Lucas 6

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ Sisas ai wit nümbürambe mahu. Ranɨyo asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai wit hɨsɨ ra warɨhü hüründümo mburu warɨ düdühüru hɨpɨrɨ ra horɨmarɨhoayowa safɨ yaŋgɨrɨ masowasümo.
1 Aconteceu que, num sábado, passando Jesus pelas searas, os seus discípulos colhiam e comiam espigas, debulhando-as com as mãos.
2 Ranɨyomo asu Farisi nindou bɨdɨfɨrɨ ai düduyafundühɨya, “Se nɨmboe ranɨ-moatükunɨ ra rawarundɨ rana? Yɨhoefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai yahoya moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ ranɨ-moatükunɨ refepoanɨ meho,” mehomondamboyu.
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito aos sábados?
3 Asu sɨmborɨ Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se moai bukambe hoeirundɨyo sapo Defit ai ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ-babɨdɨmbo wembomboyuhü ramareandɨ hoafɨ rana?
3 Respondeu-lhes Jesus: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi, quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 Sapo ai Godɨndɨ worambe kefuai hüfu Godɨmbo sɨhefeimbɨhündɨ bret meŋgoro ra semündü sesühɨ asu ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ-memo ranahamumbo amboanɨ masagapurɨ. Yɨhoefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgu amboanɨ nindou amurɨ ai ŋgɨrɨ refimbɨhündɨ bret ra dagüdi, ŋga moanɨ Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo bret ra dowadümboemo,” mehupurɨ.
4 Como entrou na casa de Deus, tomou, e comeu os pães da proposição, e os deu aos que com ele estavam, pães que não lhes era lícito comer, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Asu Sisas ai hoafɨ moendɨreandühɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou Hondü ranai ana moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ ra ai nɨmɨndani,” mehu.
5 E acrescentou-lhes: O Filho do Homem é senhor do sábado.
6 Ŋgorü moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨ sihɨ Sisas ai Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfu nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yamundɨ-mareandürɨ. Ranühɨ nindou mamɨ warɨhondü warɨ ahandɨ ranai moaŋgorɨfoarerɨ haya mamaru.
6 Sucedeu que, em outro sábado, entrou ele na sinagoga e ensinava. Ora, achava-se ali um homem cuja mão direita estava ressequida.
7 Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨyomo asu Farisi nindou-yomo ai nɨnɨ nafɨsüŋgundɨhurɨ Sisasɨmbo papɨ-hoafɨndɨhurɨ yahomo houmbo mamarɨmo. Ranɨyomo ai moanɨ ahambo hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandɨrürühɨ mamarɨmo Sisas ai moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranɨhü nindou aboedɨreandɨhüpo yahomo houmbo.
7 Os escribas e os fariseus observavam-no, procurando ver se ele faria uma cura no sábado, a fim de acharem de que o acusar.
8 Asu Sisas ai ahamundɨ hohoanɨmo ra fɨfɨrehayambo-wambo nindou-mayu ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Botɨyafo hawa ndühɨ wagabe sühüfɨ,” mehundo. Ranɨyu asu nindou-mayu ranai botɨfi hüfu wagabe manüŋgu.
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem da mão ressequida: Levanta-te e vem para o meio; e ele, levantando-se, permaneceu de pé.
9 Ramefi-yuwamboyu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo düduweheandɨ: nɨnɨ-moatükunɨmboyo sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai yowanɨ moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ refepoanɨ mehoa? Farɨhefemboyo asu moaruwaimbo-femboyo? Nindou mamɨndɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra dɨdɨboado-femboyo asu yembüfemboyo?” mehu.
9 Então, disse Jesus a eles: Que vos parece? É lícito, no sábado, fazer o bem ou o mal? Salvar a vida ou deixá-la perecer?
10 Ai ahamumbo muŋguambo türapuranɨ mayowamboyu asu nindou-mayu ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ warɨ ra ŋgurɨhoefɨ,” mehundo. Ai ranɨ-süŋgumareanda, asu ahandɨ warɨ ranai asükaiyo aboedɨmayo.
10 E, fitando todos ao redor, disse ao homem: Estende a mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restaurada.
11 Asu nindou-memo ranai ŋgusüfoambe moaruwairapurühɨ Sisasɨmbo nüŋgundɨhurɨ yahomo houmbo ahamundɨhoarɨ wataporɨmbomarundɨ.
11 Mas eles se encheram de furor e discutiam entre si quanto ao que fariam a Jesus.
12 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai hɨfɨ wafuana Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo mahafu. Ai nɨmbokoanɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨyo hombo sürüfoefembohünda.
12 Naqueles dias, retirou-se para o monte, a fim de orar, e passou a noite orando a Deus.
13 Ranɨyo asu simayoambo ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo mborai yahupurɨ hürɨhepurɨ haya asu 12 nindou sepurɨmündühɨ ahamundɨ ndürɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimb-anemo yahu kamafoareapurɨ.
13 E, quando amanheceu, chamou a si os seus discípulos e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Saimonɨmboyu Pitamboyu-randeimbɨ-mayu, asu ahandɨ akɨdɨ Andruyu, Sems, Son, Firip, Bartoromyu,
14 Simão, a quem acrescentou o nome de Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Matyu, Tomas, Sems Arfiusɨndɨ nɨmorɨ, asu Saimon Serotɨhündɨ ranɨyomo.
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 Sudas Semsɨndɨ nɨmorɨ asu Sudas Iskariot, sapo Sisasɨmbo hürütümbɨ nendɨ-yomondɨ warɨhürireimbɨ-mayu ranɨyu.
16 Judas, filho de Tiago, e Judas Iscariotes, que se tornou traidor.
17 Sisas ai hɨfɨ wafu wamɨnɨndɨ ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-memo ranɨ-babɨdɨ hanɨmo houmboemo asu nindou bɨdɨfɨrɨ afɨndɨ ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ranɨ-babɨdɨ ndümündühɨ manɨŋgomo. Ranɨyei nindou afɨndɨ ra Sudia hɨfɨhündɨ, Serusaremɨhündɨ, Tair asu Saidonɨ-yafe hɨfɨhü sɨrɨwara gudikɨmɨ ŋgoafɨ adaburo ranɨhündambo ai-amboanɨ ranɨhü burɨmayei.
17 E, descendo com eles, parou numa planura onde se encontravam muitos discípulos seus e grande multidão do povo, de toda a Judeia, de Jerusalém e do litoral de Tiro e de Sidom,
18 Asu ai ranɨhü tükümehindɨ ra ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyo asu ahei aŋgünɨ ra aboedɨmbɨreandambo sei hehimboyei. Asu dɨdɨyei moaruwai nendɨ nɨmarɨndürɨmbo tɨŋɨrɨfo sahümündeimbɨ ai-amboanɨ tükümehinda aboedɨmareandürɨ.
18 que vieram para o ouvirem e serem curados de suas enfermidades; também os atormentados por espíritos imundos eram curados.
19 Muŋguambo nindou ranai ahambo sindɨhorɨ marɨhündɨ ra sapo ahandɨ fiambeahɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai kosɨfoendühɨ aheimbo aboedɨreirɨ marandamboyei. Ranɨyo Sisas ai muŋguambo nindou aboedɨmareandürɨ.
19 E todos da multidão procuravam tocá-lo, porque dele saía poder; e curava todos.
20 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hɨmboarɨ pareapurɨ nüŋgumbo hoafɨyupurühɨ yahuya,
20 Então, olhando ele para os seus discípulos, disse-lhes:
21 Se dɨdemo haponda wembomboemo seana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-mbemondamboane,
21 Bem-aventurados vós, os que agora tendes fome, porque sereis fartos.
22 Dɨdemo sɨhamumboya Nindou Hondümbo süŋgururü rundeimb-anemo mbɨseihɨ
22 Bem-aventurados sois quando os homens vos odiarem e quando vos expulsarem da sua companhia, vos injuriarem e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do Homem.
23 Ranɨ-moatükunɨ ra rawefeyo ana, se hohorɨpɨ-hohorɨpɨ-ndɨmondühɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmo nɨmboe sapo sɨhamundɨ takɨnɨ afɨndɨ sünambe begorɨpurɨ. Nɨmboe sapo ahei amoao mamɨ amboanɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ahamumbo ranɨ-moatükunɨ ramarɨhindɨ.
23 Regozijai-vos naquele dia e exultai, porque grande é o vosso galardão no céu; pois dessa forma procederam seus pais com os profetas.
24 Se dɨdɨyei haponda napo afɨndeimbayei, seana hɨpoanɨmboembou-anei!
24 Mas ai de vós, os ricos! Porque tendes a vossa consolação.
25 Se dɨdɨyei haponda bodoweimbayei, seana hɨpoanɨmboembou-anei!
25 Ai de vós, os que estais agora fartos! Porque vireis a ter fome.
26 Nindou ai sɨheimbo haponda aboed-anei sei hoafɨyei arɨhündɨ, seana hɨpoanɨmboembou-anei!
26 Ai de vós, quando todos vos louvarem! Porque assim procederam seus pais com os falsos profetas.
27 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se dɨdɨyei wandɨ hoafɨ hɨmborɨyei arɨhündɨ sɨheimbo ro hoafayahɨ: Nindou dɨdɨyei sɨhei hürütümbayei ranaheimbo se hɨpoambo-ndɨhindürɨ. Nindou dɨdɨyei sɨheimbo yɨboaruko-arɨhündürɨ ranaheimbo se ŋgusüfo pandɨhindürühɨ hɨpoambo-ndɨhindürɨ.
27 Digo-vos, porém, a vós outros que me ouvis: amai os vossos inimigos, fazei o bem aos que vos odeiam;
28 Nindou dɨdɨyei sɨheimbo hoafɨnambo moaruwaimbo-arɨhindürɨ ranaheimbo se God ai aboedɨ-aboedɨmbɨrea-ndüramboane mbɨsei. Asu nindou dɨdɨyei sɨheimbo wudɨpoapofe-ndürɨkoate-ayei ranaheimbohünda se Godɨmbo dɨdɨbafɨndei.
28 bendizei aos que vos maldizem, orai pelos que vos caluniam.
29 Asu sɨhambo nindou ŋgorü ai mamɨ koaihoanɨ harɨnduanɨ asükai ŋgorü koaiho amboanɨ hɨhɨrɨndowandanɨ ranɨfihɨ harɨmbiyuwamboane. Asu nindou ŋgorü ai sɨhafɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ndemünduanɨ ana, asükai sɨhafɨ siot ŋgorü-amboanɨ mbɨsemündu-wamboane.
29 Ao que te bate numa face, oferece-lhe também a outra; e, ao que tirar a tua capa, deixa-o levar também a túnica;
30 Nindou dɨdɨyei sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨmbo düdundahindanɨ ranaheimbo muŋguambo dabadürɨ. Asu nindou ŋgorü ai sɨhafɨ nɨnɨ-moatükunɨ napo ndemünduanɨ asükai hɨhɨrɨfe semɨndɨmbo hoafɨpoanɨ.
30 dá a todo o que te pede; e, se alguém levar o que é teu, não entres em demanda.
31 Asu se nindou bɨdɨfɨrambo ai wambo ranɨ-moatükunɨ rambɨrɨhindɨ asafɨ ra se aheimbo ranɨ-süŋgundowandɨ.
31 Como quereis que os homens vos façam, assim fazei-o vós também a eles.
32 Se nindou sɨheimbo hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ranɨ nindoumbo yaŋgɨrɨ se hohoanɨmoayei ana, ŋgɨrɨ ranɨ süŋgu sɨheimbo aboed-anei mbɨsei. Nindou moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ amboanɨ nindou dɨdɨyei aheimbo hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ aheimbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmorɨhündürɨ rɨhündühanei!
32 Se amais os que vos amam, qual é a vossa recompensa? Porque até os pecadores amam aos que os amam.
33 Asu se nindou sɨheimbo dɨdɨboado-rɨhindürɨ arɨhündɨ ranaheimbo yaŋgɨrɨ se dɨdɨboado-arɨhindürɨ ana, asu ŋgɨrɨ ranɨ-süŋgu aheimbo aboed-anei mbɨsei. Nindou moaruwai hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨ amboanɨ ranɨ süŋgurühi hündühanei!
33 Se fizerdes o bem aos que vos fazem o bem, qual é a vossa recompensa? Até os pecadores fazem isso.
34 Asu se nindou dɨdɨyei ranaheimbo nɨnɨ-moatükunɨ ndahundürü mbundɨhumbo hɨhɨrɨndɨhu ndahumɨndefɨ sei hehi hohoanɨmoyeihɨ aheimbo yaŋgɨrɨ sahündürɨ arɨhündɨ ranɨmbo ŋgɨrɨ sɨheimbo aboed-anei mbɨsei. Nindou moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ amboanɨ nindou bɨdɨfɨrɨ moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ranaheimbo sahündürɨ rɨhündühanei, ra aheimbo masehindɨ nahurai hɨhɨrɨfe semɨndɨmbohünda!
34 E, se emprestais àqueles de quem esperais receber, qual é a vossa recompensa? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Yowanɨ, ŋga se nindou dɨdɨyei sɨheimbo hürütürɨ-hündürɨ-rɨhündeimbɨmbo hɨpoambondɨhindürɨ. Asükai nɨnɨ-moatükunɨ nindoumbo sai mburɨmbo se yowanɨ bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ hɨhɨrɨfe semɨndɨmbo hohoanɨmoyopoanɨ. Rananɨmbo se takɨnɨ afɨndɨ ndahümündi mbundɨhü asu God Nɨmoamo Hamɨndɨ ranahandɨ nɨmorɨndamboyafɨ. Nɨmboe aiana nindou dɨdɨyei hɨhɨfɨyo-rakoate asu moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ranaheimbo aboedɨyuhani.
35 Amai, porém, os vossos inimigos, fazei o bem e emprestai, sem esperar nenhuma paga; será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo. Pois ele é benigno até para com os ingratos e maus.
36 Se hɨpoambondo ndandɨ sɨhafɨ ape ai-amboanɨ hɨpoambore arandɨ nou.”
36 Sede misericordiosos, como também é misericordioso vosso Pai.
37 “Se yowanɨ nindou ŋgoründɨ nɨŋgo ra türüfoefeihɨ papɨ-hoafɨpoanɨ. Asu rananɨmbo ŋgɨrɨ God ai sɨhei nɨŋgo ra türündandürühɨ papɨ-hoafɨndandürɨ. Se yowanɨ nindou ŋgoründɨ nɨŋgo ra yɨbobofeihɨ moaruwai-ane yaho hoafɨyopoan. Asu rananɨmbo ŋgɨrɨ God ai sɨhafɨ nɨŋgo ra yɨbobondeandühɨ moaruwai-ane mbüsu. Se nindou bɨdɨfɨrɨyei moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi asei-anɨmbo God ai-amboanɨ sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi mbüsümbui.
37 Não julgueis e não sereis julgados; não condeneis e não sereis condenados; perdoai e sereis perdoados;
38 Se nindou bɨdɨfɨrambo asahündürɨ anɨmbo asu God ai sɨheimbo dagadürɨmbui. Refe süŋgu ana se afɨndɨ hamɨndɨ anɨmbo ndahümɨndeimboyei. Sapo se anɨhondümbo nindou farahehindɨ ranɨ sɨmogodühɨ anɨmbo sɨhei warambe babɨboai pɨtapɨndɨmboe. Se nɨnɨ sɨmogodühɨyo nindou bɨdɨfɨrambo farɨhehindɨ süŋgu-anɨmbo God ai sɨheimbo ranɨ sɨmogodühɨ randeandürɨmbui,” mehu.
38 dai, e dar-se-vos-á; boa medida, recalcada, sacudida, transbordante, generosamente vos darão; porque com a medida com que tiverdes medido vos medirão também.
39 Asu Sisas ai ahamumbo kafoefe hoafɨ nda hoafɨmepurɨ: “Nindou mamɨ hɨmboatɨharɨ ai ŋgɨrɨ nindou ŋgorü hɨmboatɨharɨ-mayu ranahambo nderümündɨ haya nafɨ nafuindu ŋgu. Asu ai rawareandɨ ana, yɨboboambo hoe apoarambe pɨndamboyafanɨ.
39 Propôs-lhes também uma parábola: Pode, porventura, um cego guiar a outro cego? Não cairão ambos no barranco?
40 Yamundɨfe nɨmorɨ ai ahambo yamundirɨ-randeimbɨ-mayu ahandɨ nɨmoamoyupoanɨ, ŋga muŋguambo yamundɨfe nɨmorɨ ahei yamundɨfe ratüpurɨ ra muŋgundoanɨ ana, asu aheimbo yamundu-rundeimbɨ-memo nahuraindeimboyei.
40 O discípulo não está acima do seu mestre; todo aquele, porém, que for bem-instruído será como o seu mestre.
41 Asu se nɨmboe nindou ŋgoründɨ hɨmboarambe düdübudɨ akɨdou afoeru ranahambo yaŋgɨrɨ hɨmboapoyafühɨ asu sɨhafɨ hɨmboarambeahɨ nɨmoko bɨdɨfɨrɨ afoero ranahambo hoeifekoate-a?
41 Por que vês tu o argueiro no olho de teu irmão, porém não reparas na trave que está no teu próprio?
42 Nüŋgundo nindou ŋgorümbo hoafɨndafühɨya, ‘Wandafɨ, awi sɨhafɨ hɨmboarambeahɨ düdübudɨ akɨdou afoeru ra hündɨhehinɨ samboanahɨ,’ mambɨsafɨ sɨhafɨ hɨmboarambeahɨ nɨmoko bɨdɨfɨrɨ afoero ra sɨhafɨhoarɨ hoeifekoate-a? Seana yimbu yafambeimbɨ nindou-anafɨ! Weaŋgurühɨ se boatei-anɨmbo sɨhafɨ hɨmboarambe nɨmoko bɨdɨfɨrɨ afoero ra hündühoefɨ mbundambo-anɨmbo asu nindou ŋgoründɨ hɨmboarambe düdübudɨ akɨdou afoeru ra wudɨpoapondo hoeindowandühɨ hündühoefɨndo,” mehu.
42 Como poderás dizer a teu irmão: Deixa, irmão, que eu tire o argueiro do teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho e, então, verás claramente para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmɨ mamɨ aboedɨ hamɨndɨ ai ŋgɨrɨ hɨsɨ moaruwaimbü nɨŋgo. Asükai nɨmɨ mamɨ moaruwai ai-amboanɨ ŋgɨrɨ hɨsɨ aboedeimbɨ nɨŋgo.
43 Não há árvore boa que dê mau fruto; nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 Muŋguambo nɨmɨ ra ahandɨ hɨsayo ranɨ süŋgu-ane türüfoefeihɨ awi ranɨ nɨmɨ-ane eho. Se ŋgɨrɨ nɨmɨ hɨsɨ fik ra tɨhoarɨ tɨhoareimbɨ nɨmɨ-fihɨndɨ hüründandɨfɨ, asu ŋgɨrɨ yukui amurɨ nɨmɨ-fihɨndɨ hüründandɨfɨ.
44 Porquanto cada árvore é conhecida pelo seu próprio fruto. Porque não se colhem figos de espinheiros, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Nindou aboedɨ ai ahandɨ ŋgusüfoambe hohoanɨmoambeahɨ aboedɨ moatükunɨ arühayo ranane bokarɨhai arandɨ, ŋga asu nindou moaruwai ai ahandɨ ŋgusüfoambe hohoanɨmoambeahɨ moaruwai moatükunɨ arühayo ranane bokarɨhai arandɨ. Nɨmboe sapo nɨne-moatükunɨyo ŋgusüfoambe hohoanɨmo-ambeahɨ amaro ranane asu yafambe ai weindahɨ hoafɨyo arandɨ,” mehu.
45 O homem bom do bom tesouro do coração tira o bem, e o mau do mau tesouro tira o mal; porque a boca fala do que está cheio o coração.
46 Sisas ai yahuya, “Asu se nɨmboe wambo ‘Adükarɨ, Adükarɨyei rɨhündühɨ asu wandɨ hoafayahɨ ra süŋgufekoate-ayeia?
46 Por que me chamais Senhor, Senhor, e não fazeis o que vos mando?
47 Nindou düdi ai wambo sowahɨ tüküfi wandɨ hoafɨ hɨmborɨyu mburambo ranɨ süŋguareandɨ anɨmbo asu ro ai nüŋgunahurai nindouayu ra sɨheimbo nafuindamboyahɨ?
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante.
48 Aiana sapo nindou worɨmbombo yahuhaya hɨfambe ndihɨ ragu kakɨra hanü mburambo kambohoanɨ nɨmoeiwamɨ mafemburɨfiyu nahurai-ani. Hoe ranai afɨndɨ hohoumboyohü worɨ ranahambo harɨyo randa moai fɨfɨmɨyo, nɨmboe sapo ai wudɨpoapore worɨmbora hayambowambo.
48 É semelhante a um homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala e lançou o alicerce sobre a rocha; e, vindo a enchente, arrojou-se o rio contra aquela casa e não a pôde abalar, por ter sido bem-construída.
49 Ŋga asu nindou düdi wandɨ hoafɨ hɨmborɨyu mbura ranɨ süŋgufekoate-ayu aiana sapo nindou worɨmbombo yahuhaya kambohoanɨ wudɨpoapofe feburɨfekoate-yuwanɨ asu hoe ranai hohoumboyohü worɨ ranahambo harɨyo randanɨ moanɨ mamɨharɨ bɨramɨndɨ pɨrɨmayo nahurai-ani. Asu bɨramɨndɨ pɨrɨmayo ra moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ mamɨkarɨ pɨrɨmayo!” mehu.
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre a terra sem alicerces, e, arrojando-se o rio contra ela, logo desabou; e aconteceu que foi grande a ruína daquela casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.