Lucas 4

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 — ausente —
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do Jordão e foi guiado pelo mesmo Espírito, no deserto,
2 — ausente —
2 durante quarenta dias, sendo tentado pelo diabo. Nada comeu naqueles dias, ao fim dos quais teve fome.
3 Ranɨyu asu Satan ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se Godɨndɨ nɨmor-ayafɨ ana, nɨmoei kurayo ndanahambo hoafɨndafanɨ bretɨmbondɨfe tükümbɨfeyo-wamboane,” mehundo.
3 Então o diabo disse a Jesus: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra se transforme em pão.
4 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou ai ŋgɨrɨ bret ranɨfihɨ gedühɨ yaŋgɨrɨ nüŋgu, ŋga wanɨ,’ meho,” mehundo.
4 Mas Jesus lhe respondeu:
5 Ranɨyu asükai Satan ai Sisasɨmbo hɨfɨ wafuambe nɨmoamo serümündü hafu muŋguambo moatükunɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ eŋgoro hɨfɨ ranɨ hoarehɨ ranahambo nafuimefoendo.
5 Então o diabo o levou para um lugar mais alto e num instante lhe mostrou todos os reinos do mundo.
6 Ranɨyu yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro sɨhambo muŋgu moatükunɨ ŋgɨnɨnd-ane asu ndürɨ adükarümbɨ moatükunɨ hɨfɨ ranɨhü eŋgoro ra ndahanɨnɨmboyahɨ. Muŋguambo moatükunɨ ranana wandɨ yaŋgɨr-ane, ŋga ranɨmbo wambo ro nindou daboe saimboayahɨ ra moanɨ wandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ ndeheamboyahɨ.
6 E disse: — Eu lhe darei todo este poder e a glória destes reinos, porque isso me foi entregue, e posso dar a quem eu quiser.
7 Se wambo yaŋgɨrɨ ŋgusüfo parowandɨrühɨ hohoanɨmoayafɨndɨrɨ ana, ro sɨhambo muŋgu moatükunɨ ra ndahanɨnɨmboyahɨ,” mehundowamboyu.
7 Portanto, se você me adorar, tudo isso será seu.
8 Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Sɨhafɨ Adükarɨ God ranahambo yaŋgɨrɨ anɨmbo ŋgusüfo pefihümbo ahambo hohoanɨmoyondowohü ahandɨ ratüpurɨ yaŋgɨrɨ refemboane!’ meho,” mehundo.
8 Mas Jesus respondeu:
9 Ranɨyu asükaiyu Satan ai Sisasɨmbo serümündü haya Serusarem ŋgoafɨna hafu tüküfi Godɨndɨ worɨ-mayo ranɨ bogɨmondɨ wamɨ nɨmoamo hamɨndɨ ŋgahɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ. Ranɨyu asu ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se Godɨndɨ Nɨmor-ayafɨ ana, ndanɨwamɨnɨndɨ sɨhafɨhoarɨ ragu horopɨndafo pɨndafɨ.
9 Então o diabo levou Jesus a Jerusalém, colocou-o sobre o pináculo do templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 Buk Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya,
10 porque está escrito: “Aos seus anjos ele dará ordens a seu respeito, para que o guardem.”
11 Ai sɨhambo ahamundɨ warɨ ra nandundanɨ kodafɨ ranɨwamɨ pɨndafühɨ
11 E: “Eles o sustentarão nas suas mãos, para que você não tropece em alguma pedra.”
12 Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Buk Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Se ŋgɨrɨ Adükarɨ sɨhafɨ God ranahambo rando hoeindɨworɨ’ meho,” mehundo.
12 Jesus respondeu ao diabo:
13 Satan ai ahandɨ refe hoeife hohoanɨmo hoafɨ ranambo Sisasɨmbo ŋgorü-süŋgurirɨ hoeirirɨ ŋgorü-süŋgurirɨ hoeirirɨ ra mbura awi süŋgunamboane yahuhaya ranɨhü ahambo rarirɨ hɨnɨŋgɨrirɨ haya ndamefiyu.
13 Tendo concluído todas as tentações, o diabo afastou-se de Jesus, até momento oportuno.
14 Ranɨyu asu Sisas ai Gariri hɨfambe hɨhɨrɨfi hu tüküfiyuwane Yifiafɨ Aboedɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai ahandɨ fiambe mamarɨndo. Ranɨyo asu ai ranɨhü tüküfimboani hoafɨ ahambo ra muŋguambo hɨfɨ ranɨhü hɨmborɨmayei.
14 Então Jesus, no poder do Espírito, voltou para a Galileia, e a sua fama correu por toda aquela região.
15 Ranɨyu ai muŋguambo si aho ra Suda-yafe rotu worɨ ranambe aboedɨ hoafɨ yamundɨ-mareandüra asu nindou ranai ahambo aiana nindou aboed-ani masei.
15 E ensinava nas sinagogas, sendo elogiado por todos.
16 Ranɨyu asu Sisas ai Nasaret ŋgoafɨna ai nüŋgu adükarɨmayu ranɨhü mahu. Ranɨyu asu moanɨ nɨmarɨmbo si tüküfeyoambe sapo koadürü refe arandɨ süŋgumbo ai Suda-yafe rotu worɨ-mayo ranambe mahüfu. Ai hüfu worɨ ranambe nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ bukambe hoeireandühɨ wataporɨmbo-marandɨ.
16 Jesus foi para Nazaré, onde havia sido criado. Num sábado, entrou na sinagoga, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 Ranɨyomo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia ahandɨ-mayo buk ra masabudo. Ranɨyu ai buk momondɨfimbɨ-mayo ra fufurɨhai hoeireandane hoafɨ ranambe mapenɨŋgo ranai yare hoafɨyowohü yahoya,
17 Então lhe deram o livro do profeta Isaías. E, abrindo o livro, achou o lugar onde está escrito:
18 ‘Yifiafɨ Adükarɨndɨ-mayo wandɨ fiambe amarondɨrɨ.
18 “O Espírito do Senhor
19 Asu sapo Adükarɨ ai ahandɨ nendɨ ranaheimbo aboedɨ hohoanɨmoayundürɨ ana,
19 e proclamar o ano aceitável
20 Ranɨyu asu ai nindou worɨ ra hɨfandandeimbɨ bogorɨ ranahambo bukɨ-mayo ra momonde mbura hɨhɨre sagado haya piyu mamaru. Ranɨyei asu muŋguambo nindou Suda-yafe rotu worɨ ranambe mamarei ranai moanɨ ahambo sowanambo yaŋgɨrɨ hɨmboarɨ mamɨnambo-marɨhorɨ.
20 Tendo fechado o livro, Jesus o devolveu ao assistente e sentou-se. Todos na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 Ai hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Bukambe ndanɨ bɨdɨfɨrɨ hoafɨ ra haponda moanɨ anɨhondü hondü tükümefeyo ra sapo se ranahambo wataporɨmbo-mayowa hɨmborɨyeimboanei,” mehundürɨ.
21 Então Jesus começou a dizer:
22 Muŋguambo nindou ai ahambo nindou aboed-ani sei hoafɨyeihɨ ahandɨ yahamo hoafɨ aboedɨ tükümefeyo ranahambo ŋgusüfo afɨndɨ hohoanɨmomayei. Ranɨyei asu ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Awi nindou ndanana Sosepɨndɨ nɨmor-ani, ŋga nɨmboe ai ndahurai hoafayu?” sei hoafɨmayei.
22 Todos davam testemunho dele e se maravilhavam das palavras cheias de graça que lhe saíam dos lábios. E perguntavam: — Não é este o filho de José?
23 Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, ndanɨ hoafɨ nda se wambo randɨhi hoafɨndeihɨ anɨmboya, ‘Dokta se sɨhafɨhoarɨ aŋgünɨ ra aboedɨndowandɨ,’ mbɨsei. Rananɨmbo se wambo hohoanɨmondeihɨ anɨmboya, ‘Se sapo ro hɨmborɨyefanɨ Kaperneam ŋgoafɨhü ramarowandɨ nou asu haponda sɨhafɨ hɨfɨ hondühɨ amboanɨ yarosɨ,’ mbɨseimboyei,” mehu.
23 Então Jesus disse:
24 Sisas ai asükaiyu ranɨfihɨ türe haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai ahandɨ ŋgoafɨ hondühündɨ ranaheimbo hoafayu ana, ŋgɨrɨ ai ahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨndei.
24 E Jesus prosseguiu:
25 Ro nda anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Horombo Eraisa nüŋguambe, Israer hɨfambe nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ kai ra burɨmayei. Ranɨ-sɨmboanɨ ana ŋgɨmɨ hɨmbanɨyo hayambo asu 6 amoamoyo hoekoate-mayo. Ranɨyo asu hɨfɨ ranɨhü muŋguambo wembo afɨndɨ tükümefeyo.
25 Na verdade lhes digo que havia muitas viúvas em Israel no tempo de Elias, quando o céu se fechou por três anos e seis meses, reinando grande fome em toda a terra,
26 Ramefeyoa God ai moai Eraisambo Israer ŋgoafɨhü nɨmorehɨ kai mamɨmbo-so amboanɨ koarɨheirɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ai ahambo nɨmorehɨ kai mamɨ Saidon hɨfambe Sarefat ŋgoafɨhü manɨŋgo ranahambo sowanamboyu koamarɨherü.
26 e Elias não foi enviado a nenhuma delas, a não ser a uma viúva de Sarepta de Sidom.
27 Ranɨ-sɨmboanɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Eraisa ai Israer ŋgoafɨhü nüŋguambe ana nindou afɨndɨ ranai muŋguambo masɨmeimbɨyei hehi afɨndɨ tɨŋɨrɨfo masahümündi. Ŋga Siriahündɨ nindou ahandɨ ndürɨ Neman ai yaŋgɨrɨyo aboedɨmayo, ŋga Israer nindou-yopoanɨ,” mehuamboyei.
27 Havia também muitos leprosos em Israel nos dias do profeta Eliseu, e nenhum deles foi purificado, a não ser Naamã, o sírio.
28 Asu nindou Suda-yafe rotu worɨ ranambe mamarei ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi ŋgɨnɨndɨ hohoanɨmo ranai ahei ŋgusüfoambe tükümefeyondürɨ.
28 Todos na sinagoga, ouvindo estas coisas, se encheram de ira.
29 Ranɨyei ai botɨyahindühɨ nɨmboeimbo ŋgoafambeahɨndɨ Sisasɨmbo kiaho hürɨhorɨmɨndei wafuanɨ nɨmoamo ahei ŋgoafɨ naŋgoanɨ mahahüsi. Ai ramarɨhorɨ ra ahambo ndɨrɨfanɨ semündü safoefimbo sei hehimboyei.
29 E, levantando-se, expulsaram Jesus da cidade e o levaram até o alto do monte sobre o qual a cidade estava edificada, para que, de lá, pudessem atirá-lo abaixo.
30 Ŋga asu Sisas ai nindou afɨndɨ-mayei ranahei mbusümo hu haya ahandɨ nafɨ-süŋgu ndamefiyu.
30 Jesus, porém, passando pelo meio deles, foi embora.
31 Ranɨyu Sisas ai Gariri hɨfambe Kaperneam ŋgoafɨ anaŋgo ranɨnambo mahu. Ai hu ranɨhü nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo moanɨ nɨmarɨmbo si ranɨ-sɨmboanɨ aboedɨ hoafɨ yamundɨmarearü.
31 E Jesus foi a Cafarnaum, cidade da Galileia, e os ensinava no sábado.
32 Muŋguambo nindou ranai ahandɨ yamundɨfe hoafɨ ra ai sapo ŋgɨnɨndeimbɨ nindou nahurai wataporɨmbo-maranda hɨmborɨyeihehi ranahambo mahepünehindɨ.
32 E maravilhavam-se com a sua doutrina, porque a sua palavra era com autoridade.
33 — ausente —
33 E apareceu na sinagoga um homem possuído de um espírito de demônio imundo, o qual gritou em alta voz:
34 — ausente —
34 — Ah! O que você quer conosco, Jesus Nazareno? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem você é: o Santo de Deus!
35 Asu Sisas ai ŋgɨnɨndɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ hawa nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoao!” mehundowamboyo. Ranɨyo asu nindou-mayu ranahambo nindouyei wagabe wakɨfoarerɨ sɨherɨ haya nindou ranahambo moaruwaimbofi-koate fiambeahɨndɨ hifoai peyo haya ndamefeyo.
35 Mas Jesus o repreendeu, dizendo: O demônio, depois de o ter jogado no chão no meio de todos, saiu daquele homem sem lhe fazer mal.
36 Nindou ranai ranahambo hepünahi sɨmborɨ hoafɨyahindühɨ seiya, “Nɨne-moatükunɨ hoafɨ moanɨ yahurai rana? Moanɨ ranɨ-poanɨmbo ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ hoafɨnamboyo nindou ndanai moaruwai nendɨ ranahambo hoafɨ masagadowa asu ai nindou fiambeahɨndɨ akosɨfoendɨ!” masei.
36 Todos ficaram admirados e comentavam entre si: — Que palavra é esta? Pois, com autoridade e poder, ele ordena aos espíritos imundos, e eles saem.
37 Ranɨyo asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ ramareandɨ hoafɨ ranai ranɨ hɨfɨ muŋgu ranambe tükümefeyoa hɨmborɨ-marɨhümündi.
37 E a fama de Jesus se espalhava por todos os lugares daquela região.
38 Sisas ai ranɨhü Suda-yafe rotu worɨ ra hɨnɨŋɨre haya Saimonɨndɨ worɨna mahu. Ranɨyo asu Saimonɨndɨ yamoŋgoa-mɨndɨ ranai aŋgünɨmboyowohü hüfü afɨndɨ hamɨndɨ pare haya mamarowamboyo, asu nindou ranai Sisasɨmbo nɨmorehɨ ranahambohünda wataporɨmbo-marɨhorɨ.
38 Deixando a sinagoga, Jesus foi para a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre muito alta, e pediram a Jesus em favor dela.
39 Ranɨyu asu Sisas ai hu ahandɨ fikɨmɨ botɨfi nüŋgumbo hüfü afɨndɨ ranahambo nɨmorehɨ ra hɨnɨŋgɨro hawa kosɨfoao yahuhaya hoafɨmayu. Ranɨyo hüfü afɨndɨ ranai ahambo hɨnɨŋgɨre haya makosɨfoenda, asu nɨmorehɨ ranai moanɨ mamɨharɨ botɨfe aheimbo sesɨ kanɨmareandürɨ.
39 E inclinando-se para ela, Jesus repreendeu a febre, e esta a deixou. E imediatamente ela se levantou e passou a servi-los.
40 Hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndoanɨ nɨmbambe nindou bɨdɨfɨrɨ ranai ahei ŋgunindɨ aŋgünɨ moaruwai hamɨndeimbɨ ranaheimbo sahümündihündürɨ Sisas sowana mafandɨhindɨ. Sisas ai nindou aŋgünɨmboyeimbɨ muŋguambo mamamɨ ranaheimbo aheiwamɨ warɨ nandeandürühɨ muŋguambo dɨdɨboado-mareandürɨ.
40 Ao pôr do sol, todos os que tinham enfermos, com diferentes tipos de doença, os trouxeram a Jesus. E ele os curava, impondo as mãos sobre cada um deles.
41 Moaruwai nendɨ ranai nindou afɨndɨ ranahei fiambeahɨndɨ kosɨfoehindühɨ hasɨheiyeihɨ seiya, “Seana Godɨndɨ Nɨmor-anafɨ!” masei. Sisas ai moaruwai nendɨ ranaheimbo hoafɨkoate yafadühamɨ tapɨmbɨyeia yahuhaya hoafɨmayundürɨ sapo ai Krais-ani sei fɨfɨrɨmarɨhorambo.
41 Também de muitos saíam demônios, gritando e dizendo: — Você é o Filho de Deus! Ele, porém, os repreendia para que não falassem, pois sabiam que ele era o Cristo.
42 Siambe hondü Sisas ai ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨre haya nindoukoate reandühɨ mahu. Ranɨyei asu nindou ranai ahambo kokomarɨhorɨ. Ai kokorɨhorɨ hoeirɨhorühɨyei ahambo ŋgumbui sei hehi kɨkɨhɨsafɨ-marɨhorɨmɨndei.
42 Quando amanheceu, Jesus saiu e foi para um lugar deserto. As multidões o procuravam, foram até junto dele e não queriam deixar que ele fosse embora.
43 Ŋga asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya “God ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo aboedɨ hoafɨ ra bɨdɨfɨrɨ ŋgoafɨ ranɨhü amboanɨ bokarɨhefembo samboanahɨ. Sapo ro ranɨ-moatükunɨ refembo ranɨmboyu God ai wambo koamarɨhendɨrɨ nda,” mehundürɨ.
43 Jesus, porém, lhes disse:
44 Ranɨyu asu ai muŋguambo Suda-yafe rotu worɨ ranɨ hɨfambe afeburo ranambe huhurandühɨ ranɨ hoafɨ ra bokamarɨhendɨ.
44 E pregava nas sinagogas da Judeia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.