Lucas 22
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Bret yisɨkoate seseɨmbo si Pasofa sei-arɨhündɨ ranai tüküfembo yaŋgɨrɨmayo.
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 Ranɨyo Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨyomo ai nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yɨhɨmboyomondühɨ Sisasɨmbo hɨfokoefimbo nafɨ kokomarundɨ.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 Ranɨyo Sudas Iskariot Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨndambo mamɨ ahandɨ fiambe Satan ai mafarɨfiyu.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Ranɨyo Sudas ai Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ asu prisman bɨdɨfɨrɨ Godɨndɨ worɨ hɨfandɨmarundɨ ahamumbo sowanambo ai nünüŋgundirɨ Sisasɨmbo ahamundɨ warɨhümandirɨ ranɨmbo fɨfɨrɨfembohünda mahu.
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Ranɨyomo asu nindou ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyomondühɨ Sudasɨmbo kakɨ masabudo.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Ai hohoanɨmo mamɨ-süŋguru mburumbo hɨfanda humbo nindou afɨndɨ ranai Sisas-dɨbo nɨmarɨkoate-yei-ambe ahamundɨ warɨhüfimbo yahu hayamboyu.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Bret yisɨ-koate sesɨmbo si God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ ra tüküfeyoambe anɨmbo sipsip nɨmorɨ ra hɨfokoefemboane.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Sisas ai Pita weimbo Sonɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ŋgafanɨ sesɨ sɨhefɨmbo sɨndɨndɨneamunɨ adükarɨ si ranɨhü sesesɨmbohünda,” mehupɨrɨ.
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Asu sɨmborɨ düdurɨnerühɨ safanɨya, “Nahanɨhümboyafɨ yɨhoehɨmbo sesɨ ra sɨndɨfembo hoafayafɨmunɨ rana?” masafanɨ.
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Asu sɨmborɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ŋgoafɨ adükarɨ ranɨhü ŋgafandühɨ nindou mamɨ ai hoe hɨpɨrambe fuindamündü haya ŋguanɨ hoeindɨnerɨmboyafanɨ. Ŋga ahambo anɨmbo süŋgundɨnɨrɨ nɨnɨ worambeahɨyo karefuendɨ ra.
10 Jesus respondeu:
11 Rananɨmbo worɨ aharambürɨ ranahambo hoafɨndafɨnandowohüya, ‘Yamunde-randeimbɨ ai sɨhambo hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ro wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ babɨdɨ worɨ nahanambe sesesɨmandefɨ God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ si ra?’ mehuamboane,’ mbɨsafanɨ.
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Asu ai sɨhafanɨmbo sesɨ napo kurɨfe nɨmarɨ sesɨmbo fondɨ afɨndɨ burɨyoweimbɨ nɨmoamonɨndɨ worɨ nafuindüpürɨmbui. Se ranɨhü sesɨ napo sɨndɨndɨneandɨ,” mehu.
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Ranɨ-yafanɨ Pita weimbo Son ai hafanɨ hoeirɨ-neandane asu muŋguambo moatükunɨ ra Sisas hoafɨmayu süŋgu tükümefeyo. Ranɨ-yafanɨ asu ranɨhü sesɨ ra sɨndɨmarɨneandɨ.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Sesɨ sesɨmbo yahomo houmbo Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨmbo sesɨ fondühɨ mamarɨmo.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro afɨndɨ hamɨndɨ yifirayahɨ se-babɨdɨ sesesɨmbo God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ si, ŋga asu süŋgunambo ana ro asübusɨ afɨndɨ ndahamɨndɨmboyahɨ.
15 e lhes disse:
16 Ro asükai ŋgɨrɨ sesɨ ndahurai dagadɨhɨ, ŋga ŋgombo ranɨ-moatükunɨ ra God hɨfandarandɨ ranambe tükündɨfemboe,” mehu.
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Ranɨyu Sisas ai kap hoe semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura yahuya, “Kap hoe nda sowandümo houmbo sɨhamundɨhoarɨ sɨmɨndɨmo.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Asu ro wain boboe ra asükai sɨmɨndɨkoate ŋgambo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra tükündɨfemboe,” mehu.
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Asu asükaiyu bret semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura hɨfɨtɨre ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo yimbureapurühɨ yahuya, “Nda wandɨ saf-ane asahapurɨ. Ŋga se wambo hohoanɨmombohünda randu ndundɨ,” mehu.
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Mare yahurai sesɨ sowasümo mburu Sisas ai kap semündü hayambo hoafɨyuhɨ yahuya, “Kap nda wandɨ horɨ sɨhamumbohündambo karefoendɨ rananɨmbo sɨmborɨ hoafɨ femɨndɨ asɨhefeyo ra ŋgɨnɨndamɨndɨmboe.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai wambo hürütümbɨ nindou-yafe warɨhündeandɨrɨmbui. Ŋga ahandɨ watɨŋarɨ ra wandɨ dɨbore sesɨ nandɨfe fondɨwamɨ anaŋgo.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Nɨne-moatükunɨ God ai Nindou Hondü ahambo refimbo hohoanɨmomayu ra yahurai tükündɨfemboe. Ŋga Nindou Hondümbo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warüharirɨ ranai hɨpoanɨmbembou-ani,” mehu.
22 Pois o
23 Ranɨyomo asu süŋgrurü-rundeimbɨ ai ahamundɨhoarɨ ranɨ-moatükunɨ ra dɨdɨ ramande yahomo houmbo sɨmborɨndüwurɨmemo.
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai düdi adükarayu yahomo houmbo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ mamarɨmo.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ndɨfoyei adükarɨ bogorɨ ai ana ndüreimbɨyomo houmboanemo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ ra hɨfandɨrundürɨ arundɨ. Ŋga nindou ranaheimbo hɨfandɨrundürɨ arundɨ ranahamumbo aboedɨ farɨhou-rundeimb-anemo sei arɨhündɨ.
25 Então Jesus disse:
26 Se yahurai randafumboemo, ŋga adükarɨ hamɨndayu sɨhamundɨ mbusümo ra ai hoarɨfɨ nindou nahurai-mbiyuwamboane. Asu horombofi hu ratüpurɨyu-randeimbɨ ai fehefembo ratüpurɨyu-randeimbɨ nahurai-mbiyuwamboane.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 Düdi adükarɨ hamɨndayua? Sesesɨ fondühɨ amaruyu asu sesɨ yimbuareandɨyu? Se raru hohoanɨmoyomondühɨya sesesɨ fondühɨ amaruyu ai adükarɨ hamɨndayu. Ŋga roana sɨhamundɨ mbusümo fehefembo ratüpurɨ ratüpurɨya rɨhandeimbɨ nahurai-anahɨ.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 Se wambo tɨŋɨrɨfo tükümefeyo ra moai hɨnɨŋgɨrundɨrɨ.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Ro sɨhamumbo hɨfandɨmbo ŋgɨnɨndɨ asahapurɨ wandɨ Ape wambo hɨfandɨmbo ŋgɨnɨndɨ masendɨrɨ nou.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Se ro ŋgɨnɨndɨ hɨfandarɨhandɨ ranambe wandɨ sesɨ fondɨwamɨ sesɨ dowadümo hoe ndɨmɨndɨmondümboemo. Asu se bogorɨndɨ nɨmarɨ fondɨwamɨ nɨmandümombo Isɨraerɨ-yafe sɨrɨ 12 ra hɨbadüboemo,” mehu.
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 “Saimon, Saimon, Satan ai sɨhafɨ anɨhondümbofe ra refe hoeifembo hoafɨyumboani sapo nɨmorehɨ mbanɨ hɨrɨyeihɨ badinɨ pirɨhindühɨ safɨ hɨnɨŋgarɨhindɨ nou.
31 Jesus continuou:
32 Ŋga ro Godɨmbo dɨdɨbafɨmeheandɨ sɨhafɨ anɨhondümbofe ra hɨnɨŋgɨndowamboyafɨ sahehea. Rananɨmbo se asükai hɨhɨrɨndafo wambo sowanambo dɨdɨfɨhümbo apodoho-apodohoyomondeimbɨ ranahamumbo fandɨhawapura ŋgɨnɨndɨmbeyomo-ndamboane,” mehu.
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Ŋga Pita ai Sisasɨmbo hoafɨyunduwohü yahuya, “Adükarɨ, ro ndearambo nafɨrɨhamɨndɨmboanahɨ se-dɨbo karabusambe hombo asu yɨfɨmbo amboanɨ,” mehu.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Pita, hapo nɨmbɨkoanɨ kakaro ai hoafɨkoate-yuambe anɨmbo se wamboya ŋgɨmɨmbo moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsafɨndɨrɨmboyafɨ,” mehundo.
34 Então Jesus afirmou:
35 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Horombo ro sɨhamumbo koarɨheheapurühɨ sahɨya, ‘Se kakɨ sandɨferambo arüyo asu napo sandɨferambo arüyo, asu su yirambe kɨkɨfoefemboane semɨndɨpoanɨ’ masahɨ ranɨ-sɨmboanɨ se bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ mbonɨmborundümondai?” Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Wanɨ,” mehomo.
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Haponda nindou düdi se kakɨ sandɨferambo arü, düdi se pisao yihɨmɨndɨ hamɨndɨ ra semɨndɨkoate-ayu ana, ahandɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra nindou ŋgorümbo sagadowohümbo asu ranɨ fihɨndɨ kakɨ ndemündü haya pemɨmbiyu-wamboane.
36 Então Jesus disse:
37 Godɨndɨ bukambe hoafɨyowohü yahoya, ‘Ahambo moaruwai hohoanɨmoyu-randeimbɨ nindou nahurai randɨhorɨmboyei,’ meho ranana wamboyo, ŋga ranane hapondanambe tükefeyo,” mehu.
37 Pois as
38 Ahandɨ süŋgrurü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ! Hoeiro, pisao yihɨmɨndɨ hamɨndɨ yimbu nda,” mehomo. Ai hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Ra ndearane,” mehupurɨ.
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨre hayambo Orif Wafuana mahafu sapo muŋguambo si refi marandɨ nou. Ranɨyomo asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai ahandɨ süŋgu mahafomo.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 Ai hafomo nɨmarɨmboyohü tüküfihɨ hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨ sɨhamumbo rande hoeindeapurɨmboe ranɨmbo-hünda se Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundanɨ sɨhamumbo ŋgɨnɨndɨ mbɨsagapur-amboane,” mehupurɨ.
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Sapo nɨmoei pifeyoanɨ ho pɨrayo ranɨ sɨmogodühɨ safɨ Sisas ai hu yirɨ yimbu pusɨre nɨmarümbo Godɨmbo dɨdɨbafɨmefiyu.
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 “Ape, se yifirayafɨ ana, wambo asübusümbɨ moatükunɨ tüküfemboayo ra raguanambo-ndowandɨ. Ŋga se nɨne yifirayafɨ ranɨ süŋgundowandɨ, ŋga ro yifirayahɨ ranɨ süŋgufepoanɨ,” mehu.
42 dizendo:
43 Ranɨyo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo ŋgɨnemündümbohünda tükümefiyu.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Sisas ai asübusɨ afɨndɨ hamɨndɨ semɨndɨmboayu ranahambo hamɨndɨ tütüŋgɨrɨhoei hayambo Godɨmbo dɨdɨbafɨmayu hoaŋgu. Ranɨyo asu ahandɨ yikunɨmɨhoe ranai horɨ nahurai pɨmendo hoaŋgo.
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Sisas ai Godɨmbo dɨdɨbafɨyu moendɨre hayambo ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo sowana huane asu mapomo sapo afɨndɨ hohoanɨmoyomondühɨ wambo.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmboe se hapoana apusayomoa? Ŋga botɨyafu Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundɨ nɨnɨ-moatükunɨ rande hoeindeapuranɨ ŋgɨnepurɨmɨndɨmbohünda,” mehu.
46 E disse:
47 Sisas ai wataporɨyuhü nüŋguambe awai nendɨ afɨndɨ ranai masɨfo. Sapo Sudas Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ambeahɨndɨ-mayu ranai sepurɨmündü haya mahafomo. Ranɨyu asu Sudas ai Sisasɨmbo wakɨkɨhɨmbohünda ahandɨ fikɨmɨ mahu.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Sudas, se wakɨkɨhɨmbo asafɨ ra Nindou Hondümbo hürütümbɨ nindou-yafe warɨhüfimbo safomboyafɨ?” mehu.
48 Mas Jesus disse:
49 Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai hoeirundane ahambo kɨkɨhimɨndɨmbo yaŋgɨrɨmemondamboemo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, ro yɨhoefɨ pisao yihɨmɨndɨ safɨ ranambo hɨtɨhupɨrɨmbo?” mehomo.
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Ranɨyo asu aihündɨ mamɨ ai pisao ndarɨhendühɨndamboyu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ hondündɨ ratüpurɨyu-randeimbɨmbo warɨhondü hɨmbohoearɨ mafoafoareando.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Yowan! Ndahurai refepoanɨ!” mehu. Ranɨyo ahandɨ hɨmbohoearɨ ra warɨ pamareanda asükai koadürü koadürümefeyo.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Nindou sapo Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo masɨfomo ra Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo, Godɨndɨ worɨ hɨfandɨru-rundeimbɨ prisman bogorɨyomo asu Suda-yafe boboagorɨ ranɨyomo. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se pisao yihɨmɨndɨ asu nɨmɨharɨ fufuründümo masɨfomo ra hümbuhünɨ nindoumbo kɨkɨhemündɨmbo nahuraiyomo.
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Ro sebabɨdɨmbo muŋguambo si Godɨndɨ worambe nɨmarɨ marɨhandɨ ra moai ranɨhü kɨkɨhɨründümondɨrɨ. Ŋga haponda sɨhamundɨ siane nɨmboe nɨmbɨ ai adükarɨ tüküfihɨ simbo ŋgasündeamboane,” mehu.
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Sisasɨmbo kɨkɨhɨründümo houmbo Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ bogorɨ hondü ahandɨ worɨnambo sowaründümo mahɨfomo. Ranɨyo asu Pita ai süŋgumarapurɨ hüfu.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Asu ai hai worɨ gabusümo püpiru houmbo mamarɨmondamboyu ranɨhü ai-babɨdɨmbo mamarɨmo.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Nɨmorehɨ mamɨ ratüpurɨyo-randeimbɨ ai hai sihɨ hɨmboyowane Pita ai mamaruwamboyo ndorerɨ türüfoarerɨ mbura hoafɨyowohü yahoya, “Nindou ndanana sapo Sisas-dɨbo hu marandani,” meho.
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmorehɨ se hoafayafɨ ranana moai akɨdou-amboanɨ ro fɨfɨrɨhinɨ,” mehu.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Asu ranɨ waŋgabeahɨ safɨ nindou ŋgorü ai hoeirirɨ hayambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ŋgorü ana sapo seanafɨsɨ.” Ŋga Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Wandafɨ, roana wananahɨ ana,” mehu.
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Ran-ahandambohündɨ gedühɨ safɨ homboyoane asükai nindou ŋgorü ai hüti hoafɨmarürɨ, “Sapo nindou ndanana Sisas-dɨborɨhɨndani nɨmboe ai-amboanɨ Garirihünd-ani.”
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Asu Pita ai hoafɨyuhɨya, “Wandafɨ, roana moai fɨfɨrɨheandɨ se wataporɨmbo-arandɨ ranahambo!” mehu. Ranɨyo asu hoafɨyuambe kakaro ai hoafɨmayu.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Ranɨyo asu Adükarɨ ai hɨhɨrɨfi Pitambo türümafoarirɨ. Asu Pita ai hohoanɨmomayu Adükarɨ ai hoafɨmeindo ranahambo. Hapo nɨmbokoanɨ kakaro ai hoafɨkoate-yuambe anɨmbo se ŋgɨmɨmbo wambo moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsafɨndɨrɨmboyafɨ.
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Ranɨyu asu Pita ai weindanɨ tüküfi hu afɨndɨ hamɨndɨ aranɨmayu.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Nindou Sisasɨmbo hɨfandɨmarurɨ ranai tɨrɨfoefe hoafɨyomondühɨ bubumarurɨ.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Ai ahandɨ hɨmboarɨ hoearɨnambo gabudɨfoarüwurɨ houmbo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyafɨ-randeimbayafɨ ana, hoafɨyafɨmunɨ düdi sɨhambo harɨmayunɨnɨ rana!” mehomo.
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Ai Sisasɨmbo moaruwai hoafɨyomondo marundɨ.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Simayowamboyo hɨfandɨ-rundeimbɨ ai mafandundɨ. Asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo ai-amboa ai-babɨdɨ fandu mburumbo Sisasɨmbo sowarɨndümo ahamundɨ bogorɨ hondü kot ranɨnambo mahɨfomo.
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se Krais-ayafɨ ana, hoafɨndafɨmunɨ,” mehomo. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro hoafehapurɨ amboanɨ ŋgɨrɨ se wambo anɨhondümbo-ndundɨrɨ.
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Asu sɨmborɨ sɨhamumbo ro düdueheapurɨ amboanɨ ŋgɨrɨ hoafɨndɨmondɨrɨ.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Haponda ndanɨhü pɨyo hayambo süŋgunambo aho ranana, Nindou Hondü ai God Ŋgɨnɨndeimbɨ ahandɨ warɨhondü warɨhü nɨmandümbui,” mehu.
69 Mas de agora em diante o
70 Ai muŋguambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranayo ana, se Godɨndɨ nɨmorɨyafɨ?” Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sɨhamundɨhoarɨ hoafayomo rasɨ, ŋga rananahɨ,” mehu.
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Refe ana, nɨmboe nindou ŋgorümbo ahambo hoefimbo hoafayefa? Ŋga ndearambo sɨhefɨ hɨmboambenambo hoafɨmayuambo hɨmborɨyefɨ-mboanefɨsɨ,” mehomo.
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.