Lucas 4

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 — ausente —
1 Cheio do Espírito Santo, voltou Jesus do Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto,
2 — ausente —
2 onde foi tentado pelo demônio durante quarenta dias. Durante este tempo ele nada comeu e, terminados estes dias, teve fome.
3 Ranɨyu asu Satan ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se Godɨndɨ nɨmor-ayafɨ ana, nɨmoei kurayo ndanahambo hoafɨndafanɨ bretɨmbondɨfe tükümbɨfeyo-wamboane,” mehundo.
3 Disse-lhe então o demônio: Se és o Filho de Deus, ordena a esta pedra que se torne pão.
4 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou ai ŋgɨrɨ bret ranɨfihɨ gedühɨ yaŋgɨrɨ nüŋgu, ŋga wanɨ,’ meho,” mehundo.
4 Jesus respondeu: Está escrito: Não só de pão vive o homem, mas de toda a palavra de Deus {Dt 8,3}.
5 Ranɨyu asükai Satan ai Sisasɨmbo hɨfɨ wafuambe nɨmoamo serümündü hafu muŋguambo moatükunɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ eŋgoro hɨfɨ ranɨ hoarehɨ ranahambo nafuimefoendo.
5 O demônio levou-o em seguida a um alto monte e mostrou-lhe num só momento todos os reinos da terra,
6 Ranɨyu yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro sɨhambo muŋgu moatükunɨ ŋgɨnɨnd-ane asu ndürɨ adükarümbɨ moatükunɨ hɨfɨ ranɨhü eŋgoro ra ndahanɨnɨmboyahɨ. Muŋguambo moatükunɨ ranana wandɨ yaŋgɨr-ane, ŋga ranɨmbo wambo ro nindou daboe saimboayahɨ ra moanɨ wandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ ndeheamboyahɨ.
6 e disse-lhe: Dar-te-ei todo este poder e a glória desses reinos, porque me foram dados, e dou-os a quem quero.
7 Se wambo yaŋgɨrɨ ŋgusüfo parowandɨrühɨ hohoanɨmoayafɨndɨrɨ ana, ro sɨhambo muŋgu moatükunɨ ra ndahanɨnɨmboyahɨ,” mehundowamboyu.
7 Portanto, se te prostrares diante de mim, tudo será teu.
8 Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Sɨhafɨ Adükarɨ God ranahambo yaŋgɨrɨ anɨmbo ŋgusüfo pefihümbo ahambo hohoanɨmoyondowohü ahandɨ ratüpurɨ yaŋgɨrɨ refemboane!’ meho,” mehundo.
8 Jesus disse-lhe: Está escrito: Adorarás o Senhor teu Deus, e a ele só servirás {Dt 6,13}.
9 Ranɨyu asükaiyu Satan ai Sisasɨmbo serümündü haya Serusarem ŋgoafɨna hafu tüküfi Godɨndɨ worɨ-mayo ranɨ bogɨmondɨ wamɨ nɨmoamo hamɨndɨ ŋgahɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ. Ranɨyu asu ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se Godɨndɨ Nɨmor-ayafɨ ana, ndanɨwamɨnɨndɨ sɨhafɨhoarɨ ragu horopɨndafo pɨndafɨ.
9 O demônio levou-o ainda a Jerusalém, ao ponto mais alto do templo, e disse-lhe: Se és o Filho de Deus, lança-te daqui abaixo;
10 Buk Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya,
10 porque está escrito: Ordenou aos seus anjos a teu respeito que te guardassem.
11 Ai sɨhambo ahamundɨ warɨ ra nandundanɨ kodafɨ ranɨwamɨ pɨndafühɨ
11 E que te sustivessem em suas mãos, para não ferires o teu pé nalguma pedra {Sl 90,11s.}.
12 Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Buk Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Se ŋgɨrɨ Adükarɨ sɨhafɨ God ranahambo rando hoeindɨworɨ’ meho,” mehundo.
12 Jesus disse: Foi dito: Não tentarás o Senhor teu Deus {Dt 6,16}.
13 Satan ai ahandɨ refe hoeife hohoanɨmo hoafɨ ranambo Sisasɨmbo ŋgorü-süŋgurirɨ hoeirirɨ ŋgorü-süŋgurirɨ hoeirirɨ ra mbura awi süŋgunamboane yahuhaya ranɨhü ahambo rarirɨ hɨnɨŋgɨrirɨ haya ndamefiyu.
13 Depois de tê-lo assim tentado de todos os modos, o demônio apartou-se dele até outra ocasião.
14 Ranɨyu asu Sisas ai Gariri hɨfambe hɨhɨrɨfi hu tüküfiyuwane Yifiafɨ Aboedɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai ahandɨ fiambe mamarɨndo. Ranɨyo asu ai ranɨhü tüküfimboani hoafɨ ahambo ra muŋguambo hɨfɨ ranɨhü hɨmborɨmayei.
14 Jesus então, cheio da força do Espírito, voltou para a Galiléia. E a sua fama divulgou-se por toda a região.
15 Ranɨyu ai muŋguambo si aho ra Suda-yafe rotu worɨ ranambe aboedɨ hoafɨ yamundɨ-mareandüra asu nindou ranai ahambo aiana nindou aboed-ani masei.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era aclamado por todos.
16 Ranɨyu asu Sisas ai Nasaret ŋgoafɨna ai nüŋgu adükarɨmayu ranɨhü mahu. Ranɨyu asu moanɨ nɨmarɨmbo si tüküfeyoambe sapo koadürü refe arandɨ süŋgumbo ai Suda-yafe rotu worɨ-mayo ranambe mahüfu. Ai hüfu worɨ ranambe nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ bukambe hoeireandühɨ wataporɨmbo-marandɨ.
16 Dirigiu-se a Nazaré, onde se havia criado. Entrou na sinagoga em dia de sábado, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 Ranɨyomo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia ahandɨ-mayo buk ra masabudo. Ranɨyu ai buk momondɨfimbɨ-mayo ra fufurɨhai hoeireandane hoafɨ ranambe mapenɨŋgo ranai yare hoafɨyowohü yahoya,
17 Foi-lhe dado o livro do profeta Isaías. Desenrolando o livro, escolheu a passagem onde está escrito {61,1s.}:
18 ‘Yifiafɨ Adükarɨndɨ-mayo wandɨ fiambe amarondɨrɨ.
18 O Espírito do Senhor está sobre mim, porque me ungiu; e enviou-me para anunciar a boa nova aos pobres, para sarar os contritos de coração,
19 Asu sapo Adükarɨ ai ahandɨ nendɨ ranaheimbo aboedɨ hohoanɨmoayundürɨ ana,
19 para anunciar aos cativos a redenção, aos cegos a restauração da vista, para pôr em liberdade os cativos, para publicar o ano da graça do Senhor.
20 Ranɨyu asu ai nindou worɨ ra hɨfandandeimbɨ bogorɨ ranahambo bukɨ-mayo ra momonde mbura hɨhɨre sagado haya piyu mamaru. Ranɨyei asu muŋguambo nindou Suda-yafe rotu worɨ ranambe mamarei ranai moanɨ ahambo sowanambo yaŋgɨrɨ hɨmboarɨ mamɨnambo-marɨhorɨ.
20 E enrolando o livro, deu-o ao ministro e sentou-se; todos quantos estavam na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 Ai hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Bukambe ndanɨ bɨdɨfɨrɨ hoafɨ ra haponda moanɨ anɨhondü hondü tükümefeyo ra sapo se ranahambo wataporɨmbo-mayowa hɨmborɨyeimboanei,” mehundürɨ.
21 Ele começou a dizer-lhes: Hoje se cumpriu este oráculo que vós acabais de ouvir.
22 Muŋguambo nindou ai ahambo nindou aboed-ani sei hoafɨyeihɨ ahandɨ yahamo hoafɨ aboedɨ tükümefeyo ranahambo ŋgusüfo afɨndɨ hohoanɨmomayei. Ranɨyei asu ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Awi nindou ndanana Sosepɨndɨ nɨmor-ani, ŋga nɨmboe ai ndahurai hoafayu?” sei hoafɨmayei.
22 Todos lhe davam testemunho e se admiravam das palavras de graça, que procediam da sua boca, e diziam: Não é este o filho de José?
23 Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, ndanɨ hoafɨ nda se wambo randɨhi hoafɨndeihɨ anɨmboya, ‘Dokta se sɨhafɨhoarɨ aŋgünɨ ra aboedɨndowandɨ,’ mbɨsei. Rananɨmbo se wambo hohoanɨmondeihɨ anɨmboya, ‘Se sapo ro hɨmborɨyefanɨ Kaperneam ŋgoafɨhü ramarowandɨ nou asu haponda sɨhafɨ hɨfɨ hondühɨ amboanɨ yarosɨ,’ mbɨseimboyei,” mehu.
23 Então lhes disse: Sem dúvida me citareis este provérbio: Médico, cura-te a ti mesmo; todas as maravilhas que fizeste em Cafarnaum, segundo ouvimos dizer, faze-o também aqui na tua pátria.
24 Sisas ai asükaiyu ranɨfihɨ türe haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai ahandɨ ŋgoafɨ hondühündɨ ranaheimbo hoafayu ana, ŋgɨrɨ ai ahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨndei.
24 E acrescentou: Em verdade vos digo: nenhum profeta é bem aceito na sua pátria.
25 Ro nda anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Horombo Eraisa nüŋguambe, Israer hɨfambe nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ kai ra burɨmayei. Ranɨ-sɨmboanɨ ana ŋgɨmɨ hɨmbanɨyo hayambo asu 6 amoamoyo hoekoate-mayo. Ranɨyo asu hɨfɨ ranɨhü muŋguambo wembo afɨndɨ tükümefeyo.
25 Em verdade vos digo: muitas viúvas havia em Israel, no tempo de Elias, quando se fechou o céu por três anos e meio e houve grande fome por toda a terra;
26 Ramefeyoa God ai moai Eraisambo Israer ŋgoafɨhü nɨmorehɨ kai mamɨmbo-so amboanɨ koarɨheirɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ai ahambo nɨmorehɨ kai mamɨ Saidon hɨfambe Sarefat ŋgoafɨhü manɨŋgo ranahambo sowanamboyu koamarɨherü.
26 mas a nenhuma delas foi mandado Elias, senão a uma viúva em Sarepta, na Sidônia.
27 Ranɨ-sɨmboanɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Eraisa ai Israer ŋgoafɨhü nüŋguambe ana nindou afɨndɨ ranai muŋguambo masɨmeimbɨyei hehi afɨndɨ tɨŋɨrɨfo masahümündi. Ŋga Siriahündɨ nindou ahandɨ ndürɨ Neman ai yaŋgɨrɨyo aboedɨmayo, ŋga Israer nindou-yopoanɨ,” mehuamboyei.
27 Igualmente havia muitos leprosos em Israel, no tempo do profeta Eliseu; mas nenhum deles foi limpo, senão o sírio Naamã.
28 Asu nindou Suda-yafe rotu worɨ ranambe mamarei ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi ŋgɨnɨndɨ hohoanɨmo ranai ahei ŋgusüfoambe tükümefeyondürɨ.
28 A estas palavras, encheram-se todos de cólera na sinagoga.
29 Ranɨyei ai botɨyahindühɨ nɨmboeimbo ŋgoafambeahɨndɨ Sisasɨmbo kiaho hürɨhorɨmɨndei wafuanɨ nɨmoamo ahei ŋgoafɨ naŋgoanɨ mahahüsi. Ai ramarɨhorɨ ra ahambo ndɨrɨfanɨ semündü safoefimbo sei hehimboyei.
29 Levantaram-se e lançaram-no fora da cidade; e conduziram-no até o alto do monte sobre o qual estava construída a sua cidade, e queriam precipitá-lo dali abaixo.
30 Ŋga asu Sisas ai nindou afɨndɨ-mayei ranahei mbusümo hu haya ahandɨ nafɨ-süŋgu ndamefiyu.
30 Ele, porém, passou por entre eles e retirou-se.
31 Ranɨyu Sisas ai Gariri hɨfambe Kaperneam ŋgoafɨ anaŋgo ranɨnambo mahu. Ai hu ranɨhü nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo moanɨ nɨmarɨmbo si ranɨ-sɨmboanɨ aboedɨ hoafɨ yamundɨmarearü.
31 Desceu a Cafarnaum, cidade da Galiléia, e ali ensinava-os aos sábados.
32 Muŋguambo nindou ranai ahandɨ yamundɨfe hoafɨ ra ai sapo ŋgɨnɨndeimbɨ nindou nahurai wataporɨmbo-maranda hɨmborɨyeihehi ranahambo mahepünehindɨ.
32 Maravilharam-se da sua doutrina, porque ele ensinava com autoridade.
33 — ausente —
33 Estava na sinagoga um homem que tinha um demônio imundo, e exclamou em alta voz:
34 — ausente —
34 Deixa-nos! Que temos nós contigo, Jesus de Nazaré? Vieste para nos perder? Sei quem és: o Santo de Deus!
35 Asu Sisas ai ŋgɨnɨndɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ hawa nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoao!” mehundowamboyo. Ranɨyo asu nindou-mayu ranahambo nindouyei wagabe wakɨfoarerɨ sɨherɨ haya nindou ranahambo moaruwaimbofi-koate fiambeahɨndɨ hifoai peyo haya ndamefeyo.
35 Mas Jesus replicou severamente: Cala-te e sai deste homem. O demônio lançou-o por terra no meio de todos e saiu dele, sem lhe fazer mal algum.
36 Nindou ranai ranahambo hepünahi sɨmborɨ hoafɨyahindühɨ seiya, “Nɨne-moatükunɨ hoafɨ moanɨ yahurai rana? Moanɨ ranɨ-poanɨmbo ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ hoafɨnamboyo nindou ndanai moaruwai nendɨ ranahambo hoafɨ masagadowa asu ai nindou fiambeahɨndɨ akosɨfoendɨ!” masei.
36 Todos ficaram cheios de pavor e falavam uns com os outros: Que significa isso? Manda com poder e autoridade aos espíritos imundos, e eles saem?
37 Ranɨyo asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ ramareandɨ hoafɨ ranai ranɨ hɨfɨ muŋgu ranambe tükümefeyoa hɨmborɨ-marɨhümündi.
37 E corria a sua fama por todos os lugares da circunvizinhança.
38 Sisas ai ranɨhü Suda-yafe rotu worɨ ra hɨnɨŋɨre haya Saimonɨndɨ worɨna mahu. Ranɨyo asu Saimonɨndɨ yamoŋgoa-mɨndɨ ranai aŋgünɨmboyowohü hüfü afɨndɨ hamɨndɨ pare haya mamarowamboyo, asu nindou ranai Sisasɨmbo nɨmorehɨ ranahambohünda wataporɨmbo-marɨhorɨ.
38 Saindo Jesus da sinagoga, entrou na casa de Simão. A sogra de Simão estava com febre alta; e pediram-lhe por ela.
39 Ranɨyu asu Sisas ai hu ahandɨ fikɨmɨ botɨfi nüŋgumbo hüfü afɨndɨ ranahambo nɨmorehɨ ra hɨnɨŋgɨro hawa kosɨfoao yahuhaya hoafɨmayu. Ranɨyo hüfü afɨndɨ ranai ahambo hɨnɨŋgɨre haya makosɨfoenda, asu nɨmorehɨ ranai moanɨ mamɨharɨ botɨfe aheimbo sesɨ kanɨmareandürɨ.
39 Inclinando-se sobre ela, ordenou ele à febre, e a febre deixou-a. Ela levantou-se imediatamente e pôs-se a servi-los.
40 Hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndoanɨ nɨmbambe nindou bɨdɨfɨrɨ ranai ahei ŋgunindɨ aŋgünɨ moaruwai hamɨndeimbɨ ranaheimbo sahümündihündürɨ Sisas sowana mafandɨhindɨ. Sisas ai nindou aŋgünɨmboyeimbɨ muŋguambo mamamɨ ranaheimbo aheiwamɨ warɨ nandeandürühɨ muŋguambo dɨdɨboado-mareandürɨ.
40 Depois do pôr-do-sol, todos os que tinham enfermos de diversas moléstias lhos traziam. Impondo-lhes a mão, os sarava.
41 Moaruwai nendɨ ranai nindou afɨndɨ ranahei fiambeahɨndɨ kosɨfoehindühɨ hasɨheiyeihɨ seiya, “Seana Godɨndɨ Nɨmor-anafɨ!” masei. Sisas ai moaruwai nendɨ ranaheimbo hoafɨkoate yafadühamɨ tapɨmbɨyeia yahuhaya hoafɨmayundürɨ sapo ai Krais-ani sei fɨfɨrɨmarɨhorambo.
41 De muitos saíam os demônios, aos gritos, dizendo: Tu és o Filho de Deus. Mas ele repreendia-os severamente, não lhes permitindo falar, porque sabiam que ele era o Cristo.
42 Siambe hondü Sisas ai ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨre haya nindoukoate reandühɨ mahu. Ranɨyei asu nindou ranai ahambo kokomarɨhorɨ. Ai kokorɨhorɨ hoeirɨhorühɨyei ahambo ŋgumbui sei hehi kɨkɨhɨsafɨ-marɨhorɨmɨndei.
42 Ao amanhecer, ele saiu e retirou-se para um lugar afastado. As multidões o procuravam e foram até onde ele estava e queriam detê-lo, para que não as deixasse.
43 Ŋga asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya “God ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo aboedɨ hoafɨ ra bɨdɨfɨrɨ ŋgoafɨ ranɨhü amboanɨ bokarɨhefembo samboanahɨ. Sapo ro ranɨ-moatükunɨ refembo ranɨmboyu God ai wambo koamarɨhendɨrɨ nda,” mehundürɨ.
43 Mas ele disse-lhes: É necessário que eu anuncie a boa nova do Reino de Deus também às outras cidades, pois essa é a minha missão.
44 Ranɨyu asu ai muŋguambo Suda-yafe rotu worɨ ranɨ hɨfambe afeburo ranambe huhurandühɨ ranɨ hoafɨ ra bokamarɨhendɨ.
44 E andava pregando nas sinagogas da Galiléia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.