeambui. Asu moaruwai yahurai nindowenihɨ bɨrabɨrümbɨ nɨmorehɨ anɨŋgo ranahambo fɨfɨrɨndeambui,” mehu.
39 Ao ver isto, o fariseu que o havia convidado disse consigo mesmo: — Se este fosse profeta, bem saberia quem e que tipo de mulher é esta que está tocando nele, porque é uma pecadora.
40 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Saimon, ro sɨhambo hoafɨyonɨnɨmbo hoafɨ moai sɨheheandɨ,” mehundowamboyu. Asu Saimon ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Yɨnɨ, Yamundo-randeimbɨ nindou se wambo ndühɨ hoafɨyafɨndɨrɨ,” mehuamboyu.
40 Jesus se dirigiu ao fariseu e lhe disse: Ele respondeu: — Diga, Mestre.
41 Asu Sisas ai piyu haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou yimbu nɨmbafanɨ henamboyafanɨ ai nindou ŋgoründɨ-mayo kakɨ sɨmborɨ hɨhɨndɨho ndehoamboehɨ safanɨ hena masowandɨfanɨ. Nindou ŋgorü ai sapo kakɨ sairandeimbɨ-mayu ranahandɨ-mayo 500 kakɨ hoarɨ semündu süŋgunambo sɨmborɨ saimbohünda asu nindou ŋgorü-mayu ranai 50 kakɨ hoarɨ semündu süŋgunambo sɨmborɨ saimbohünda.
41 Jesus continuou:
42 Nindou yimbu ranai kakɨ masowandɨfanɨ ra sɨmborɨ hɨhɨrɨfe saimbo kakɨkoate-mefandamboyu asu nindou ranai ambe mehupɨrɨ. Nindou yimbu ra dɨdɨ ai nindou-mayu ranahambo ŋgusüfo afɨndɨ pamandira?” mehuamboyu.
42 E, como eles não tinham com que pagar, o credor perdoou a dívida de ambos. Qual deles, portanto, o amará mais?
43 Asu Saimon ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro rarɨhe hohoanɨmoayahɨ ana, nindou sapo ahambo kakɨ adükarɨ masagado ranai-anɨmbo afɨndɨ hamɨndɨ ŋgusüfo pandirümbui.” Ranɨyu Sisas ai yahuya, “Yɨnɨ, se anɨhondümboanafɨ hoafayafɨ,” mehu.
43 Simão respondeu: — Penso que é aquele a quem mais perdoou. Jesus disse:
44 Ranɨyu asu ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo sowana hɨhɨrɨfihɨ Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nɨmorehɨ ndanahambo moai hoeirowandɨyo? Ro sɨhafɨ worambe mafareheandɨ, ŋga asu se moai wambo hoe sawandɨrɨ wandɨ tɨŋarɨ popoaimbohünda. Ŋga asu nɨmorehɨ ndanaiyo wandɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ aranɨhɨmboahonambo popoaira mbura ahandɨ mbɨrɨnaŋɨnambo gedümarandɨrɨ.
44 E, voltando-se para a mulher, Jesus disse a Simão:
45 Seana moai wambo sowandɨfɨndɨrɨ worɨnɨrowandɨrühɨ wakɨkɨhɨrandɨrɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nɨmorehɨ ndanai ana ro sühühambe peyo haya wandɨ tɨŋarɨ ra moai wakɨkɨhɨ hɨnɨŋgɨreandɨ, ŋga wakɨkɨhɨ hoafɨna hohombo haponda tükefeyo.
45 Você não me recebeu com um beijo na face; ela, porém, desde que entrei, não deixou de me beijar os pés.
46 Se moai wambo mbɨroambe kefembohünda orif nɨmɨ hɨsɨ boboe dɨdɨboadɨro sɨhawandɨ, ŋga nɨmorehɨ aiyo wandɨ tɨŋarɨ ra fɨsɨŋarümbü moatükunɨ ranambo kamareandɨrɨ.
46 Você não ungiu a minha cabeça com óleo, mas esta, com perfume, ungiu os meus pés.
47 Ranɨmboanahɨ ro sɨhambo hoafehanɨnɨ, nɨmorehɨ ndanai ahandɨ hohoanɨmo moaruwai afɨnd-ane, ŋga ranahambo God ai amboawi mehu. Nɨmboe sapo ai wambo ŋgusüfo afɨndɨ pamareandɨrɨ. Ŋga asu nindou daboe ahambo moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ amboawi yahoweimbɨ nindou ana ai moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ ŋgusüfo pareandɨrühani,” mehu.
47 Por isso, afirmo a você que os muitos pecados dela foram perdoados, porque ela muito amou; mas aquele a quem pouco se perdoa, pouco ama.
48 Ranɨyu asu Sisas ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hohoanɨmo moaruwai ranana ro amboawi samboanahɨ,” mehundo.
48 Então Jesus disse à mulher:
49 Ranɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ sesɨ fondɨkɨmɨ mamarɨmo ranai ahamundɨ mbusümo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou nda düdi moaruwai hohoanɨmo amboawi yahu aranda?” mehomo.
49 Os que estavam com ele à mesa começaram a dizer entre si: — Quem é este que até perdoa pecados?
50 Ŋga asu Sisas ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo hoafɨyundühɨya, “Sɨhafɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranamboyo sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranambeahɨndɨ aboedambo-marɨheanɨnɨ, ŋga se ŋgusüfo afurɨndo kündo hawa ŋgafɨ,” mehundo.
50 Mas Jesus disse à mulher:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.